EU: Erasmus+ v roku 2017

Európska komisia (EK) zverejnila výročnú správu o programe Erasmus+, podľa ktorej sa na ňom zúčastňuje viac ľudí než kedykoľvek predtým a rozširuje sa tiež počet podporovaných projektov. Výmenný program sa stáva inkluzívnejším a rastie aj jeho medzinárodný rozmer. Najviac študentov vysielajú Francúzsko, Nemecko a Španielsko. Medzi tri najobľúbenejšie destinácie študentov patria Španielsko, Nemecko a Británia.

Európska únia v roku 2017 investovala do programu Erasmus+ rekordných 2,6 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 13 %. Programu Erasmus+ sa darí napĺňať stanovené ciele: podporiť 3,7 % mladých ľudí v EÚ v období rokov 2014-20. EK vo svojej správe tiež zdôraznila, že program sa stáva prístupnejším pre ľudí zo znevýhodneného prostredia, ako aj pre menšie organizácie. Štatistiky za rok 2017 naznačili, že na 1.900 podujatiach programu Erasmus+ v 44 krajinách sa zúčastnilo viac ako 750.000 ľudí. Prostredníctvom programu bola poskytnutá podpora takmer 800.000 ľuďom na štúdium, odbornú prípravu alebo dobrovoľnícku činnosť v zahraničí, čo je desaťpercentný nárast v porovnaní s rokom 2016. 


Slováci a Erasmus+
* V roku 2017 využilo 13.149 účastníkov 370 slovenských projektov mobilitu vo vysokoškolskom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave, školskom vzdelávaní, vzdelávaní dospelých a mládeži v celkovej výške 22,56 milióna EUR.
* 3 najaktívnejšie vysielajúce slovenské inštitúcie: 1. Univerzita Komenského v Bratislave, 2. Ekonomická univerzita v Bratislave, 3. Žilinská univerzita.
* 3 najobľúbenejšie prijímajúce krajiny Slovákov participujúcich na programe: Česká republika, Poľsko a Španielsko.

Z programu sa financovala aj spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a podnikmi. Celkovo sa na 22.400 projektoch zúčastnilo 84.700 organizácií. Vďaka Erasmu+ mohlo v školskom roku 2016/2017 vyše 400.000 vysokoškolských študentov, stážistov a zamestnancov stráviť určité obdobie v zahraničí a venovať sa vzdelávaniu, odbornej príprave alebo vyučovaniu. Medzi nimi bolo aj okolo 34.000 študentov a zamestnancov, ktorí dostali granty na cestu do a z partnerských krajín na celom svete. Erasmus+ je však viac než len program pre univerzitných študentov a zamestnancov. Môžu ho využívať aj študenti a zamestnanci odbornej prípravy (160.000), mladí ľudia a pracovníci s mládežou (158.000) a zamestnanci v oblasti vzdelávania dospelých (6400). Ďalšie projekty spolupráce boli prínosom pre učiteľov a zamestnancov škôl (47.000) a ich žiakov (110.000). V rámci programu sa v roku 2017 prefinancovalo aj 162 športových projektov, do ktorých sa zapojilo 930 organizácií.

ACON: Vyše 90 mil. eur z EÚ

Západoslovenská distribučná (ZSD) a E.ON Distribuce spolu s partnermi projektu a prevádzkovateľmi prenosových sústav ČEPS a SEPS získali od Európskej komisie (EK) kofinancovanie vo výške 91,2 milióna eur na medzinárodný projekt inteligentnej sústavy ACON Smart grid. Ide o prvý projekt distribučných spoločností v regióne strednej a východnej Európy, ktorý uspel medzi PCI projektmi (tzv. projekty spoločného záujmu) a zároveň dostal historicky najvyšší grant.

Cieľom projektu ACON, ktorého koordinátorom je spoločnosť Západoslovenská distribučná, je modernizácia a zvýšenie efektívnosti distribučnej sústavy a prehlbovanie cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Výrazne sa tak prispeje k integrácii trhu s elektrinou medzi oboma krajinami a k vzniku ekonomicky výhodnej elektrizačnej sústavy s malými stratami a s vysokou kvalitou a bezpečnosťou dodávok. Na modernizáciu distribučnej sústavy sa budú využívať smart grid technológie, čím sa vytvorí technické prostredie umožňujúce realizáciu iných inteligentných riešení v budúcnosti. Ide o historicky prvý projekt s masívnym nasadením najmodernejších smart technológií, ktoré umožnia nástup tzv. „novej energetiky" založenej na lokálnych obnoviteľných zdrojoch. Okrem modernizácie už existujúcej infraštruktúry sa bude zároveň budovať nová, napríklad nová elektrická stanica v Borskom Svätom Jure či digitalizácia vyše 200 kilometrov 22 kilovoltových (kV) vedení. Prínosom ACON tak bude výrazné zlepšenie parametrov výkonnosti distribučnej siete, predovšetkým poruchovosti a odstávok vyvolaných údržbou, ako aj zníženie strát vznikajúcich pri preprave elektriny. Zvýšený zákaznícky komfort pocíti vďaka projektu v horizonte nasledujúcich šiestich rokov vyše 190.000 zákazníkov predovšetkým v okresoch Malacky, Senica, Myjava, Skalica, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

Projekt ACON sa realizuje v pohraničných oblastiach západného Slovenska, avšak benefity z projektu budú mať dosah nielen na územie celého Slovenska, ale aj okolitých krajín. Implementácia smart prvkov poskytne adekvátnu kapacitu pre všetkých používateľov distribučnej sústavy a umožní jej lepší monitoring. Jednoduchšia identifikácia potenciálnych porúch skráti čas potrebný na ich odstránenie. Zákazníkovi tak poskytnú stabilnejšiu distribučnú sústavu s minimom výpadkov a vysokou kvalitou dodávok. Celková hodnota podporeného projektu ACON sa pohybuje vo výške 182 miliónov eur, pričom spolufinancovanie z európskych zdrojov dosahuje 91,2 milióna eur (50 % z hodnoty projektu) a náklady každého z partnerov projektu predstavujú 50 %. Projekty spoločného záujmu predstavujú kľúčové cezhraničné energetické infraštrukturálne projekty EÚ, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie jednotného energetického trhu a dosiahnutie dostupnej, bezpečnej a obnoviteľnej energie. Začiatok výstavby sa predpokladá v druhej polovici tohto roka. 

On-line: Najviac internetových pripojení je na západnom Slovensku, najmenej na strednom

Čoraz viac Slovákov využíva internet na súkromné či pracovné účely. V roku 2018 ich bolo už 80 %. Z toho najdigitálnejší sú mladí ľudia vo veku 16 až 19 rokov (99 %). Nie je prekvapivé, že vlani bola on-line iba vyše tretina slovenských seniorov vo veku 65 až 74 rokov. V rámci krajín Európskej únie je však Slovensko vo využívaní internetu pod priemerom. 
      

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani Európania najviac posielali a prijímali emaily (73 %), či si hľadali informácie o službách a tovaroch (70 %). Veľká časť európskej populácie využíva internet na pozeranie rôznych vzdelávacích, zábavných aj komerčných videí (57 %). Sociálne siete si vyslúžili až štvrtú pozíciu (56 %). Viac ako polovica Európanov prostredníctvom internetu „bankuje“ (54 %) alebo si hľadá informácie o chorobách či liekoch (52 %). „Na Slovensku sa využívanie internetu veľmi nelíši od európskeho priemeru. Zaujímavosťou je, že u nás majú lepšie postavenie sociálne siete, ale do popredia sa dostávajú aj video hovory. Aj na Slovensku má silnú pozíciu „doktor Google“, prostredníctvom ktorého si informácie o chorobách a liečbe vyhľadáva takmer polovica populácie", uviedla Lenka Buchláková.

Vlani využívali internet v Európskej únii najviac Dáni (98 %) a najmenej Bulhari (67 %). V porovnaní s okolitými krajinami je na tom Slovensko vo využívaní internetu lepšie než Maďarsko či Poľsko. Vo všeobecnosti sa s postupnými technologickými pokrokmi a rozširovaním internetu v rámci krajín EÚ za posledné roky zvyšuje počet ľudí, ktorí žijú digitálne. Kým v roku 2007 ich bolo zhruba 57 %, vlani využilo internet 87 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Na Slovensku má pripojenie k internetu 80 % domácností. Najviac internetových pripojení majú na západnom Slovensku, najmenej na strednom. Ešte pred desiatimi rokmi malo internet doma 58 % domácností.

Deň ochrany údajov: Dôležitosť GDPR

Viac ako 95.000 sťažností bolo podaných v Európskej únii (EÚ) od nadobudnutia účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) v máji 2018. Európska komisia (EK) upozornila, že tieto sťažnosti viedli k uloženiu troch finančných sankcií vrátane pokuty vo výške 50 miliónov eur vo Francúzsku pre Google z dôvodu nedostatočného informovania používateľov o používaní ich údajov.

Podľa predstaviteľov exekutívy EÚ sa podarilo zaviesť najsilnejšie a najmodernejšie pravidlá ochrany údajov na svete a tieto sa pomaly stávajú celosvetovým štandardom. Kauzy spojené so spoločnosťou Facebook/Cambridge Analytica a ďalšie medializované incidenty z oblasti ochrany údajov sú dôkazom toho, že eurokomisia urobila správnu vec. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, že jedným z hlavných cieľov GDPR je posilniť postavenie ľudí a poskytnúť im väčšiu možnosť kontroly nad jedným z najhodnotnejších zdrojov moderného hospodárstva – nad ich osobnými údajmi. Občania si stále viac uvedomujú dôležitosť ochrany údajov a svojich práv v tejto oblasti a tieto práva si začínajú aj uplatňovať, čo vyplýva z každodennej praxe vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov. Tie doteraz evidujú od občanov viac než 95.000 sťažností.

Podľa správy EK vykonávanie pravidiel GDPR v členských štátoch EÚ značne pokročilo. Brusel pri tejto príležitosti vyzval päť zostávajúcich členských štátov, ktoré zatiaľ právne predpisy tohto nariadenia neprijali, aby čo najskôr prispôsobili svoje právne rámce novým celoeurópskym pravidlám. Podľa tlačovej agentúry AFP ide o Bulharsko, Českú republiku, Grécko, Portugalsko a Slovinsko. Exekutíva EÚ pripomenula, že celý tento proces podrobne monitoruje a v prípade potreby bude riešiť nedostatky v snahe zabezpečiť, aby sa pravidlá ochrany osobných údajov uplatňovali čo najskôr na území celej EÚ.

Trend: Slováci do svojich nehnuteľností investujú

Slováci si čoraz viac zveľaďujú svoje domovy. Do rekonštrukcie alebo aspoň čiastočnej obnovy svojho bytu, domu či chalupy sa minulý rok pustila štvrtina ľudí na Slovensku.      

Najčastejšie išlo o úpravu kuchyne, ktorá bola súčasťou takmer polovice realizovaných rekonštrukcií.

Podľa prieskumu pre Home Credit 30 % rekonštruujúcich investovalo do okien a každý desiaty opravoval, či vymieňal strechu. Väčšina opýtaných minula na rekonštrukcie do 10.000 eur. Nie vždy sa však zmestili do plánovaného rozpočtu. Štyria z desiatich totiž uviedli, že sa im rekonštrukcia oproti pôvodným plánom predražila. „Najčastejšie to boli zmeny a vylepšenia kuchýň, ktoré boli súčasťou skoro polovice rekonštrukcií. Štyria z desiatich prerábali kúpeľne, podobne často to boli aj spálne, detské izby či obývačky. Tridsať percent ľudí sa pustilo do výmeny alebo opravy okien a 14 % menilo rozvody elektriny alebo plynu. Každá desiata domácnosť menila alebo opravovala strechu, 7 % pivnicu či garáž. No a celkovú rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti vlani zvládli 2 % Slovákov", približuje výsledky prieskumu Jaroslav Ondrušek.

 
Rekonštrukcia nehnuteľnosti je zväčša finančne aj logisticky náročný proces, do ktorého sa mnohí púšťajú svojpomocne aj preto, aby ušetrili, ďalší to nechajú na odborníkov a všetky náklady musia uhradiť. Väčšina respondentov, až ôsmi z desiatich, minula na svoje rekonštrukcie sumu do 10.000 eur. Pätina ľudí sa dokázala zmestiť s výdavkami do rozpätia od 1.500 do 3.000 eur. Boli aj nákladnejšie rekonštrukcie, hoci ich bolo v porovnaní s tými lacnejšími, výrazne menej. Približne každý desiaty minul viac ako 20.000 eur. 
      

Zaujímavý je tiež pohľad na to, koľko by Slováci minuli na rekonštrukcie v budúcnosti. Najviac, vyše 40 % by investovalo do rekonštrukcie od 1.000 do 3.000 eur. No našlo by sa aj 7 % Slovákov, ktorí by na opravy či modernizácie dali aj viac ako 25.000 eur. Najčastejšie ide o míňanie vlastných usporených peňazí, čo uviedla v prieskume viac ako polovica respondentov. Každý desiaty to rieši spotrebiteľským úverom od banky alebo nebankovej spoločnosti. Šesť percent ľudí si zoberie hypotéku a tri percentá si požičajú od rodiny alebo priateľov.