Mladí ľudia trávia s mobilom viac času ako osobným kontaktom s priateľmi (3 hodiny na sociálnych sieťach a 2,3 hodiny s priateľmi), čo posilňuje pocit izolácie i informačné preťaženie. Zároveň jasne zaznieva túžba po autentických stretnutiach bez telefónu – zvlášť na miestach, kde je hudba, priatelia a možnosť stretnúť nových ľudí. Čas strávený off-line tak nie je únik, ale cesta, ako sa skutočne sústrediť na to dôležité. Samotné používanie mobilu je silne návykové. Tretina mladých priznáva, že ho berie do ruky automaticky, bez konkrétneho dôvodu. Rozdiely sú viditeľné aj medzi generáciami: zatiaľčo takmer polovica zástupcov generácie Y siaha po mobile zo zvyku, v prípade generácie Z je to len približne štvrtina. Mladší respondenti však častejšie opisujú potrebu byť dostupní, alebo sa aspoň na chvíľu „odpojiť“ od diania okolo seba. Mobil tak neraz uberá energiu aj v situáciách, kde by mala byť hlavnou hodnotou prítomnosť a pozornosť venovaná ľuďom navôkol.
|
Generácia Z |
Generácia Y |
|
|
Zažíva
obdobie niekoľkých dní bez fyzického kontaktu s priateľmi |
45 % |
30 % |
|
Má pocit,
že ostatní majú zaujímavejší život ako oni sami |
38 % |
31 % |
|
Cíti sa
osamelo |
33 % |
22 % |
|
Cíti sa
zahltene informáciami |
38 % |
34 % |
Generácia Z často zažíva pocit digitálnej únavy, pretože sú neustále zapojení do toho, čo sa deje on-line, čo im zároveň odčerpáva energiu. Naproti tomu generácia Y si viac selektuje, čo zdieľa, a dokáže sa s obsahom na sociálnych sieťach vyrovnať cielenejšie. Pre obe generácie však platí, že skutočné zážitky a osobné momenty sú nenahraditeľné – viac než tri štvrtiny mladých považujú za dôležité zažiť ich bez mobilného telefónu. „Neustále porovnávanie na sociálnych sieťach vedie mladých k pocitom osamelosti, úzkosti a nespokojnosti. Mobil sa pre mnohých zmenil na návyk, ktorý nevedome ovláda ich každodennosť. Ak si však nedoprajú priestor pre skutočné stretnutia tvárou v tvár, riskujú, že im unikne to najcennejšie – reálne vzťahy a psychická pohoda. Sociálne siete ponúkajú neobmedzenú sociálnu interakciu, no pre mnohých mladých ľudí sa stávajú zdrojom paradoxnej osamelosti a intenzívneho psychického tlaku. Tento paradox pramení z toho, že digitálnym interakciám chýbajú kľúčové prvky osobného kontaktu, ako je reč tela, mimika a tón hlasu, čo vedie k nedorozumeniam a pocitom osamelosti,“ komentuje výsledky prieskumu Dr. Richard Keklak.
