EU: ScaleUp Europe Fund

Nový fond ScaleUp Europe Fund v hodnote niekoľkých miliárd na investovanie do európskych spoločností v strategických oblastiach špičkových technológií je reakciou na naliehavú potrebu Európy zvýšiť investície do rozširujúcich sa podnikov a preklenúť rozdiel medzi svetovými lídrami. Napriek silnému startupovému reťazcu zatiaľ obmedzený prístup k rastovému kapitálu v neskorom štádiu a roztrieštené investičné trhy bránili európskym inovátorom vyrásť na svetových lídrov.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa hlavná skupina potenciálnych investorov a Európska investičná banka (EIB) stretli so spoločným cieľom – uvoľniť hodnotu prosperujúcich európskych scaleupových spoločností a podporiť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. Do skupiny potenciálnych zakladajúcich investorov vo fonde patria popri Európskej komisii a skupine EIB aj Novo Holdings, EIFO (Dánsky exportný a investičný fond), CriteriaCaixa, Santander/Mouro Capital, Fondazione Compagnia San Paolo/Intesa Sanpaolo/Fondazione Cariplo, APG Asset Management, konajúce v mene holandského dôchodkového fondu ABP, Wallenberg Investments a BGK (Bank Gospodarstwa Krajowego). Potenciálni investori budú úzko spolupracovať s Európskou komisiou na zriadení a kapitalizácii fondu.

Fond Scaleup Europe sa zameria na rastový kapitál a investície v neskoršej fáze do širokej škály európskych strategických technologických spoločností vrátane umelej inteligencie, kvantových technológií, polovodičových technológií, robotiky a autonómnych systémov, energetických technológií, vesmírnych technológií, biotechnológií, zdravotníckych technológií, progresívnych materiálov a agrotechnológií. Fungovať bude ako trhový, súkromne riadený a súkromne spolufinancovaný rastový fond investujúci do veľkých investičných kôl vedených Európou. Komisia spolu s ostatnými zakladajúcimi investormi vyberie a vymenuje správcovskú spoločnosť na implementáciu fondu. Čoskoro bude zverejnená verejná výzva pre správcovskú spoločnosť s cieľom, aby fond mohol začať s prvými investíciami na jar 2026.

On-line: Zázračné pilulky?

S príchodom jesene rastie záujem o posilnenie imunity a s ním aj predaj vitamínov a najrôznejších doplnkov stravy. V tomto čase sa zvyšuje tiež aktivita internetových podvodníkov, ktorí sa snažia zarobiť na obavách spotrebiteľov o svoje zdravie. Podvodníci často využívajú zdanlivo atraktívne ponuky na sociálnych sieťach, v reklamách či na neznámych internetových stránkach. Ako poznať podvod a čo robiť, ak vám podozrivý produkt nepríde domov?

Najväčšie množstvo prípadov sa eviduje pri predaji doplnkov stravy či mastí na výživu kĺbov. Doplnky na chudnutie či posilnenie imunity však tiež nie sú výnimkou. Spotrebitelia by si mali dať pozor najmä na predaj predražených prípravkov, ktorých účinky nie sú overené, a ktoré veľakrát zdanlivo propagujú známe osobnosti. Nie je výnimkou, že tváre a hlas známych osobností bývajú zneužité a to i bez ich vedomia či súhlasu. Oplatí sa byť preto obozretnými a ešte pred samotným nákupom si overiť dôveryhodnosť predajcu. Poslúžia nielen recenzie na nezávislých weboch, ale aj ďalšie údaje, ako kontakt na podnikateľa, identifikačné číslo podnikateľa či informácie uvedené v obchodných podmienkach. Recenzie iných zákazníkov môžu byť užitočným pomocníkom, treba však dávať pozor na hodnotenia uvedené priamo na stránkach predajcu, pretože tie by mohli byť vymyslené. Dôveryhodný predajca by mal jasne uviesť, či sú recenzie overené – teda také, ktoré pridali len skutoční zákazníci, ktorí si recenzované výrobky predtým od predajcu kúpili. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať aj zapojeniu známych osobností. Ak sa vo videu alebo na fotografii objavuje napríklad herec či lekár, overte si, či táto osoba skutočne daný produkt propaguje. Na to poslúži napríklad návšteva oficiálnej sociálnej siete danej osoby. Pokiaľ so spoločnosťou spolupracuje, spravidla sa k tomu verejne hlási. Podozrivé video s neprirodzeným pohybom pier alebo zvláštnym hlasom môže byť výsledkom použitia umelej inteligencie.

Ak predajca uvádza nepravdivé či zavádzajúce informácie, mohlo by ísť o nekalú obchodnú praktiku. Spotrebiteľ, ktorý bol týmto konaním podvedený, sa môže obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. SOI ako dozorný orgán môže začať vyšetrovanie, a pokiaľ usúdi, že sa podnikateľ pochybenia dopustil, môže ho sankcionovať. A ak Slovenská obchodná inšpekcia vyhodnotí, že spotrebiteľ tovar zakúpil ovplyvnený nekalou obchodnou praktikou, má právo odstúpiť od zmluvy a to až do 90 dní od jej uzatvorenia. Spotrebiteľ môže konať aj sám a hneď, má totiž právo odstúpiť od zmluvy v určenom čase 14 dní odo dňa doručenia balíčka.

e-Auto: Rekordné počty registrácií

Na slovenských cestách jazdí už viac než 21 833 osobných batériových elektromobilov (BEV). Spolu s elektrickými dodávkami, nákladnými vozidlami a autobusmi dosiahol počet čisto elektrických batériových vozidiel na našich cestách 23 259 kusov. Od začiatku roka tak trh elektromobilov zaznamenal nárast o 50 % a za posledné tri mesiace sa počet BEV na cestách zvýšil o 14,6 %. Podiel elektrických vozidiel na nových registráciách je však na Slovensku viac než 4-násobne nižší ako európsky priemer. Slováci naďalej uprednostňujú individuálny dovoz jazdených vozidiel zo zahraničia, najmä značky Tesla. Takýchto vozov pribudlo na slovenských cestách v poslednom kvartáli necelých 500, pričom novým predajom kraľuje koncern Volkswagen s modelmi Škoda Elroq a Enyaq (spolu vyše 300 kusov), VW ID.7 a ID.4 (spolu viac ako 60 kusov).

Podľa aktuálnych údajov polície sa v treťom kvartáli 2025 na Slovensku zaregistrovalo 961 nových osobných vozidiel BEV a 879 nových osobných plug-in hybridov (PHEV), vďaka čomu podiel elektromobilov na predajoch dosiahol za september 4,5 % pre BEV a 3,6 % pre PHEV. Za obdobie prvých troch kvartálov roka predstavuje priemerný podiel elektromobilov na nových registráciách 4,4 % BEV a 4,2 % PHEV. Slovensko tak výrazne zaostáva nielen za svojimi susedmi (podiel čisto elektrických vozidiel dosiahol v Rakúsku 20,9 %, v Česku 6,4 %, v Maďarsku 8,7 %, v Poľsku 8,9 %), ale aj za celou Európou (v rámci Únie 18,9 %, pri započítaní Veľkej Británie, Nórska, Švajčiarska a Islandu až 21 %). Podobne ako inde vo svete, aj na Slovensku sa elektrifikácia vozového parku odvíja od aktivít podnikateľského sektora. Takmer 90 % registrácii nových elektromobilov pripadá na právnické osoby, jednotlivci naopak dominujú pri registráciách individuálne dovezených vozidiel.

Rekordérom zostáva Nórsko, kde až neuveriteľných 97,7 % nových registrácií predstavujú čisto batériové elektromobily – topografia a klimatické podmienky tam pritom nie sú o nič priaznivejšie ako u nás, podobný je aj počet áut na cestách. Slovensko, žiaľ, ostáva so 4,4 % na druhej priečke od konca, pričom posledné Chorvátsko (3,8 %) nás môže ešte pred koncom roka predbehnúť. V auguste tam totiž z európskych peňazí spustili dotačný program na nákup elektrických vozidiel pre firmy aj jednotlivcov, kde príspevky pokrývajú až 40 % ceny vozidla.

 

EU: Rozpočet 2026

Rozpočet Európskej únie na rok 2026 má posilniť kľúčové priority únie v neistých časoch a podporiť výskum, konkurencieschopnosť aj obranu. Vyše 93 % rozpočtu EÚ ide priamo do programov EÚ, ktoré podporujú ľudí a projekty vo všetkých členských štátoch, pričom časť investícií sa dostáva aj do partnerských krajín mimo EÚ. Ročný rozpočet EÚ, ktorý slúži 27 krajinám a 450 miliónom Európanov, je relatívne malý – v priemere 160 – 200 miliárd EUR ročne v rokoch 2021 – 27. To je porovnateľné so štátnym rozpočtom Poľska, ktorý slúži 39 miliónom ľudí, alebo ekvivalentom 30 % rozpočtu Nemecka, ktoré slúži 84 miliónom ľudí.

Európsky parlament stanovil celkovú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2026 (zákonné prísľuby vyplatenia v tom istom roku alebo neskôr) na 193,9 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 597,8 milióna EUR v porovnaní s návrhom komisie. Poslanci stanovili celkovú výšku platobných rozpočtových prostriedkov (skutočné platby príjemcom) na 192,6 miliardy EUR. V prostredí globálnej nestability, bezpečnostných hrozieb, rastúceho protekcionizmu a zhoršujúcej sa zmeny klímy potrebuje EÚ silný rozpočet zameraný na investície na podporu ľudí a ich priorít. Obnovujú viazané rozpočtové prostriedky 1,3 miliardy EUR na základné programy, ktoré vlády EÚ znížili na úroveň pôvodne navrhovanou komisiou. Poslanci kritizujú Radu za tieto škrty a tvrdia, že ignorujú skutočné potreby a poškodzujú kľúčové programy, akými sú Erasmus+ a EU4Health. Poslanci chcú zvýšiť prostriedky na program Horizont Európa o 60 miliónov eur a dopravné a energetické siete o 80 miliónov eur s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a cezhraničnú infraštruktúru. Chcú tiež posilniť financovanie zdravotníctva a vzdelávania zvýšením financovania programov EU4Health a Erasmus+ o 5 miliónov EUR.

Vzhľadom na rastúce ceny potravín a potrebu potravinovej bezpečnosti poslanci požadujú zvýšenú podporu pre mladých poľnohospodárov (ďalších 23 miliónov eur) a ďalšie priority v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalších 40 miliónov eur). Parlament chce pridať 30 miliónov EUR do mechanizmu civilnej ochrany na zlepšenie koordinácie a reakcie na katastrofy vzhľadom na rastúcu frekvenciu prírodných katastrof. Poslanci tvrdia, že vojenská mobilita by mala získať dodatočné finančné prostriedky vo výške 35 miliónov eur, pretože zohráva zásadnú úlohu v obrannej pripravenosti EÚ. Poslanci požadujú ďalších 35 miliónov eur pre južné susedstvo EÚ a požadujú zvýšenie o 25 miliónov eur pre východné susedstvo. Pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, poslanci chcú zvýšenie o 50 miliónov eur vzhľadom na rastúcu geopolitickú nestabilitu, zrýchľujúce sa globálne humanitárne krízy a núdzové situácie spôsobené zmenou klímy. EÚ čelí v roku 2026 neočakávanému prekročeniu nákladov na úvery a pôžičky na nástroj NextGenerationEU o 4,2 miliardy EUR, čo je dvojnásobok prognózy komisie. Poslanci tvrdia, že by to nemalo znížiť financovanie základných programov, akými sú Erasmus+ alebo EU4health, a chcú zvrátiť škrty vlád EÚ na pôvodné sumy odhadované komisiou. Poslanci trvajú na riadnom využívaní dohodnutého "kaskádového mechanizmu", ktorý je určený na riadenie úhrady rastúcich nákladov na pôžičky v rámci nástroja NextGenerationEU a na ochranu hlavných programov.

AI: Kľúč k efektívnejšiemu biznisu

Firmy na Slovensku stoja pred rozhodnutím, ako začať využívať umelú inteligenciu (AI) systematicky a efektívne. AI šetrí čas, zbavuje firmy rutiny a dáva priestor na tvorivú a hodnotnejšiu prácu. Napriek tomu pretrvávajú mýty - obavy z chýb či bezpečnosti. Pre firmy bude rozhodujúce, aby ju dokázali využiť na reálne zefektívnenie každodenného fungovania. AI sa pritom rozvíja rýchlym tempom a prakticky každý týždeň prináša nové funkcie. Najviac zasahuje juniorské pozície, čo kladie väčší dôraz na vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie týchto zamestnancov.

Umelá inteligencia sa stala praktickým nástrojom, ktorý môže podporiť efektivitu vo všetkých typoch firiem. AI už dávno nepatrí len do sféry marketingového mixu. Firmy dnes hľadajú, ako ju využiť v každodennom fungovaní - od zákazníckeho servisu až po internú administratívu. Kľúčové je, aby sa začala využívať systematicky ako nástroj, ktorý reálne podporuje obchodné výsledky. Každá opakujúca sa činnosť za počítačom sa dá automatizovať a zamestnanci sa tak môžu venovať hodnotnejšej práci. Zmysel AI nie je nahradiť ľudí, ale ušetriť im rutinu, ktorú lepšie a rýchlejšie zvládnu nové nástroje. Príkladmi je spracovanie faktúr, vyhľadávanie údajov či sumarizácia reportov. Zavádzanie umelej inteligencie už nie je o voľbe, ale o nutnosti, ktorá rozhoduje o postavení na trhu. Mnohé firmy však vnímajú AI stále cez množstvo mýtov - obávajú sa, že robí priveľa chýb, alebo že ju nemožno bezpečne využiť. Budúcnosť je však o spolupráci človeka a AI.

AI dnes dokáže efektívne pomáhať s tvorbou marketingového obsahu, kontrolou dokumentov, triedením emailov, rešeršami, analýzami či prácou s databázami. Otvára cestu k novej firemnej kultúre, kde menej času zaberá rutina a viac priestoru zostáva na tvorivé a strategické úlohy. Pre manažment je preto dôležité poskytnúť zamestnancom školenia a zapojiť do procesu tzv. AI ambasádorov, ktorí dokážu motivovať a ukazovať konkrétne postupy a prínosy. Začať môžete jednoducho - nastavením stálych zadaní, tzv. promptov. Tie je vhodné najprv otestovať a korigovať, kým sú schopné doručiť požadovanú kvalitu výstupu. Postupne však máte možnosť napojiť AI aj na firemné systémy cez API. Takto si firmy dokážu spojiť viac krokov do jedného hladkého procesu a krok za krokom automatizovať celý pracovný tok. Úspešné nasadenie AI si vyžaduje meranie výsledkov. Porovnajte si preto časy spracovania úloh pred a po automatizácii, sledujte úsporu nákladov a pridanú hodnotu v kvalite výstupov.