AI: Základné školy

Od marca 2026 sa umelá inteligencia stala súčasťou základného vzdelávania na Slovensku. Ministerstvo školstva rozšírilo štátny vzdelávací program o AI gramotnosť. Cieľom je, aby žiaci rozumeli technológiám, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život aj budúci pracovný trh. Napokon umelú inteligenciu už využívajú pri vyhľadávaní informácií, tvorbe textov, prekladoch či práci s personalizovanými online službami. Zaradením AI gramotnosti do štátneho vzdelávacieho programu sa Slovensko pridalo medzi krajiny, ktoré aktívne pracujú s odporúčaniami UNESCO, OECD a Európskej únie v oblasti vzdelávania o umelej inteligencii. Do konca roka 2026 ministerstvo školstva doplní tému umelej inteligencie aj do štátnych vzdelávacích programov pre stredné školy.

Školy povedú žiakov k tomu, aby rozumeli princípom fungovania umelej inteligencie, vedeli kriticky hodnotiť jej výstupy, poznali jej limity a používali ju bezpečne a zodpovedne. Absolvent základnej školy má rozlišovať medzi ľudskou a umelou inteligenciou, efektívne využívať AI pri učení, zachovať si kritické myslenie a budovať zdravý vzťah k technológiám, vrátane digitálnej rovnováhy. Umelá inteligencia bude zároveň prierezovou témou naprieč predmetmi. Učitelia ju môžu prepojiť s jazykmi, spoločenskými vedami, prírodovednými predmetmi aj umením. Ministerstvo už sprístupnilo prvé učebné materiály a pripravuje rámec AI kompetencií učiteľov.

AI gramotnosť sa bude postupne rozvíjať po 9. ročník základnej školy. V prvom cykle sa žiaci naučia rozpoznávať technológie využívajúce umelú inteligenciu v bežnom živote. Pochopia, že stroje sa učia z dát, vytvoria jednoduché zadania pre AI nástroje pod vedením učiteľa a nebudú umelej inteligencii pripisovať ľudské vlastnosti. Školy zároveň zdôraznia význam reálnych medziľudských vzťahov, ktoré technológie nenahradia. V druhom cykle žiaci porozumejú tomu, že kvalita dát ovplyvňuje kvalitu výstupov AI. S podporou učiteľa budú využívať generatívnu AI ako pomocníka pri učení, naučia sa overovať informácie z viacerých zdrojov a budú reflektovať etické a sociálne dopady technológií. Súčasťou vzdelávania bude aj budovanie zdravej digitálnej rovnováhy. V treťom cykle si žiaci prehĺbia poznanie princípov fungovania veľkých jazykových modelov, AI asistentov a agentov. Naučia sa samostatne vyberať vhodné AI nástroje podľa charakteru úlohy, kriticky hodnotiť výstupy, rozpoznávať manipulácie a dezinformácie a transparentne priznávať mieru využitia AI pri svojej práci. Dôraz sa bude klásť aj na ochranu súkromia a analýzu širších spoločenských a environmentálnych dopadov umelej inteligencie.

SR: Dane z nehnuteľností rástli

Slovenské mestá a obce vybrali v roku 2024 na daniach z nehnuteľností vyše 618 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2023 bola táto suma vyššia o takmer 122 miliónov eur (+24,5 %). Podrobnú Analýzu hospodárenia obcí v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 pripravila spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau zo zdroja i-Rating municipalít. Kvôli výpadku daňových príjmov niektoré samosprávy pristúpili k nepopulárnym opatreniam a zvýšili daň z nehnuteľností ako aj poplatok za rozvoj. Daň z nehnuteľností tvoria: daň z pozemkov, zo stavieb, z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Dane z nehnuteľností 618,1 mil. eur predstavujú 17 % podiel na daňových príjmoch (v roku 2023 to bolo 496,6 mil. eur a podiel 14 %). Na ich objeme sa takmer 21 % podieľala daň z pozemkov vo výške 129 mil. eur (111 mil. eur v roku 2023). Dominovala daň zo stavieb s podielom viac ako 70 % a objemom takmer 433,6 mil. eur (344,2 mil. eur v roku 2023) a takmer 9 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v objeme 55,5 mil. eur (41,2 mil. eur v roku 2023). Najväčší objem príjmov z dane z pozemkov získali v obidvoch rokoch samosprávy Nitrianskeho kraja, najmenej získalo Mesto Košice (v roku 2023 Hlavné mesto SR Bratislava). Najväčší objem z dane zo stavieb v obidvoch rokoch vykázali samosprávy Bratislavského kraja vrátane mestských častí Bratislavy, najmenej samosprávy Košického kraja. Rovnaké poradie bolo aj pri príjmoch z dane z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Medzi veľkými mestami s vysokým objemom dane z pozemkov na štvrtom najvyššom mieste v roku 2024 a na treťom najvyššom mieste v roku 2023 vyčnieva obec Kalná nad Hronom, ktorej miestnou časťou sú Mochovce s jadrovou elektrárňou. V roku 2024 získala z tejto dane 2,6 mil. eur, obdobne aj v roku 2023. Vysoký príjem plynie aj do kasy Jaslovských Bohuníc, ktoré získali v oboch porovnávaných rokoch z dane zo stavieb viac ako 2,5 mil. eur.

Zvyšovanie dane z nehnuteľností sa prejavilo v medziročnom náraste vo všetkých krajoch o 24,5 %. Najväčší nárast, o viac ako 39 %, bol v Hlavnom meste SR Bratislave. V mestskej pokladni pribudlo takmer 67,5 mil. eur v roku 2024, rok predtým 48,4 mil. eur. Najmenší medziročný nárast, o 14,2 %, bol v samosprávach Banskobystrického kraja (51,4 mil. eur v roku 2024 a takmer 45 mil. eur v roku 2023). Príjem z dane z nehnuteľností medziročne vzrástol vo všetkých mestských častiach Bratislavy o takmer 35 %. Daň z pozemkov sa zvýšila o 21 %, daň zo stavieb o 35,4 % a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzrástla najviac, o 40,5 %. Mestským častiam Bratislavy bola v roku 2024 prevedená suma 67,16 mil. eur, čo predstavuje 10,9 % z celkového objemu tejto dane v samosprávach SR. V roku 2023 to bolo 49,8 mil. eur s podielom 10 %. V obidvoch rokoch výrazne najviac z bratislavských častí získal Ružinov, nasledovaný Petržalkou. Najmenej malo Čunovo.

Mnohé samosprávy dvíhali aj miestny poplatok za rozvoj. V roku 2024 vyberalo poplatok za rozvoj 424 samospráv, čo je 14,6 % z celkového počtu 2 905. Výnos bol takmer 39 mil. eur. Oproti roku 2023 to predstavuje nárast o 26 samospráv, t. j. o 47,6 % a objemu o 12,6 mil. eur. V roku 2024 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 12 samospráv. Výrazne najviac to bolo prekvapivo v obci Bernolákovo (takmer 4,3 mil. eur). V roku 2023 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 5 samospráv. Najväčší objem bol prevedený na Bratislavu hlavné mesto SR (takmer 3,6 mil. eur). Celková suma poplatku za rozvoj sa medziročne v mestských častiach Bratislavy zvýšila zo 6,4 mil. eur na 6,8 mil. eur, t. j. iba o 5,5 %. Ide o výrazne nižší nárast oproti mestským častiam Košíc, kde sa zvýšila z 0,22 mil. eur na 0,47 mil. eur, t. j. o 116 %. Príjmy z poplatku za rozvoj sa medziročne zvýšili v siedmich krajoch. Najvýraznejší rast zaznamenal Žilinský kraj, až o 501 %(z 0,49 mil. eur v roku 2023 na 2,95 mil. eur v roku 2024).

 

EU: Novinky mobilnej komunikácie

Európska investičná banka poskytne 25 miliónov EUR luxemburskému poskytovateľovi satelitného pripojenia OQ Technology na výskum a vývoj technológie satelitných telekomunikácií na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO). Európska komisia tiež navrhla začať rokovania s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Kosovom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom s cieľom začleniť ich do režimu EÚ „Roaming za vnútroštátne ceny“.

Satelity majú slúžiť na poskytovanie cenovo dostupného a spoľahlivého satelitného pripojenia do Európy a regiónov s nedostatočnou dostupnosťou služieb na celom svete. Na podporu tohto cieľa sa z prostriedkov EIB financuje aj vývoj a spustenie viac než 20 softvérovo definovaných viacpásmových satelitov (pásmo S, pásmo C), ktoré budú poskytovať služby internetu vecí a smartfónov s priamym prístupom k zariadeniu (D2D). Na technickej úrovni je cieľom spoločnosti poskytovať pokrytie 5G pre mobilné zariadenia internetu vecí a neupravené smartfóny (iPhone, Samsung, Google Pixel) pomocou štandardizovaného partnerského projektu generácie (3GPP), úzkopásmového internetu vecí (NB-IoT) a technológie NTN nového rádia 5G (NR) prostredníctvom konštelácie LEO malých satelitov. Toto riešenie sa zameriava na vidiecke a vzdialené oblasti, ktoré nie sú obsluhované pozemnými sieťami, a je ideálne pre aplikácie IoT s nízkym výkonom a nízkymi dátami. Okrem toho satelitné siete NB-IoT a 5G NR spoločnosti poskytujú ďalšiu vrstvu odolnej a redundantnej konektivity. Zabezpečuje operácie proti narušeniam pozemnej siete spôsobeným prírodnými katastrofami alebo nepriateľskými útokmi v rámci plne európskej zvrchovanej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry.

Európska komisia plánuje nadviazať na existujúce dobrovoľné roamingové záväzky medzi niektorými mobilnými operátormi v EÚ a na západnom Balkáne a zmodernizovať ich. Tieto dobrovoľné iniciatívy už umožňujú využívať znížené roamingové poplatky pri presune medzi týmito dvoma regiónmi. Okrem toho občania západného Balkánu využívajú znížené tarify pri cestovaní v rámci regiónu na základe regionálnej dohody o roamingu so západným Balkánom. Po uzavretí ďalších dohôd s operátormi a po ich zosúladení s pravidlami EÚ v oblasti roamingu budú môcť ľudia cestujúci medzi EÚ a západným Balkánom telefonovať, posielať textové správy a využívať mobilné dáta bez roamingových príplatkov. To znamená plynulú prepojenosť pri domácich sadzbách nielen pre občanov a podniky zo západného Balkánu, ktorí navštevujú EÚ, ale aj pre cestujúcich z EÚ na západnom Balkáne.

Radíme: Stavebný odpad

Pôvodcom stavebného odpadu na Slovensku je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na realizáciu stavby podľa Stavebného zákona. Ak je však stavebníkom fyzická osoba – nepodnikateľ, pôvodcom stavebného odpadu je ten, kto uvedené stavebné práce vykonáva. Pôvodca stavebného odpadu je povinný priebežne viesť evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom počas celého priebehu stavebných prác, ktorá sa uchováva v elektronickej alebo listinnej podobe po dobu päť rokov. Podrobnosti spracovala advokátska kancelária Eversheds Sutherland.

Evidencia musí obsahovať údaje o druhu (kód a názov odpadu podľa Katalógu odpadov), množstve a spôsobe nakladania s odpadom. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním je pôvodca stavebného odpadu povinný vykonávať, ak nakladá ročne v súhrne s viac než 50 kg nebezpečných odpadov alebo s viac ako jednou tonou ostatných odpadov. Príloha č. 3 vyhlášky o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti vymenúva odpady, pri ktorých sa ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podáva bez ohľadu na ich množstvo. Pri stavebnom odpade je takýmto odpadom olovo. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) Ohlásenia sa podávajú za predchádzajúci rok najneskôr do 28. februára.

Ohlásenie musí ďalej obsahovať: identifikačné údaje osoby podávajúcej ohlásenie, identifikačné údaje pôvodcu odpadu, údaje o opätovnom použití, recyklácii, zhodnocovaní odpadu, druhy a množstvá vzniknutého odpadu, údaje o nakladaní s odpadom. Okrem vyššie uvedeného je pôvodca stavebného odpadu povinný podávať ohlásenia aj v súvislosti s realizáciou demolačných prác. Je povinný podať písomné ohlásenie najneskôr tri pracovné dni pred realizáciou demolačných prác, ako aj najneskôr 90 dní po ukončení demolačných prác, a to na tlačivách, ktorých vzor stanovuje vyhláška o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií. Ohlásenie sa podáva príslušnému okresnému úradu, v ktorého územnom obvode budú, resp. boli demolačné práce uskutočňované. Súčasťou ohlásenia je aj fotodokumentácia. Pri ohlásení po ukončení demolačných prác musí fotodokumentácia preukazovať vytriedenie stavebných materiálov a odpadov z demolácie. Od 1. januára 2027 bude účinná nová vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, ktorá má okrem ďalších zmien zabezpečiť plne elektronickú evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom.

Upozorňujeme: Shoulder surfing

Až 88 % Slovákov vo veku 18 až 36 rokov priznáva, že im prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu. Zároveň 69,4 % má skúsenosť s tým, že im niekto do mobilu pozeral cez rameno. Digitálne súkromie sa stáva každodenným napätím medzi pohodlím používania a obavou z narušenia osobného priestoru. Najnovší prieskum medzi mladými Slovákmi (agentúra Ipsos pre Samsung Electronics prostredníctvom aplikácie Instant Research, február 2026, 500 respondentov vo veku 18 až 36 rokov) potvrdil, že hoci je mobil neoddeliteľnou súčasťou ich života, pocit bezpečia pri jeho používaní na verejnosti výrazne zaostáva.

Až 78,5 % respondentov uviedlo, že sa im už stalo, že vo verejnej doprave alebo na verejných miestach radšej neotvorili určitý obsah práve kvôli okoliu. Pritom 54 % z nich uviedlo, že je to práve z dôvodu ochrany hesiel alebo bankovníctva. Zaujímavým paradoxom je, že hoci si mladí ľudia chcú chrániť svoje súkromie, zároveň podstupujú riziko. Až 31 % opýtaných priznáva, že na verejnosti aspoň občas zadávajú heslá alebo prihlasovacie údaje do aplikácií. Približne 39 % sa prihlasuje do internetového bankovníctva mimo súkromia domova. Mobil je dnes archívom komunikácie, osobných údajov aj financií. Pocit, že doň môže ktokoľvek nazrieť, prirodzene vyvoláva napätie. 8 % z opýtaných uviedlo, že si nie sú istí, či niekedy otvorili alebo neotvorili určitý obsah v telefóne kvôli pohľadom druhých.

Kľúčové zistenia prieskumu (18 – 36 rokov)

· 88 % respondentov prekáža, keď im niekto na verejnosti vidí na displej telefónu.

· 69,4 % má skúsenosť, že im niekto pozeral do mobilu cez rameno.

· 78,5 % už na verejnosti neotvorilo určitý obsah práve kvôli okoliu.

· 31 % na verejnosti aspoň občas zadáva heslá alebo prihlasovacie údaje.

· 39 % sa mimo domova prihlasuje do internetového bankovníctva.

Takzvané „sledovanie cez rameno“ (shoulder surfing) označuje situáciu, keď niekto bez vedomia používateľa sleduje obsah na jeho displeji a môže tak získať citlivé údaje – od súkromných správ až po prihlasovacie či bankové informácie. V ére smartfónov a permanentného používania mobilov na verejnosti sa tento jav považuje za rastúcu bezpečnostnú hrozbu. K takémuto sledovaniu môže dochádzať nenápadne z bezprostrednej blízkosti, ale aj z väčšej vzdialenosti, napríklad vo verejnej doprave či na verejných miestach. Používatelia situáciu riešia napríklad používaním privacy sklíčok alebo zvýšenou opatrnosťou pri práci s citlivými aplikáciami. Digitálne súkromie sa dnes neodohráva len v online priestore, ale priamo na displejoch našich telefónov vo verejných priestoroch. Aj preto sa ochrana súkromia stáva jednou z kľúčových tém technologických inovácií.