SR: Zákon o škode

Vláda SR schválila návrh nového zákona ministerstva hospodárstva o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Predkladanou právnou úpravou Slovenská republika transponuje smernicu Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky z októbra 2024 a zároveň nahrádza doterajší zákon z roku 1999. Návrh sa vzťahuje na škody spôsobené fyzickým osobám a reflektuje realitu, v ktorej výrobok už nie je len fyzickou vecou, ale čoraz častejšie aj digitálnym ekosystémom. Navrhovaná účinnosť zákona je od 9. decembra 2026.

Po prvýkrát zákon systematicky zahŕňa aj pojmy ako softvér, digitálne služby či digitálne výrobné súbory, a osobitnú pozornosť venuje novým technológiám a vzťahom medzi jednotlivými subjektmi na trhu. Kľúčovým cieľom návrhu je vyvážiť vysokú úroveň ochrany poškodených osôb so zabezpečením spravodlivých a rovnakých podmienok pre podnikateľské subjekty. Posilňuje postavenie spotrebiteľov, najmä prostredníctvom zmiernenia dôkazného bremena a zavedenia moderných pravidiel dokazovania, ktoré zohľadňujú technickú náročnosť súčasných výrobkov. Zároveň prináša vyššiu právnu istotu pre podnikateľské prostredie. Jasnejšie vymedzuje rozsah zodpovednosti, rozširuje okruh zodpovedných osôb a precizuje kritériá posudzovania vadnosti výrobku, vrátane aspektov, akými sú kybernetická bezpečnosť, softvérové aktualizácie či prepojenosť zariadení.

Významnou novinkou je rozšírenie rozsahu náhrady škody. Po novom bude zahŕňať nielen majetkovú ujmu, ale aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia či škodu na údajoch. Návrh zákona zároveň ruší minimálny finančný limit škody, čím posilňuje reálnu vymožiteľnosť práv poškodených. Ďalej rozširuje definíciu výrobku aj na softvér a digitálne prvky, zavádza nové pojmy, ako komponent či súvisiaca služba, upravuje lehoty na uplatnenie nárokov vrátane predĺženia pri neskorom prejavení ujmy na zdraví až na 25 rokov, rozširuje okruh zodpovedných subjektov o ďalších aktérov v dodávateľskom reťazci vrátane logistických služieb či online platforiem. Zároveň zavádza moderné pravidlá dokazovania vrátane možnosti sprístupnenia dôkazov a vyvrátiteľných domnienok v prospech poškodených.

Novinka: SMS a MMS aj mimo mobilných sietí

Na slovenskom telekomunikačnom trhu dochádza k rozšíreniu možností SMS a MMS komunikácie. Podpora SMS a MMS sa rozširuje z mobilných čísel aj na čísla pevných sietí (02 až 058), VoIP služieb (065x, 069x) a negeografické čísla (0850, 0888, 0800). Väčšina zákazníkov slovenských mobilných operátorov má už zasielanie správ na tieto čísla sprístupnené. Na strane pevných sietí budú služby správ sprístupňované podľa záujmu zákazníkov a medzioperátorských dohôd.

Telekomunikačná únia Slovenskej republiky vysvetľuje, že na druhej strane takejto komunikácie budú najčastejšie firmy a organizácie, ktoré môžu správy nielen prijímať a odosielať na svojich telefónoch, ale ich aj efektívne spracovávať vo svojich informačných a komunikačných systémoch. V praxi to znamená možnosť obojsmernej komunikácie so zákazníkmi aj zasielanie informácií a notifikácií.

Technologickým základom týchto služieb je infraštruktúra, ktorá umožňuje poskytovanie pokročilých komunikačných služieb naprieč rôznymi typmi sietí. Centrá správ SMSC a MMSC zabezpečujú prenos správ v mobilných sieťach a zároveň ho rozširujú aj na pevné siete a pripojenie ďalších systémov. Táto infraštruktúra zároveň vytvára predpoklady pre rozvoj virtuálnych mobilných operátorov (MVNO), nové obchodné modely, inovácie aj vyššiu mieru konkurencie. Ďalšie nové služby by tak mali byť predstavené v nasledujúcom období.

EU: Pravidlá pre obaly

Európska komisia pripravila usmernenia k vykonávaniu nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie nových pravidiel týkajúcich sa obalov v celej Európskej únii aj zjednodušiť ich dodržiavanie. V roku 2023 každý Európan vyprodukoval v priemere 178 kg odpadu z obalov. Bez intervencie by sa celkový odpad z obalov mohol do roku 2030 zvýšiť o 19 % v porovnaní s úrovňami z roku 2018, zatiaľčo plastový odpad by sa mohol zvýšiť až o 46 %. Baliarenský priemysel zároveň čelí značnej administratívnej záťaži v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa obalov v jednotlivých členských štátoch.

V usmerňovacom dokumente sa objasňujú pravidlá, podľa ktorých si nariadenie PPWR vyžaduje ďalší výklad a oblasti, v ktorých zainteresované strany požiadali o pomoc. Napríklad kedy sa spoločnosť považuje za výrobcu či ktoré položky sa podľa nariadenia považujú za obaly. Uvádzajú sa tu aj obmedzenia týkajúce sa jednorazových obalov, presadzovanie obmedzenia PFAS (perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky) v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami a uplatňovanie cieľov opätovného použitia. Okrem toho informuje, ako uplatňovať rozšírenú zodpovednosť výrobcu za obaly a o povinnosti zriadiť zálohové systémy.

Sprievodné často kladené otázky sa zaoberajú širokou škálou praktických otázok, na ktoré upozornili zainteresované strany od prijatia nariadenia PPWR v minulom roku. Komisia ich podľa potreby aktualizuje a zároveň pripravuje niekoľko delegovaných a vykonávacích aktov vrátane harmonizovaných formátov registrácie a nahlasovania v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, označovania na triedenie odpadu spotrebiteľmi, recyklovaného obsahu v plastových obaloch a kritérií recyklovateľnosti.

Nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov nadobudlo účinnosť 11. februára 2025. Zavádza opatrenia ako povinná recyklovateľnosť do roku 2030, minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch a opatrenia na zníženie nadmerného používania obalov, ktorými sa výrazne znížia emisie skleníkových plynov, spotreba vody a environmentálne náklady v odvetví obalov.

Upozorňujeme: Pozor na správy od detí

Ahoj mami, rozbil sa mi mobil, tak píšem od kamaráta. Potrebujem požičať na nový, nech si môžem všetko zariadiť a vrátiť sa. Pošli mi, prosím, peniaze na tento účet… Aj takto sa môže začínať konverzácia s podvodníkom. Napokon rodičia potomkovi spravidla bez problémov požičajú pár stoviek na nový mobil, aby sa mohol dostať v poriadku domov. Ako na takéto podvody nenaletieť a predísť tak prázdnej peňaženke?

Najlepšou ochranou pred podvodmi je na správy z cudzích čísiel nereagovať. Môže však nastať situácia, kedy bude o pomoc žiadať niekto naozaj blízky. Pokiaľ ide o zaslanie peňazí, odporúča sa na overenie krátky hovor, prípadne videohovor. Vo všetkých prípadoch je možné požiadať o doplňujúce informácie. Ak nie je útok cielený, ale ide o tzv. smishing, kedy je rovnaká správa rozoslaná aj na stovky telefónnych čísel, nebude podvodník vedieť ani krstné meno dieťaťa. V niektorých prípadoch sa to podvodníci snažia zvládnuť odpoveďou „Som tvoj najstarší“, čo by ale pri troške pozornosti prejsť nemalo. Okrem krstného mena môže ísť o dátum narodenia, bydlisko, meno domáceho maznáčika či partnera.

Podvodné správy môžu prísť mnohými spôsobmi. Niekedy sú to SMS, inokedy správy cez aplikáciu, ktorá umožňuje komunikáciu na základe telefónnych čísel. Výnimkou nie sú ani kombinácie, kedy podvodník pošle SMS s odkazom umožňujúcim vstúpiť do konverzácie v inej aplikácii. Ciele podvodníkov sú ale takmer vždy rovnaké. Buď ide priamo o peniaze, alebo o osobné a platobné údaje, ktoré možno následne na peniaze premeniť. Polícia odporúča, aby sa obete na ňu obrátili v prípade akéhokoľvek podvodu. Zároveň by sme mali byť maximálne obozretní pri každej návšteve webových stránok a vypĺňaní formulárov. Čím je ponuka výhodnejšia, tým väčšie je riziko, že ide o podvod.

Smart City: Index 2026

Prvé miesto medzi inteligentnými mestami podľa IMD Smart City Index 2026 si udržal Zürich, na druhom zostáva Oslo a na treťom Ženeva. Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čo je druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 hodnotených miest (oproti 57. miestu v roku 2025). Výsledky rebríčka inteligentných miest zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími organizáciami z celého sveta.

World Competitiveness Center (WCC) definuje „inteligentné mesto“ ako mesto, ktoré dosahuje dobrú rovnováhu medzi svojou ekonomickou silou (vrátane pracovných miest a obchodnej činnosti), aplikovanou technológiou, environmentálnymi záujmami a inklúziou. Konečný cieľ? Umožniť vysokú kvalitu života pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Index inteligentných miest meria ekonomické a technologické aspekty inteligentných miest na jednej strane a „humánne rozmery“ inteligentných miest (kvalita života, životné prostredie a inklúzia) na strane druhej.

Na rozdiel od iných rebríčkov WCC výsledky Indexu inteligentných miest IMD vychádzajú takmer výlučne z odpovedí z prieskumu. V siedmom ročníku z roku 2026 bolo hodnotených celkovo 148 miest na celom svete. Výrazný pokles zaznamenali Bordeaux (pokles o 19 miest), Lyon (tiež o 19 miest) a Ottawa (pokles o 18 miest spolu so Šen-čenom). Novými alebo vracajúcimi sa mestami tento rok boli Tianjin a Zhuhai v Číne, Hafar Al Batin a Hail v Saudskej Arábii a San Salvador v Salvádore.