SR: Výrazne drahšie bývanie

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku podľa štatistického úradu pokračujú v raste. V 3. štvrťroku 2025 medzikvartálne vzrástli v priemere o 4,9 % v dôsledku zvýšenia cien existujúcich nehnuteľností o 5,5 % a nových nehnuteľností o 1,9 %. V medziročnom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 na Slovensku predávali za ceny o 13,4 % vyššie. Súčasne aktuálne tempo rastu bolo najvyššie za posledných 12 štvrťrokov. Výraznejšie medziročne zdraželi existujúce nehnuteľnosti (+13,7 %), pri nových nehnuteľnostiach rástli ceny o niečo pomalšie (+11,8 %). V dlhodobom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 predávali o + 115 % drahšie ako v priemere počas roka 2010 (bázická zmena). Nárast cien sa líšil podľa typu nehnuteľnosti, v priebehu 14 rokov ceny nových nehnuteľností vzrástli o takmer 79 %, ceny existujúcich nehnuteľností o vyše 131 %.

Z hľadiska regionálneho vývoja priemerné ceny medzikvartálne narástli vo všetkých krajoch, a to od +1,7 % v Košickom kraji do +6,6 % v Bratislavskom kraji. Vyššie celkové priemerné tempo rastu cien nad úrovňou 4 % zaznamenal aj Nitriansky kraj. V polovici slovenských regiónov krátkodobo rástli výraznejšie ceny nových nehnuteľností ako ceny starších, teda existujúcich nehnuteľností. Najdynamickejšie, 5 a viac %, si pripísali nové domy a byty v Nitrianskom a v Košickom kraji. Naopak, vyššie tempo rastu cien starších (existujúcich) nehnuteľnosti, evidovali v Bratislavskom, Žilinskom, Trnavskom, aj v Prešovskom kraji. Najviac, takmer 8 %, medzikvartálne zdraželi existujúce nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji.

Realizačné ceny medziročne vzrástli rovnako vo všetkých krajoch, a to od 7,6 % v Trenčianskom kraji do vyše 22 % v Nitrianskom kraji. Dvojciferné priemerné tempo rastu cien za rok zaznamenalo až 5 z 8 regiónov Slovenska, pričom priemerný rast nad úrovňou 20 % si pripísali nehnuteľnosti v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Vo väčšine krajov dynamickejšie medziročne vzrástli ceny nových nehnuteľností. Platilo to najmä v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Nárast cien nových domov a bytov o viac ako 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom evidoval Nitriansky kraj. Ceny existujúcich nehnuteľností vzrástli rýchlejšie v Bratislavskom kraji (+14,1 %), Prešovskom kraji (+16,5 %), ale najmä Banskobystrickom kraji o takmer 23 %. Vysoký, teda dvojciferný medziročný rast cien, pri oboch zložkách trhu, teda ako pri existujúcich tak pri nových nehnuteľnostiach, si medziročne pripísali až 4 kraje. Prvenstvo v rebríčku nárastu cien obsadil Nitriansky kraj, kde medziročne draželi o viac ako 20 % staršie ale aj nové nehnuteľnosti.

EU: Zdravotne znevýhodnení

V marci 2021 Európska komisia prijala stratégiu pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, ktorá zahŕňala AccessibleEU, Európsky preukaz zdravotného postihnutia aj Platformu pre osoby so zdravotným postihnutím. Stratégia obsahovala programy a iniciatívy spustené pred rokom 2024. Európsky parlament aktuálne prijatou správou navrhuje nové iniciatívy na druhú polovicu desaťročia. Vyzýva na ambicióznu a účinnú aktualizovanú stratégiu na roky 2025 – 2030, ktorá bude zahŕňať hmatateľné opatrenia aj právne nástroje.

Občania Európskej únie so zdravotným postihnutím sa stále stretávajú s príliš veľkým množstvom prekážok v prístupe k zamestnaniu, sociálnej ochrane, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu aj digitálnym službám. S cieľom zvýšiť ich mieru zamestnanosti poslanci navrhujú záruku zamestnanosti a zručností financovanú EÚ, ako aj opatrenia na zlepšenie prístupu k odbornej príprave a vzdelávaniu. Správa tiež vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla celoeurópsku definíciu „zdravotného postihnutia“, aby všetci občania EÚ so zdravotným postihnutím mali rovnaké práva. Podľa poslancov by mali existovať jasné sankcie a pokuty, ak verejné a súkromné ​​orgány nesplnia záväzky EÚ v oblasti prístupnosti.

Osobitnú pozornosť správa venuje situácii žien a dievčat so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje sa potreba riešiť diskrimináciu, ktorou trpia a zlepšiť ich prístup k zdravotnej starostlivosti, účasti a ochrane. Vyzýva tiež na lepšiu dostupnosť v oblasti športu, dopravy, produktov a digitálnych technológií. Poslanci tiež vítajú existujúce platformy a legislatívu, napríklad AccessibleEU, Európsky akt o prístupnosti a smernicu o prístupnosti webových stránok, ale zdôrazňujú potrebu posilniť a implementovať tieto nástroje.

SR: Mzdy v 3. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 3. štvrťroku 2025 dosiahla podľa štatistického úradu 1 569 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 5,7 %. V priemere si tak zamestnanci polepšili o 85 eur v hrubom. Tempo rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalilo. Po zohľadnení rastúcej inflácie počas mesiacov júl až september reálny rast platov sa znížil na 1,3 %. Ide o druhý najpomalší rast reálnych miezd za posledných osem kvartálov. Sezónne očistená priemerná mzda stagnovala na úrovni 2. štvrťroka 2025. Najviac si reálne polepšili pracujúci v oblasti nehnuteľností, ťažbe a dobývaní a v zdravotníctve.

Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od takmer 2 % v odborných, vedeckých a technických činnostiach až po viac ako 12 % v oblasti nehnuteľností. Najviac, o vyše 5 %, si polepšili pracovníci v činnostiach nehnuteľností, v ťažbe a dobývaní a v zdravotníctve. Rast platov zdravotníckych pracovníkov súvisel s valorizáciou na rok 2025 pre vybrané profesie. Naopak zárobky reálne poklesli v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 2,4 %, v umení, zábave a rekreácii o 1,4 % a v administratívnych službách o 1 %. K zvoľneniu tempa rastu platov došlo v 3. štvrťroku 2025 aj v odvetviach zamestnávajúcich najviac ľudí na Slovensku, teda v priemysle a obchode. Napriek tomu si priemysel udržal medziročný rast miezd na úrovni 5,7 %, čo zodpovedá priemeru celého hospodárstva SR. Hrubý plat pracujúcich v priemysle dosiahol v priemere 1 672 eur, pričom reálne mzdy im stúpli o 1,3 %. V obchode sa nominálne mzdy zvýšili o 5,3 % na 1 487 eur, čo je pod priemerom celého hospodárstva. Reálny rast platov tam dosiahol 1 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,5 tisíca eur mali zamestnanci v sektore informácií a komunikácie, vo finančných a poisťovacích službách, ako aj v dodávke elektriny, plynu a pary. Najnižšie zárobky si naďalej udržali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, pričom ich hrubá mzda prvýkrát presiahla hranicu tisíc eur. Z regionálneho pohľadu si nadpriemernú mzdu udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 866 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 252 eur v Prešovskom kraji po 1 495 eur v Trnavskom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch, pričom najvýraznejší nárast, o 8,4 %, zaznamenal Nitriansky kraj. Po započítaní inflácie sa zvýšila aj reálna mzda vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac v Nitrianskom kraji (o 3,9 %) a najmenej v Bratislavskom kraji (o 0,3 %).

V súhrne za 1. až 3. štvrťrok 2025 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 580 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,5 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 0,8 percentuálneho bodu. Reálna mzda v súhrne za prvých deväť mesiacov vzrástla medziročne o 2,3 %. Po zohľadnení inflácie zárobky reálne poklesli len v dodávke energií (elektriny, plynu a pary).

Kyberkriminalita: Lenivosť a falošný pocit bezpečia

Index kybernetickej bezpečnosti pre Slovenskú republiku odhalil na základe prieskumu medzi 209 firmami a dvoma tisícami spotrebiteľov na Slovensku a v Česku výrazné medzery v pripravenosti na kybernetické hrozby. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojené dodávateľské reťazce vznikajú nové riziká a zraniteľnosti. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné. Súkromné osoby aj IT odborníci sa zhodujú na tom, že kybernetické útoky sú stále prepracovanejšie a kyberkriminalita bude ďalej silnieť. Súvisí to aj s rozvojom umelej inteligencie. Už 94 percent predstaviteľov firiem a organizácií si myslí, že AI útočníkom pomáha, zatiaľčo AI berie ako pomocníka pri obrane len 63 percent. Pritom práve na najmodernejších technológiách a umelej inteligencii sú založené nástroje, ktoré chránia platobnú infraštruktúru a pomáhajú nám podvody odhaľovať a predchádzať im.

Index hodnotil štyri kľúčové oblasti: dôležitosť a prístup ku kyberbezpečnosti, prevenciu, vzdelanie a správu hesiel. Výsledky sú rozdelené do štyroch úrovní: riziková (0-50 bodov), nízka (51-60 bodov), bezpečná (61-75 bodov) a vysoká (76-100 bodov). Firmám a organizáciám vyšiel index kybernetickej bezpečnosti na 63 bodov zo 100, čo znamená bezpečnú úroveň, pri súkromných osobách dosiahol hodnotu iba 45 bodov, ktorá označuje rizikovú oblasť. Vysokú úroveň bezpečnosti nedosiahla žiadna zo skúmaných častí spoločnosti. Podľa prieskumu by takmer osem z desiatich zamestnancov zodpovedných za IT vo firmách a organizáciách pokus o kyberútok bolo schopných rozpoznať a ubrániť sa mu. V prípade súkromných osôb je situácia výrazne horšia. Kyberútok zvládla rozpoznať a ubrániť sa iba polovica opýtaných a 14 percent respondentov dokonca jednoznačne odpovedalo, že by to vôbec nedokázali.

Mastercard Index kybernetickej bezpečnosti 2025: Firmy 

	Index kyberbezpečnosti	Úroveň
Firmy a organizácie	63 bodov	bezpečná
veľké firmy	69 bodov	bezpečná
verejná správa	66 bodov	bezpečná
e-shopy	53 bodov	nízka

                                      

Mastercard Index kybernetickej bezpečnosti 2025: Súkromné osoby 

	Index kyberbezpečnosti	Úroveň
Súkromné osoby	45 bodov	riziková
generácia Z (18 až 24 rokov)	48 bodov	riziková
boomers (60 rokov a viac)	45 bodov	riziková

            

Firmy a organizácie berú ochranu a prevenciu oveľa vážnejšie ako verejnosť a kybernetické riziká sa už stali úplne bežnou súčasťou ich fungovania. Viac ako deväť z desiatich firiem a organizácií denne zálohuje dáta, krízový plán v prípade kyberútoku má 87 percent z nich a 77 percent dostatočne investuje do kybernetickej a digitálnej bezpečnosti. Skoro 6 z 10 firiem a organizácií má pozíciu, ktorá má na starosti výhradne kybernetickú alebo digitálnu bezpečnosť, pričom pred dvoma rokmi to bola len tretina. Dlhotrvajúcim problémom zostávajú obmedzené zdroje na riešenie kybernetickej bezpečnosti a to najmä v menších firmách. Súkromné osoby si síce podľa svojich slov uvedomujú dôležitosť kybernetickej a digitálnej bezpečnosti, ale ich správanie tomu nezodpovedá. Celých 35 percent osôb priznáva, že kliklo na odkaz alebo prílohu, ktoré sa následne ukázali ako potenciálne nebezpečné, 15 percent vyplnilo svoje údaje na potenciálne podozrivej stránke a 11 percent odovzdalo svoje údaje podvodníkovi telefonicky. Vo vzdelávaní sú ľudia pasívni a štvrtina sa školení a edukácii úplne vyhýba. V dôslednejšom dodržiavaní opatrení na zvýšenie kyberbezpečnosti im najviac bráni vlastná pohodlnosť a lenivosť, čo uviedlo 36 percent respondentov. Takmer štvrtina hovorí o podceňovaní rizík a dôverčivosti a 17 percent o neznalosti a nedostatku informácií. Základné pravidlo osobnej kyberbezpečnosti – opatrnosť a obozretnosť – pozná len 30 percent opýtaných. 

On-line: Minimálny vek

Europoslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad hrozbami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú maloletí vystavení on-line a vyzvali na silnejšiu ochranu pred manipulatívnymi stratégiami, ktoré môžu zvyšovať závislosť a ktoré majú negatívny vplyv na schopnosť detí sústrediť sa a zdravo sa zaoberať obsahom na internete. S cieľom pomôcť rodičom spravovať digitálnu prítomnosť ich detí a zabezpečiť vekovo primerané on-line aktivity navrhujú harmonizovaný minimálny vek 16 rokov v celej Európskej únii pre prístup k sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a spoločníkom s umelou inteligenciou, pričom deťom od 13 do 16 rokov by bol umožnený prístup so súhlasom rodičov.

Poslanci vyjadrujú podporu práci Európskej komisie pri vývoji aplikácie EÚ na overovanie veku a európskej digitálnej identity (eID) a trvajú na tom, že systémy overovania veku musia byť presné a chrániť súkromie maloletých. Dodávajú, že takéto systémy nezbavujú platformy zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a vekovej a dizajnovej vhodnosti ich produktov. S cieľom motivovať k lepšiemu dodržiavaniu zákona EÚ o digitálnych službách a iných príslušných zákonov poslanci navrhujú, aby vedúci pracovníci mohli byť osobne zodpovední v prípadoch závažného a trvalého nedodržiavania predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu maloletých a overovanie veku.

Parlament tiež vyzýva na:

- zákaz najškodlivejších návykových praktík a predvolené deaktivovanie ďalších návykových funkcií pre maloletých (vrátane nekonečného posúvania, automatického prehrávania, obnovovania ťahaním, odmeňovacích slučiek, škodlivej gamifikácie),

- zákaz webových stránok, ktoré nespĺňajú pravidlá EÚ,

- opatrenia na boj proti presviedčacím technológiám, akými sú cielené reklamy, influencerský marketing, návykový dizajn a temné vzorce v rámci pripravovaného zákona o digitálnej spravodlivosti,

- zákaz systémov odporúčaní založených na angažovanosti pre maloletých,

- uplatňovanie pravidiel zákona o digitálnych službách na online video platformy a zákaz digitálnych balíčkov, tzv. lootboxov a iných randomizovaných herných funkcií (meny v aplikáciách, kolesá šťastia, platby za pokrok),

- ochranu maloletých pred komerčným vykorisťovaním, vrátane zákazu platforiem ponúkať finančné stimuly za „kidfluencing“ (aktivity detských influencerov),

- naliehavé opatrenia na riešenie etických a právnych výziev, ktoré predstavujú generatívne nástroje umelej inteligencie, vrátane deepfake, spoločenských chatbotov, agentov umelej inteligencie a aplikácií umelej inteligencie zameraných na nahotu (ktoré vytvárajú manipulované obrázky bez súhlasu).

Podľa výskumu 97 % mladých ľudí používa internet každý deň a 78 % detí od 13 do 17 rokov kontroluje svoje zariadenia najmenej raz za hodinu. Zároveň jeden z piatich maloletých vykazuje „problematické“ alebo „dysfunkčné“ používanie smartfónov, t. j. správanie odzrkadľujúce závislosť. Podľa Eurobarometra z roku 2025 viac než 90 % Európanov verí, že opatrenia na ochranu detí on-line sú naliehavou záležitosťou, a to najmä v súvislosti s negatívnym vplyvom sociálnych médií na duševné zdravie (93 %), kyberšikanou (92 %) a potrebou účinných spôsobov obmedzenia prístupu k veku neprimeranému obsahu na internete (92 %).