streda 31. marca 2021

NBS: Aký moderný je slovenský finančný trh?

Moderné technológie prinášajú nové možnosti aj pre oblasť finančných produktov a služieb. Pokiaľ chcú finančné inštitúcie udržať krok s rýchlo sa meniacou dobou, nemôžu ich ignorovať. Na Slovensku doteraz chýbal ucelený pohľad na využívanie inovácii na finančnom trhu.

Zmenila to Národná banka Slovenska, ktorá koncom roka 2020 uskutočnila dotazníkový prieskum o využívaní inovácií spoločnosťami, ktoré dohliada. Do prieskumu sa zapojilo 53 subjektov zo všetkých hlavných sektorov finančného trhu.

Hlavné zistenia:
  • 57 % respondentov využíva cloud.
  • 40% respondentov umožňuje klientom využívať finančné služby bez fyzickej návštevy obchodného miesta.
  • 32 % respondentov ponúka klientom možnosť využívať mobilnú aplikáciu.
  • 17 % respondentov sa venuje analýze veľkých dát (Big Data).
  • 10 % respondentov využíva dáta o klientoch zo sociálnych sietí.
  • 6 % respondentov využíva umelú inteligenciu (AI).
  • 4% respondentov ponúkajú svojím klientom služby súvisiace s kryptoaktívami.
  • 0 % respondentov využíva blockchain a smart kontrakty.
  • Najinovatívnejšie sú subjekty zo sektora bankovníctva a platobných služieb.
NBS plánuje tento prieskum každoročne opakovať, aby zaznamenala vývoj v oblasti inovácií na slovenskom finančnom trhu. Hlavné zistenia z prieskumu bude prezentovať na pripravovanom seminári o inováciách. Výsledky prieskumu sú podrobnejšie popísané v Prehľade inovácií v dohliadaných subjektoch finančného trhu v SR na svojom webe.

EU: Bezpečnosť potravín

V Európskej únii začalo platiť nariadenie o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci. Návrh na zavedenie tohto nariadenia bol prijatý v roku 2019 v nadväznosti na európsku iniciatívu občanov. Aktuálne sa pripravuje všeobecný plán na zabezpečenie jednotného oznamovania rizika počas celého procesu analýzy rizík.

Nariadením sa posilní spoľahlivosť, objektívnosť a nezávislosť štúdií predložených Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a členské štáty získajú väčšiu úlohu v riadení EFSA. Všetky predložené vedecké štúdie a údaje sa budú aktívne zverejňovať už v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika na úrovni EÚ, a to vo vyhradenej sekcii webového sídla úradu EFSA (s výnimkou prípadov, keď to nie je možné z riadne opodstatnených dôvodov zachovania dôvernosti). Okrem toho a s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie, sa úrad EFSA pred vypracovaním svojho vedeckého výstupu poradí s verejnosťou, ako aj so všetkými ostatnými zapojenými partnermi.

Kvalitu, spoľahlivosť a nezávislosť štúdií, ktoré predkladá priemysel, zabezpečí celý rad opatrení. Ak boli zadané štúdie na podporu budúcej žiadosti o autorizáciu alebo oznámenia v celej EÚ, dotknutí prevádzkovatelia podnikov a laboratóriá musia tieto štúdie oznámiť EFSA vo fáze pred predložením žiadosti. Týmto opatrením sa má zaručiť, aby podniky, ktoré žiadajú o autorizáciu, predložili všetky relevantné informácie a nezatajovali štúdie s nepriaznivými výsledkami.

V nasledujúcich štyroch rokoch Európska komisia uskutoční aj vyšetrovacie misie v laboratóriách, počas ktorých bude posudzovať, či laboratóriá uplatňujú príslušné normy pre testy a štúdie predkladané úradu EFSA v rámci postupu podávania žiadostí. Tieto misie umožnia identifikovať a v prípade potreby napraviť akýkoľvek nesúlad alebo nedostatky. Úrad EFSA pomáha svojim partnerom lepšie pochopiť nové opatrenia a pripraviť sa na ne. Vypracoval celý rad podporných materiálov, akými sú animované inštruktážne videá a často kladené otázky, a usporiadal aj viacero školení.

Členské štáty budú zohrávať významnejšiu úlohu pri zlepšovaní riadenia a vedeckej spolupráce úradu EFSA a pri zabezpečovaní jeho dlhodobej prevádzkovej udržateľnosti. Do riadenia úradu sa zapoja zástupcovia všetkých členských štátov, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti a záujmových skupín potravinového reťazca. Od 1. júla 2022 budú navyše zastúpené v jeho správnej rade. Okrem toho sa v právnych predpisoch stanovuje aktívnejšie zapojenie členských štátov do podpory vedeckej kapacity úradu EFSA tým, že sa do jeho činnosti zapoja špičkoví nezávislí odborníci.


Pandémia: Vplyv aj na sporenie

Väčšina sporiacich Slovákov nemusela v dôsledku pandémie znižovať sumu, ktorú si sporia na bývanie. Naopak, viac ako desať percent mladých ľudí si začalo na tento účel dokonca odkladať vyššiu sumu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zrealizovala pre Prvú stavebnú sporiteľňu prieskumná agentúra Median (508 respondentov vo veku 18 - 55 rokov, 26. február - 5. marec 2021).

Čoraz viac ľudí považuje za dobrý nápad mať odložené bokom peniaze na nevyhnutné výdavky aspoň na niekoľko mesiacov dopredu. Pred pandémiou si finančnú rezervu vytváralo iba o niečo viac ako polovica respondentov (53 %). Príchod pandémie však mnohých prinútil prehodnotiť postoj k svojim úsporám. „Takmer štvrtina respondentov (23 %) deklaruje, že si začali šetriť pravidelne a vytvárať si tak rezervu, v drvivej väčšine 6 mesačnú“, uviedla analytička  Monika Martinková. Väčšina, až 61 percent, si napriek pandémií dokáže na svoje budúce bývanie alebo rekonštrukciu toho aktuálneho sporiť rovnakú čiastku ako pred jej vypuknutím. Jozef Plško dodáva: „Najmä medzi mladšími ľuďmi sú aj takí, čo si v posledných mesiacoch uvedomili potrebu pravidelného sporenia na vlastné bývanie a začali si odkladať viac. Až viac ako desatina mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov si začala na bývanie odkladať vyššiu sumu v porovnaní s obdobím pred pandémiou.“

Podľa prieskumu si väčšina (60 percent) na bývanie mesačne sporí sumu do 100 €. Každý štvrtý respondent odkladá na bývanie čiastku od 100 do 250 eur a 14 percent ľudí dokonca ešte vyššiu sumu. Zaujímavosťou je, že podľa prieskumu si muži sporia vyššie sumy vo výrazne väčšej miere ako ženy. Čiastku nad 250 eur si odkladá 22 percent mužov a iba necelých 6 percent žien. Ľudia sa tiež viac zamýšľali nad vlastnými výdavkami a úsporami. Z prieskumu veľmi jasne vyplynulo, že úplne všetci respondenti sú odhodlaní pokračovať v sporení aj po tom, ako dôsledky pandémie odznejú. Až 83 percent z nich si je tým istých a ďalších 17 percent to považuje za pravdepodobné.

Trend: Hybridný spôsob práce

Tohtoročný prieskum Work Trend Index predstavuje sedem trendov v hybridnom spôsobe práce. Lídri v biznise by mali odolať tendencii vidieť hybridnú prácu ako tradičný spôsob práce. Prechod na hybridný spôsob práce si bude vyžadovať prehodnotenie doterajších spôsobov.

Výsledky prieskumu Microsoft ukazujú, že minulý rok zásadne zmenil spôsob práce:
  • Naše pracovné vzťahy sa obmedzili, ale hybridná práca ich oživí.
  • Čas strávený na stretnutiach sa globálne viac ako zdvojnásobil. Vo februári tohto roku bolo doručených o 40 miliárd emailov viac v porovnaní s minulými rokmi.
  • Práca sa stala ľudskejšou. Takmer 40 % respondentov tvrdí, že sa cítia pohodlnejšie a viac sa osobne vložili do práce. Každý šiesty si tento roku spolu s kolegom aj poplakal.
Sme na prahu zásadnej zmeny práce a pracoviska:
  • 73 percent opýtaných chce, aby ďalej mali flexibilné možnosti práce na diaľku.
  • Zverejňovanie pracovných ponúk týkajúcich sa práce na diaľku na LinkedIn sa počas pandémie zvýšilo viac ako päťnásobne.
  • Viac ako 40 % globálnej pracovnej sily zvažuje tento rok odchod od zamestnávateľa a 46 % sa plánuje teraz presťahovať, keďže môžu pracovať na diaľku.
Stručne povedané, sprístupnenie flexibilnej práce bude mať vplyv na to, kto zostáva, kto odchádza a kto sa pripojí k firme či organizácii. S cieľom pomôcť organizáciám s prechodom na flexibilný štýl práce prináša Work Trend Index 2021 dôležité poznatky zo štúdie realizovanej medzi viac ako 30.000 ľuďmi v 31 krajinách a analýzy množstvo dát dostupných z platforiem Microsoft 365 a LinkedIn. Zahŕňa tiež pohľady a perspektívy odborníkov, ktorí desaťročia študovali spôsoby spolupráce, sociálny kapitál a dizajn pracovísk.

Správa predstavuje sedem trendov hybridného spôsobu práce:
  1. Flexibilný spôsob práce tu zostane.
  2. Manažéri, lídri a vedúci pracovníci nie sú v kontakte so zamestnancami a je potrebné, aby si to uvedomili.
  3. Vysoká produktivita maskuje vyčerpanú pracovnú silu.
  4. Generácia Z je ohrozená a bude potrebovať sa znovu nabiť energiou.
  5. Zmenšujúce sa vzájomné pracovné vzťahy a kontakty ohrozujú inovácie.
  6. Autenticita podnieti produktivitu a pocit pohody zamestnancov ( tzv. well-being).
  7. Talent je všade vo svete hybridnej práce.
Work Trend Index tiež identifikuje päť stratégií pre manažérov a lídrov, ktoré sú potrebné na začatie potrebných zmien:
  1. Vytvorte plán, ktorý umožní ľuďom dosiahnuť extrémnu flexibilitu.
  2. Investujte do priestorov a technológií na preklenutie fyzického a digitálneho sveta.
  3. Bojujte proti digitálnemu vyčerpaniu zhora.
  4. Uprednostnite obnovu sociálneho kapitálu a kultúry.
  5. Prehodnoťte skúsenosti vašich zamestnancov, aby ste rozvinuli ich talent.

utorok 30. marca 2021

Radíme: Neodkladajte výmenu pneumatík

Jazda na zimných pneumatikách je bezpečnejšia, ale len počas zimy. Keď sa už teplota pohybuje nad 7°C, strácajú zimné pneumatiky význam. Napriek tomu, že na prvý pohľad sa tvarom ani vzhľadom príliš nelíšia, zimné a letné pneumatiky sú takmer celkom rozdielne výrobky.

Zatiaľčo zimné pneumatiky zabezpečujú dobrý záber na snehovej pokrývke a dostatočnú priľnavosť na zľadovatenej vozovke, letné pneumatiky majú celkom inú úlohu, napr. pri skutočne hustom daždi musia dokázať odvádzať do strán enormné množstvo vody, až desiatky litrov za sekundu. Konštrukcia letných pneumatík zodpovedá tomu, že sa v lete jazdí spravidla rýchlejšie a často na mokrej vozovke, niekedy aj vo veľmi hustom daždi. Zimné pneumatiky, ktoré majú mäkšiu zmes a celkom iný dezén behúňa, sú v lete výrazne menej bezpečné. Popri tom zvyšujú aj spotrebu a obmedzujú ovládateľnosť vozidla. Výrobcovia pneumatík odporúčajú prezuť, už keď sa priemerná denná teplota zvýši nad hranicu 7 °C aj z toho dôvodu, že dezén zimnej pneumatiky sa pri vyšších teplotách rýchlejšie opotrebováva. „Mäkšia zmes a veľké množstvo drážok majú pri vyššej teplote za následok väčšiu hlučnosť, vyšší počet záberových hrán sa zase negatívne prejavuje na hodnote spotreby. Vozidlo sa pri daždi horšie ovláda a jazda je v každom počasí výrazne menej pohodlná. Predovšetkým sa však zimné pneumatiky pri vyšších teplotách prehrievajú, čo má za následok predĺženie brzdnej dráhy. Zimné pneumatiky sú preto v lete nepohodlné a nehospodárne, ale najmä menej bezpečné“, vysvetľuje Jozef Petrík.

Letné pneumatiky najnovšej generácie stále lepšie slúžia svojmu účelu a na mokrej vozovke ponúkajú ešte kratšiu brzdnú dráhu, a teda aj vyšší stupeň bezpečnosti. To je dôležité najmä z hľadiska ťažších výkonných moderných vozidiel, hlavne stále obľúbenejších modelov SUV, pre ktoré už aj výrobcovia vyvíjajú špeciálne pneumatiky optimalizované pre väčšie a ťažšie športovo úžitkové modely. Preto sa dôrazne odporúča, aby sa ani pri epidémii prezutie vozidla pokiaľ možno neodkladalo. 

EU: Otvorenie programu EU4Health

EU4Health prispeje 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva. Má prispieť k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ účinne reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej silnej Európskej zdravotnej únie.

Ambiciózny program financovania na roky 2021 – 2027 má zaručovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia v Európskej únii v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Program, ktorý Európska komisia navrhla 28. mája 2020, je reakciou EÚ na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo životy lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pacientov, ako aj fungovanie systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Ide o doposiaľ najväčší program EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám aj mimovládnym organizáciám. Program bude realizovať nová Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla t. r.

Cieľom programu EU4Health je:
  • zlepšiť a podporiť zdravie v únii,
  • chrániť obyvateľov EÚ pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
  • zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
  • posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

Trend: Kombinované sieťové útoky

Spoločnosti a organizácie sú stále viac ohrozované kombinovanými útokmi, ktoré využívajú okrem iného aj rastúci počet zistených zraniteľností. Podľa štatistík uvedených v The National Vulnerability Database (NVD) sa v roku 2020 objavilo 18.352 zraniteľností, čo znamená 6-percentný nárast oproti roku 2019. Počet zraniteľností pritom nepretržite rastie od roku 2017.

Hlavne malé a stredné spoločnosti (SMB) zanedbávajú dostatočnú ochranu hneď na viacerých miestach infraštruktúry a kybernetickí útočníci využívajú túto situáciu na kombinované útoky. V rámci primárnej fázy napr. používateľ klikne na webový odkaz v zaslanom emaile a z rizikovej stránky dôjde k doručeniu exploitu, odhaleniu zraniteľností a vírusovému napadnutiu. V sekundárnej fáze potom dôjde s využitím zistenej zraniteľnosti (napr. prehliadača) a metód sociálneho inžinierstva k stiahnutiu ďalšieho malvéru do systému. Viac pokusov znamená vyššiu pravdepodobnosť úspešného útoku.

Zvyšujúca sa početnosť kombinovaných útokov je dôsledkom radu rizikových faktorov, napríklad:
  • SMB organizácie sa domnievajú, že sú pre útočníkov príliš malé a nedôležité, aby sa stali terčom útoku – naopak, kyberútočníci idú tam, kde tušia najmenší odpor;
  • Firmy podceňujú fakt, že viac bezpečnostných vrstiev výrazne znižuje riziko napadnutia systémov;
  • Nie všetky zistené softvérové zraniteľnosti sú známe aj konkrétnym IT administrátorom;
  • Pomalý prístup k záplatovaniu vedie k tomu, že v niektorých organizáciách uplynie až 102 dní od vytvorenia záplaty k jej inštalácii;
  • 57 % prípadov kompromitácie dát sa udialo v priamom dôsledku neaktualizovaného softvéru.
„Viacvrstvová ochrana firemnej siete je dnes úplným základom bezpečnostnej stratégie – jedinou otázkou je, koľko vrstiev je potrebných. Ak vezmeme zmienený príklad kombinovaného útoku, k týmto vrstvám dnes rozhodne patrí skenovanie zraniteľností a automatizovaný patch manažment, ochrana sieťového perimetra (firewall), VPN siete, filtrovanie webových stránok, mailový antispam a antivírusová ochrana koncových bodov," dodal Jozef Kačala.

Aktuálne: Najobľúbenejšie technologické značky

Náš život sa točí okolo technológií viac ako kedykoľvek predtým. Pomocou on-line analytických nástrojov Ahrefs a Google Trends zrealizovali odborníci RebootOnline.com štúdiu zameranú na najobľúbenejšie technologické značky v Európe a na to, ako sa ich popularita zmenila počas pandémie za posledný rok. 

Ročné objemy vyhľadávania boli zdokumentované pre každú z 20 najcennejších technologických značiek a vydelené počtom rokov od ich založenia, aby sa vytvoril štandardizovaný ročný objem vyhľadávania pre každú značku. Najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe so štandardizovaným priemerom 21.869.008 ročných vyhľadávaní je Facebook. Sociálne médium založené v roku 2004 je najobľúbenejšie v Írsku (91.359.320 vyhľadávaní mesačne), Veľkej Británii (81.463.400 vyhľadávaní mesačne) a Taliansku (79.643.310 vyhľadávaní mesačne). Druhou najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe je Google so štandardizovaným priemerom 16.405.202 vyhľadávaní ročne. Spoločnosť založená v roku 1998 najpopulárnejšia vo Veľkej Británii (88.934.770 vyhľadávaní za mesiac), v Nemecku (85.110.050 vyhľadávaní za mesiac) a vo Francúzsku (83.654.820 vyhľadávaní za mesiac). Nsleduje Instagram (2010) na treťom mieste so štandardizovaným priemerom 11.532.553 ročných vyhľadávaní. Tento gigant v oblasti sociálnych médií je najpopulárnejší v Taliansku (24.967.690 vyhľadávaní mesačne), vo Veľkej Británii (23.212.240 vyhľadávaní mesačne) a Nemecku (22.054.690 vyhľadávaní mesačne). K najvýznamnejším značkám v Európe patria tiež Xiaomi a Huawei, dve čínske technologické značky (na štvrtom a ôsmom mieste).  Spoločnosť Xiaomi, založená v roku 2010, dosahuje štandardizovaný priemer 2.896.934 vyhľadávaní ročne, čo je o 155 % viac ako Apple (1.137.912 štandardizovaných ročných vyhľadávaní) a o 345 % viac ako Microsoft (651.013 štandardizovaných ročných vyhľadávaní). Na opačnom konci na 20. mieste je Baidu, založený v roku 2000 s počtom 354.666 vyhľadávaní za rok.

Odborníci RebootOnline.com porovnali priemery Google Trends pre každú technologickú značku v období od marca 2019 do roku 2020 a od marca 2020 do roku 2021, aby stanovili percentuálny nárast a poskytli prehľad o zmenách v popularite. Napriek tomu, že Apple je siedmou najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe, zaznamenala najprudší nárast popularity vďaka Covid-19 s obrovským nárastom Google Trends o 76,3 % za posledný rok. Druhá technologická značka, ktorá si získala najväčšiu popularitu, je Huawei, ktorá od začiatku pandémie zaznamenala 71,4 % nárast Google Trends. Na treťom mieste je Xiaomi s 20 % nárastom Google Trends za posledný rok. Priečky na štvrtom, piatom, šiestom a siedmom mieste obsadili Baidu (17,1 %), Dell (8,5 %), Instagram (8,2 %) a Intel (5,1%). Na opačnom konci máme Google, ktorý zdanlivo najviac klesol v popularite so šokujúcim poklesom priemeru Google Trends od začiatku pandémie o 30,8 %. Ďalšie prekvapivé poklesy možno pozorovať u spoločností Microsoft (-15,3%) a Facebook (-1,1%), ktoré patria medzi hlavné technologické značky.


pondelok 29. marca 2021

Covid-19: Úmrtia na Slovensku

Na Slovensku v roku 2020 podľahlo ochoreniu Covid-19 podľa Štatistického úradu SR celkovo 4.004 ľudí. Koronavírus sa tak stal treťou najčastejšou príčinou úmrtí v krajine. Jeho podiel na všetkých úmrtiach dosiahol takmer 6,8 %.

Počet zomretých na koronavírus sa prudko medzimesačne zvyšoval od októbra, kedy mu podľahlo 488 ľudí, v novembri už 1.251 a v decembri dokonca 2.163. Posledný mesiac roka má tak viac ako polovičný podiel na všetkých Covid-19 úmrtiach v SR (54 %) za rok. V porovnaní s ostatnými príčinami boli úmrtia spôsobené novým vírusom do konca septembra zanedbateľné, v októbri však dosiahli 9 %, v novembri už takmer 21 % a v decembri 29 % zo všetkých úmrtí v SR. Z hľadiska vekovej štruktúry väčšina obetí Covidu-19 patrila do seniorskej vekovej kategórie (nad 65 rokov), tvorili 85 % z počtu zomretých na Covid-19.

Práve koronavírus sa pričinil o to, že počet zomretých v minulom roku v SR dosiahol vyše 59-tisíc osôb, čo je nárast o 10 % v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich päť rokov. Nadúmrtnosť tak predstavovala vlani 5.565 osôb oproti predošlým piatim rokom. Hrubá miera úmrtnosti vlani na Slovensku dosiahla hodnotu 10,82 promile. Teda na 100-tisíc obyvateľov zomrelo počas roka 1.082 ľudí, pričom predchádzajúci päťročný priemer je zhruba o sto osôb nižší (984). Vlaňajšia hrubá miera úmrtnosti je najvyššia za posledných 70 rokov. Súčasne platí, že Covid-19 z tohto celku spôsobil 73 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Situácia sa však odlišovala podľa regiónov. Najvyššiu mieru úmrtnosti mal Trenčiansky kraj s hodnotou 96 zomretých na Covid-19 na 100-tisíc obyvateľov a Nitriansky kraj s hodnotou 91 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Nasledoval Prešovský kraj, s hodnotou 86 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Naopak najmenej nová infekcia zasiahla do úmrtnosti v Bratislavskom regióne, kde to bolo 48 zomretých na 100 tisíc obyvateľov.

Z analýzy počtu úmrtí všetkých príčin, ktoré sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH), mierne narástli tiež úmrtia, kde boli príčinou ochorenia obehového systému a v menšej miere nádory. Tieto dve diagnózy sú dlhodobo na prvých dvoch priečkach príčin úmrtí v našej krajine, sú príčinou pre približne 70 % zomretých. Z celkového počtu vyše 59- tisíc zomretých ľudí skonalo vlani v nemocnici vyše 31-tisíc (53 %) a doma 17-tisíc osôb (29 %). V zariadeniach pre dlhodobo chorých to bolo približne 1,5 tisíca ľudí (3 %). Iná situácia bola pri úmrtiach na infekciu Covid-19, na ktorú zomrelo v nemocničných zariadeniach 87 % osôb a v domácich podmienkach 5 % ľudí.

EU: Covid pas už od leta

Digitálne zelené osvedčenie (covid pas) by malo už od tohtoročného leta malo uľahčiť cestovanie v Európskej únii. Návrh nariadenia na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia predložila Európska komisia 17. marca 2021. Súčasťou je aj návrh samostatného nariadenia, ktorý sa týka občanov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ.

Europoslanci podporili návrh, aby sa predložený text nariadenia, ktoré umožní vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia prerokoval prostredníctvom takzvaného naliehavého postupu podľa čl. 163 Rokovacieho poriadku EP. Väčšina poslancov, ktorí sa zúčastnili na plenárnej rozprave, podporila plán na urýchlené vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie ochorenia COVID-19. Budúce osvedčenie by podľa návrhu Európskej komisie malo obsahovať informáciu o zaočkovaní cestujúceho proti ochoreniu COVID-19, o negatívnom výsledku testu na dané ochorenie alebo o prekonaní nového koronavírusu. Časť poslancov však zároveň zdôraznila, že nová právna úprava musí obsahovať silné záruky v oblasti ochrany údajov osobného i zdravotného charakteru. Viacerí poslanci tiež zásadne odmietli diskrimináciu osôb, ktoré nebudú zaočkované.

Parlament by mal počas nasledujúceho plenárneho zasadnutia v dňoch 26. - 29. apríla 2021 prijať svoj mandát na rokovania s Radou (ministrov) EÚ o konečnom znení novej právnej úpravy, ktorého súčasťou môžu byť aj prípadné poslanecké pozmeňujúce návrhy. Výbor EP pre občianske slobody môže ako gestorský výbor následne požiadať, aby mu bol upravený legislatívny návrh vrátený za účelom začatia rokovaní o jeho finálnom znení s Radou. Výsledok týchto rokovaní by mal byť vo forme kompromisného legislatívneho návrhu schválený oboma zákonodarcami - Európskym parlamentom aj Radou (ministrov) EÚ.




Darknet: Falošné očkovacie certifikáty aj vakcíny

Európsky parlament oznámil, že bude schvaľovať návrh na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia pomocou takzvaného naliehavého postupu. Čierny trh však už ponúka očkovacie certifikáty a aj vyše tisícky vakcín. Podľa tímu Check Point Research ponuky rastú raketovou rýchlosťou: očkovací certifikát  za 250 amerických dolárov, negatívny test za 25 dolárov a jedna dávka vakcíny sa predáva za päťsto dolárov.

Európska komisia predstavila plán na zavedenie COVID-19 certifikátov alebo aj digitálnych zelených pasov. Cestovateľský certifikát by mal obsahovať informáciu s osvedčením o vakcinácii aj negatívnom výsledku testu. Takýto očkovací preukaz sa v blízkej budúcnosti stane pasom, ktorý poskytne jeho držiteľom vstupenku na cestovanie. Aktuálna situácia s nízkou mierou zaočkovanosti svetovej populácie aj neustále reštrikcie zosilňujú už aj tak rastúci dopyt po očkovaní a negatívnych výsledkoch testov, ktoré ich držiteľom ponúkajú určité slobody. Falošné certifikáty umožnia vstúpiť na palubu lietadla, prekročiť hranice, zúčastniť sa na podujatiach, alebo nastúpiť do nového zamestnania. Potenciál očkovacích preukazoch si rýchlo uvedomili zločinci aj hackeri. Falošné certifikáty o očkovaní sú v ponuke na viacerých trhoch darknetu. Ich cena sa pohybuje od 100 do 200 amerických dolárov. Osloveným predajcom stačilo uviesť mená a dátumy, zaslať úhradu a certifikáty prišli obratom. „Množstvo inzercie týkajúcej sa vakcín stúplo na darknete za posledné tri mesiace o 300 percent. Cena jednej dávky vakcíny sa na hackerských fórach pohybuje od päťsto do tisíc amerických dolárov. Medzi inzerovanými nájdete vakcínu od AstraZenecy za 500 dolárov, Johnson&Johnson za 600 dolárov a za rovnakú sumu sa predáva aj vakcína Sputnik“, informuje Andrej Aleksiev. V ponuke je aktuálne vyše 1.200 falošných vakcín a predajcovia pochádzajú z USA a Ruska, ale aj z európskych krajín ako Španielsko, Nemecko a Francúzsko.

Hekerské fóra sú plné ponúk aj s rôznymi typmi negatívnych výsledkov testov. Predajcovia ponuky dopĺňajú aj o špeciálne akcie. Na jednom z fór sú v ponuke falošné výsledky testov, ktoré kupujúci získa do 24 hodín. Ak sa zákazník rozhodne kúpiť dva falošné výsledky testov, tretí dostanete zdarma. „Vlády jednotlivých krajín by mali určite spozornieť. Rýchlosť rastu nelegálneho trhu s falošnými certifikátmi a výsledkami testov a ich dostupnosť je alarmujúca a predstavuje veľké riziko. Aj práve z tohto dôvodu budú členovia našich výskumných tímov aj naďalej pozorne sledovať trendy na darknete a pravidelne o nich informovať“, dodáva Andrej Aleksiev. Objavili sa aj webové stránky, ktoré ponúkajú možnosť vytvorenia autenticky vyzerajúcich negatívnych výsledkov testov. Na jednej webovej stránke je dokonca informácia, že ide o falošné dokumenty, ktoré nesmú byť zneužité na nelegálnu činnosť. Dokumenty sú profesionálne vyrobené, vygenerovanie by nemalo trvať viac ako 30 minút a cena jedného je 25 amerických dolárov.

Veľká noc 2021: Ako sa vyvíjajú ceny potravín

Blížia sa veľkonočné sviatky, počas ktorých si vychutnávame aj tradičné maškrty. Ktoré potraviny sú dnes na Slovensku drahšie a ktoré lacnejšie než vlani? Porovnávacia analýza vychádza údajov Štatistického úradu SR. 

V medziročnom porovnaní, teda oproti rovnakému obdobiu vlaňajška, sa v januári tohto roka ceny potravín znížili o -0,5 % a vo februári o -0,6 %. Podobný medziročný pokles cien potravín sa podľa analytičky Jany Glasovej očakáva aj v marci a apríli t.r. Mierne nižšie ceny potravín ako vlani sú dôsledkom bázického efektu, nakoľko počas prvej vlny pandémie potraviny v našich obchodoch ešte zdražovali. K spomaľovaniu ich cenového rastu začalo  dochádzať až v lete, a to pod vplyvom koronakrízy. Medzimesačne ale ceny potravín na Slovensku už rastú. V januári oproti decembru sa zvýšili až o 1,1 % a vo februári oproti januáru vzrástli o 0,2 %. Zvyšujú sa najmä ceny zeleniny, ovocia, vajec, mliečnych výrobkov a kuracieho mäsa. Zdražovanie potravín má na svedomí predovšetkým rast cien poľnohospodárskych komodít. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa svetové ceny potravín vo februári tohto roka zvýšili už deviaty mesiac a sú najvyššie za posledných viac než 6 rokov. Zdražovanie ovplyvnili hlavne vyššie ceny cukru a rastlinných olejov. Cukor zdražuje hlavne kvôli tomu, že výroba v krajinách, ktoré sú jeho najväčšími producentmi, klesla. Už niekoľko mesiacov sa výrazne zvyšujú aj ceny palmového oleja. Mierny rast bol podľa FAO indexu dosiahnutý v prípade mäsa a mliečnych výrobkov. Na ceny mäsa ale stale vplýva lacnejšie bravčové mäso kvôli moru ošípaných v Európe. Aktuálne sa ale situácia začína meniť, dopyt z ázijskych krajín po mäse z EÚ rastie a jeho ceny pôjdu nahor. Zvyšujú sa aj ceny obilnín na svetovom trhu. Kukurica bola v januári dokonca medziročne drahšia až o viac než 40 % kvôli vysokému dopytu z Číny a slabšej produkcii v USA. Výrazne drahšia je aktuálne na trhoch aj pšenica.

A ako sa budú hýbať ceny potravín v nasledujúcich mesiacoch? Ceny potravín začínajú rásť a očakávame, že sa budú zvyšovať počas prvého tohtoročného polroka. Podpisuje sa pod to rast cien komodít na svetovom trhu. Bravčové mäso je aktuálne lacnejšie kvôli moru ošípaných, ktorý zasiahol chovy v krajinách EÚ a ázijské krajiny prestali kupovať ošípané z Európy. Preto tu vznikol výrazný prebytok, čo stlačilo cenu nadol. Aktuálne ale došlo k zmene situácie a Čína začína opäť vo veľkom skupovať bravčové mäso z Európy, keďže v Ázii vznikli obavy zo šírenia nových kmeňov moru ošípaných. Preto očakávame, že ceny bravčového pôjdu zanedlho hore. Zdražovanie už teraz pociťujeme pri vajíčkach. Môže za to vtáčia chrípka, ktorá zasiahla viaceré krajiny únie vrátane Slovenska a znížila ponuku na trhu. To sa môže neskôr prejaviť aj na rastúcich cenách hydinového mäsa. Smerom nahor sú ceny mäsa tlačené aj zvyšujúcimi sa cenami obilnín, keďže tie sa používajú na kŕmenie zvierat. Smerom nadol ale na ceny mäsa pôsobí zatvorenie reštaurácií, čo znižuje dopyt z ich strany.  Očakávame, že počas tohto roka sa budú zvyšovať aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to kvôli drahším obilninám a vyšším výrobným nákladom pekárov. Prorastovo bude na ceny potravín v prvom polroku pôsobiť aj zdražovanie sóje, cukru, olejov a tiež rastúce ceny ropy. Potraviny totiž treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť do obchodov. Ceny potravín sú ale výrazne ovplyvňované aj počasím a úrodou, ktoré je veľmi ťažké predpovedať. V druhom tohtoročnom polroku, keď príde na trh nová úroda, by sa mala situácia stabilizovať. Nová úroda, pokiaľ bude dobrá, stlačí nadol ceny ovocia a zeleniny. Drahšie obilniny zvýšili záujem farmárov o ich pestovanie, viacero otáznikov ale visí na tým, aká bude tohtoročná úroda vo svete. To následne ovplyvní aj ceny obilnín.

Na základe údajov ŠÚ SR o spotrebiteľských cenách za február 2021 vznikla cenová hitparáda potravín, ktoré bývajú súčasťou veľkonočných nákupov Slovákov. Na čele cenového rebríčka sa umiestnili niektoré druhy ovocia a zeleniny. Najvýraznejšie medziročne zdražel cesnak, a to až o viac než pätinu. Takmer 12 % rast dosiahli pomaranče a približne desatinu si pripísali kiwi aj jablká. Okrem ovocia a zeleniny sa medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom umiestnili aj rastlinné oleje a ryža. Veľkonočné sviatky si mnohí nevedia predstaviť bez rôznych mäsových špecialít, ktoré sú ale dnes drahšie ako vlani. Najviac si priplácame za párky, a to o 6 %. Šunková saláma a údené mäso je drahšie o necelých 5 %, slanina o takmer 4 % a trvanlivá saláma nás vychádza o 1,2 % viac ako vlani. A v rámci jednotlivých druhov mäsa sa v súčasnosti zvyšujú hlavne ceny hovädzieho mäsa, a to o 2 až 4 %. Drahšie ako minulý rok pred Veľkou nocou nás vychádza aj chlieb, cukor a niektoré mliečne výrobky. Drahší je hlavne plesňový syr o zhruba 7 %, kyslé mlieko o 3 % a mierne drahšie sú aj tvrdé syry (o zhruba 1 %). A na čom dokážeme tento rok ušetriť? Pri kúpe niektorého ovocia a zeleniny si výrazne priplatíme, iné ale naopak výrazne zlacnelo. Pred tohtoročnými sviatkami nás vychádzajú lacnejšie uhorky (o takmer štvrtinu), nasledujú mandarínky (o -17 %) a hrozno (o -15 %). Dvojciferný pokles ceny dosiahol aj petržlen, zeler, zemiaky, paprika a banány. A medzi položkami s najväčším cenovým poklesom sa umiestnilo aj bravčové mäso, ktoré zlacnelo o -10 až -15 %. Lacnejšie nás vychádza aj kuracie mäso, a to približne o -4 %. Lacnejšie sú aj niektoré mliečne výrobky, aj keď nie výrazne. O percento menej ako pred rokom zaplatíme v obchode za maslo a mlieko a zhruba o -3 % menej za tvaroh, smotanu a bryndzu.

piatok 26. marca 2021

Upozorňujeme: Energetickí šmejdi

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaznamenal prípady, kedy sa niektorí podomoví predajcovia elektriny a plynu pokúšajú zneužiť meno úradu. Svojim potenciálnym zákazníkom napríklad tvrdia, že úrad im poskytol zoznam zákazníkov s nevýhodnou zmluvou na dodávku elektriny a plynu a oni sa teraz na nich obracajú na základe tohto zoznamu s lepšou ponukou. 

Niektorí podomoví predajcovia ďalej tvrdia, že úrad zabraňuje zákazníkom v prechode k tomu najvýhodnejšiemu dodávateľovi (čo je samozrejme ten ich, ktorého práve ponúkajú). Úrad sa voči takýmto praktikám ostro ohradzuje a varuje občanov, aby sa nedali takýmito "energetickými šmejdami" nachytať.

Úrad zdôrazňuje, že v žiadnom prípade:
  • nehodnotí, či odberateľ má alebo nemá výhodnú sadzbu alebo cenu za komodity
  • nespolupracuje a neodporúča v spolupráci s dodávateľmi zmenu dodávateľa z dôvodu lepšej ceny
  • neposkytuje žiadne údaje a kontakty o odberateľoch a ich zmluvách žiadnemu z dodávateľov, ani nimi nedisponuje.
Ak sa niektorý podomový predajca bude snažiť takúto informáciu použiť v súvislosti s prestupom k inému dodávateľovi z dôvodu lepšej ceny, ide o tzv. nekalé praktiky! V takom prípade informujte svojho dodávateľa energií a obráťte na úrad (na adresu: spotrebitel@urso.gov.sk), prípadne vyhľadajte pomoc spotrebiteľského združenia vo vašom kraji. Nič nepodpisujte! Viac informácií ako sa nedať nachytať pri podomovom predaji, nájdete tiež na webových stránkach úradu urso.gov.sk/sites/default/files/dokumenty/Prirucka-pre-spotrebitela-2020.pdf

EU: Práva detí

Európska komisia prijala prvú komplexnú stratégiu Európskej únie v oblasti práv dieťaťa, ako aj návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti, na podporu rovnakých príležitostí pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Stratégia EÚ: šesť tematických oblastí a navrhované opatrenia
  • Deti ako aktéri zmeny demokratického života: Komisia navrhuje celý rad opatrení – od vypracovania právnych textov zohľadňujúcich potreby detí až po konzultácie s deťmi v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy a vykonávania klimatického paktu a zelenej dohody. Členské štáty by tiež mali umožniť účasť detí na občianskom a demokratickom živote.
  • Právo detí na plné využitie svojho potenciálu bez ohľadu na sociálne zázemie: Komisia sa snaží zaviesť európsku záruku pre deti s cieľom bojovať proti ich chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Komisia sa napríklad bude zaoberať duševným zdravím detí a bude podporovať zdravú a udržateľnú výživu v európskych školách. Komisia sa bude usilovať o lepšie celoeurópske normy v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti a budovať inkluzívne a kvalitné vzdelávanie.
  • Právo detí na život bez násilia: Komisia navrhne právne predpisy na boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu a predloží odporúčania na predchádzanie škodlivým praktikám páchaným na ženách a dievčatách. Členské štáty sa vyzývajú, aby budovali integrované systémy ochrany detí a zlepšili ich fungovanie, ako aj posilnili reakciu na násilie v školách a prijali vnútroštátne právne predpisy na ukončenie telesných trestov vo všetkých prostrediach.
  • Právo detí na súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v postavení obete, svedka, podozrivého, obvineného zo spáchania trestného činu alebo účastníka akéhokoľvek súdneho konania: Komisia bude napríklad prispievať k špecializovanej odbornej justičnej príprave a spolupracovať s Radou Európy na vykonávaní usmernení o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí z roku 2010. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali napríklad odbornú prípravu a vyvinuli spoľahlivé alternatívy k súdnej činnosti, ako sú alternatívy k zaisteniu alebo mediácii v občianskoprávnych veciach.
  • Právo detí bezpečne sa pohybovať v digitálnom prostredí a využívať jeho príležitosti: Komisia aktualizuje Európsku stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti. Cieľom navrhovaného aktu o digitálnych službách je poskytnúť deťom bezpečné využívanie on-line priestoru. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali pravidlá ochrany detí uvedené v revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách a podporovali u detí rozvoj základných digitálnych zručností. Komisia takisto naliehavo vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, aby sa zaoberali škodlivým správaním na internete a odstraňovali nezákonný obsah.
  • Práva detí na celom svete: Práva detí sú univerzálne a EÚ posilňuje svoj záväzok chrániť, presadzovať a napĺňať tieto práva na celosvetovej a multilaterálnej úrovni. To sa dosiahne napríklad pridelením 10 % finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc na vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách. Komisia do roku 2022 pripraví akčný plán pre mládež s cieľom podporiť účasť mládeže a detí na celom svete a posilniť kapacity na ochranu detí v rámci delegácií EÚ. Komisia takisto zachováva politiku nulovej tolerancie detskej práce.
V roku 2019 žilo takmer 18 miliónov detí v EÚ (22,2 % detskej populácie) v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To vedie k medzigeneračnému kolobehu znevýhodnenia s hlbokým a dlhodobým vplyvom na deti. Cieľom európskej záruky pre deti je prelomiť tento kolobeh a podporiť rovnosť príležitostí zabezpečením prístupu k súboru kľúčových služieb pre deti v núdzi (do 18 rokov, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením).V rámci európskej záruky pre deti sa členským štátom odporúča, aby deťom v núdzi zabezpečili bezplatný a účinný prístup k:
  • predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti – napríklad aby sa vyhli segregovaným triedam;
  • vzdelávaniu a školským aktivitám, ako je napríklad primerané vybavenie na dištančné vzdelávanie a školské výlety;
  • aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a
  • zdravotnej starostlivosti , ako je napríklad uľahčenie prístupu k lekárskym vyšetreniam a zdravotným skríningovým programom.
Komisia takisto odporúča, aby členské štáty poskytli týmto deťom účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu: deti by napríklad mali dostávať zdravú stravu aj mimo školy a deti bez domova a ich rodiny by mali mať prístup k primeranému ubytovaniu.

Pri identifikácii detí v núdzi a navrhovaní vnútroštátnych opatrení by členské štáty mali zohľadniť osobitné potreby detí zo znevýhodneného prostredia, ako sú deti bez domova, so zdravotným postihnutím, žijúce v neistých rodinných situáciách, s migrantským pôvodom, z menšinovej rasovej alebo etnickej skupiny alebo deti v náhradnej starostlivosti. Finančné prostriedky EÚ na podporu týchto opatrení sú k dispozícii v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (EFS+), z ktorého sa financujú projekty na podporu sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a investovania do ľudí, ako aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Fondu InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Auto: Starostlivosť po zime

Tohtoročná zima priniesla na viaceré miesta dostatok snehu. Väčšina vozidiel jazdila hlavne v mestách, kde technické služby nešetrili soľou, pre autá zimný nepriateľ číslo jeden. Mrazy zase mohli negatívne ovplyvniť kapacitu autobatérií. S príchodom jari tak nastáva čas na dôkladnú očistu vozidla ale tiež kontrolu funkčnosti všetkých jeho súčastí.

Posypová soľ sa dostáva aj na miesta, ktoré by majiteľovi vozidla ani len nenapadli. Ak napríklad nastúpite do vymrznutého auta s topánkami od snehu a soli a zapnete kúrenie, sneh so soľou sa rozpustí a dostane sa až na kovové konštrukcie pod kobercami, kde môže spôsobiť koróziu. Ešte viac pochopiteľne trpí podvozok. Preto je dôležité po zime všetky miesta, kam sa soľ mohla dostať, čo najskôr očistiť a vymyť. Rovnako tak v zimných mesiacoch trpí aj brzdová sústava a výfukový systém. Častá návšteva umývačky by tak mala byť v zime štandardom. Rozhodne je lepšie využívať ručné vysokotlakové umývačky, kde nehrozí poškodenie laku kefami.

Nemilo dokáže po zime prekvapiť aj akumulátor, ktorému teploty pod bodom mrazu rozhodne nesvedčia. Stav akumulátora, bohužiaľ, pohľadom nespoznáte. Ak nevlastníte záťažový merač, budete si musieť stav autobatérie overiť v servise. Záťažový merač odhalí, či je batériu po zime potrebné len dobiť alebo rovno vymeniť. Pozornosť by ste mali venovať aj stieračom, ktoré sa v priebehu zimy musia potýkať s nadmerným opotrebením stieracích líšt pri odstraňovaní väčšieho množstva hrubších nečistôt alebo aj ľadu a snehu. 

Koncom marca prichádza aj čas na výmenu pneumatík zo zimných na letné. Všeobecne platí, že výmenu je vhodné naplánovať na dobu, kedy sa teplota stabilne drží nad 10 °C. Dobre udržiavané a pravidelne servisované vozidlo totiž svojmu majiteľovi nielen dobre slúži, ale zároveň si aj dlhšie udrží svoju hodnotu.


Videohovor: Najlepšie farby pozadia

Dokáže zvolené pozadie ovplyvniť naše šance na úspech pri virtuálnom videohovore? Prieskum medzi 3.489 novoprijatými zamestnancami ( SavoyStewart.co.uk, od 1. 3. 2021 do 15. 3. 2021) zisťoval, aké farby a objekty sa objavili na pozadí ich on-line pracovných pohovoroch. A zdá sa, že určité kombinácie naozaj zvyšujú vyhliadky na úspech.

Svetlé šedé (ako Polished Pebble alebo Grey Owl) ovplyvňujú hovory na diaľku pozitívne zrejme najviac. Celkovo 84 % nových zamestnancov používalo túto farbu pri videohovoroch, či už išlo o virtuálne pozadie alebo maľovanú stenu. Zdá sa, že aj neutrálne farby prinášajú pozitívne výsledky, pretože na druhom mieste je biela – 79 % nových zamestnancov malo práve biele pozadie pri videopohovoroch. Žlté tóny (ako Hawthorne Yellow a Babouche) si pripisujú tretie miesto so 74 %. Ale nie všetky teplé farby sú dobrou voľbou: červená má najmenší pozitívny vplyv, iba 18 % uchádzačov o zamestnanie sa po jej použití zamestnala.

Dennis Relojo-Howell radí, čo treba zohľadniť pri videohovore:
1) Zvážte psychologické účinky farieb pozadia: Farby - a im zodpovedajúce tóny - sú často spojené s postojmi a emóciami človeka. Preto je dôležité vziať do úvahy psychologické účinky, ktoré môžu mať farby počas on-line rozhovoru, kde sa môžu stratiť mnohé nuansy osobných rozhovorov. Ak sa napr. uchádzate o miesto právneho poradcu, najlepšie je použiť neutrálne tóny.
2) Ak môžete, zvoľte neutrálne farby: Počas on-line pracovných pohovorov je najlepšie byť neutrálny - najmä pokiaľ ide o pozadie. Výsledky ukázali, že ľudí priťahuje neutrálne pozadie (všeobecne je to biela farba); je nielen najbezpečnejšie, ale môže osvetliť aj vašu tvár. Svetlošedé tóny pôsobia veľmi upokojujúco a pôsobia profesionálne.
3) Pri výbere teplých farieb buďte opatrní: Teplé farby (napríklad červená, oranžová a žltá) môžu vyvolať celý rad emócií od pohodlia a tepla až po nepriateľstvo a hnev.
4) Je tiež potrebné vziať do úvahy štýl a prvky pozadia: Výskum ukázal, že farba ovláda naše postoje a emócie enormným spôsobom. A samozrejme to nie je len farba, ale aj štýly pozadia. Osobne by som odporučil minimalistický prístup s cieľom sprostredkovať profesionálnejšiu, ale prístupnejšiu atmosféru; s umelým svetlom iba na zvýraznenie žiaru v tvári.
5) Pozor aj na prípadné objekty v pozadí! Nezabúdajte ani na objekty za vami, pretože či už to prijmeme alebo nie, anketári môžu rýchlo predpokladať objekty za nami.
6) Buďte sami sebou! Veľa ľudí sa môže počas videohovorov cítiť doma v rozpakoch, pretože máme idealizované predstavy, že všetko on-line by malo byť upravené. Je tu tiež pokušenie, aby sme sa predstavili tak, ako nám to diktujú sociálne média a youtuberi.

štvrtok 25. marca 2021

Dlhy: Najviac v Bratislave

Priemerný dlh slovenských dlžníkov sa mierne znížil. Zatiaľčo v roku 2019 išlo v priemere o 2.700 eur, v minulom roku sa stredná výška záväzku slovenských dlžníkov znížila na 2.500 eur. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch majú dlhy skôr muži (58 % dlžníkov), ktorí majú tiež mierne vyššie záväzky (v priemere skoro 2.800 eur). Viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať.

Pokles výšky záväzkov slovenských dlžníkov potvrdila analýza spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Najviac Slovákov s dlhmi pochádza z Košického a Nitrianskeho kraja, ide o 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.300 eur, resp. 2.400 eur v Nitrianskom kraji. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom 2.400 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší – bezmála 3.100 eur. Len o niečo menej, takmer 2.800 eur, dlžia obyvatelia Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (viac než 8 %) s priemerným dlhom 2.300 eur.

„Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom koronavírusovej pandémie, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti. Koncom marca minulého roka sa začal u ľudí prejavovať veľký strach nielen o vlastné zdravie a zdravie ich blízkych, ale aj zo straty zamestnania a ľudia začali viac šetriť v obavách z toho, či budú schopní platiť najnutnejšie výdavky, napríklad na jedlo či lieky. Viac zvažovali, či budú mať prostriedky na pokrytie záväzkov zo spotrebiteľských úverov. V tomto kontexte je pozitívne zistenie, že podľa analýzy je relatívne nízky podiel dlžníkov v najmladšej i najstaršej vekovej kategórii“, uviedla Jaroslava Palendalová. Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2.700 eur. Veková kategória 45 – 54 rokov reprezentuje takmer 28 % dlžníkov s priemerným dlhom viac než 2 600 eur. Len necelé 1 % dlžníkov, s priemerným dlhom 1.200 eur, spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Takmer 13 % dlžníkov je vo veku viac než 65 rokov a priemerne dlžia takmer 1.700 eur. 

EU: Otvorený európsky výskum

Otvorený prístup sa dnes vzťahuje na 91 % všetkých publikácií a 95 % všetkých recenzovaných publikácií financovaných z programu Horizont 2020. Ambíciou je, aby sa otvorený prístup vzťahoval na všetky vedecké publikácie pochádzajúce z výskumu financovaného Európskou komisiou. Pomôcť má platforma Otvorený európsky výskum (Open Research Europe) uverejňujúcej sprístupnené vedecké dokumenty s výsledkami výskumu financovaného z programu Horizont Európa, ktorý je program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027, a z programu Horizont 2020, ktorý bol jeho predchodcom.

Platforma poskytne každému, či už ide o vedcov alebo občanov, bezplatný prístup k najnovším vedeckým objavom. Je priamou reakciou na hlavné ťažkosti, ktoré sa často spájajú so zverejňovaním vedeckých výsledkov, vrátane oneskorení a prekážok brániacich opakovanému využitiu výsledkov a vysokých nákladov. Platforma je pre príjemcov programu Horizont Európa a programu Horizont 2020 nepovinnou službou, pomocou ktorej môžu bez akýchkoľvek nákladov splniť požiadavky na financovanie súvisiace s okamžitým otvoreným prístupom. Predložilo sa už približne 40 vedeckých dokumentov z veľmi rozmanitých oblastí výskumu, ktoré si vedecká komunita môže na platforme prečítať a preskúmať ich.

Európska komisia vo svojom oznámení Nový EVP pre výskum a inovácie zavádza Otvorený európsky výskum ako platformu s otvoreným prístupom na uverejňovanie výsledkov výskumu financovaného z programov Horizont 2020 a Horizont Európa vo všetkých tematických oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, ako aj spoločenských vied, umenia a humanitných vied. Príjemcom programu Horizont 2020 a programu Horizont Európa uľahčí dodržiavanie príslušných podmienok ich financovania súvisiacich s otvoreným prístupom: okamžitý otvorený prístup, ktorý sa vyžaduje v programe Horizont Európa, a automatické ukladanie údajov vo všeobecnom úložisku (na porovnanie v prípade programu Horizont 2020 sa predpokladalo uloženie na 6 až 12 mesiacov). Výskumným pracovníkom ponúkne miesto na rýchle zdieľanie svojich výsledkov a poznatkov a uľahčí otvorené a konštruktívne diskusie o výskume. Obsahuje širokú škálu parametrov na meranie vedeckého a sociálneho vplyvu článkov a poskytuje informácie o ich používaní a opakovanom využití.

Trend: Útoky na protokoly vzdialenej pracovnej plochy

Útoky na protokoly vzdialenej pracovnej plochy za posledný rok rapídne vzrástli, na Slovensku dokonca päťnásobne. V polovici marca minulého roka Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne vyhlásila, že svet čelí pandémii. Následne na to krajiny začali prijímať opatrenia na zastavenie, resp. spomalenie šírenia vírusu. Populárnym opatrením na boj proti pandémii bola zmena miesta výkonu práce, a to z kancelárií do našich obývačiek a spální. Avšak pre nedostatok času na túto transformáciu veľa spoločností nemalo čas prijať príslušné bezpečnostné opatrenia, čím sa stali zraniteľnejšími voči viacerým novým bezpečnostným rizikám. 

Jedným z najbežnejších útokov boli útoky proti protokolom, ktoré využívali zamestnanci na vzdialený prístup ku korporátnym zdrojom. RDP je pravdepodobne najobľúbenejším protokolom vzdialenej pracovnej plochy a používa sa na prístup k Windowsu alebo k firemným serverom. Po prechode na prácu z domu útoky na tento protokol prudko vzrástli. Pri útokoch hrubou silou (tzv. brute-force útoky) útočníci testujú rôzne používateľské mená a heslá, kým nenájdu tú správnu kombináciu, čím ku korporátnym zdrojom získajú prístup. Aj keď celkový počet brute-force útokov za posledný rok raz klesal, potom zas stúpal, v porovnaní s úrovňou spred pandémie naďalej rástol. Podľa údajov z telemetrie spoločnosti Kaspersky od marca 2020, kedy došlo k prepuknutiu pandémie na celom svete, celkový počet útokov hrubou silou proti RDP vyskočil z 93,1 milióna vo februári 2020 na 277,4 milióna v marci 2021, čo predstavovalo nárast o 197 percent. Od apríla 2020 počet týchto útokov neklesol mesačne ani raz pod 300 miliónov a v novembri dosiahol ich počet celosvetové maximum – 409 miliónov útokov.

Na Slovensku bola situácia veľmi podobná. Počet brute-force útokov kopíroval globálny vývoj, pričom v jednotlivých mesiacoch za posledný rok zaznamenal aj zopár väčších výkyvov. Cez prvý milión sa ich počet prehupol v máji, pričom za posledných 7 mesiacov dokonca 3-krát prekročil hranicu 2 miliónov útokov. V medziročnom porovnaní februárových mesiacov došlo k nárastu týchto útokov až o 400 %. Vo februári 2021, takmer rok od začiatku pandémie, došlo k 377,5 miliónu brute-force útokov, čo je značný rozdiel oproti 93,1 milióna útokov zo začiatku roka 2020.

„Práca na diaľku ani zďaleka nekončí. Aj keď spoločnosti už začínajú uvažovať o opätovnom otvorení svojich kancelárií, mnohé z nich uviedli, že do svojho pracovného modelu zahrnú aj prácu na diaľku, resp. že budú využívať hybridný formát. Takže je pravdepodobné, že k útokom hrubou silou na protokoly vzdialenej pracovnej plochy bude dochádzať aj naďalej. Rok 2020 jasne ukázal, že spoločnosti musia aktualizovať svoju bezpečnostnú infraštruktúru a vhodným miestom, kde začať, je poskytnutie silnejšej ochrany k ich RDP prístupu“, komentuje Miroslav Kořen.

Na ochranu pred brute-force útokmi odborníci spoločnosti Kaspersky odporúčajú:
• Umožniť prístup k protokolu vzdialenej pracovnej plochy (RDP) prostredníctvom korporátnej VPN siete.
• Pri vzdialenom pripojení zahrnúť overenie na úrovni siete (Network Level Authentication –NLA).
• Ak je to možné, zaviesť viacfaktorovú autentifikáciu.
• Použiť korporátne bezpečnostné riešenie vybavené ochranou pred sieťovými hrozbami.

Upozorňujeme: Úvery od FEB Bank

Národná banka Slovenska na svojom webe upozorňuje, že spoločnosti FEB Bank (https://feb-bank.com/index.html) nevydala povolenie na vykonávanie činností banky na Slovensku. Túto spoločnosť neeviduje ani ako poskytovateľa bankových služieb na základe jednotného európskeho povolenia.

FEB Bank ponúka úver, pri ktorom musí klient vopred zaplatiť poplatok za jeho poskytnutie, čo je podvod. Preto Národná banka Slovenska neodporúča reagovať na ponuku úveru od FEB Bank. Poškodeným klientom sa odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a podať trestné oznámenie.

Klienti na finančnom trhu by mali dôkladne zvážiť, s ktorou spoločnosťou vstúpia do zmluvného vzťahu. Oprávnenie na podnikanie jednotlivých subjektov je možné overiť na internetovej stránke NBS.

streda 24. marca 2021

EU: Prvé hodnotenie SURE

Európska komisia uverejnila svoje prvé predbežné posúdenie vplyvu nástroja SURE vo výške 100 miliárd eur určeného na ochranu pracovných miest a príjmov postihnutých pandémiou COVID-19. podľa správy pomohol zabezpečiť, aby bol nárast nezamestnanosti v prijímajúcich členských štátoch počas krízy výrazne nižší ako počas celosvetovej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.

Nástroj SURE je základným prvkom komplexnej stratégie EÚ v oblasti ochrany občanov a zmierňovania výrazne negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19. Poskytuje finančnú podporu vo forme úverov, ktoré poskytuje EÚ za výhodných podmienok členským štátom na financovanie vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času a iných podobných opatrení, ktoré sú zamerané na zachovanie zamestnanosti a podporu príjmov, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj určité opatrenia súvisiace so zdravím. Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu vo výške 90,6 miliardy eur pre 19 členských štátov. V rámci nástroja SURE je stále možné sprístupniť finančnú pomoc vo výške viac ako 9 miliárd eur a členské štáty môžu stále predkladať žiadosti o podporu. Komisia je pripravená posúdiť dodatočné žiadosti členských štátov v reakcii na opätovný výskyt infekcií COVID-19 a nové obmedzenia.

Hlavné zistenia
  • V správe sa uvádza, že v roku 2020 bolo vďaka nástroju podporených 25 až 30 miliónov ľudí. To predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
  • Takisto sa v nej odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
  • Vďaka vysokému úverovému ratingu EÚ členské štáty ušetrili použitím nástroja SURE približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak by samy vydali štátny dlh. Budúce úhrady pravdepodobne prinesú ďalšie úspory.
  • Zo spätnej väzby od príjemcov vyplýva, že podpora z nástroja SURE zohrala dôležitú úlohu pri vytváraní ich režimov skráteného pracovného času a pri zvyšovaní ich pokrytia a objemu.
Správa sa vzťahuje aj na operácie prijímania a poskytovania pôžičiek na financovanie, podľa ktorej dopyt po nástroji zo strany členských štátov bol silný, pričom viac ako 90 % celkového finančného krytia vo výške 100 miliárd eur, ktoré je k dispozícii v rámci nástroja SURE, už bolo pridelených. Podobne výrazný bol aj záujem investorov o dlhopisy vydané v rámci nástroja SURE. Do dátumu uzávierky správy získala Európska komisia 53,5 miliardy eur v prvých štyroch emisiách, pri ktorých dopyt presahoval ponuku v priemere viac ako desaťnásobne. Všetky financie boli získané ako sociálne dlhopisy, čo dáva investorom dôveru v to, že ich peniaze smerujú na opatrenia so skutočným sociálnym cieľom, ktoré v čase krízy udržujú príjmy rodín. Schopnosť EÚ získavať peniaze pre nástroj SURE bola podporená zárukou vo výške 25 miliárd eur od všetkých členských štátov, čo je silný signál európskej solidarity.

Bezpečnosť: České dráhy napadli hekeri, útok hrozí aj Slovensku

V uplynulých dňoch české štátne inštitúcie čelili masívnym hekerským útokom. Kyberútočníci napadli počítačové systémy Správy železníc ČR, kde podľa dostupných informácií prevádzku na tratiach ani bezpečnosť neohrozili. V tejto chvíli však nie je jasné, či sa im podarilo dostať k určitým citlivým údajom. So stupňujúcimi sa útokmi na nemocnice, vládne inštitúcie, elektrárne či nedávne napadnutie Microsoft Exchange serverov po celom svete vidieť zvyšujúce sa riziko nebezpečenstva aj v iných sektoroch hospodárstva. 

Odborníci na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies upozorňujú, že toto riziko môže hroziť aj Slovensku. Potenciálne dôsledky kybernetických útokov na železnice môžu byť vážne, a to od prerušenia prevádzky vlakov, poruchy napájania, poškodenia dobrého mena či straty osobných údajov zákazníkov. Ešte horším scenárom však môže byť úspešný útok na komunikačný systém riadenia vlakov. Ten by mohol spôsobiť nehodu a ohroziť životy pasažierov. Vladimír Palečka upozornil, že takéto riziko hrozí v budúcnosti aj Slovensku: „V rámci digitalizácie vlakovej dopravy v Európskej únii, vrátane Slovenska, sa napríklad implementuje jednotný systém riadenia vlakov v rámci celej únie. Počítače tu navzájom komunikujú, preto aj v tomto smere vzniká riziko, hoci aj v prípade napadnutia systému iba v jednom členskom štáte. Takýto systém totiž dáva zelenú vlakom na dôležitých uzloch, určuje rýchlosť vlakov, riadi signalizáciu, monitoruje údržbu, zabezpečuje ochranu videa cestujúcich či riadi rôzne informačné systémy.” 

Hekerských útokov na železničnú infraštruktúru pritom bolo v minulosti už viacero. V roku 2008 sa 14-ročnému mladíkovi podarilo heknúť systémy v poľskom meste Lodž a spôsobiť vykoľajenie električiek so zraneniami cestujúcich. V roku 2016 sa všeobecne uvádzalo, že železničná infraštruktúra Spojeného kráľovstva čelila v predchádzajúcom roku najmenej štyrom veľkým kyberútokom. V roku 2017 sa široko medializovaný útok skupiny Wannacry dotkol mnohých organizácií na celom svete. Nemecká Deutsche Bahn utrpela zlyhania systému a na stanici sa objavovali správy o ransomvéri na informačných obrazovkách.

„Vysoko sofistikované útoky si pravedpodobne budú vyžadovať podporu štátu. Hekerské skupiny majú rovnaký cieľ – ukradnúť informácie, aby získali finančný alebo strategický prínos. Motivácia skupín zamerať sa na železničné komunikačné siete sa môže pohybovať od čírej demonštrácie sily až k politicky motivovanému činu”, vysvetľuje V. Palečka. Nie sú to však iba „externí“ páchátelia, ktorí stoja za takýmito útokmi. Až 70 % bezpečnostných incidentov prichádza zvnútra organizácií a stoja za nimi zväčša nahnevaní zamestnanci, ktorí použijú svoje prístupové práva, aby zamestnávateľovi narobili škody.

Cookies: Zákonné používanie

Stránky na internete aj aplikácie v elektronických zariadeniach o nás zbierajú údaje, ktoré následne využívajú na marketingové účely. Európska únia a členské štáty sa týmito, často neoprávnenými zásahmi do súkromia zaoberajú už roky, no v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, stále absentuje reálny enforcement pravidiel, ktoré v Európskej únii existujú minimálne od roku 2002 a u nás od roku 2011. Prvé zmeny v podobe pokút by mal priniesť nový Zákon o elektronických komunikáciách, no oveľa dôležitejšie bude finálne znenie ePrivacy nariadenia, ktorým sa už zaoberá Európsky parlament.

Medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k novému Zákonu o elektronických komunikáciách prinieslo 801 pripomienok, z toho 460 zásadných a len 2 sa týkali právnej úpravy tzv. cookies. Skriptové technológie (cookies) aktuálne reguluje čl. 5 ods. 3 ePrivacy smernice a § 55 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, ktoré podmieňujú ich marketingové využívanie súhlasom používateľa. Na rozdiel od väčšiny členských štátov EÚ má Slovenská republika túto právnu úpravu síce implementovanú, no nešťastne a bez reálneho enforcementu. V platnom Zákone o elektronických komunikáciách napríklad chýba zmienka o pokutách za porušenie cookies regulácie a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR k problematike cookies od roku 2011 nevyvinul prakticky žiadne aktivity. „Obávam sa, že pri regulácii cookies nový zákon v praxi veľké zmeny neprinesie. V časti venovanej cookies a podobným technológiám je prakticky totožný s pôvodným zákonom, vypadol iba súhlas cez webový prehliadač, ktorý bol od začiatku aj tak otázny. Väčšina prehliadačov je totiž prednastavená na akceptovanie akýchkoľvek cookies“, hodnotí Jakub Berthoty. Problém však doteraz podľa neho nebol ani tak so znením zákona, ako s nulovým enforcementom cookies pravidiel. Zmeniť by to mal nový zákon, ktorý výslovne zavádza sankcie za porušenie pravidiel cookies, ktoré v zákone doteraz absentovali. „Prekvapila ma však ich výška, ktorá by sa mala pohybovať až do 10 % z obratu právnických osôb. Čl. 15 ePrivacy smernice a rovnako aj návrhy ePrivacy nariadenia počítajú s rovnakými sankciami ako podľa GDPR, t.j. do 20 miliónov eur alebo 4 % z obratu podľa toho, čo je vyššie. S týmto režimom je v rozpore aj výnimka pre fyzické osoby, ktorým sa navrhujú pokuty do 20.000 eur. Pri takto významných zásahoch do súkromia je jedno, či ich robí fyzická alebo právnická osoba a takéto znenie bude skôr predstavovať motiváciu na obchádzanie zákona. Na druhej strane hovoríme o pokutách, ktoré na Slovensku ešte nikdy neboli udelené. Kým sa tieto pravidlá reálne neaplikujú, je to asi aj jedno“, konštatuje advokát Jakub Berthoty.

Vyzerá to tak, že nový Zákon o elektronických komunikáciách výrazne nezmení aktuálny stav v oblasti cookies a priameho marketingu a reálne zmeny regulačného rámca pravidiel cookies prinesie až ePrivacy nariadenie. Je možné, že s príchodom nového ePrivacy nariadenia bude potrebná novela tohto zákona, čo už môže byť čoskoro. ePrivacy nariadenie bude dopĺňať nariadenie GDPR, no kým GDPR sa vzťahuje na pravidlá spracúvania osobných údajov, ePrivacy bude špecifikovať, kedy a na čo je potrebný súhlas koncového používateľa. Regulácia cookies sa rozšíri aj o zachytávanie dát vysielaných koncovým zariadením (napr. Bluetooth beacons, infrared žiarenia, wifi tracking). Ďalší podstatný rozdiel oproti GDPR je v tom, že ePrivacy chráni rovnako právnické aj fyzické osoby, kým GDPR iba fyzické. Konečná podoba ePrivacy nariadenia by mala byť schválená Európskym parlamentom do júna 2021, pričom s účinnosťou sa počíta už od 1. augusta 2022. Či sa termíny stihnúť podarí je však nateraz otázne.

GDPR aj ePrivacy sa s veľkou pravdepodobnosťou budú vzťahovať súčasne na každého, kto používa Google Analytics, nástroje Facebooku, prevádzkuje aplikáciu alebo webstránku. Podnikateľov sa však ePrivacy nariadenie dotkne ďaleko viac ako GDPR. Advokát Berthoty je presvedčený, že verejnosť si stále neuvedomuje dopady cookies regulácie na každodenný podnikateľský život. Kto dnes nepoužíva webstránku, mobilnú aplikáciu, Google Analytics alebo nástroje sociálnych sietí pre svoj business? Poznáte vôbec niekoho, kto nespadne pod ePrivacy? „Zdá sa, že schválenie nového ePrivacy nariadenia je už len otázkou času, a preto odporúčam začať s analýzou používaných technológií pri weboch aj aplikáciách už teraz. Je dôležité vedieť, na ktoré technológie je potrebný platný GDPR súhlas používateľa a zároveň sa zamerať aj na prenosy údajov do USA. Firmám a podnikateľom s kolegami odporúčame skontrolovať a doplniť ich Privacy Policy aj o cookies a zverejňovať ju všade – od webového sídla, cez sociálne siete, až po odkaz na Privacy Policy v podpise emailu. Základ je, aby bola ľahko dostupná, čo poslúži ako dobrý argument a dôkaz pri prípadnej kontrole“, radí Jakub Berthoty.

Zálohovanie: 4 rozhodujúce faktory

Slovenská republika sa pripravuje na zálohovanie jednorazových plastových a kovových obalov. Aby celý proces prebiehal bez problémov, potrebujú obchodníci kvalitný a spoľahlivý zálohový systém. Odborníci vysvetľujú, ako má vyzerať.

Európska únia prijala v roku 2019 Smernicu o plastoch na jedno použitie. Podľa nej musia členské štáty do roku 2029 recyklovať až 90 % všetkých plastových fliaš. Na Slovensku sa dnes darí zhromaždiť len približne 60 % použitých jednorazových obalov. Preto podľa prijatého zákona začneme na Slovensku už 1. januára 2022 zálohovať PET fľaše a plechovky. Obchodníkov pôsobiacich na slovenskom trhu teraz čaká rozhodovanie o výbere systému zálohovania. Poznatky, ktoré vychádzajú zo skúseností krajín, kde zálohovanie už prebieha, im môžu pomôcť pripraviť sa na tento dôležitý krok. Spoločnosť TOMRA vypracovala analýzu, v ktorej pomenovala základné kroky vedúce k zavedeniu a efektívnemu fungovaniu systému zálohovania jednorazových obalov. Aby sme dosiahli najvyššiu mieru efektivity zberu, je podľa nej podstatné dodržiavať štyri princípy:
  • Výkon: Na dosiahnutie žiaducich výsledkov je potrebné skombinovať dostatočné množstvo vyzbieraných obalov so zmysluplnou výškou zálohy.
  • Pohodlie: Systém musí byť praktický, ľahko dostupný a férový pre spotrebiteľov aj pre obchody, ktoré budú obaly zbierať.
  • Zodpovednosť výrobcov: Zálohový systém financujú výrobcovia. Investície sa im vrátia vďaka nevyzdvihnutým zálohám, komoditným výnosom a eko-modulovaným poplatkom rozšírenej
  • zodpovednosti výrobcov.
  • Integrita systému: Dôveru v systém buduje transparentný manažment, dátové zúčtovacie strediská a spoľahlivé výkupné technológie.
Vedci odhadujú, že momentálne je len v oceánoch až 150 miliónov ton plastu a toto číslo sa do roku 2040 strojnásobí. Zálohovanie jednorazových obalov a ich následná recyklácia je dôležitým krokom vpred. Efektívne fungujúci systém zálohovania zachytáva až 90 % všetkých jednorazových obalov. Práve toto číslo je aj podľa nariadení Európskej únie stav, ktorý by sme mali dosiahnuť aj na Slovensku. Pre úspech celého procesu je však podstatné napĺňať všetky spomenuté kľúčové faktory. Takýto postup je osvedčenou metódou, ktorá pomáha znižovať znečistenie životného prostredia a posúva vpred obehové hospodárstvo krajiny.

Systém zálohovania obalov zvýši cenu nápojov o malý záložný poplatok. Pri vrátení prázdnej PET fľaše alebo plechovky na recykláciu dostane zákazník zálohu naspäť. Minimálna výška zálohy pritom musí zohľadňovať potreby trhu a motiváciu spotrebiteľov. Z analýzy spoločnosti TOMRA sa však napríklad ukazuje, aký je dopad výšky zálohy na objem vrátených obalov. Napríklad v americkom štáte Michigan, ktorý používa zálohu vo výške 10 centov za jednu vrátenú plastovú fľašu, ľudia zálohujú až 90 % obalov. Naopak, v Connecticute, kde je záloha len 5 centov, klesla návratnosť obalov do roku 2018 až na úroveň 50 %. 

utorok 23. marca 2021

EU: Európska rada pre inováciu

Cieľom Európskej rady pre inováciu (EIC) s rozpočtom vo výške 10 miliárd EUR (v bežných cenách) na roky 2021 – 2027 je rozvíjať a rozširovať prelomové inovácie. Vychádza z úspešného pilotného projektu v rámci programu Horizont 2020, pričom spojí výskum nových technológií s programom Akcelerátor a špecializovaným kapitálovým fondom Európskej rady pre inováciu na pomoc pre startupy a malé a stredné podniky (MSP). Fondu EIC budú pridelené približne 3 miliardy EUR z rozpočtu EIC.

Hlavné novinky
  • Európska rada pre inováciu (EIC) má viacero prvkov, ktoré jej umožňujú jedinečným spôsobom podporovať priekopnícke podniky a projekty.
  • Z nástroja EIC Akcelerátor sa podporujú MSP, najmä startupy a spin-off podniky, aby rozvíjali a rozširovali prelomové inovácie. EIC Akcelerátor využíva nový systém na podávanie žiadostí, ktorý je ústretový voči inováciám a na základe ktorého môžu startupy a MSP kedykoľvek požiadať o financovanie prostredníctvom zjednodušeného postupu.
  • Tím programových manažérov EIC bude zodpovedný za rozvíjanie vízií pre technologické a inovačné prelomové objavy (ako je bunková a génová terapia, zelený vodík a nástroje na liečbu ochorení mozgu), správu portfólií projektov EIC a združovanie zainteresovaných strán s cieľom pretaviť tieto vízie do praxe.
  • Nový systém financovania EIC Transformácia pomôže premeniť výsledky výskumu (z nástroja EIC Prieskumník a Európskej rady pre výskum) na inovácie (spin-off podniky, obchodné partnerstvá atď.).
  • Zavádzajú sa nové opatrenia na podporu žien inovátoriek, medzi ktoré patrí program pre ženy na vedúcich pozíciách. V partnerstve so sieťou Enterprise Europe Network sa budú talentované ženy inovátorky, ako aj inovatívne MSP z menej známych regiónov podnecovať k tomu, aby si podávali žiadosti o financovanie, čo pomôže prekonať rozdiely v oblasti inovácií.
Možnosti financovania v roku 2021
  • Financovanie z nástroja EIC Akcelerátor vo výške 1 miliardy EUR sa poskytne startupom a MSP na vývoj a rozširovanie inovácií s veľkým vplyvom, ktoré majú potenciál vytvárať nové trhy alebo prevratným spôsobom meniť existujúce trhy. Ide o jedinečné kombinované financovanie s využitím vlastného kapitálu (alebo kvázi kapitálu, ako sú konvertibilné úvery) vo výške od 0,5 milióna EUR do 15 miliónov EUR. Poskytuje sa z fondu EIC vo forme grantov, a to až do výšky 2,5 milióna EUR. Z uvedeného finančného krytia vo výške 1 miliardy EUR je 495 miliónov EUR vyčlenených na prelomové inovácie súvisiace s Európskou zelenou dohodou a strategickými digitálnymi a zdravotníckymi technológiami.
  • Z nástroja EIC Prieskumník pre multidisciplinárne výskumné tímy s finančným krytím 300 miliónov EUR sa financuje realizácia vizionárskeho výskumu, ktorý má potenciál viesť k prelomovým technologickým objavom. Výskumné tímy môžu požiadať o granty až do výšky 4 milióny EUR. Väčšina finančných prostriedkov sa prideľuje prostredníctvom otvorených výziev bez vopred stanovených tematických priorít, ale 132 miliónov EUR je vyčlenených na riešenie piatich výziev nástroja EIC Prieskumník: uvedomelá umelá inteligencia, nástroje na meranie aktivity mozgu, bunková a génová terapia, zelený vodík a inžinierske živé materiály.
  • Z nástroja EIC Transformácia s finančným krytím 100 miliónov EUR sa financuje premena výsledkov výskumu na inovačné príležitosti. Prvá výzva v rámci nástroja EIC Transformácia sa zameria na výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci pilotných projektov nástroja EIC Prieskumník a projektov Európskej rady pre výskum zameraných na overenie koncepcie, s cieľom zdokonaliť technológie a zabezpečiť obchodné využitie pre konkrétne aplikácie.
Všetky projekty Európskej rady pre inováciu majú prístup k službám podnikateľskej akcelerácie, ktoré zahŕňajú služby koučov a mentorov, prístup k odborným poznatkom, príležitosti na partnerstvá s podnikmi, investormi a inými subjektmi a celý rad ďalších služieb a podujatí.

Aktuálne: Zmeny práce

Nový prieskum PwC (32.500 pracovníkov v 19 krajinách) potvrdil, že ľudia nemajú rovnaké príležitosti kariéry ani zvyšovania kvalifikácie: 60 % respondentov sa pritom obáva, že automatizácia ohrozuje veľa pracovných miest, 48 % si myslí, že tradičné zamestnania už v budúcnosti nebudú a 39 % považuje za pravdepodobné, že ich náplň práce bude do piatich rokov nepotrebná.

Podľa 40 % pracovníkov sa počas lockdownu ich digitálne zručnosti zlepšili, budú sa naďalej vzdelávať a rozvíjať ich. Až 77 % je pripravených naučiť sa nové zručnosti, alebo úplne sa preškoliť a 74 % považuje školenie za záležitosť osobnej zodpovednosti. A 80 % si je istých, že sa dokážu prispôsobiť novým technológiám, ktoré prichádzajú, pričom veľká väčšina respondentov v Indii (69 %) a v Južnej Afrike (66 %) uviedla, že sú si veľmi istí. Okrem toho až 49 % respondentov sa chce zamerať na rozvoj svojich podnikateľských schopností a má záujem založiť si vlastnú firmu.

V prieskume 50 % zamestnancov uviedlo, že v práci čelili diskriminácii, v dôsledku ktorej prišli o kariérny postup alebo odborné vzdelávanie. Ďalej 13 % uviedlo, že prišli o príležitosti pre etnický pôvod a 14 % zažilo diskrimináciu na základe pohlavia, pričom u žien je dvakrát vyššia pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie ako u mužov. Okrem toho 13 % uvádza diskrimináciu na základe socioekonomickej triedy, pričom u pracovníkov s vyšším vzdelaním je pravdepodobnejšie, že sa ozvú, ak budú mať pocit, že sú obeťou predsudkov. U mladých ľudí je pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie na základe veku rovnaká ako u starších ľudí. Navyše sa v prieskume zistilo, že existujú rozdiely v prístupe k príležitostiam na zvyšovanie kvalifikácie. Zatiaľčo 46 % ľudí s postgraduálnym vzdelaním tvrdí, že zamestnávateľ im dáva veľa príležitostí na zdokonalenie ich digitálnych zručností, iba 28 % ľudí s vysokoškolskou kvalifikáciou hovorí to isté. V odvetviach ako maloobchod alebo doprava, ktoré sú najviac ohrozené veľkými zmenami biznis modelov, to tvrdí len 25 %, respektíve 20 % pracovníkov, zatiaľ čo v bankovníctve až 42 %.

Tri štvrtiny pracovníkov na celom svete (75 %) uviedli, že chcú pracovať pre organizáciu, ktorá pozitívne prispieva k fungovaniu spoločnosti. Tento pocit bol obzvlášť silný v Číne (87 %), Indii (90 %) a v Južnej Afrike (90 %). Ekonomická neistota však obmedzuje ochotu ľudí zasvätiť svoj profesionálny život práci, ktorá bude pozitívnym prínosom pre spoločnosť, pričom najviac sa to dotýka mladších ľudí. Celkovo 54 % opýtaných uviedlo, že ak by sa museli rozhodnúť, vybrali by si prácu, ktorá im umožňuje využiť každú príležitosť na dosiahnutie čo najväčšieho príjmu, pred prácou, ktorá pomáha ľuďom alebo robí svet lepším (46 %). Pracovníci vo veku od 18 do 34 rokov majú väčšiu pravdepodobnosť ako iné generácie, že vo svojej práci uprednostnia príjem (57 %) pred prácou prospešnou pre spoločnosť (43 %).