SR: V auguste zbankrotovalo 28 firiem

Vlna letných bankrotov sa na Slovensku v auguste nezastavila. Po júli, kedy skrachovalo 34 podnikateľských subjektov, august atakoval v štatistikách roka 2025 druhú priečku s 28 bankrotmi, najviac z oblasti obchodu a dopravy. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau ide síce o viac ako 17 % medzimesačný pokles, z pohľadu sumy evidovaných dlžôb voči štátu však ide o takmer štvornásobný nárast. Kým zbankrotované firmy v júli dlžili Sociálnej poisťovni, VšZP a daniarom súhrnne 2,81 milióna eur, v auguste záväzky dosiahli viac ako 11 miliónov eur. Reštrukturalizácia bola v auguste povolená jednej firme so sídlom v Trnavskom kraji spoločnosť DOMOSS TECHNIKA, a.s., ktorá prevádzkuje sieť predajní s elektronikou a tovarom pre domácnosť a ponúka aj služby kuchynských a kúpeľňových štúdií. Na daniach dlží 233,2 tisíc eur.

Rekordérom je komárňanská firma so zahraničným pozadím TALZA, s.r.o., ktorá si ako hlavný predmet činnosti uvádzala poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia. Poslednú účtovnú závierku zverejnila za rok 2019 a vykázala v nej nulové tržby. Jej dlh len voči Daňovému riaditeľstvu narástol na takmer 5,8 milióna eur. Druhým najväčším dlžníkom je bratislavská Grandie, a.s., ktorá by mala podnikať vo veľkoobchode s obilím, nespracovaným tabakom, semenami a krmivom, avšak za ostatné štyri roky vykázala nulové tržby. Daniarom dlží takmer 1,9 milióna eur. Celkovo zbankrotovalo 24 eseročiek (85,7 %) a 4 akciovky (14,3 %). Osem subjektov si evidovalo 1 zamestnanca, dva v rozmedzí 5 až 9, piati v intervale 10 až 19. Krach postihol aj dve väčšie firmy so 100 až 149 zamestnancami. U 11 subjektov bol počet pracovníkov nezistený. Spomedzi zbankrotovaných firiem mala najväčší obrat a zároveň najvyšší počet zamestnancov Retrack Slovakia s. r. o. z Bratislavského kraja. Zaoberala sa nákladnou železničnou dopravou a na našom trhu patrila k lídrom. Minulý rok dokonca vykázala rekordné tržby takmer 33 miliónov eur, ale nemeckí majitelia sa rozhodli nečakane skončiť. Druhou v poradí je tlačiarenská firma POLYGRAF PRINT spol. s r.o. z Prešovského kraja, ktorá za ostatné roky dosahovala 10-miliónové tržby, ale jej strata sa za rok 2024 prehĺbila na viac ako 1 milióna eur.

Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 9 vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Nitriansky a Košický kraj s 5 konkurzmi, Trnavský so 4 konkurzmi. Žilinský kraj mal dva a ostatné kraje zhodne po jeden konkurz. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (5), doprave a skladovaní (5), administratívnych a podporných službách (4). Podľa dát z registra CRIBIS, august priniesol aj 10 zastavení konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 25 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 31 firmách.

Eurobarometer: Aká má byť Európska únia

Najnovší prieskum odhalil veľké očakávania občanov v súvislosti s Európskou úniou a jej rozpočtom na obdobie po roku 2027. V časoch geopolitickej neistoty si väčšina Európanov (68 %) myslí, že EÚ by mala zohrávať významnejšiu úlohu v ochrane svojich občanov pred globálnymi krízami a bezpečnostnými rizikami. Rovnako zmýšľa aj 59 % respondentov zo Slovenska. Deväť z desiatich európskych občanov (90 %) a takmer rovnaký pomer respondentov na Slovensku (88 %) vyzýva členské štáty EÚ k väčšej jednote a viac ako tri štvrtiny respondentov v EÚ (77 %) a 71 % na Slovensku si myslí, že EÚ potrebuje viac finančných prostriedkov, aby mohla čeliť aktuálnym globálnym výzvam.

V prioritách občanov sa odráža obava z aktuálnej politickej a hospodárskej situácie EÚ sa podľa respondentov prieskumu musí zamerať na obranu a bezpečnosť (37 %) a na konkurencieschopnosť, hospodárstvo a priemysel (32 %), aby posilnila svoju pozíciu na svetovej scéne. Podľa občanov SR by sa EÚ mala zamerať v prvom rade na konkurencieschopnosť, hospodárstvo a priemysel (35 %) a potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo (35 %). Nasleduje energetická nezávislosť, zdroje a infraštruktúra (33 %) a až potom obrana a bezpečnosť (27 %). V rámci otázok o témach, ktoré by mal Európsky parlament uprednostniť, sa na popredné priečky dostali inflácia, rastúce ceny a životné náklady (41 %), obrana a bezpečnosť (34 %) a znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia (31 %). Podľa občanov Slovenska by mali byť kľúčovými témami pre Európsky parlament inflácia, rastúce ceny a životné náklady (53 %), nasleduje podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (42 %) a poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť (32 %). Dostať infláciu a životné náklady pod kontrolu bolo kľúčovou témou už v minulých voľbách do Európskeho parlamentu, čo dosvedčuje prieskum Eurobarometra po eurovoľbách, pričom hospodárska situácia je naďalej jednou z hlavných obáv mnohých Európanov.

Takmer osem z desiatich Európanov (78 % v EÚ a 73 % na Slovensku) si myslí, že na to, aby sa investovalo do toho, na čom záleží, musí čoraz viac projektov financovať EÚ ako celok, nie jednotlivé členské štáty. Podľa 91 % občanov EÚ a 92 % občanov Slovenska musí mať Európsky parlament všetky potrebné informácie a prostriedky na to, aby mohol náležite kontrolovať výdavky EÚ. Okrem toho 85 % Európanov, pričom vo všetkých členských štátoch ide o väčšinu, súhlasí s tým, že poskytovanie finančných prostriedkov členským štátom by malo byť podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu a demokratických zásad. Takmer traja zo štyroch respondentov v EÚ (72 %) a až 87 % respondentov na Slovensku uviedlo, že opatrenia EÚ ovplyvňujú ich každodenný život, pričom polovica z nich (50 % v EÚ a 51 % na Slovensku) tento vplyv vníma ako „pozitívny“, 31 % v EÚ a 34 % na Slovensku ako „nie jednoznačne pozitívny ani negatívny“ a 18 % v EÚ a 15 % na Slovensku ako „negatívny“. EÚ sa vníma ako stabilné miesto a 73 % Európanov hovorí, že členstvo v EÚ je pre ich krajinu prínosom. S týmto názorom sa stotožňuje až 81 % respondentov zo Slovenska. K hlavným dôvodom, ktoré uvádzali európski respondenti, patrí prínos EÚ k ochrane mieru a posilneniu bezpečnosti (37 %), lepšia spolupráca medzi členskými štátmi (36 %) a prínos k hospodárskemu rastu (29 %), pričom občania Slovenska ocenili najmä nové pracovné príležitosti (48 %), lepšiu životnú úroveň (33 %) a tiež spoluprácu s ostatnými krajinami EÚ (32 %).

Prieskum na žiadosť Európskeho parlamentu uskutočnila prieskumná agentúra Verian od 5. do 29. mája 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum prebiehal naživo, v niektorých členských štátoch (Dánsko, Malta, Holandsko, Fínsko a Švédsko) sa okrem toho používali videorozhovory (CAVI). Celkovo sa uskutočnilo 26 410 rozhovorov. Výsledky EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín:

• 68 % občanov EÚ a 59 % respondentov zo Slovenska chce, aby únia zohrávala významnejšiu úlohu pri ich ochrane pred medzinárodnými krízami a bezpečnostnými rizikami.
• Deväť z desiatich európskych občanov (90 % v EÚ a 88 % v SR) vyzýva krajiny EÚ, aby súčasné globálne výzvy riešili spoločne. Podľa väčšiny, potrebuje EÚ viac prostriedkov, aby sa presadila v rýchlo sa meniacom geopolitickom prostredí.
• EÚ by sa podľa respondentov mala zamerať na obranu a bezpečnosť (37 % v EÚ a 27 % na Slovensku), ako aj konkurencieschopnosť, hospodárstvo a priemysel (32 % v EÚ a 35 % na Slovensku), aby si posilnila pozíciu na svetovej scéne.
• 78 % občanov EÚ a 73 % občanov Slovenska si myslí, že by viac projektov mala financovať EÚ a podľa drvivej väčšiny (91 % v EÚ a 92 % v SR) by mal byť Európsky parlament riadne informovaný a mať vhodné prostriedky, aby mohol kontrolovať výdavky EÚ.

SR: Zamestnanosť v 2. štvrťroku

Zamestnanosť na Slovensku na jar t. r. klesla podľa štatistického úradu prvýkrát po necelých dvoch rokoch, ubudlo pracujúcich vo výrobe aj v službách. Pod celkový medziročný pokles zamestnanosti sa podpísalo najmä odvetvie stavebníctva. Mierny pokles pracovnej sily zaznamenali aj služby, najmä informácie a komunikácia a tiež vzdelávanie so zdravotníctvom. Z regionálneho hľadiska až 5 krajov evidovalo úbytok pracujúcich, najviac Nitriansky kraj.

Počet pracujúcich na Slovensku v druhom štvrťroku 2025 dosiahol takmer 2 milióny 607-tisíc osôb. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl medziročne klesla o 0,4 %, čo bolo o 10,8 tisíca osôb menej. Pokles počtu pracujúcich bol zaznamenaný prvýkrát od 3. štvrťroka 2023. Dáta po sezónnom očistení potvrdili medzikvartálny (oproti 1. štvrťroku) pokles zamestnanosti o 0,3 % na 2 milióny 612-tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti), ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov, medziročne nepatrne klesla o desatinu percentuálneho bodu (p. b.) na 78 %.

Pod celkový medziročný pokles zamestnanosti sa podpísali najmä výrobné odvetvia s úbytkom takmer 9-tisíc pracujúcich (o 0,9 %), ale mierny pokles zaznamenali už aj služby o takmer 3-tisíc osôb (o 0,2 %). V službách pôsobila tradične väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich, teda vyše 1,6 mil. pracovníkov, zamestnanosť v nich klesla prvýkrát po roku. Vo výrobných odvetviach pracovalo cez 962-tisíc pracujúcich, pokles zamestnanosti pretrvával už štvrtý štvrťrok po sebe. Pokles počtu pracovníkov zaznamenalo celkovo 6 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší pokles pracujúcich o vyše 13-tisíc osôb (o 5,2 %) zaznamenalo stavebníctvo. Najvýraznejší medziročný úbytok v službách nastal v informáciách a komunikácii o 9,6-tisíca osôb (o 8,6 %). Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150-tisíc pracujúcimi úbytok pracujúcich zaznamenali vzdelávanie a zdravotníctvo so sociálnou pomocou, v súhrne o 15,5 tisíca osôb. Tieto poklesy do istej miery kompenzovali odvetvia doprava a skladovanie s prírastkom 7,6 tisíca osôb a tiež obchod s prírastkom 3,2 tisíca osôb, ktorý s 340-tisícmi pracujúcich zostáva naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich naďalej klesal v stavebníctve, zatiaľčo v poľnohospodárstve mierne vzrástol (o 4,3 tisíca osôb). Počet pracujúcich v najväčšom zamestnávateľskom odvetví ekonomiky – v priemysle – sa nepatrne zvýšil na 652-tisíc osôb. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.

Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 2. štvrťroku 2025 medziročne nižší v 5 z 8 krajov SR. Najvýraznejší úbytok pracovnej sily nastal v Nitrianskom kraji (o 10,8 tisíca osôb), za ním nasledoval Prešovský kraj (o takmer 7-tisíc osôb). K najväčšiemu prírastku pracujúcich došlo v Žilinskom (o 5-tisíc osôb) a Trnavskom kraji (o 3,8 tisíca osôb). Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský, Trnavský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,5 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už šiesty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne jediný pod hranicou 72 %. Za prácou do zahraničia dochádzalo v 2. štvrťroku 2025 takmer 122-tisíc pracujúcich, čo bolo medziročne o 8,5 % viac. Opäť pracovala viac ako polovica v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 31-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj, a to až o takmer 59 % (viac ako 6,5 tisíca) pracujúcich. Naopak, za prácou do zahraničia dochádzalo menej osôb z Košického kraja o takmer 40 %.

V súhrne za prvý polrok 2025 dosiahol počet pracujúcich v SR 2,6 milióna osôb, zamestnanosť medziročne klesla o 0,1 %. Táto málo výrazná zmena bola spôsobená na jednej strane poklesom počtu pracujúcich vo výrobných odvetviach o 12-tisíc osôb (o 1,2 %) a na druhej strane prírastkom počtu pracujúcich v službách o 8,2 tisíca osôb (o 0,5 %). Z celkovo 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich medziročne znížil v 8 z nich. Počty pracujúcich klesli v 3 z 8 krajov Slovenska. Miera zamestnanosti SR za prvý polrok 2025 stúpla o nepatrných 0,1 p. b. na aktuálnych 78 %. Počet osôb pracujúcich v zahraničí sa oproti prvému polroku 2024 zvýšil medziročne o necelých 5 %, teda o 5,7 tisíca osôb, za prácou tak dochádzalo vyše 120-tisíc osôb.

SR: Mzda v 2. štvrťroku

Priemerné hrubé zárobky v 2. štvrťroku na Slovensku medziročne vzrástli podľa štatistického úradu o takmer 9 %, najvýraznejšie za posledných 5 kvartálov. A hoci inflácia opäť stúpla, reálny nárast miezd si udržali všetky sledované odvetvia hospodárstva. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 2. štvrťroku 2025 dosiahla 1 654 eur, čo je o 8,8 % viac ako pred rokom. V hrubom si tak zamestnanci prilepšili v priemere o 134 eur. Tempo medziročného rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku takmer zdvojnásobilo a dostalo sa tak na najvyššiu úroveň za ostatných 5 kvartálov. Rast reálnych miezd sa napriek vyššej inflácii zrýchlil na 4,5 %. Priemerná mzda po sezónnom očistení oproti 1. štvrťroku 2025 vzrástla o 3,4 %.

Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy zaznamenalo všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva. V takmer polovici z nich presiahol rast 10 %. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od vyše 4 % v oblasti nehnuteľností až po vyše 16 % nárast zárobkov zamestnancov vo vodohospodárstve (v dodávke vody a odpadoch). Aj po zohľadnení inflácie reálne mzdy vzrástli vo všetkých 19 odvetviach. Najvýraznejšie, o viac ako 8 %, si polepšili pracovníci vo vodohospodárstve, v oblasti vzdelávania, v dodávke elektriny, plynu a pary, či v zdravotníctve. Rast platov zamestnancov školstva, štátnej a verejnej správy bol do značnej miery spôsobený jednorazovou odmenou štátu. Priemysel a obchod, teda odvetvia, ktoré na Slovensku zamestnávajú najviac ľudí, zaznamenali o niečo nižší relatívny rast nominálnych aj reálnych miezd ako v priemere celé hospodárstvo SR. Hrubá mesačná mzda v priemysle sa počas 2. štvrťroka 2025 medziročne zvýšila o 8,3 % na 1 791 eur. Jej reálna hodnota stúpla o 4 %. V obchode, v druhom najväčšom zamestnávateľovi, nominálne mzdy stúpli o 8 % na 1 535 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 3,7 %. Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,6 tisíca eur mali zamestnanci v odvetví finančných a poisťovacích činností, v dodávke elektriny, plynu, pary, ako aj zamestnanci v informáciách a komunikácii. V 9 z 19 sledovaných odvetví ekonomiky však hrubá mzda zaostávala za celoslovenským priemerom. Najnižšie zárobky mali naďalej zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (950 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur.

Z regionálneho hľadiska si nadpriemerné mzdy udržal iba Bratislavský kraj (1 960 eur), v ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 299 eur v Prešovskom kraji do 1 629 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda bola vo všetkých regiónoch vyššia než v 2. štvrťroku 2024, pričom najvýraznejší nárast, o 13,3 % zaznamenal Košický kraj. Po započítaní vplyvu inflácie vzrástla vo všetkých krajoch Slovenska aj reálna mzda. Najviac v Košickom kraji (o 8,8 %) a najmenej v Bratislavskom kraji (o 2,6 %).

V 1. polroku 2025 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 586 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,9 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 1,2 percentuálneho bodu. Reálna mzda v súhrne za 1. polrok vzrástla medziročne o 2,8 %, po zohľadnení inflácie evidovalo reálny rast miezd 18 odvetví a len v 1 zárobky reálne poklesli - v dodávke energií (elektriny, plynu a pary).

Trend: Stále pripojení, ale sami

Digitálny život mladých ide na plný plyn, ale skutočnú blízkosť nenahrádza. Prieskum Mastercard a UniCredit Bank ukazuje generáciu, ktorá je neustále on-line, a napriek tomu sa často cíti osamelá a zahltená informáciami. Tretina mladých priznáva, že im chýba skutočná blízkosť a takmer štyria z desiatich sa cítia pod tlakom neustáleho porovnávania na sieťach. Pritom drvivá väčšina hovorí, že si spoločenskú akciu najlepšie užije bez telefónu a osobné stretnutie „tu a teraz“ je to, čo naozaj hľadá.

Mladí ľudia trávia s mobilom viac času ako osobným kontaktom s priateľmi (3 hodiny na sociálnych sieťach a 2,3 hodiny s priateľmi), čo posilňuje pocit izolácie i informačné preťaženie. Zároveň jasne zaznieva túžba po autentických stretnutiach bez telefónu – zvlášť na miestach, kde je hudba, priatelia a možnosť stretnúť nových ľudí. Čas strávený off-line tak nie je únik, ale cesta, ako sa skutočne sústrediť na to dôležité. Samotné používanie mobilu je silne návykové. Tretina mladých priznáva, že ho berie do ruky automaticky, bez konkrétneho dôvodu. Rozdiely sú viditeľné aj medzi generáciami: zatiaľčo takmer polovica zástupcov generácie Y siaha po mobile zo zvyku, v prípade generácie Z je to len približne štvrtina. Mladší respondenti však častejšie opisujú potrebu byť dostupní, alebo sa aspoň na chvíľu „odpojiť“ od diania okolo seba. Mobil tak neraz uberá energiu aj v situáciách, kde by mala byť hlavnou hodnotou prítomnosť a pozornosť venovaná ľuďom navôkol.

 

	Generácia Z	Generácia Y
Zažíva obdobie niekoľkých dní bez fyzického kontaktu s priateľmi	45 %	30 %
Má pocit, že ostatní majú zaujímavejší život ako oni sami	38 %	31 %
Cíti sa osamelo	33 %	22 %
Cíti sa zahltene informáciami	38 %	34 %

Generácia Z často zažíva pocit digitálnej únavy, pretože sú neustále zapojení do toho, čo sa deje on-line, čo im zároveň odčerpáva energiu. Naproti tomu generácia Y si viac selektuje, čo zdieľa, a dokáže sa s obsahom na sociálnych sieťach vyrovnať cielenejšie. Pre obe generácie však platí, že skutočné zážitky a osobné momenty sú nenahraditeľné – viac než tri štvrtiny mladých považujú za dôležité zažiť ich bez mobilného telefónu. „Neustále porovnávanie na sociálnych sieťach vedie mladých k pocitom osamelosti, úzkosti a nespokojnosti. Mobil sa pre mnohých zmenil na návyk, ktorý nevedome ovláda ich každodennosť. Ak si však nedoprajú priestor pre skutočné stretnutia tvárou v tvár, riskujú, že im unikne to najcennejšie – reálne vzťahy a psychická pohoda. Sociálne siete ponúkajú neobmedzenú sociálnu interakciu, no pre mnohých mladých ľudí sa stávajú zdrojom paradoxnej osamelosti a intenzívneho psychického tlaku. Tento paradox pramení z toho, že digitálnym interakciám chýbajú kľúčové prvky osobného kontaktu, ako je reč tela, mimika a tón hlasu, čo vedie k nedorozumeniam a pocitom osamelosti,“ komentuje výsledky prieskumu Dr. Richard Keklak.