Trend: Na Slovensku sme čelili hlavne ransomvéru

Pandémia koronavírusu spôsobila náhle a rozsiahle zmeny na celom svete vrátane Slovenska. Potrebné opatrenia v rámci sociálneho dištancovania, práca na diaľku a firmy snažiace sa prispôsobiť novému normálu priniesli isté rozdiely v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Slovensko bolo tento rok oproti minulosti oveľa lepšie chránené pred bankovými trójskymi koňmi, mobilným malvérom a stalkervérom, ale bolo oveľa viac pod tlakom ransomvéru. No aj keď počet kyberútokov na Slovensku klesá, v skutočnosti sú útoky oveľa vytrvalejšie a viac zamerané na konkrétne ciele.

V porovnaní s rokom 2019 bolo na Slovensku v roku 2020 zaznamenaných o 22,64 % menej útokov na počítače a najväčší medziročný úspech zaznamenali bankové trójske kone. Po prvom štvrťroku, kedy bol zaznamenaný vyšší počet útokov, je ku koncu roka bankových trójskych koní v medziročnom porovnaní o 85,8 % menej. Podobná situácia nastala aj v oblasti malvéru a stalkervéru. Avšak podliehať falošnému pocitu bezpečia by bolo predčasné. Situácia je stále vážna. Dobrým príkladom je oblasť mobilného malvéru, ktorý síce zaznamenal pokles v počte útokov na unikátnych používateľov o 12,42 %, no v počte detekcií sa zvýšili o 0,51 %. To znamená, že viackrát bol napadnutý menší počet používateľov, takže záverom je, že hrozby sa stávajú cielenejšími a vytrvalejšími a kyberzločinci tak dostávajú „viac za menej“. 

Jediná oblasť, ktorá na základe údajov Kaspersky na Slovensku v medziročnom porovnaní rástla, sa týka ransomvéru. Len na rozdiel od mobilného malvéru, ransomvér stúpol v počte unikátnych používateľov o 86,64 % a počet detekcií sa znížil o 31,15 %. „Aj keď sme na Slovensku nezaregistrovali dramatický nárast celkového počtu hrozieb, štatistické údaje pri istých hrozbách naznačujú, že sa stali buď adresnejšími (napríklad mobilný malvér), alebo ovplyvňujú ešte väčší počet obetí (napríklad útoky ransomvéru). Je zaujímavé, že oproti regionálnym trendom celkový počet bankových trójskych koní tento rok na Slovensku nerástol,“ uzatvára Miroslav Kořen.

COVID-19: Čo robiť pri pozitívnom teste

V prípade pozitívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19 odporúča hlavný hygienik SR Ján Mikas spísať si zoznam stretnutí z posledných dvoch týždňov, informovať dotknuté osoby a tiež svojho lekára. Pozitívne testovanú osobu po zaznamenaní výsledku do systému následne kontaktujú epidemiológovia, ktorí vedú epidemiologické vyšetrovanie a dohľadávajú kontakty. 

Epidemiológom ste povinní oznámiť, s kým ste sa stretli, kedy a kde ste s nimi boli, ako dlho, aký druh kontaktu to bol, či úzky alebo bežný. Na základe týchto informácií osoby, ktoré sa mohli nakaziť, odborníci kontaktujú a nariadia im izoláciu. Kontakty sa dohľadávajú z dvoch až troch dní pred začatím klinických príznakov, pretože odvtedy infikovaný vylučuje vírus Dôležité je tiež informovať čo najskôr ľudí vo svojom okolí. Čím skôr sa o tom dozvedia, tým skôr vedia reagovať – začať izoláciu, prihlásiť sa na testovanie a vyhýbať sa situáciám, ktoré zvyšujú riziko šírenia nákazy ďalej. Za úzky kontakt sa považujú osoby, s ktorými pozitívne testovaný strávil dlhší čas v jednej domácnosti, na pracovisku či v zasadačke, osoba, s ktorou bol tvárou v tvár na vzdialenosť menšiu než meter, v blízkosti ktorej kašlal a kýchal, alebo s ktorou mal fyzický kontakt kože na kožu. Rovnako osoby, s ktorými strávil viac než 15 minút vo vzdialenosti do dvoch metrov a osoby, s ktorými cestoval v aute alebo sedel vo vzdialenosti do dvoch sedadiel v inom dopravnom prostriedku.

V prípade, že ľudia z okolia pozitívne testovaného nechcú čakať, kým ich kontaktujú odborníci, môžu sa nechať otestovať sami. Zoznam odberných miest na bezplatné antigénové testovanie možno nájsť na webe ministerstva zdravotníctva. Druhou možnosťou je požiadať o PCR testovanie na stránke korona.gov.sk. Pri vypĺňaní formulára je potrebné uviesť kontakt s pozitívne testovanou osobou. O pozitívnom výsledku  testu je potrebné informovať tiež lekára, a to aj v prípade, že ide o bezpríznakový priebeh. Oplatí sa to nielen pre prípad možných zdravotných komplikácií, ktoré súvisia s infekciou, ale aj z praktických dôvodov, napríklad, ak by ste potrebovali vystaviť potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19.

EU: Boj proti terorizmu on-line

Európsky parlament a Rada sa dohodli na novom zákone, ktorý pomôže v boji proti šíreniu teroristického obsahu on-line. Nový zákon sa zameriava na texty, obrázky, zvukové nahrávky alebo videozáznamy, ktoré podnecujú, vyhľadávajú či prispievajú k teroristickým trestným činom, poskytujú pokyny pre tieto trestné činy, alebo vyzývajú ľudí na účasť v teroristickej skupine. Zameriava sa tiež na boj proti obsahu, ktorý poskytuje usmernenie o tom, ako vyrábať a používať výbušniny, strelné zbrane a iné zbrane na teroristické účely. Definícia teroristických trestných činov je v súlade so smernicou o boji proti terorizmu.

Internetové platformy musia čo najskôr odstrániť teroristický obsah alebo vo všetkých členských štátoch zakázať prístup k nemu, v každom prípade do jednej hodiny od prijatia príkazu na odstránenie. Príkazy na odstránenie môžu byť zaslané orgánmi v ktoromkoľvek členskom štáte na internetovú platformu zriadenú v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ. Príslušné orgány v členskom štáte, v ktorom má poskytovateľ služieb svoje hlavné sídlo, majú právo preskúmať príkaz na odstránenie a pozastaviť ho, ak sa domnievajú, že porušuje základné práva.

Ak sa materiál šíri na vzdelávacie, novinárske, umelecké alebo výskumné účely alebo na účely predchádzania alebo boja proti terorizmu, nebude sa považovať za teroristický obsah. Patrí sem aj obsah vyjadrujúci polemické alebo kontroverzné názory vo verejnej diskusii.

Internetové platformy nebudú povinné monitorovať alebo filtrovať všetok obsah. Ak sú však vystavení teroristickému obsahu, budú musieť prijať konkrétne opatrenia na ochranu svojich služieb pred jeho šírením. O týchto opatreniach rozhoduje poskytovateľ služieb. Poskytovatelia služieb budú tiež musieť zverejňovať výročné správy o transparentnosti opatrení podniknutých proti šíreniu teroristického obsahu.

Upozorňujeme: Kybernetické útoky hrozia aj počas predvianočných on-line nákupov

V „časoch covidových“ si viac ľudí namiesto pobehovania v obchodných centrách otvorí internetové stránky a objedná vianočné darčeky. Podľa Eurostatu v roku 2019 cez internet nakupovalo až 71 % Slovákov. Pandémia digitalizáciu každodenného života značne zvýšila a predpokladá sa, že bude ďalej narastať. Nakupovanie v e-shopoch však prináša pre zákazníkov aj značné bezpečnostné riziká. Na to, aby ste zostali v bezpečí aj on-line, je nevyhnutné osvojiť si základné zručnosti z kybernetickej bezpečnosti.

Päť základných bezpečnostných rád v on-line prostredí:

1) Neklikajte na odkazy v marketingových mailoch a príspevkoch na sociálnych sieťach.

2) Nenakupujte na neznámych stránkach ponúkajúcich nereálne nízke ceny.

3) Pozor na falošné alebo zavádzajúce „nákupné aplikácie“ vo vašich mobiloch.

4) Ak používate bezpečnostnú aplikáciu, uistite sa, že má poslednú aktualizáciu.

5) Pri on-line platbe sa uistite, že vaša komunikácia s bankou je šifrovaná platným SSL certifikátom. Aktivujte si SMS notifikácie o odchádzajúcich platbách z vášho účtu.

Overte si webovú stránku

Hekeri si vedia zaplatiť za reklamu a robia to radi, keďže sa môžete jedným kliknutím dostať na stránky, ktoré vyzerajú ako bežný e-shop. Na rozdiel od neho však obsahujú malvér (škodlivý kód). Ak vidíte niečo podozrivo lákavé, zadajte to radšej do vyhľadávača a nevyužívajte skratky. Väčšina oficiálnych webov (ak nie všetky) používa https, aby zaistila zabezpečené, šifrované spojenie. Podobne postupujte aj s reklamnými mailami. „Odporúčame skontrolovať, či webová stránka obsahuje aj zámok (platný SSL certifikát). Ak zámok nenájdete, stránku zavrite a tovar kúpte v inom e-shope. Komunikácia v tomto prípade nie je šifrovaná. Môžeme to prirovnať k situácii, keď ste pri bankomate a hlásite, aký PIN vyťukávate. Ak chcete byť ešte opatrnejší, kliknite na zámok, kde sa vám zobrazí, komu certifikát patrí. Keď sa zhoduje názov organizácie a stránky, na ktorej ste, považuje sa to za bezpečné. V neposlednom rade treba byť obozretný pri zadávaní domény, respektíve presmerovaniach z iných stránok, či ste naozaj na stránke vášho internetového obchodu alebo iba na podobnej stránke. To je veľmi častý trik podvodníkov. Váš internetový obchod je napríklad na adrese https://www.shoppingdaily.com a podvodná stránka by bola na podobnej doméne https://www.shopingdaily.com. Zdanlivo malá zmena, kde je vynechané jedno písmeno, ale v skutočnosti ste na inej lokalite s kópiou dizajnu vami používanej stránky. Pozorne preto čítajte web adresu a radšej ju vypíšte manuálne do adresného riadka v prehliadači alebo ju majte uloženú v záložkách (bookmarkoch)“, vysvetľuje Ondre Kováč. 

Vyhnite sa phishingu

Dostali ste už niekedy e-mail, ktorý na prvý pohľad vyzeral veľmi dôveryhodne a ktorého obsahom bola žiadosť o „potvrdenie“ prístupových údajov k vášmu účtu alebo čísla kreditnej karty? Ak áno, tak už pravdepodobne máte akú-takú predstavu, ako vyzerá bežný phishingový útok. Podľa prieskumu spoločnosti Veracomp Slovakia až 82,5 % používateľov na Slovensku prišiel podozrivý e-mail spojený s phishingom, pričom 36 % z nich ani nevie, čo tento pojem znamená. Kybernetickí útočníci sú čoraz sofistikovanejší a prichádzajú s novými kybernetickými útokmi, s ktorými chcú ľudí oklamať, čo sa im darí aj prostredníctvom už spomínaných falošných mailov. Tieto správy posielajú aj v mene známych spoločností, obchodných reťazcov či dokonca bánk, aby vyzerali čo najdôveryhodnejšie. Treba byť podozrievavý ku všetkým mailom s témami ako „Vianoce“ alebo „zľavy“ a v aktuálnom období hlavne s témou COVID-19. Taktiež je potrebné, aby ste neklikali na žiadne odkazy vo vnútri mailu, môže ísť práve o spomínaný phishing. Ak v maile zbadáte nejakú lákavú ponuku, radšej zadajte adresu URL do webového prehliadača sami a postupujte podľa prvej rady. Pri phishingu rovnako platí pravidlo bezpečnosti, teda chrániť kartu a nezdieľať údaje o karte a PIN kód s inou osobou. Ani banka tieto informácie žiadnym spôsobom a nikdy nepožaduje. Na akékoľvek takéto výzvy nereagujte.

Rovnaké prihlasovacie údaje = vyššie bezpečnostné riziko

Ak používate rovnaké prihlasovacie údaje do rôznych služieb, vystavujete sa vážnym bezpečnostným rizikám. Dôvodom je, že ak dôjde k odhaleniu prihlasovacích údajov v jednej službe, útočníkom stačí už len vyskúšať prihlásiť sa aj do ďalších služieb. Podľa prieskumu spoločnosti Veracomp Slovakia používa až 46,4 % používateľov to isté heslo už niekoľko rokov na rôznych účtoch. Ak sa registrujete, nepoužívajte „prihlásenie pomocou služby“, či už cez Facebook alebo Gmail. Vytvorte si nový účet a vymyslite si nové, silné heslo, ktoré nepoužívate nikde inde (aspoň 15 znakov, veľké a malé písmená, číslice a špeciálny znak). Dôvod je jednoduchý – ak sa zaregistrujete u pochybného obchodníka, ako prvé použije vami zadané heslo na prístup do vášho mailu. Ak zafunguje, dokáže resetovať heslá (cez funkciu „zabudnuté heslo“) a ovládnuť aj vaše ďalšie účty. Nové prístupy alebo odkazy na resetovanie hesla budú totiž chodiť do e-mailu, ktorý teraz ovláda. Heslo nie je dostatočná ochrana a je potrebné použiť kombináciu druhého faktora, tzv. Multi Factor Authetication MFA, na overenie identity. Tento druhý faktor môžete mať ako aplikáciu na mobilnom telefóne. Zvýšite ochranu svojich prihlasovacích údajov.

Ako na bezpečné platby kartou on-line?

Spozornieť by ste rozhodne mali, ak je na stránke len jeden spôsob platby, a to platba vopred. Na takejto stránke sa naozaj neodporúča nakupovať a už vôbec nie, ak s ňou nemáte predošlé dobré skúsenosti. Určite nedovoľte systému, aby si pamätal údaje vašej platobnej karty. Síce by vám to nabudúce ušetrilo čas, no cena týchto troch minút je určite nižšia ako zostatok peňazí na vašej kreditnej karte. Pre väčšiu bezpečnosť pri on-line platbách je dôležité mať kartu zabezpečenú službou 3D Secure, ktorú poskytuje už väčšina slovenských bánk a nakupovať len u obchodníkov, ktorí túto službu podporujú. Potom totiž každú vašu internetovú platbu musíte potvrdiť ešte aj SMS kľúčom. Obchodník môže požadovať len tie údaje, ktoré sú potrebné na správne dodanie tovaru, vystavenie faktúry a kontaktovanie zákazníka. V žiadnom prípade nemôže žiadať citlivé informácie a vždy by sme mali spozornieť, ak niekto od nás chce akékoľvek heslo, rodné číslo alebo prihlasovacie údaje do internet bankingu.

Aktuálne: Ako Slováci vnímajú hygienické opatrenia

Stravovacie zariadenia (reštaurácie, bufety aj rýchle občerstvenie) zaviedli už počas prvej vlny COVID-19 viacero hygienických opatrení. Ktoré z nich by Slováci uvítali aj po skončení pandémie? Prieskum agentúry MNForce pre McDonald’s na vzorke 1.000 respondentov ukázal, ako Slováci vnímajú hygienické opatrenia, aj to, či sa do prevádzok po otvorení vrátia.

Pre polovicu opýtaných (51 %) v prieskume je dôležitá pravidelná dezinfekcia vnútorných priestorov. Až 47 % respondentov označilo za dôležité dlhodobé hygienické opatrenie bezkontaktné platby a 42 % uvádza dezinfekciu rúk pri vstupe. Tretina opýtaných tvrdí, že bezkontaktné objednávky (napr. samoobslužný kiosk), by mali byť po ukončení pandémie v gastre štandardom. Naopak, až 67 % respondentov považuje meranie teploty pri vstupe za hygienické opatrenie, ktoré by malo byť zrušené. Podobne za vyjadrili o zrušení dvojmetrového odstupu zákazníkov, 43 %, a o hygienických rukaviciach pre personál sa vyjadrilo 23 %.

S rôznymi opatreniami sa menia aj zvyky a správanie zákazníkov. Menia sa aj kritériá výberu reštaurácií počas pandémie? Ak sa zameriame na všeobecné kritéria výberu reštaurácie, približne 61 % opýtaných považuje za dôležité dodržiavanie hygienických štandardov a približne rovnaká skupina (60 %) si stravovacie zariadenie vyberá podľa vyhovujúceho menu. Takmer polovica respondentov (48 %) sa pri výbere zameriava na cenu jedál a pre 46 % z nás je dôležitá kvalita personálu. Pri otázke ako sa všeobecné kritériá výberu zmenili počas pandémie z prieskumu vyplynulo, že pre polovicu respondentov je dodržiavanie hygienických štandardov dôležitejšie ako pred pandémiou. Pre 32 % opýtaných je počas pandémie dôležitejšie vyhovujúce menu či cena jedál (31 %). Iba 28 % respondentov odpovedalo, že je pre nich teraz dôležitejšia kvalita personálu, z čoho vyplýva zaujímavý fakt – väčšina Slovákov si nespája kvalitu hygieny v prevádzkach s vyškoleným personálom.

Dotazník ponúkol respondentom na hodnotenie z hľadiska hygieny viacero značiek reštaurácií a foriem rýchleho stravovania. Slováci tak hodnotili hygienické opatrenia v miestnej reštaurácií, Subway, Burger King, McDonald’s, KFC, na čerpacích staniciach a pri predaji na trhu alebo v stánku (street food). Škála odpovedí sa pri tejto otázke pohybovala v rozmedzí 1 (nízka hygiena) až 5 (vysoká hygiena). Po spočítaní posledných dvoch hodnôt, ktoré predstavujú hodnotenie vysokej a dostatočnej hygieny, najlepšie výsledky zaznamenali miestne reštaurácie, ktoré pozitívne ohodnotilo 69 % Slovákov. Z pomedzi prevádzok rýchleho občerstvenia získal prvenstvo s 57 percentami McDonald’s. Po ňom nasledovali čerpacie stanice (47 %), KFC (33 %), Subway (30 %), Burger King (29 %) a predaj na trhu alebo v stánku/stret food (26 %).

S príchodom pandémie museli mnohé prevádzky a reštaurácie rýchlo reagovať a začať ponúkať svojim zákazníkom jedlo prostredníctvom donáškových služieb či vlastného rozvozu. Spoločnosť McDonald’s tesne pred vypuknutím pandémie zaviedla pilotný rozvoz McDelivery v rámci Bratislavy a počas pandémie prišla s konceptom McWalk pre peších zákazníkov a tzv. takeaway obsluhu. Predaj jedla cez McDrive bol historicky na Slovensku veľmi silný, ale po vypuknutí koronakrízy sa predaj cez tento kanál dokonca zdvojnásobil či strojnásobil. Momentálne obsluhuje zákazníkov každý McDrive denne o stovky viac šoférov. Ako budú Slováci využívať služby v gastro segmente po odznení pandémie? Až 63 % respondentov uviedlo, že chce jedlo konzumovať v reštaurácii, rovnako ako pred pandémiou. Prísť do reštaurácie osobne a jedlo skonzumovať vo vonkajších priestoroch, kde je zabezpečené vetranie a odstup chce 14 % opýtaných. Iba 11 % chce po odznení pandémie jedlo v reštauráciách iba vyzdvihnúť, a rovnako menšiu podporu prieskum predpovedá donáškovým službám (9 %). Iba tri percentá z opýtaných neplánuje do reštaurácií chodiť po odznení pandémie.