EU: Európsky vzdelávací priestor

Európska komisia prichádza s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý sa má vytvoriť do roku 2025, pričom navrhuje nové iniciatívy, viac investícií a intenzívnejšiu spoluprácu členských štátov s cieľom pomôcť všetkým Európanom v ľubovoľnom veku využívať bohatú ponuku Európskej únie (EÚ) v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia prijala tiež nový akčný plán digitálneho vzdelávania, v ktorom sa zohľadňujú poznatky získané z krízy spôsobenej koronavírusom a navrhuje sa plán pre vysokovýkonný ekosystém digitálneho vzdelávania s posilnenými digitálnymi kompetenciami na digitálnu transformáciu.

V oznámení o európskom vzdelávacom priestore sa uvádza, ako môže spolupráca ďalej obohatiť kvalitu, inkluzívnosť a digitálny a ekologický rozmer vzdelávacích systémov členských štátov. Ukazuje sa v ňom, ako môžu členské štáty spoločne tvoriť európsky vzdelávací priestor založený na tom, že študenti aj učitelia sa môžu voľne vzdelávať a voľne pracovať na celom kontinente a že inštitúcie v Európe aj mimo nej môžu bez prekážok navzájom spolupracovať. Európsky vzdelávací priestor podopiera šesť rozmerov: kvalita, začlenenie a rodová rovnosť, zelená a digitálna transformácia, učitelia, vysokoškolské vzdelávanie, silnejšia Európa vo svete. Iniciatívy sa budú okrem iného zaoberať spôsobmi, ako zvýšiť kvalitu, najmä pokiaľ ide o základné a digitálne zručnosti, ako dosiahnuť, aby bolo školské vzdelávanie inkluzívnejšie a rodovo citlivejšie a ako zlepšiť úspech školy. Pomôžu posilniť pochopenie zmeny klímy a udržateľnosti, podporia ekologizáciu vzdelávacej infraštruktúry, ako aj učiteľskú profesiu, ďalej rozbehnú iniciatívu „Európske univerzity“ a posilnia prepojenie medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy. V oznámení sa stanovujú prostriedky a čiastkové ciele na dosiahnutie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 s podporou európskeho plánu obnovy (NextGenerationEU) a programu Erasmus+. V záujme podpory a sledovania reforiem sa ním navyše navrhuje rámec pre spoluprácu s členskými štátmi a zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane štruktúry podávania správ a vypracúvania analýz s dohodnutými cieľmi v oblasti vzdelávania. Úsilie o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude fungovať v súčinnosti s programom v oblasti zručností pre Európu, obnovenou politikou odborného vzdelávania a prípravy a Európskym výskumným priestorom.

V akčnom pláne digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) sa navrhuje súbor iniciatív pre kvalitné, inkluzívne a prístupné digitálne vzdelávanie v Európe. Ide o výzvu na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi na európskej úrovni, so zainteresovanými stranami a medzi zainteresovanými stranami navzájom, aby boli systémy vzdelávania a odbornej prípravy skutočne pripravené na digitálny vek. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa dištančné vzdelávanie dostalo do centra vzdelávacích postupov. Tým sa odhalila naliehavá potreba zlepšiť digitálne vzdelávanie ako kľúčový strategický cieľ pre kvalitnú výučbu a učenie sa v digitálnom veku. Po fáze núdzových riešení vynútených pandémiou potrebujeme strategický a dlhodobý prístup k digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave. Akčný plán má dve dlhodobé strategické priority: podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania a posilnenie digitálnych kompetencií na digitálnu transformáciu. S cieľom posilniť spoluprácu a výmenu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ zriadi Komisia európske centrum digitálneho vzdelávania, ktoré podporí spoluprácu a synergie medzi oblasťami politiky týkajúcimi sa digitálneho vzdelávania, vytvorí sieť vnútroštátnych poradenských služieb a posilní dialóg medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora.

Obe iniciatívy budú podkladom aj pre tretí európsky samit o vzdelávaní, ktorý Európska komisia zorganizuje on-line 10. decembra a na ktorom sa stretnú ministri a kľúčové zainteresované strany, aby diskutovali o tom, ako pripraviť vzdelávanie a odbornú prípravu na digitálny vek.

SR: V treťom štvrťroku zbankrotovalo 2.034 obyvateľov

V septembri 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 529 osobných bankrotov a v treťom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 2.034. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) je to o 28,23 percenta menej než v predchádzajúcom, druhom štvrťroku 2020 s 2.834 osobnými bankrotmi. V medziročnom porovnaní je pokles počtu osobných bankrotov ešte výraznejší: v treťom štvrťroku 2020 zbankrotovalo až o 57,47 percenta menej dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, keď súdy rozhodli o oddlžení 4.782 občanov Slovenska.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom so 676 osobnými bankrotmi priniesol september pokles o 21,75 percenta. V medziročnom porovnaní so septembrom 2019 s 1.554 vyhlásenými osobnými bankrotmi sa ich počet znížil až o 65,96 percenta.  V treťom štvrťroku 2020 zbankrotovalo až o 57,47 percenta menej dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 4.782 občanov Slovenska. V septembri 2020 ani v jednom kraji počet osobných bankrotov nepresiahol stovku, najviac ich bolo vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 92. Nasledoval Prešovský kraj s 80 a Nitriansky kraj so 77 osobnými bankrotmi. Najmenej rozhodnutí o oddlžení vydali súdy v Žilinskom a Trnavskom kraji – 49 a v Košickom kraji – 50. Medziročne počet osobných bankrotov výrazne klesol vo všetkých krajoch, najviac – o 72,07 percenta v Košickom kraji a o 71,78 percenta v Banskobystrickom kraji. Iba v Trnavskom kraji počet osobných bankrotov medziročne klesol o menej ako o polovicu – o 46,74 percenta.

Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v septembri 2020 vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 527 dlžníkov (99,62 %), oddlženie formou splátkového kalendára súdy povolili 2 dlžníkom (0,38 %). V septembri 2020 bolo 497 osobných bankrotov (93,95 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 32 osobných bankrotov (6,05 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov. Z osobných bankrotov pripadalo na mužov 322 (60,87 %) a na ženy 207 (39,13 %). V medziročnom porovnaní sa podiel mužov a žien na osobných bankrotoch v septembri 2020 zmenil o 2,57 percentuálneho bodu, keď u žien klesol a u mužov vzrástol. Najväčšou skupinou dlžníkov so 109 osobnými bankrotmi boli v septembri 2020 muži vo veku 40 – 49 rokov (33,85 % z celkového počtu mužov) a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy s 57 osobnými bankrotmi (27,54 % z celkového počtu žien). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2020, malo 18 (5,59 %) dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 12 (5,80 %) dlžníčok.

V tomto roku bolo do 30. septembra 2020 vyhlásených 8.504 osobných bankrotov. Súdy k tomuto dátumu zrušili 3.342 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 3.087 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 255 po splnení konečného rozvrhu výťažku, kedy veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok. Od roku 2006, keď začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2020 zbankrotovalo 46.676 dlžníkov.

SR: Dočasnú ochranu využíva 249 podnikateľov

V septembri 2020 rozhodli súdy na Slovensku o poskytnutí dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi 27 podnikateľským subjektom. Na základe vlastnej žiadosti zrušili ochranu jednej spoločnosti a 2 firmám túto formu štátnej pomoci zrušil súd, nakoľko sa dodatočne zistilo, že nespĺňali podmienky na jej udelenie.

Od 12. mája do konca septembra 2020 dočasnú ochranu využívalo podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) celkovo 249 podnikateľských subjektov, čo je o 10,67 percenta viac než na konci predchádzajúceho mesiaca. Najväčší podiel z nich (89,96 %) pripadal na právnické osoby podnikateľov. Od začiatku poskytovania dočasnej ochrany súdy rozhodli o dočasnej ochrane celkom pre 283 podnikateľských subjektov, ale tridsiatim z nich ju zrušili na základe vlastnej žiadosti a štyrom firmám dočasnú ochranu zrušili súdy na základe vlastného rozhodnutia. „Počet žiadateľov o dočasnú ochranu každý mesiac klesá. V porovnaní s 95 rozhodnutiami súdov o povolení dočasnej ochrany v máji sa v septembri ich počet znížil o takmer 72 percent. Pomoc štátu nespočíva v riešení nepriaznivej finančnej situácie podnikateľov, pomáha ho iba oddialiť až do zrušenia dočasnej ochrany. Následne sa v štatistikách prejaví, koľkým podnikateľom nepomohla ani dočasná ochrana a skončia v bankrote“, uviedla Ing. Jana Marková.

Z celkového počtu podnikateľov, ktorí využívajú dočasnú ochranu, malú výrazne najväčší podiel právnické osoby podnikatelia (89,96 %), na fyzické osoby podnikateľov pripadá podiel 9,64 % a na jediný štátny podnik 0,40 %. Podľa obratu najväčšou spoločnosťou, ktorá dočasnú ochranu podnikateľov začala využívať v septembri 2020, je BRIXIAPRESS, s. r. o., so sídlom vo Vlkanovej v okrese Banská Bystrica. Zaoberá sa odlievaním ľahkých kovov a jej obrat sa pohybuje v rozmedzí od 15 miliónov do 29,999 miliónov eur. Z hľadiska počtu pracovníkov je najväčšou spoločnosťou ADELI s.r.o. so sídlom v Piešťanoch. Zamestnáva od 200 do 249 pracovníkov a zastáva významnú pozíciu v oblasti liečebnej rehabilitácie. Najpočetnejšiu skupinu, ktorá dočasnú ochranu využíva, tvorí 52 podnikateľov, ktorí sa venujú veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G), za ňou nasleduje 32 podnikateľov z oblasti stavebníctva (sekcia F) a 29 z priemyselnej výroby (sekcia C). 

Z celkového počtu podnikateľských subjektov, ktoré dočasnú ochranu využívajú, ich najviac (29,72 %) sídli v Bratislavskom kraji - 74 a v Banskobystrickom kraji – 39 (15,66 %); najmenej využívateľov dočasnej ochrany sídli v Trnavskom a v Trenčianskom kraji – v oboch krajoch je to 16 subjektov (6,43 %).

On-line: Uvažuj skôr, než klikneš

Európsky mesiac kybernetickej bezpečnosti je kampaň Európskej únie, ktorá sa od roku 2012 uskutočňuje každoročne v októbri. Tohoročná s názvom Think Before U Click (Uvažuj skôr, než klikneš) obsahuje dve témy. Kybernetické podvody poskytnú účastníkom informácie o súčasných a potenciálnych kybernetických hrozbách, akými sú phishing, kompromitácia pracovných mailov a podvody pri on-line nákupoch. Digitálne zručnosti prinesú účastníkom informácie o pravidlách digitálneho súkromia, ochrane osobných údajov a kybernetického šikanovania. 

Používateľov informačných a komunikačných technológií je možné vnímať v štyroch základných kategóriách – laici, profesionálni používatelia, informatici a špecialisti informačnej bezpečnosti. Pre bežných používateľov sú dôležité informácie na zvyšovanie bezpečnostného povedomia a zvyšovanie ich digitálnej zručnosti tak, aby vedeli používať technológie bezpečne. Patria sem aj deti až do stredoškolského veku a zároveň aj seniori, u ktorých sa rozširovanie používania výpočtovej techniky od osemdesiatych rokov mnohokrát zvýšilo. Ľudia, ktorí používajú techniku pri práci, by už mali vedieť rozpoznávať konkrétne typy rizík, ktoré pôsobia na cenné informačné aktíva. Mali by absolvovať kurzy a tréningy prispôsobené ich dátam, aplikáciám a procesom. 

Mimoriadnou skupinou sú profesionálni informatici vrátane študentov príbuzných odborov a učiteľov informatiky. Týmto, samozrejme, nie je možné vyčítať nedostatok digitálnych zručností. Avšak veľakrát práve ich nadpriemerné jednostranné znalosti a následná rutina sú dôvodom, prečo sú obchádzané pravidlá bezpečného vývoja, prevádzky a údržby systémov. V tomto prípade môžu pomôcť opakované školenia a tréningy kybernetickej bezpečnosti. Špecialisti informačnej bezpečnosti sú relatívne malou skupinou, ktorá tvorí princípy, architektúru a mechanizmy ochrany informácií. Pokiaľ si členovia tejto komunity chcú udržať krok s vývojom informačných a komunikačných technológií, musia mať sami záujem o pokračujúce celoživotné vzdelávanie a odborné certifikácie. 

Na špeciálnej webovej stránke sú pripravené tipy a rady v 23 jazykoch, materiály na zvýšenie povedomia, on-line kvízy, odkazy na udalosti a ďalšie.

SR: Novela zákona o archívoch a registratúrach

Implementácia európskej smernice o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty a najmä poznatky a požiadavky archivárskej praxe sú predmetom návrhu novely zákona č. 395/2020 Z. z. o archívoch a registratúrach, ktorý v stredu 30. septembra 2020 vláda SR schválila. Novelizovaný zákon by mal byť účinný od 1. januára 2021.

Najvýznamnejší pôvodcovia registratúry budú návrhy na vyradenie registratúrnych záznamov po novom podávať už len elektronicky. Je to v súlade so zákonom o e-Governmente, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné komunikovať medzi sebou výlučne elektronicky. Orgány verejnej moci majú na tento účel už niekoľko rokov k dispozícii elektronickú službu prevádzkovanú ministerstvom vnútra.

K zmenám dôjde aj pri archivácii dokumentov obsahujúcich utajované skutočnosti. Tie môže pôvodca až do doby odtajnenia ukladať aj v centrálnom úložisku utajovaných skutočností, ktoré zriadi Národný bezpečnostný úrad. Do pôsobnosti NBÚ pribudne aj vydávanie stanovísk k registratúrnym poriadkom iba ak upravujú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami. 

Návrhom zákona dôjde tiež k novelizácii zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Povinnosť viesť v registri mimovládnych organizácií ich elektronickú zbierku listín sa posúva na január 2023. Register by mal byť uvedený do prevádzky v januári 2021, avšak ministerstvo vnútra potrebuje čas na digitalizáciu stanov a listín 65-tisíc mimovládok, pričom bude potrebné aj jej obstaranie.