Heslá: Stále zraniteľné

Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu. Medzi najčastejšie ukradnuté heslá boli za uplynulý rok číselné kombinácie „123456789“, „66366636“ a krstné mená ako „adamko“, „tomasko“, „patrik“ či populárne „milacik“. Pre zaujímavosť, v roku 2024 u nás dominovali okrem stálice „123456789“ najmä ženské mená „veronika“, „monika“, „dominika“ a tiež „martin“. V susedných Čechách sa zase veľkej obľube teší už dva roky po sebe „eliska“ a „maminka“, v rebríčku 2025 pribudol aj „pepicek“ a „slunicko“.

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2025, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou osôb, firiem či rôznych organizácií voči kybernetickým útokom, sa riziko takýchto útokov a únikov citlivých údajov v celosvetovom meradle stále zvyšuje. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 5,8 % a v roku 2025 bolo hlásených viac ako 2,2 miliónov prípadov únikov údajov. V medziročnom porovnaní s 2024 sú kombinácie údajov na dark webe výrazne bohatšie a úplnejšie, čo vedie k 22 % zvýšeniu závažnosti. Tieto dátové súbory umožňujú cielenejšie a automatizovanejšie podvody. Globálny počet uniknutých citlivých údajov medziročne stúpol o 5,8 %, zvýšila sa aj miera závažnosti o 22 %. Absolútnym skokanom roka bol Irán.

V globálnom hodnotení krajín s najvyšším počtom ukradnutých mailových účtov spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste. Medziročne si polepšilo o dve miesta, v 2024 sme skončili na 34. mieste. Česi sú na tom horšie, skončili v roku 2025 na nelichotivom 14. mieste. Pokiaľ ide o krajiny najviac postihnuté krádežou mailov a hesiel, na prvom mieste za rok 2025 sú USA a globálne domény „.com“ a „.net“, nasledujú Rusko, Irán, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo. Zvyšok desiatich krajín s najvyšším počtom postihnutých domén zahŕňa Brazíliu, Japonsko a Poľsko. Pozoruhodný je raketový vzostup Iránu, zo 124. miesta v roku 2024 na 3. miesto v 2025. Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom. Cieľom útokov boli najmä iránske vládne inštitúcie. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, zdokonalili sa deepfake videá a koordinované omni-phishingové podvody.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili: heslá, mailové adresy, používateľské mená, adresy bydliska, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie zacielia podvod. Emailové adresy a telefónne čísla používajú na odosielanie vysoko personalizovaných a presvedčivých phishingových mailov alebo SMS správ, čo obeti uľahčuje kliknutie na škodlivé odkazy. Rebríček najexponovanejšej hacknutej dátovej kombinácie vedie číslo kreditnej karty + celé meno a email + heslo. Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. V poradí kontinentov najviac postihnutých výmenou ukradnutých údajov o kreditných kartách je Európa na prvom mieste (78,3 %), s výrazným nárastom oproti roku 2024 (+32,1 %), nasledovaná Áziou (13,1 %) a Severnou Amerikou (5,7 %). Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadla Ruská federácia, nasledovaná Indiou a USA. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Nigéria a piatom Katar. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 87. miesta v 2024 klesla na 93. miesto v 2025. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

EU: Psy a mačky

Nový zákon bude prvou normou Európskej únie týkajúce sa chovu, ustajnenia, vysledovateľnosti, dovozu mačiek a psov a zaobchádzania s nimi. Napokon približne 44 % občanov EÚ má spoločenské zviera a 74 % sa domnieva, že ich dobré životné podmienky by mali byť lepšie chránené. Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Podľa Európskej komisie približne 60 % majiteľov nakupuje svoje psy alebo mačky on-line.

V krajinách EÚ doteraz neexistujú normy v oblasti dobrých životných podmienok psov a mačiek. Zavedie sa tak povinnosť, aby všetky psy a mačky držané v EÚ vrátane psov a mačiek v súkromnom vlastníctve boli identifikovateľné pomocou mikročipov a registrované v interoperabilných vnútroštátnych databázach. Predajcovia, chovatelia a útulky budú mať na prípravu štyri roky od nadobudnutia účinnosti právnych predpisov. Pre majiteľov domácich zvierat, ktorí nepredávajú zvieratá, sa povinnosť začne uplatňovať po 10 rokoch pre psov a po 15 rokoch pre mačky.

Príbuzenské kríženie medzi rodičmi a ich potomstvom, starými rodičmi a vnúčatami, ako aj medzi súrodencami a nevlastnými súrodencami, bude zakázaný. Chov psov alebo mačiek s cieľom poskytnúť im prehnané alebo nadmerné konformné znaky, ktoré vedú k významným zdravotným rizikám, bude takisto zakázaný. Nové opatrenia zahŕňajú tiež zákaz mrzačenia psov a mačiek za účelom účasti na prehliadkach, výstavách alebo súťažiach. Zakázané bude aj viazanie psa alebo mačky na objekt (uväzovanie), s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na lekárske ošetrenie, a používanie hrotov a tlmivých obojkov bez zabudovaných bezpečnostných mechanizmov.

Nové právne predpisy sa vzťahujú nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné premiestňovanie zvierat. Psy a mačky dovezené z krajín mimo EÚ na predaj budú musieť byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované vo vnútroštátnej databáze. Majitelia spoločenských zvierat, ktorí vstupujú do EÚ, budú povinní predbežne zaregistrovať svoje zviera s mikročipom v databáze aspoň päť pracovných dní pred príchodom, pokiaľ už nie je zaregistrované v databáze krajiny EÚ.

SR: Zamestnanosť a mzda v marci 2026

Štatistický úrad zverejnil aktuálne dáta o vývoji zamestnanosti a mzdách na Slovensku. Reálne mzdy boli v marci medziročne vyššie v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, zatiaľčo zamestnanosť vzrástla len v 4 z nich. Platy rástli najrýchlejšie v predaji a oprave motorových vozidiel, zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v marci 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetvia. Jej rast sa pohyboval v rozpätí od 2,3 % v odvetví informácií spolu s komunikáciou do 7,7 % v predaji motorových vozidiel vrátane opráv. Mzdy vzrástli aj reálne, teda po očistení o vplyv inflácie, v 9 z 10 odvetví. Reálny rast v medziročnom porovnaní sa menil od 0,3 % ubytovaní do 4,1 % v predaji a oprave motorových vozidiel. Vyššie tempo rastu, o viac ako 3 %, evidoval veľkoobchod, ďalej doprava so skladovaním a tiež stavebníctvo. V kľúčovom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle sa reálne mzdy medziročne zvýšili o 2,5 %. Naopak, reálny pokles miezd zaznamenali informácie s komunikáciou, a to o 1,2 %.

Zamestnanosť bola v marci 2026 medziročne nižšia v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví, najvýraznejší pokles zaznamenal veľkoobchod, o 3,3 %. Úbytok zamestnaných osôb registrovali aj zamestnávateľsky väčšie odvetvia ako priemysel (-0,7 %) aj maloobchod (-1,9 %). Naopak, medziročne vyššiu zamestnanosť zaznamenali 4 odvetvia, najmä ubytovanie, kde vzrástla o 5,5 %. Miernejší rast, do 3,5 % evidovalo aj stavebníctvo, vybrané trhové služby a podniky reštaurácií vrátane pohostinstiev.

V súhrne za tri mesiace roka 2026 rástli nominálne mzdy v 9 z 10 mesačne sledovaných odvetví, reálne v 7 z nich. Vývoj reálnych miezd sa pohyboval od poklesu o 5 % v informáciách vrátane komunikácie po rast o 2,9 % v stavebníctve. Zamestnanosť sa v súhrne od začiatku roka 2026 medziročne zvýšila v 6 z 10 odvetví, najmä v ubytovaní o 6,5 %. Pokles do 4 % evidoval priemysel, doprava spolu so skladovaním, maloobchod a najmä veľkoobchod.

Európania 50+: Silný záujem o podnikanie

Nový medzinárodný prieskum realizovaný v rámci projektu CHANCE Erasmus+ poukazuje na výrazný záujem o podnikanie medzi dospelými vo veku 50 rokov a viac naprieč Európou. Zistenia poukazujú na príležitosti aj výzvy, ktorým čelia skúsení profesionáli pri zvažovaní podnikania v neskoršom veku ( v lete a na jeseň 2025, viac než 600 respondentov). Mnohí ľudia nad 50 rokov nielen uvažujú o podnikaní, ale aktívne hľadajú spôsoby, ako premeniť desaťročia profesijných skúseností do nových podnikateľských príležitostí.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vo veku 50+ uvažujú o podnikaní, je vnútorná motivácia. Osobné naplnenie patrí medzi kľúčové faktory – uviedlo ho 79 % respondentov v Českej republike, 73 % na Slovensku, 59 % v Chorvátsku a 58 % vo Fínsku. Významným motivátorom je aj túžba po väčšej nezávislosti a flexibilite (64 % respondentov v Česku a Chorvátsku a 62 % vo Fínsku). Dôležitým faktorom je aj možnosť zostať aktívny, venovať sa zmysluplnej práci a odovzdávať odborné skúsenosti získané počas kariéry – tento dôvod uviedlo 35 % respondentov v Česku, 33 % na Slovensku a 30 % vo Fínsku. Finančné aspekty taktiež zohrávajú úlohu, najmä pri hľadaní dodatočného príjmu alebo alternatívy k tradičnému zamestnaniu v neskoršom veku – ovplyvňujú 47% respondentov v Chorvátsku, 31% v Českej republike aj na Slovensku a 29% vo Fínsku. 

Vo väčšine partnerských krajín má významná časť respondentov vysokoškolské vzdelanie, často na úrovni magisterského stupňa. Plánované podnikateľské aktivity sú prevažne založené na znalostiach a skúsenostiach najmä v oblasti poradenstva a koučingu (najväčší záujem v Chorvátsku – 57 %, vo Fínsku – 52 %, v Česku a na Slovensku – 48 %, v Írsku – 44 %), digitálnych a on-line služieb, lokálnych služieb, maloobchodu a e-commerce či kreatívnych a remeselných činností. Napriek silnému záujmu čelia ľudia vo veku 50+ viacerým štrukturálnym prekážkam. Najčastejšie ide o byrokraciu a zložité administratívne procesy, ktoré sú najvýraznejšie na Slovensku (62 %) a v Česku (55 %), ale aj v Írsku (44 %) a Chorvátsku (42 %). Nedostatok profesionálnych podporných sietí a obmedzený prístup k financovaniu predstavujú ďalšie významné bariéry, najmä pre respondentov z Chorvátska (78 %) a Fínska (68 %). Nedostatky v digitálnych zručnostiach sú najvýraznejšie v Česku (54 %) a na Slovensku (48 %). Zaujímavosťou je, že strach z neúspechu ovplyvňuje 36% respondentov v Írsku, čo je jeden z vyšších podielov medzi partnerskými krajinami.

Trend: Vyššie výdavky

Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov), Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.

Presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov. Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur.

Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu. Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.

V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek. Zatiaľčo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %.