Trend: Autonómne riadenie    
Miesto na pracovné stretnutia, kancelária alebo obývačka – v budúcnosti na to všetko postačí interiér vozidla. Autonómne riadenie zmení naše zaužívané predstavy o vozidle a využití jeho interiéru.

Autonómne vozidlá ponúknu nové možnosti, ako využiť čas počas jazdy v aute. S tým súvisí aj zmena vnútorného priestoru a spôsobu sedenia. Ako budeme využívať interiér automobilu, keď autonómne riadenie dosiahne úroveň 3 a 4? Odpovede ponúkajú zaujímavé inovácie, ktoré poskytnú cestujúcim tiež vyššiu úroveň bezpečnosti, pohodlia a komfortu.

Napr. súčasťou konceptu AI17 sú tieto inovácie:

·           Konverzačný mód – pasažieri na predných sedadlách sa môžu pohybovať vďaka rotačnej platforme, ktorá vytáča sedadlo až o 70 stupňov do vonkajšej strany (uľahčuje nastupovanie a vystupovanie) a o 15 stupňov do vnútornej strany, čo podporuje vzájomnú interakciu  posádky pri rozhovore. Pozície sedadiel sa vzájomne synchronizujú a integrovaná elektronika si pamätá využívané polohy sedadiel.

·           Predné sedadlo, ktoré sa naklápa podľa polohy tela pasažiera – patentovaná technológia sedenia "Comfort Shell" sa prispôsobuje polohe tela podľa polohy chrbtice a súčasne podopiera aj bedrovú časť.

·           Hybridná štruktúra zadného sedadla – ponúka viac osobného priestoru a poskytuje integrovanú opierku na nohy, čím zvyšuje pohodlie pre cestujúcich na zadných sedadlách.

·           Úložisko v priestore zadného sedadla – ak majiteľ potrebuje väčší úložný priestor, zadné sedadlá je možné sklopiť úplne naplocho.

·           Opierky na nohy na zadných sedadlách – sú vyrobené z pružinovej ocele a ohýbajú sa pod tlakom lýtka cestujúceho.

·           Vankúšová opierka – koncept "Cushion Console" ponúka opierku na ruky, ktorá podporuje celé rameno a poskytuje priestor na uloženie menších predmetov.

·           Opierky na ruky, ktorých poloha sa prispôsobuje polohe tela pri naklápaní sedadla a vo všetkých rotačných pozíciách.

·           Opierka hlavy – hlavová opierka, polohovateľná v štyroch osiach elektricky alebo manuálne, poskytuje oporu pre cestujúceho vo všetkých pozíciách sedadla; manuálna hlavová opierka sa jednoducho nastavuje pomocou špeciálneho obojstranného držiaka.

IKT: Prečo nie je informatika atraktívna?
Nezáujem, obavy z náročnosti, chýbajúca motivácia... Podľa prieskumu IVO iba 15% mladých ľudí vo veku 18 – 26 rokov sa rozhodlo študovať, príp. už vyštudovalo informatiku alebo príbuzný technický odbor (elektrotechniku, robotiku, mechanotroniku, telekomunikácie a pod.).

Naopak, až 44% mladých síce o tejto možnosti na základnej alebo strednej škole uvažovalo, ale nakoniec sa rozhodlo inak. Ďalších 41% o možnosti študovať informatiku alebo niečo súvisiace ani neuvažovalo. Za nízkou atraktívnosťou štúdia informatiky je predovšetkým nezáujem, resp. záujem mladých o niečo iné. Tento argument uviedlo až 32 % opýtaných.

Ďalšími dôvodmi sú obavy z jeho náročnosti, ktorými argumentuje každý piaty respondent (22%) a nedostatočná motivácia. Okolo 15% mladých tvrdí, že na základnej alebo strednej škole ich nikto nemotivoval, ani neponúkal možnosť ďalšieho štúdia informatiky alebo obdobného technického oboru. Ojedinelé nie sú ani rozhodnutia nepokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole. Týka sa to každého desiateho respondenta. Medzi ďalšie dôvody „prečo nie informatika“ sú obavy z uplatnenia v mieste bydliska (7%), nízka počítačová gramotnosť (6%) alebo vplyv rodičov na budúce povolanie (5%).

Aktuálne: Diskusia k Informačnému systému výstavby
Ministerstvo dopravy a výstavby spustilo verejnú diskusiu so zámerom získať od verejnosti aj odborníkov spätnú väzbu na Informačný systém výstavby. Rezort dopravy zverejnil tiež štúdiu jeho realizovateľnosti.

Cieľom informačného systému výstavby je zdigitalizovať procesy súvisiace so stavebným konaním aj územným plánovaním.

Štúdia realizovateľnosti aj samotný formulár na súvisiace otázky je na webstránke http://www.mindop.sk/comments/comments/add. Základnú lehotu na takýto proces ministerstvo vzhľadom na štátny sviatok predĺžilo do 16. mája.

Inteligentné mestá: Budúcnosť v EÚ a na Slovensku 
Čisté životné prostredie, efektívna doprava, inovatívne využitie informačných technológií, kvalitnejší život obyvateľov. Ako sa takýmito smart cities môžu stať aj slovenské mestá?

Regionálne diskusné fórum Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Košiciach potvrdilo, že základným predpokladom využitia konceptu inteligentných miest je rozvoj nových technológií. Digitalizácia a výmena informácii robí mestá inteligentnejšími, preto sa za jednu zo základných bariér považuje takzvané geoblokovanie - obmedzovanie prenosnosti online služieb. Rozdiely v rozvinutosti miest sa podľa europoslanca Ivana Štefanca podarí znížiť najmä podporu infraštruktúry, inovácií a ľudského kapitálu. 

Pri podpore a budovaní smart cities je potrebné počúvať starostov a samotné mestá, myslí si podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič: „Je evidentné, že bez miest sa veci riešiť nedajú. Každý primátor chce svoje mesto spraviť inteligentné.” Upozornil na spoluprácu viac než 7.400 miest v rámci takzvaného Globálneho konventu starostov. Eurokomisár tiež pripomenul rôzne spôsoby financovania, ktoré môžu mestá využiť. Okrem klasických eurofondov sa mestá „musia naučiť využívať finančné nástroje a PPP platformy”.  Za jeden z nástrojov vhodných na podporu smart cities označil aj Európsky fond pre strategické investície (EFSI).  

Aj podľa europoslankyne Moniky Smolkovej poskytuje Európska únia mestám dostatok možností financovania. „Mnohokrát je však v mysli starostov a primátorov, že stačí len pokosiť trávnik či pozbierať odpadky”, upozornila. Veľa spôsobov, ako mesto spraviť inteligentným, už podľa nej existuje, treba ich však aplikovať. Spomenula napríklad využívanie digitálnych technológií v turizme. 

Svoju smart city stratégiu začne čoskoro pripravovať aj mesto Košice, a to v spolupráci s Technickou univerzitou, ktorá toto diskusné fórum hostila, oznámila námestníčka košického primátora Renáta Lenártová. Cieľom tejto stratégie bude nielen modernizácia mobility a čistota životného prostredia v meste, ale aj prilákanie nových investícií, dodala. 

IKT: Kľúčové znalosti sa získavajú najmä samoštúdiom
Najväčší podiel respondentov (59%) v prieskumu IVO uviedlo, že kľúčové skúsenosti a zručnosti práce s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) získali prevažne vďaka sebe – teda, že sa to naučili zväčša sami.

Za dôležité prostredia pre nadobúdanie týchto zručností označilo 56% opýtaných školu, 42% rovesníkov a 36% rodinu. O čosi menej vplyvné prostredia sú školské krúžky a kluby, kde získalo kľúčové znalosti a skúsenosti 24% a každodenná prax priamo v zamestnaní, ktorú uvádza ďalších 19% opýtaných. Iné prostredia majú v získavaní počítačových zručností iba okrajovú úlohu – napr. školenia v zamestnaní, mimo zamestnania (súkromne) či pomoc kolegov uvádza od 2% do 9% opýtaných.

Viac ako tretina mladých (34 ) bola pri hľadaní alebo zmene zamestnania či rozbiehaní podnikania nútená zvýšiť svoje počítačové zručnosti. Takýto tlak viac pociťujú mladí administratívni a odborní pracovníci, manažéri a tvoriví pracovníci. Naopak menej ho pociťujú mladí nezamestnaní. Iba 11% z nich bolo už nútených svoju dovtedajšiu úroveň počítačových zručností zvýšiť. Nutnosť zlepšovať sa tiež stúpa s úrovňou dosiahnutých IT zručností. Kým medzi mladými so základnými zručnosťami sa kvôli práci muselo zlepšiť iba 31% z nich, v prípade tých, čo dosahovali pokročilú úroveň 34% a expertnú úroveň až 52% z nich. Za zvýšenými požiadavkami treba hľadať najmä náročnosť, resp. sofistikovanosť jednotlivých povolaní, ktoré si kontinuálne zlepšovanie, resp. vzdelávanie vyžadujú. Ide najmä o vysoko špecializované pozície (programátori, analytici, vedci, výskumníci, vývojári, dizaj-néri, architekti, technici) z radov odborných a tvorivých pracovníkov.

Zatiaľčo v roku 2012 bola najčastejšia forma zvyšovania zručností prostredníctvom školení, kurzov, tréningov, ktoré organizoval alebo financoval zamestnávateľ (36%), v roku 2017 využívali mladí ľudia najmä dve stratégie – samoštúdium, resp. samovzdelávanie (39%) a zaškolenie priamo na pracovisku v rámci každodennej praxe (36%). Zdá sa teda, že finančnú a organizačnú náročnosť IT vzdelávania presúvajú zamestnávatelia na plecia samotných pracovníkov, príp. siahajú po kompromise formou zaškolenia v praxi. Na druhej strane, výrazne klesol aj podiel tých, čo sa rozhodli absolvovať školenia a kurzy individuálnou formou, tzn. súkromne. Kým v roku 2012 avizovalo takúto stratégiu až 24% respondentov, v súčasnosti iba 7%.