Členské štáty EÚ boli povinné uzavrieť staré skládky do 16. júla 2009, pokiaľ príslušný orgán neprijal rozhodnutie povoľujúce ďalšiu prevádzku skládky na základe primeraného plánu úpravy vysvetľujúceho, ako sa majú požiadavky smernice splniť. Pred uzavretím musia skládky prejsť rekonštrukciou, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať žiadne významné nepriaznivé účinky. Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, čo príslušný orgán vykonal záverečnú kontrolu na mieste, posúdil všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schválil uzavretie a rekultiváciu. Z dôvodu nesúladu so smernicou zaslala Európska komisia Slovensku už v apríli 2017 formálnu výzvu, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v marci 2019. Odvtedy Slovensko uzavrelo niekoľko nevyhovujúcich skládok a upravilo a opätovne povolilo počet skládok. Pri 21 slovenských skládkach je však stále potrebné konať. Týmto starým skládkam odpadov chýba primeraný plán vysvetľujúci, ako majú byť splnené požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali definitívne rozhodnutie o povolení ďalšej prevádzky. V súčasnosti je 21 skládok mimo prevádzky, no neboli zrekonštruované a definitívne uzavreté, ako to vyžaduje smernica. Stále teda pravdepodobne predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie. Slovenské orgány sa preto v plnej miere nezaoberali sťažnosťami vznesenými komisiou, ktorá sa domnieva, že úsilie slovenských orgánov bolo doteraz neuspokojivé a nedostatočné, a preto sa obrátilo na Súdny dvor Európskej únie.
