piatok 19. júna 2020

Aktuálne: 5G na Slovensku

Elektronická aukcia frekvenčných pásiem pre 5G siete na Slovenskú sa oproti plánovanému termínu posúva zatiaľ bez akýchkoľvek ďalších informácií.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) rozhodol o posunutí oznámeného plánovaného termínu konania elektronickej aukcie, ktorá bola naplánovaná na 22.6.2020 pre frekvenčné pásmo 1800 MHz a v nadväznosti na to aj pre frekvenčné pásma 700 a 900 MHz. 

Podľa informácií na webe regulačného úradu výberové konanie pokračuje a o novom termíne konania elektronickej aukcie bude včas informovať. S odvolaním na ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách však žiadne bližšie informácie nie sú k dispozícii.

EU: Udržateľné hospodárstvo

Európsky parlament schválil nové pravidlá, na základe ktorých bude možné označiť hospodársku činnosť za environmentálne udržateľnú. 

Nariadenie o udržateľných investíciách prináša šesť cieľov v oblasti ochrany životného prostredia, pričom hospodársku činnosť umožňuje označiť ako environmentálne udržateľnú iba v prípade, ak prispieva aspoň k jednému z nich a zároveň výrazne neohrozuje dosahovanie žiadneho z ďalších piatich cieľov. Medzi šesticu cieľov patrí: · zmierňovanie zmien klímy, · adaptácia na zmenu klímy, · udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, · prechod na obehové hospodárstvo - vrátane predchádzania vzniku odpadu a zvýšenia miery využívania druhotných surovín, · prevencia a kontrola znečisťovania, · ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov. 

Zadefinovanie jasných „zelených‟ kritérií pre investorov je nevyhnutným predpokladom na získavanie ďalších verejných a súkromných prostriedkov na projekty zamerané na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050 tak, ako to predpokladá Európsky ekologický dohovor. Nová legislatíva by tiež mala pomôcť predchádzať takzvanej klamlivej ekologickosti. Európska komisia odhaduje, že Európska únia bude každoročne potrebovať dodatočné investície v objeme približne 260 miliárd eur, aby bola do roku 2030 schopná dosiahnuť svoje aktuálne klimatické a energetické ciele. Parlament vo svojom uznesení z 15. mája požadoval, aby sa v rámci plánu obnovy Únie po pandémii COVID-19 uprednostňovali investície súvisiace s Európskym ekologickým dohovorom. 

Aktivity, ktoré sú nezlučiteľné s cieľom klimatickej neutrality, zároveň sú však považované za nevyhnutné pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo, budú označené ako transformačné alebo podporné činnosti. Úroveň emisií skleníkových plynov pri týchto činnostiach však musí zodpovedať najlepšiemu výkonu v danom odvetví. Tuhé fosílne palivá ako čierne a hnedé uhlie sú z tohto rámca vyňaté. Zemný plyn a jadrová energia by však mohli byť označené ako transformačné alebo podporné činnosti v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“, na základe ktorej nesmú spôsobovať žiadne významné škody. 

Nové nariadenie musí byť pred vstupom do platnosti zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Európska komisia bude pravidelne aktualizovať technické kritériá kontroly transformačných a podporných činností. Do 31. decembra 2021 by ich mala posúdiť a zadefinovať kritériá na identifikáciu činností, ktoré majú výrazne negatívny vplyv na environmentálnu udržateľnosť.

SR: Odklad poistného aj za jún 2020

Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) majú predĺženú lehotu na zaplatenie poistného za jún 2020 až do 31. decembra 2020. Vyplýva to z nariadenia vlády o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 zo 17. júna 2020.

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2020 do 31. decembra 2020 platí iba pre zamestnávateľov v časti poistného za zamestnávateľa a pre povinne poistené SZČO, ak ich čistý obrat alebo príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v uvedenom mesiaci poklesol o 40 % a viac. Lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za jún 2020 sa za zamestnancov nemení.

Pri odklade splatnosti za mesiac jún 2020 dáva Sociálna poisťovňa do pozornosti zamestnávateľom a povinne poisteným SZČO, aby na účely určenia predĺženej lehoty splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2020 Sociálnej poisťovni predložili čestné vyhlásenie. Formulár čestného vyhlásenia Sociálna poisťovňa v týchto dňoch pripravuje a o jeho zverejnení na webovej stránke bude včas informovať. Pokles obratu, resp. príjmu z podnikania oznámi odvádzateľ Sociálnej poisťovni práve prostredníctvom elektronického formuláru. Zaslanie jeho elektronickej verzie zabezpečí rýchlu spätnú väzbu o zapracovaní predĺženej splatnosti poistného. Ak nemá prístup k internetu, bude môcť Sociálnej poisťovni doručiť jeho listinnú podobu.

štvrtok 18. júna 2020

Novinka: Projekt SRI

Na vývojové zmeny na slovenskom trhu práce, najmä potreby jednotlivých odvetví hospodárstva ovplyvnené inováciami, digitalizáciou, novými technológiami a tiež globálnymi výzvami, akou nepochybne je aj pandémia koronavírusu, reaguje projekt Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike, v skratke SRI.

Jednou z hlavných úloh projektu je vypracovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov v horizonte do roku 2030, pričom na ich finalizácii sa už pracuje. Stratégia za sektor energetiky ponúka strategický zámer a akčný plán, ktorý vyplynul zo vzájomnej spolupráce sociálnych partnerov z radov zamestnávateľov, vzdelávacích inštitúcií, ale aj orgánov územnej samosprávy či orgánov štátnej správy.

Medzi hlavné odporúčania patria propagácia a „pozitívna diskriminácia“ technického vzdelávania, zadefinovanie nových vzdelávacích štandardov z oblasti energetiky so zameraním na využívanie nových inteligentných technológií. Kráčať tempom zelenej vlny a v rámci vzdelávania sa venovať obnoviteľným zdrojom, ale aj ďalším technológiám, ako napríklad power to gas, výroba biometánu, zachytávanie a skladovanie CO2 a podobne. Dôležité je pripraviť odborníkov, ktorí budú schopní v podmienkach SR bilancovať, projektovať, realizovať a efektívne prevádzkovať tieto technológie (zariadenia).

Apeluje sa najmä na zvýšenie spolupráce zamestnávateľov so školami, pretože firmy a zamestnávatelia napredujú technologicky oveľa rýchlejšie ako školy. Podieľanie sa odborníkov z oblasti elektroenergetiky na pedagogickom procese je nevyhnutné. „Pokiaľ chceme mať pracujúcu silu, ktorá je schopná prispôsobiť sa rýchlym zmenám v dnešnej dynamickej dobe, musíme zmeniť spôsob, akým ju pripravujeme“, dodal Ing. Patrik Uhrík.

EU: Stratégia v oblasti vakcín

Európska komisia (EK) predstavila európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia vakcín proti ochoreniu COVID-19. Účinná a bezpečná vakcína proti koronavírusu je najlepším spôsobom, ako natrvalo ukončiť túto pandémiu. Kľúčovým faktorom je pritom čas. V stratégii, ktorá sa opiera o mandát od ministrov zdravotníctva členských štátov, sa navrhuje spoločný prístup na úrovni Európskej únie (EÚ). 

Vývoj vakcíny je zložitý a zdĺhavý proces. Stratégiou EK podporí úsilie urýchliť vývoj bezpečných a účinných vakcín tak, aby boli k dispozícii o 12 až 18 mesiacov, prípadne skôr. Ak chceme tento zložitý zámer naplniť, musíme uskutočňovať klinické skúšania a súbežne s tým investovať do výrobnej kapacity, aby sme dokázali vyrobiť milióny či dokonca miliardy dávok účinnej vakcíny. Komisia je pripravená v plnej miere podporiť úsilie tých, ktorí vakcíny vyvíjajú. Európska únia nebude v bezpečí, kým prístup k vakcíne nezíska celý svet. Preto je na zodpovednosti a v záujme EÚ a jej členských štátov sprístupniť vakcínu na globálnej úrovni. Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko vytvorili inkluzívnu alianciu pre vakcíny a podnikli tak významný krok k spolupráci medzi členskými štátmi. Vďaka stratégii EÚ v oblasti vakcín sa pri ďalšom úsilí uplatní spoločný postup. 

Stratégia má tieto ciele: 
  • zabezpečiť kvalitné, bezpečné a účinné vakcíny, 
  • umožniť členským štátom a ich obyvateľom urýchlený prístup k vakcínam a súčasne zaujímať popredné miesto v globálnom úsilí o solidaritu, 
  • čo najskôr zaručiť spravodlivý prístup k vakcíne za prijateľné ceny. 

Stratégia EÚ sa opiera o dva piliere: 
  1. Zabezpečenie výroby vakcín v EÚ a dostatočných zásob pre členské štáty prostredníctvom záväzkov predbežného nákupu pre výrobcov vakcín s využitím nástroja núdzovej podpory. Okrem týchto záväzkov sa môžu sprístupniť aj ďalšie finančné prostriedky a iné formy podpory. 
  2. Prispôsobenie regulačného rámca EÚ súčasnej naliehavej situácii a využitie existujúcej regulačnej flexibility na urýchlenie vývoja, povolenia a sprístupnenia vakcín pri súčasnom dodržiavaní platných noriem týkajúcich sa kvality, bezpečnosti a účinnosti vakcín. 

Pri rozhodovaní o financovaní konkrétnych vakcín sa zohľadnia aj tieto kritériá: spoľahlivý vedecký prístup a použitá technológia, rýchle dosiahnutie výsledkov vo veľkom meradle, náklady, rozloženie rizika, záväzky, pokrytie rôznych technológií, včasná interakcia s regulačnými orgánmi EÚ, globálna solidarita a schopnosť zaistiť dodávky prostredníctvom rozvoja výrobnej kapacity v rámci EÚ. Vždy však hrozí riziko, že vakcíny, ktoré EK podporí, neprejdú klinickým skúšaním. Táto stratégia sa teda podobá na poistku, pretože prenáša časť rizika z pliec priemyslu na subjekty verejného sektora, a ak bude vývoj vakcíny úspešný, ako protihodnotu zabezpečí členským štátom spravodlivý prístup k cenovo dostupnej vakcíne. 

Komisia s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre lieky v plnej miere využijú existujúcu flexibilitu regulačného rámca EÚ, aby urýchlili povolenie a sprístupnenie účinných vakcín proti COVID-19. To zahŕňa zrýchlený postup pri povoľovaní, flexibilitu v súvislosti s označovaním a balením a návrh na udelenie dočasných výnimiek z určitých ustanovení právnych predpisov v oblasti GMO, aby sa urýchlilo klinické skúšanie vakcín a liekov proti COVID-19 obsahujúcich geneticky modifikované organizmy. Spoločnosti, ktoré začali klinické skúšanie perspektívnej vakcíny alebo ho začnú čoskoro, môžu kontaktovať Komisiu prostredníctvom adresy EC-VACCINES@ec.europa.eu.