AI: Obavy z negatívneho vplyvu

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) až 84 % dospelej populácie na Slovensku považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové, pokiaľ ide o jej vplyv na verejnú mienku. Schopnosti AI negatívne ovplyvňovať názory, postoje alebo správanie ľudí považuje 60 % opýtaných za „veľmi rizikové“ a podľa ďalších 24 % predstavujú „stredné riziko“. Naopak, iba každý desiaty respondent považuje vplyv umelej inteligencie na verejnú mienku za „málo rizikový“ (7 %) alebo „bez rizika“ (3 %). Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu (1 020 respondentov starších než 18 rokov), najväčšie obavy vzbudzujú predovšetkým falošné / zmanipulované videá, tzv. deepfake, vytváranie a šírenie falošných správ a informácií, tzv. fake news a vytváranie či využívanie falošných profilov a obsahu na sociálnych sieťach. V priemere ich za „vysoko rizikové“ alebo „stredne rizikové“ označilo takmer 90 % opýtaných.

Cieľom podvodov s využitím AI je vylákať citlivé údaje a zmanipulovať používateľov, aby investovali do falošných investičných schém, alebo kúpili neexistujúci či pochybný tovar. Obavy významnej časti respondentov (85% ) sa ukázali aj v prípade ďalších schopností AI ako: reprodukcia / napodobňovanie ľudského hlasu, manipulácia a úpravy existujúcich obrázkov a fotografií, falošné podcasty či falošné recenzie, hodnotenia alebo odporúčania. Až 84 % respondentov súhlasí s názorom, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť jednotlivcov rozpoznať pravdu a manipuláciu. Pre rovnako veľkú časť (80 %) predstavuje AI riziko pre politiku a demokraciu – napr. jej zneužívaním na ovplyvňovanie volieb, verejnej mienky, manipulovanie a falšovanie vyjadrení politikov, šírenie propagandy a pod. Viac ako tri štvrtiny (78 %) respondentov súhlasia aj s logickým dôsledkom a to, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje konflikty a následne polarizáciu spoločnosti. Významná časť respondentov tiež vyjadrila obavy z negatívnych dôsledkov vplyvu AI v mediálnej a komunikačnej oblasti. Podľa 73 % vedie klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou k oslabovaniu tradičných médií a príklon k alternatívnym médiám a ďalších 66 % súhlasí s názorom, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Stretneme sa s nimi tak u mužov ako aj žien, u mladšej, strednej aj staršej generácie, u ľudí s nižším i vyšším vzdelaním, rôznych profesií alebo obyvateľov malých obcí či veľkých miest.

Za najúčinnejšiu obranu proti manipulácii prostredníctvom nástrojov AI považujú respondenti najmä nasadenie technických prostriedkov a zodpovedné správanie – jednak samotných používateľov, ale aj vývojárov a poskytovateľov AI služieb. Napríklad podľa 35 % opýtaných je najúčinnejšie riešenie nasadenie algoritmov, detektorov, fact-checkingových služieb a pod. Podľa 31 % zasa zodpovedné správanie užívateľov AI spojené so vzdelávaním sa v tejto oblasti, kritickým myslením či dodržiavaním bezpečnostných zásad, a podľa ďalších 30 % zodpovedný prístup vývojárov a prevádzkovateľov služieb umelej inteligencie. U menšej časti respondentov sa možno stretnúť aj s volaním po politickom riešení problému. Štvrtina z nich (26 %) považuje za najúčinnejšie riešenie reguláciu umelej inteligencie štátom a / alebo inštitúciami EÚ. Ďalšia pätina (19 %) je dokonca za jej úplný zákaz. Na druhej strane, úplnú rezignáciu na riešenie problému je vidno u každého desiateho respondenta (11 %) s argumentom, že „je to zbytočné, lebo AI nás časom aj tak ovládne“.