Eurofondy: Opatrenia na zvýšenie transparentnosti
Akčný plán na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania implementácie eurofondov reaguje na zistené nedostatky výziev pre vedecko-výskumné projekty a proces ich hodnotenia na Slovensku.  

Celkom 38 opatrení v 26 oblastiach je navrhnutých na základe skúseností s implementáciu eurofondov, spolupráce s Európskou komisiou, riadiacimi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti a na základe príkladov dobrej praxe zo zahraničia. Pokrývajú celú škálu procesov v rámci čerpania týchto zdrojov, a to sprísnenie podmienok predkladania projektových zámerov Národných projektov, elektronickú komunikáciu, odborné hodnotenie, možnosti využívať otvorené údaje súvisiace s realizáciou projektov atď. Zavádzať sa budú postupne do marca 2018.  

Špecifická pozornosť je venovaná hodnoteniu projektov a ich kontroly. Hodnotitelia musia spĺňať preddefinované štandardy a k jednotlivým projektom ich priradí elektronický systém. Výsledné hodnotiace hárky budú zverejňované. V prípade vedecko-výskumných projektov a projektov zavádzajúcich inovácie nad 10 miliónov eur bude povinne zavedené hodnotenie skupinou expertov. Akčný plán navrhuje tiež opatrenia na kvalitnejšiu prípravu výziev a národných projektov, zavádza sa aj posilnenie kontrolných procesov, napr. prostredníctvom využívania systému ARACHNE (prevádzkovaného Európskou komisiou). Ide o špeciálny analytický softvér, ktorý pracuje s údajmi o 110 miliónov firmách a môže odhaliť riziko stretu záujmov, podvodov alebo nezrovnalostí.

Akčný plán vypracoval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s nadáciou Zastavme korupciu. Zavedenie do praxe bude realizované v spolupráci s Európskou komisiou, ministerstvami vnútra, financií, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Protimonopolným úradom, Úradom pre verejné obstarávanie a medzinárodnými organizáciami.    

EU: Voľný tok iných ako osobných údajov
Nové pravidlá na riadenie voľného toku iných ako osobných údajov v EÚ spolu s pravidlami, ktoré už platia v oblasti osobných údajov, umožnia ukladanie a spracúvanie údajov v celej únii. Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť európskych podnikov a modernizovať verejné služby v rámci jednotného trhu pre dátové služby.  

Odstránenie obmedzení týkajúcich sa lokalizácie údajov sa považuje za najdôležitejší faktor pre hospodárstvo založené na údajoch, v dôsledku ktorého by sa jeho hodnota mala v roku 2020 zdvojnásobiť a dosiahnuť 4% HDP. Prehľadný, vyčerpávajúci a predvídateľný rámec prispeje k vytvoreniu konkurencieschopnejšieho a integrovanejšieho trhu EÚ so službami ukladania a spracúvania údajov.

-Zásada voľného toku iných ako osobných údajov cez hranice: členské štáty už nemôžu od organizácií požadovať, aby ukladali alebo spracúvali údaje v rámci svojich hraníc. Jediným dôvodom oprávňujúcim uloženie obmedzení bude ochrana verejnej bezpečnosti. Členské štáty budú musieť oznámiť Európskej komisii nové alebo existujúce požiadavky na lokalizáciu údajov. Voľný tok iných ako osobných údajov zjednoduší a zlacní cezhraničné pôsobenie podnikov, ktoré nebudú musieť mať duplicitné informačné systémy, ani ukladať rovnaké údaje na rôznych miestach.
-Zásada dostupnosti údajov pre regulačnú kontrolu: príslušné orgány budú môcť uplatňovať právo na prístup k údajom bez ohľadu na to, kde sú v EÚ uložené alebo spracúvané. Voľný tok iných ako osobných údajov nebude mať vplyv na povinnosti podnikov a iných organizácií poskytovať určité údaje na účely regulačnej kontroly.
- Komisia takisto podporuje rozvoj kódexov správania EÚ, ktorých cieľom je odstrániť prekážky brániace zmene poskytovateľa služieb cloudového úložiska a prenosu údajov naspäť do informačných systémov používateľov.

Nové pravidlá pripravia pôdu pre skutočne jednotný trh EÚ v oblasti ukladania a spracúvania údajov, čo vedie ku konkurencieschopnému, k bezpečnému a spoľahlivému európskemu cloudovému sektoru a k nižším cenám pre používateľov služieb ukladania a spracúvania údajov. Keďže cieľom nových pravidiel je zvýšiť dôveru, od spoločností sa očakáva, že budú viac využívať cloudové služby a budú istejšie pri vstupovaní na nové trhy. Takisto budú mať možnosť presunúť svoje vlastné informačné zdroje do nákladovo najefektívnejších miest. V konečnom dôsledku to znamená odhadovaný dodatočný rast HDP EÚ o 8 miliárd EUR ročne.  

Európska noc výskumníkov 2017: Made by Science – Vytvorené vedou
V poradí 11. ročník festivalu vedy na Slovensku sa uskutoční tradične posledný septembrový piatok, 29. septembra 2017 v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Poprade a Tatranskej Lomnici. 

Každý deň využívame tisícky výsledkov vedy a inovácií - počnúc ranným budíkom až po zhasnutie večernej lampy bez toho, aby sme si to uvedomovali. Noc výskumníkov 2017  odhalí vedu vašej každodennej rutiny. Organizátori pripravili zaujímavý program, ktorý osloví všetky vekové kategórie a záujmové skupiny. V bratislavskej Starej tržnici budete môcť navštíviť aj infostánok Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. K dispozícii tu budú informačné materiály o vede a výskume v Európskej únii, ako aj zaujímavé súťaže a kvízy, pri ktorých si odvážlivci otestujú svoje vedomosti a zároveň sa aj niečo nové dozvedia.

Európska noc výskumníkov je projekt podporovaný programom Európskej komisie na podporu výskumu, vývoja a inovácií - Horizon 2020.  Noc výskumníkov je celoeurópska iniciatíva zameraná na populárno-vedeckú činnosť a učenie sa zábavnou formou. Uskutočňuje sa každý rok posledný piatok v septembri a je do nej zapojených viac ako 30 krajín a vyše 300 miest. Podujatia pod hlavičkou Noci výskumníkov interaktívnou formou s účasťou verejnosti predstavujú to, čo výskumníci robia pre spoločnosť a propagujú kariéru výskumného pracovníka medzi mladými ľuďmi a ich rodičmi. 

Trend: Inteligentné mestá
Európska investičná banka za posledných šesť rokov poskytla na tzv. Smart City projekty v Európskej únii 117 miliárd eur. Prognózy ukazujú, že do roku 2050 bude v mestách žiť takmer 70% svetovej populácie a nové technológie by mali život v mestách zjednodušiť. 

Potreba digitalizácie a zefektívnenia verejnej správy je aktuálnou témou aj na Slovensku. Digitalizácia verejnej správy je u nás zatiaľ na začiatku a občania po celom Slovensku aj naďalej narážajú na komplikovaný administratívny systém. Firmy a agentúry prinášajú nové predstavy o tom, ako využívať moderné technológie, napríklad mobilné zariadenia, wearable a IoT doplnky, aby boli mestá inteligentnejšie. Inšpiráciu ponúkajú tiež inteligentné mestá z rôznych kútov sveta.

SINGAPUR - Údaje zo siete senzorov na celom ostrove sa ukladajú aj do dynamického digitálneho modelu mesta. Umožňuje testovať koncepty, analyzovať prevádzku a spúšťať rôzne simulované scenáre (evakuácia davu). Až 98% vládnych služieb je dostupných on-line a k dispozícii sú tiež mobilné zdravotné, komunálne a dopravné aplikácie. Senzory a inteligentné aplikácie pomáhajú bytom znížiť spotrebu energie, vody aj výdavkov. Do roku 2020 by mali byť všetky vozidlá vybavené systémom satelitnej navigácie.

BARCELONA - Prostredníctvom údajov z bezdrôtových senzorov na parkoviskách a aplikácie sú vodiči informovaní o najbližších voľných parkovacích miestach. Znižuje sa tak hluk aj znečistenie prostredia a šetria sa financie. Digitálne kiosky na verejných miestach (nákupné centrá, knižnice atď.) slúžia na realizáciu administratívnych postupov on-line. Verejný webový portál sprístupňuje vyše 300 kategórií dát. S inovatívnym systémom osvetlenia si lampy automaticky upravujú intenzitu svetla a je tu tiež budova so samoreguláciou vnútornej klimatizácie aj osvetlenia.

SOUL - Inteligentné pracovné centrá s telekonferenčnými systémami, Wi-Fi a senzormi umožňujú tretine štátnych zamestnancov pracovať bližšie k domovu. Odsávacie systémy likvidujú odpad cez podzemné potrubie priamo do recyklačných závodov. Lekárske konzultácie a zdravotné prehliadky pre starších a zdravotne postihnutých sa poskytujú pomocou inteligentných zariadení a diaľkovo ovládaného zdravotníckeho vybavenia. Nechýba ani systém na nabíjanie elektrických verejných autobusov.

MILTON KEYNES – mesto v srdci Anglicka (vyše 250.000 obyvateľov) sa stalo britským priekopníkom využívania Internet of Things. Aplikácia MotionMap tu sleduje pohyb vozidiel aj ľudí a senzory upozorňujú na bezplatné parkovacie miesta. Do recyklačných centier bola zavedená technológia senzorov na diaľku, takže komunikujú so smetiarskymi vozidlami a upozorňujú na plné odpadkové koše.

VIEDEŇ - Rakúske hlavné mesto testuje ekologickú mobilitu prostredníctvom eMorail. Hlavným prvkom je železničná služba integrovaná so zdieľaním elektronických áut a elektronického bicykla. Aplikácia pre smartfóny umožňuje rezervovať si vozidlo, informuje o oneskorení vlakov, vzdialenosti, ktorú je možné riadiť bez zapožičania auta alebo bicykla aj o zostávajúcom kredite na cestovanie.    

e-Bezpečnosť: Ochrana našich virtuálnych životov 
Podľa Kaspersky Cybersecurity Index  viac ako tretina používateľov (39%) nemá svoje zariadenia chránené pred kybernetickými hrozbami (malvér, finančné podvody, hacknutie zariadenia za účelom získania prístupu k citlivým údajom a pod). Ak vezmeme do úvahy, že v súčasnosti sa vo svete používa viac ako 6 miliárd pripojených zariadení (smart zariadení), je táto skutočnosť ešte hrozivejšia.  

Čím viac surfujeme po internete, tým väčšia je šanca, že narazíme na infikovanú webstránku a staneme sa obeťou škodlivej kybernetickej aktivity. Z výsledkov každoročného prieskumu Kaspersky Lab vyplynulo, že až 63% internetových používateľov sa obáva podvodných emailov a webstránok (tzv. phishing). Bežných používateľov trápi aj obava zo straty informácií a údajov, ktoré majú uložené vo svojich zariadeniach, pričom najväčšiu cenu pripisujú fotografiám. Strata našich digitálnych spomienok je pre nás viac stresujúcou ako rozchod s partnerom či ochorenie nášho domáceho zvieracieho maznáčika. Viac ako polovica (56%) používateľov sa bojí, že by sa ich dáta stali predmetom vydierania, teda ransomvéru.

Popri obavách o bezpečnosť údajov a ochranu súkromia slabým miestom nášho prepojeného sveta môžu byť tiež členovia rodiny, ktorí trávia svoj voľný čas on-line. Napríklad až 60% rodičov má strach, že sa ich deti dostanú k nevhodnému obsahu na internete. Rôzne rodičovské kontroly umožňujú sledovať, koľko času trávia deti on-line a limitovať to, určiť a nastaviť aplikácie vhodné pre deti a vyhnúť sa tak nevhodnému obsahu či webstránkam, ktoré môžu ohroziť ich zdravý vývin (ide napríklad o obsah pre dospelých, drogy či alkohol).