EU: Globálne zdravie

Európska komisia prijala Globálnu iniciatívu na zvýšenie odolnosti zdravia. Stanovuje strategický rámec pre budúcu činnosť Európskej únie, aby mohla rýchlejšie reagovať na zdravotné hrozby a krízy v prepojenom svete na základe silného multilaterálneho systému a spolupráce s partnermi. Iniciatíva zahŕňa deväť hlavných opatrení na národnej, regionálnej a globálnej úrovni s cieľom zvýšiť pripravenosť, zlepšiť koordináciu a vybudovať odolné systémy na celom svete. Ich implementácia sa začne v rokoch 2026 až 2027. Nadväzuje na Európsku zdravotnú úniu, stratégiu únie pre pripravenosť, globálnu stratégiu EÚ v oblasti zdravia a investície Globálnej brány v partnerských krajinách.

Iniciatíva pre globálnu odolnosť v oblasti zdravia predkladá päť kľúčových prioritných oblastí, ktoré najviac pridávajú hodnotu príspevku EÚ k stabilite a kolektívnej činnosti v oblasti globálneho zdravia.

1. Podpora efektívnejšej a menej fragmentovanej globálnej architektúry zdravia. Je nevyhnutné riešiť súčasné výzvy vrátane medzier vo financovaní. Kľúčovým zameraním bude posilnená koordinácia v rámci EÚ v oblasti globálneho zdravia a EÚ bude naďalej dodržiavať svoj dlhodobý záväzok voči globálnemu programu zdravia prispievaním k spoločnému úsiliu. EÚ už zmobilizovala viac ako 6 miliárd EUR na investície do zdravia v rámci Nástroja susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – nástroja Globálna Európa a zo zdravia urobila kľúčový pilier Globálnej brány, zložky pre vonkajšie investície.
2. Podpora odolných a vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. Silné národné systémy zdravotnej starostlivosti sú chrbticou odolnosti: krajiny, ktoré dokážu financovať, riadiť a poskytovať svoje vlastné základné zdravotnícke služby, sú vybavené na to, aby reagovali na krízy, chránili svoje obyvateľstvo a udržiavali kontinuitu starostlivosti počas otrasov. EÚ preto podporí prechod partnerských krajín k zdravotnej suverenite prostredníctvom konkrétnych investícií a zdieľania odborných znalostí so zameraním na primárnu zdravotnú starostlivosť.
3. Posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na globálne zdravotné hrozby a krízy na medzinárodnej úrovni. EÚ posilní globálne siete pre lepšiu detekciu, pripravenosť a reakciu na epidemické hrozby. EÚ posilní svoju kapacitu reakcie na krízy zabezpečením väčšej dostupnosti zdravotníckych protiopatrení vrátane liečby, vakcín a diagnostiky. EÚ bude tiež podporovať globálny systém sledovania zdravia a odolnosti s cieľom mapovať globálne výdavky na zdravotníctvo.
4. Diverzifikácia globálnych dodávateľských reťazcov a výroba kľúčových zdravotníckych produktov . Iniciatíva posilňuje konkurencieschopnosť EÚ a podporuje vzájomne prospešné partnerstvá s podnikmi a orgánmi v partnerských krajinách. Podporuje európsku lekársku vedu a technológie a zároveň rozširuje globálne výrobné kapacity a investičné príležitosti, ktoré podporujú rozvoj miestnej infraštruktúry, zručností a pracovných miest. Na dosiahnutie tohto cieľa bude EÚ podporovať diverzifikáciu globálnych dodávateľských reťazcov, vývoj kľúčových zdravotníckych produktov a medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny znalostí súvisiacich s lekárskymi protiopatreniami a nárastom kapacít. EÚ tiež urýchli zavádzanie investičných nástrojov EÚ (napríklad iniciatíva Team Europe pre výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám – MAV+ ) a bude sa snažiť o spoluprácu so súkromným sektorom na podporu investícií v partnerských krajinách.
5. Posilnenie odolnosti spoločnosti podporou dôvery vo vedu a bojom proti dezinformáciám a nepravdivým informáciám v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť, aby tvorba globálnych politík v oblasti zdravia zostala založená na vedeckých dôkazoch a spolupráci. Konkrétne táto iniciatíva pomôže zlepšiť prístup k spoľahlivým vedeckým údajom, posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami v oblasti komunikácie v oblasti verejného zdravia a podporí úsilie v boji proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám o zdraví.

EÚ má pokročilé transformačné programy v oblasti zdravia, napríklad iniciatívu Team Europe zameranú na výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám v Afrike, známu ako MAV+. Doteraz MAV+ investoval približne 2 miliardy eur do riešenia ponuky a dopytu po zdravotníctve na africkom kontinente. Pevnú podporu multilateralizmu zo strany EÚ dokazuje nedávny prísľub poskytnutia 700 miliónov eur pre Globálny fond. V rokoch 2024 – 2025 EÚ a jej členské štáty prispeli aj Svetovej zdravotníckej organizácii sumou 1,7 miliardy eur. Program Horizont Európa prispel takmer 1 miliardou EUR na výskum a inovácie v oblasti zdravia. Program EU4Health vyčlenil v rokoch 2022 až 2024 medzinárodným partnerom viac ako 130 miliónov EUR. V humanitárnych situáciách bolo v rokoch 2022 až 2025 na intervencie v oblasti zdravia vyčlenených 745 miliónov EUR.

Financie: Stereotypy pretrvávajú

Slovenské ženy žijúce v manželstve alebo partnerskom vzťahu sú vo väčšej miere ako muži presvedčené, že dokážu lepšie hospodáriť s peniazmi a aj v skutočnosti doma „držia kasu“. Napriek tomu je rozhodovanie o domácich financiách na Slovensku ešte stále stereotypne rozdelené; ženám sa ponecháva väčšie slovo vo financiách pri rozhodovaní o chode a zariadení domácnosti a o deťoch, kým len menšina rozhoduje o kúpe nehnuteľnosti, úvere alebo investovaní.

Z prieskumu 365.bank (Instant Research agentúry Ipsos, od 2.3. do 3.3. 2026, 535 respondentiek a respondentov) vyplýva, že viac ako polovica Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v manželskom alebo partnerskom zväzku, sa zhodla, že obaja partneri rozhodujú o financiách rovnako. Tento postoj bol najsilnejší medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 26 rokov, kde s týmto výrokom súhlasia viac ako tri štvrtiny opýtaných. Rozdiely boli aj v odpovediach podľa jednotlivých pohlaví. Kým takmer 38 % žien hovorí, že doma „držia kasu“ práve ony, to isté o sebe tvrdí aj 35 % mužov. Zaujímavosťou je, že aj keď viac ako tretina mužov žijúcich v manželskom alebo partnerskom zväzku hovorí o sebe, že doma „držia kasu“, takmer polovica (48 %) súčasne priznáva, že u ich rodičov o rodinných financiách rozhodovala mama. Prieskum ukázal, že celkovo na Slovensku odpovedalo výrazne viac respondentov, že rodinné financie u nich doma riadila mama (50 %), ako otec (19 %).

Až 16 % respondentov priznáva, že ženy nemajú hlavné slovo v žiadnych finančných rozhodnutiach. Ženy majú väčšie slovo najčastejšie pri rozhodovaní o výdavkoch týkajúcich sa chodu domácnosti (až v 53 % prípadoch) a detí (47 %). Avšak pri otázkach úverov alebo investícií má väčšie slovo žena len v necelých 14 % prípadov. Pritom napríklad pri investovaní sú ženy opatrnejšie a majú lepšie predpoklady dosahovať dlhodobé stabilné výnosy ako muži. Najnižšie zapojenie žien do rozhodovania o výdavkoch prieskum ukázal pri kúpe nehnuteľnosti (8 %) a pri kúpe auta (6,7 %). A dokonca, 12 % žien o sebe hovorí, že v žiadnej z týchto oblastí vrátane domácnosti a detí vôbec nerozhoduje, s čím súhlasí v prieskume aj každý piaty muž.

Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

SR: Zamestnanosť a mzda v marci 2026

Štatistický úrad zverejnil aktuálne dáta o vývoji zamestnanosti a mzdách na Slovensku. Reálne mzdy boli v marci medziročne vyššie v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, zatiaľčo zamestnanosť vzrástla len v 4 z nich. Platy rástli najrýchlejšie v predaji a oprave motorových vozidiel, zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v marci 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetvia. Jej rast sa pohyboval v rozpätí od 2,3 % v odvetví informácií spolu s komunikáciou do 7,7 % v predaji motorových vozidiel vrátane opráv. Mzdy vzrástli aj reálne, teda po očistení o vplyv inflácie, v 9 z 10 odvetví. Reálny rast v medziročnom porovnaní sa menil od 0,3 % ubytovaní do 4,1 % v predaji a oprave motorových vozidiel. Vyššie tempo rastu, o viac ako 3 %, evidoval veľkoobchod, ďalej doprava so skladovaním a tiež stavebníctvo. V kľúčovom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle sa reálne mzdy medziročne zvýšili o 2,5 %. Naopak, reálny pokles miezd zaznamenali informácie s komunikáciou, a to o 1,2 %.

Zamestnanosť bola v marci 2026 medziročne nižšia v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví, najvýraznejší pokles zaznamenal veľkoobchod, o 3,3 %. Úbytok zamestnaných osôb registrovali aj zamestnávateľsky väčšie odvetvia ako priemysel (-0,7 %) aj maloobchod (-1,9 %). Naopak, medziročne vyššiu zamestnanosť zaznamenali 4 odvetvia, najmä ubytovanie, kde vzrástla o 5,5 %. Miernejší rast, do 3,5 % evidovalo aj stavebníctvo, vybrané trhové služby a podniky reštaurácií vrátane pohostinstiev.

V súhrne za tri mesiace roka 2026 rástli nominálne mzdy v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, reálne v 7 z nich. Vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 5 % v informáciách vrátane komunikácie po rast o 2,9 % v stavebníctve. Zamestnanosť sa v súhrne od začiatku roka 2026 medziročne zvýšila v 6 z 10 odvetví, najmä v ubytovaní o 6,5 %. Pokles do 4 % evidoval priemysel, doprava spolu so skladovaním, maloobchod a najmä veľkoobchod.