štvrtok 28. februára 2019

e-Government: Nové projekty

Riadiaci výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 (OP II – PO 7) schválil finančnú podporu pre ďalších 6 projektov.

Centrálna API Manažment Platforma (7.467.922,82 €) – hlavným cieľom projektu ÚPVII je otvoriť služby štátu tretím stranám a zvýšiť počet komunikačných kanálov v rámci ich poskytovania. Na platforme budú môcť vyvíjať a ponúkať vlastné aplikácie na poskytovanie elektronických služieb štátu aj záujemcovia z komerčného sektora. To uľahčí budovanie nových, lepších a inovatívnych služieb pre občanov a podnikateľov za účasti súkromného sektora, čo je jedným z dôležitých predpokladov úspešnej digitálnej transformácie. Do roku 2022 sa predpokladá publikovanie až 50 elektronických služieb cez otvorené aplikačné rozhranie.

Digitálny ekosystém inklúzie (8.441.935,48 €) – zmyslom projektu ÚPVII je vytvorenie jednotného systému na hodnotenie a certifikáciu digitálnych zručností obyvateľov. Cieľovou skupinou sú ľudia nad 15 rokov a znevýhodnení občania, napríklad seniori, občania s nízkym vzdelaním alebo neaktívni na trhu práce. V súčasnosti existuje široká ponuka certifikátov na overenie jednotlivých zručností, ale žiadny, ktorý by komplexne určil všeobecné úrovne digitálnych kompetencií. Vďaka realizácii projektu budú zamestnávatelia schopní presne definovať, aké digitálne zručnosti požadujú od svojich zamestnancov. Partnermi projektu sú Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tí budú zabezpečovať samotnú certifikáciu.

Zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie (8.733.367 €) – projekt pripravila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) a jeho podstatou je vytvorenie informačného systému Komplexný systém environmentálneho dohľadu, ktorý bude pokrývať kľúčové procesy, akými sú inšpekčná, povoľovacia a sankčná činnosť, vrátane on-line zberu údajov a integrácie na Centrálnu správu referenčných údajov. Vďaka mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorej bude možné súbežne zaslať fotodokumentáciu, časovú známku a GPS súradnice, sa nielen uľahčí podávanie podnetov, ale aj zefektívni analýza podnetov a počet výjazdov na miesto. Prínosom bude najmä skrátenie času, zvýšenie počtu kontrol a rozšírenie možností informovania verejnosti, čo prispeje k prevencii a predchádzaniu poškodzovania životného prostredia.

Pamiatkový informačný systém (PAMIS, 12.497.915 €) – elektronizácia procesov Pamiatkového úradu zavedie plnohodnotnú elektronickú komunikáciu medzi úradom a jeho krajskými pobočkami. Prostredníctvom projektu sa plánuje skrátenie dĺžky procesov a zlepšenie informovanosti o správe a ochrane pamiatkového fondu. Digitalizácia dát prinesie aj zníženie administratívnej záťaže pracovníkov úradu, ale najmä občanov a podnikateľov pri vybavovaní agendy súvisiacej s pamiatkovým fondom.

Systém verejného obstarávania (19.750.824eur) – verejné obstarávanie sa na Slovensku rieši elektronicky už vyše 10 rokov. Cieľom nového systému je podpora elektronizácie všetkých fáz verejného obstarávania, konsolidácia dát a služieb a hlavne odstránenie „papierového sveta“ vo verejnom obstarávaní. Projekt ráta aj so skrátením procesov a znížením počtu prerušených konaní (napr. kvôli nedoručeným dokumentom). Znížením administratívnej a byrokratickej záťaže a zjednodušením postupov bude možné do praxe zaviesť princíp Jedenkrát a dosť.

Register zbraní a streliva (7.248.114 eur) – úspešnou realizáciou projektu Ministerstva vnútra SR, ktorý plánuje kompletne zelektronizovať procesy a skonsolidovať dáta na úseku Zbraní a streliva, sa zabezpečí zrušenie miestnej príslušnosti, zlepšenie kvality informácií a úspory času pri vybavovaní agendy. Občania budú môcť svoje požiadavky vyriešiť prostredníctvom elektronickej služby alebo osobnou návštevou ktoréhokoľvek policajného útvaru. Výnimkou budú len prípady, ktoré vyžadujú fyzické predloženie zbrane. Časová úspora vznikne na strane občanov, ale aj na strane úradníkov.

EU: Nové pravidlá na urýchlenie systému okamžitých platieb

Európska komisia zvažuje nové pravidlá na urýchlenie zavádzania systému okamžitých platieb, ktorý minulý rok spustila Európska centrálna banka (ECB) ako priamu výzvu pre kartové firmy a technologické giganty (napríklad PayPal).

Nový systém ECB na okamžité zúčtovania platieb (TARGET Instant Payment Settlement, TIPS) má umožniť ľuďom aj spoločnostiam v Európe okamžite previesť peniaze z účtu na účet v priebehu niekoľkých sekúnd bez ohľadu na otváracie hodiny miestnej banky. Všetky platby realizované prostredníctvom novej služby budú pripísané na účet ihneď po ich zadaní, a to aj cez víkendy a počas sviatkov. Tento systém je považovaný za priamu konkurenciu pre americké firmy ako PayPal, Google, Facebook a Amazon a čínske spoločnosti Alibaba a Tencent, ktoré v súčasnosti dominujú v tejto oblasti služieb na európskom trhu.

Vzhľadom na to, že sa európske banky doteraz len pomaly zapájali do systému, Európska komisia skúma možné opatrenia na uľahčenie jeho používania. „Uvažujeme o tom, či bude potrebný silnejší tlak regulátorov na urýchlenie tohto procesu", povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za finančné služby Valdis Dombrovskis. Podľa neho má systém ECB potenciál narušiť existujúce platobné riešenia vrátane kariet, prinajmenšom pre platby denominované v eurách.
      

Trend: Slováci naďalej sporia

V prieskume, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), uvádza vlastníctvo úspor dve tretiny (66 %) Slovákov. Výrazne pritom prevažujú ľudia bez záväzkov po splatnosti, z ktorých má úspory plných 78 %. Sporia však tiež dlžníci, z ktorých má úspory viac než polovica (54 %) oslovených. O niečo viac sporia muži (70 %) než ženy (63 %), naopak, takmer vyrovnaný je podiel ľudí s úsporami v rámci všetkých vekových kategórií.

Podiel ľudí s úsporami výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Úspory má 77 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 69 % so stredoškolským vzdelaním s maturitou (bez maturity 54 %) a 55 % Slovákov so základným vzdelaním. Podľa prieskumu sporia Slováci podobne bez ohľadu na to, v akom veľkom meste žijú, ale o niečo viac sporia v Prešovskom a Žilinskom kraji. Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke, výnimkou nie sú úspory v hotovosti. Cieľom sporenia je s absolútnou prevahou vytváranie rezervy na nečakané situácie. Tento účel sporenia uvádza ako hlavný hneď 58 % Slovákov. Nasleduje sporenie na dôchodok (35 % oslovených) a až potom uvádzajú respondenti rôzne „spotrebné“ účely sporenia, ako je napríklad rekonštrukcia domu či bytu, nákup auta či domácich spotrebičov alebo odpočinkové a zábavné aktivity.

V priemere má najviac Slovákov úspory vo výške 1- až 3-mesačného platu (takú výšku úspor uviedlo 21 % respondentov). Nasledujú úspory vo výške 3- až 6-mesačného platu, resp. do výšky svojho ročného príjmu (v oboch prípadoch takú výšku úspor uviedlo 15 % respondentov).

streda 27. februára 2019

Novinka: Dlhodobá starostlivosť o seniorov

Národný portál Malina má poradiť ľuďom, ktorí sú dezorientovaní v problematike dlhodobej starostlivosti o seniora, a to hlavne pri hľadaní najvhodnejšej služby pre neho pri chorobe a bezvládnosti. Ambasádorkou projektu je herečka Kristína Svarinská.

Pomôcť má napr. vyriešiť situáciu po prepustení z nemocnice, kedy príbuzní často nevedia, ako majú postupovať. Zároveň ale chcú svojmu blízkemu poskytnúť najlepšiu starostlivosť a zabrániť zhoršovaniu jeho stavu. Portál tak pomôže nájsť najoptimálnejšiu službu kdekoľvek na Slovensku. Portalmalina.sk má dva samostatné vstupy.

Pre používateľov hľadajúcich vhodnú službu informuje o viacerých zariadeniach: sociálnych aj zdravotníckych, pobytových či terénnych. Na základe vyplnenia veľmi jednoduchého dotazníka odporučí, aký druh služby je pre konkrétneho pacienta najvhodnejší. Používateľ môže pri vyhľadávaní zadať aj iné dôležité kritériá, ako je vzdialenosť či cena. Súčasťou portálu je aj možnosť rezervácie, to znamená vytvorenie prvého kontaktu medzi klientom a zariadením, ktoré preferuje a ktorého služby by chcel v budúcnosti využívať.

Druhý vstup je pre poskytovateľov s možnosťou registrovania. Cieľom je vytvoriť unikátnu sieť, na základe ktorej sa môžu odovzdávať aktuálne informácie pacientovi, ktorý hľadá túto pomoc, resp. jeho príbuznému či pracovníkovi nemocnice. Aj informácia o aktuálnej nedostupnosti môže byť užitočná. Poskytovatelia môžu na portáli zadať svoje základné, ale aj rozšírené údaje, a tiež zverejniť fotografie, videá či získané ocenenia. Na Slovensku by tak mohla vzniknúť databáza na hodnotenie reálnych potrieb obyvateľov v oblasti dlhodobej starostlivosti.

Aktuálne: Riziká podnikania

Viac ako polovica (57 %) opýtaných finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy považuje narastajúce náklady za hlavný rizikový faktor ich podnikania. Za najproblematickejšie označili náklady spojené s pracovnou silou, dopravou a produkciou. Do prieskumu Deloitte poskytlo názory 674 finančných riaditeľov zo 17 krajín strednej Európy.

Slovensko zaznamenalo spomedzi všetkých 17 krajín najvyšší pokles pozitívnych odpovedí na otázku, či považujú súčasnosť za obdobie vhodné pre podstúpenie vyššieho rizika vo finančných rozhodnutiach. Kým pred rokom pozitívne odpovedalo 40 % opýtaných finančných riaditeľov zo Slovenska, v novom prieskume ich podiel klesol na 22 %. V tejto oblasti sú pesimistickí aj Poliaci a Rumuni, pozitívnejší náhľad na riziko majú naopak v Maďarsku a Bulharsku. Slovenskí finanční riaditelia sú pesimistickejší aj pri výhľade očakávaných príjmov spoločnosti v období najbližších 12 mesiacov. Iba 52% slovenských finančných riaditeľov očakáva ich zvýšenie, kým priemer za sledované krajiny dosiahol 66%. „Výsledky za Slovensko ovplyvnilo predovšetkým to, že väčšina opýtaných finančných riaditeľov bola zo sektoru automotive a priemyslu. Tieto spoločnosti sú pri plánovaní rozpočtov opatrnejšie, pričom niektoré z nich predpokladajú možný pokles produkcie až do úrovne 10 %. Ukazovatele týkajúce sa ekonomickej neistoty, očakávaných ziskov a ochoty podstupovať riziko sú menej priaznivé ako hodnoty zo zvyšku strednej Európy. Odzrkadľujú sa tak najmä očakávania stagnácie v sektore automotive“, dodal Wolda Kidan Grant.

Finanční riaditelia v strednej Európe vnímajú finančné vyhliadky svojich firiem ako lepšie, alebo rovnaké než pred šiestimi mesiacmi. Väčšina z nich pritom očakáva, že prevádzkové marže sa zvýšia alebo zostanú rovnaké (38 % pre obe možnosti). V porovnaní s rokom 2018 to však predstavuje pokles o 4 %. Minuloročná zvýšená miera optimizmu tak mierne opadla a vysoké hodnoty zaznamenané v roku 2018 nepretrvali. Negatívne zmeny v niekoľkých kľúčových oblastiach naznačujú, že obavy spoločností pomaly stúpajú.

Prevažná časť finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy predpokladá, že počet zamestnancov v ich spoločnostiach sa nezmení (45 %) alebo dokonca vzrastie (37 %). „Pri hľadaní tých správnych ľudí je pre spoločnosti najnáročnejšie nájsť pracovníkov s technickými vedomosťami a pracovnými skúsenosťami. Hlavnými krokmi na vyriešenie otázky nedostatku zručností tak budú zvyšovanie platov a školenia zamestnancov“, predpokladá Martin Kubiš. Z dlhodobého pohľadu však na zamestnanosť môže mať vplyv zavedenie nástrojov umelej inteligencie do firiem. Aj keď finanční riaditelia veria, že v nasledujúcich troch rokoch uvidíme iba malé dôsledky a technológie so zamestnancami budú vzájomne spolupracovať, v horizonte desiatich rokov už bude značné množstvo pracovných miest na finančnom oddelení nahradených práve technológiami.

Napriek tomu, že umelá inteligencia (UI) dosiahla v poslednom čase významné postavenie, spoločnosti strednej Európy nevyužívajú jej potenciál. Až 77 % spoločností v regióne stále nepoužíva žiadne kognitívne nástroje a 64 % finančných riaditeľov priznáva, že finančné oddelenia v ich organizácii je len málo, alebo nie je vôbec pripravené na implementáciu riešení UI.

EU: Pravidlá pre investície do regiónov

Európsky parlament schválil svoj rokovací mandát k prierezovým pravidlám financovania regiónov Európskej únie (EÚ) v rokoch 2021-2027 zameraný na väčšiu podporu hospodárskej, sociálnej a teritoriálnej kohézie.

Text nariadenia stanovuje všeobecné pravidlá financovania regionálnej, kohéznej a sociálnej politiky zo strany EÚ v rokoch 2021 - 2027. Ide o kľúčovú právnu normu, ktorej prijatie je nevyhnutné na pokračovanie toku investícií zo strany EÚ do jednotlivých regiónov únie. Parlament odmietol posilnenie tzv. makroekonomickej podmienenosti financovania zo strany EÚ navrhovanú Európskou komisiou (EK). Tento mechanizmus umožňuje zastavenie financovania projektov v členských štátoch, ktoré odmietajú uskutočniť štrukturálne reformy odporúčané EK v rámci tzv. európskeho semestra.

Súčasná úroveň financovania projektov zo strany EÚ by mala byť podľa poslancov zachovaná aj po roku 2021. Ich návrh počíta s celkovým objemom prostriedkov na obdobie siedmich rokov na úrovni 378,1 miliárd eur v cenách z roku 2018. V porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie, teda sumou 330,6 miliárd eur, ide približne o štrnásťpercentné navýšenie rozpočtu. Menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z výraznejšej podpory EÚ. Miera spolufinancovania projektov zo strany EÚ by v takýchto regiónoch mala podľa poslancov dosiahnuť úroveň 85 %, a nie iba 70 %, ako to pôvodne navrhovala komisia. Do menej rozvinutých regiónov by tiež malo smerovať 61,6 % prostriedkov z rozpočtu fondu regionálneho rozvoja a sociálneho a kohézneho fondu EÚ. Miera spolufinancovania pre prechodné regióny by sa mala zvýšiť na 65 %, pri rozvinutých regiónoch by mala dosiahnuť úroveň 50 %. Pre takzvané najvzdialenejšie regióny Únie by malo byť vyčlenených dodatočných 1,6 miliardy eur, teda približne 0,4 % z celkového objemu prostriedkov určených regiónom EÚ.

Parlamentom schválený text predpokladá výraznejšie prepojenie spoločných pravidiel s celkovými cieľmi politík EÚ, vrátane:
* zvyšovania konkurencieschopnosti a posilnenia malých a stredných podnikov;
* uprednostňovania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť na strane energetickej ponuky aj dopytu;
* ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám;
* podpory inteligentnej a udržateľnej mobility;
* dodržiavania základných práv, zabezpečenia rovnosti pohlaví a predchádzania akýmkoľvek formám diskriminácie.

Pravidlá tzv. nariadenia o spoločných ustanoveniach by sa s cieľom zlepšiť súčinnosť fondov EÚ mali vzťahovať na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), pričom finančné pravidlá by sa mali uplatňovať aj na Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza. Tieto fondy tvoria spolu približne tretinu celkového rozpočtu EÚ.

Aktuálne: Rozvoj digitálnych zručností

Stovky detí a učiteľov na Slovensku a v Česku môžu v tomto roku získať zadarmo digitálne zručnosti. Akadémia programovania, projekt Microsoftu Česká republika a Slovensko a neziskových organizácií Aj TY v IT a Czechitas, získala aj v tomto roku podporu materskej spoločnosti.

Cieľom projektu je v tomto roku vyškoliť na Slovensku a v Česku spolu priamo, online a nepriamo vyše 1.600 učiteľov a takmer 6.500 detí. Ďalších odhadom 13.500 detí oslovia vyškolení pedagógovia v školách. Cieľom Akadémie programovania je zvyšovať kvalifikáciu učiteľov nielen informatiky na základných a stredných školách, vzdelávať deti a mladých ľudí v počítačových vedách a vybudovať komunitu prívržencov programovania. Veľká časť aktivít sa zameriava najmä na dievčatá a ženy, ktoré získajú digitálne zručnosti vrátane základov programovania. Môžu sa tak lepšie uplatniť na trhu práce.

Na Slovensku sa školenia pedagógov v tomto roku zamerajú najmä na učiteľov informatiky, ktorým lektori predstavia učebnú pomôcku BBC micro:bit a jej rozsiahle využitie vo výučbe programovania na základných a stredných školách. Viac ako tri desiatky vzdelávacích aktivít pre deti sa sústredia na dievčatá. Celkovo má byť vyškolených 60 pedagógov a 180 dievčat sa zúčastní na pravidelných krúžkoch alebo jednorazových workshopoch. Ďalších 1.500 detí na základných a stredných školách projekt zasiahne prostredníctvom vyškolených učiteľov.

utorok 26. februára 2019

Zelená domácnostiam II: Prvé poukážky

Národný projekt podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II bol schválený. O prvé poukážky na inštaláciu zariadení na využívanie OZE budú môcť domácnosti v regiónoch mimo Bratislavského samosprávneho kraja požiadať už v marci.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) je zámerom plynule nadviazať na prvý projekt a do roku 2023 podporiť v domácnostiach mimo Bratislavského samosprávneho kraja ďalších 21.000 inštalácií. V roku 2019 sa plánujú kolá na vydávanie poukážok s alokovanou čiastkou minimálne 12,1 milióna eur. Novinkou je, že kolá budú vyhlasované častejšie, pravidelne a samostatne pre každé zo štyroch podporovaných zariadení. Žiadosti bude možné opäť vyplniť elektronicky v ohlásených termínoch vždy v utorok o 15.00 h. Podľa harmonogramu zverejneného na stránke zelenadomacnostiam.sk bude prvé kolo vyhlásené 19. marca so sumou 800.000 eur pre slnečné kolektory. V týždňových intervaloch budú nasledovať prvé kolá pre fotovoltické panely, tepelné čerpadlá a kotly na biomasu s rovnakou sumou. Do septembra 2019 sa má vyhlásiť spolu 20 kôl. Pre každé zo štyroch zariadení je vyhradených päť samostatných termínov. Vyčlenenie samostatných rozpočtov pre jednotlivé druhy zariadení je prípravou na využívanie zásobníka, ktorý bude otvorený po úprave informačného systému na vydávanie poukážok koncom roka 2019.

Aj v pokračovaní projektu platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky. Naďalej bude kladený veľký dôraz na minimalizáciu znečisťovania ovzdušia. V tejto súvislosti je možné podporovať len inštalácie kotlov na biomasu, ktoré nahradia kotly na uhlie. V projekte Zelená domácnostiam II je plánovaných viacero zmien. Podľa zverejnených všeobecných podmienok sa ale mení spôsob uplatnenia uprednostňujúcich podmienok a platia nové sadzby podpory. Maximálne bude môcť rodinný dom získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo, 1.500 eur na kotly na biomasu a 1.500 eur pri fotovoltických systémoch. V rámci projektu budú do roku 2023 podporené inštalácie s celkovým inštalovaným výkonom 140 megawattov (MW).

EU: Maximálna podpora pre poľnohospodárov 25.000 eur

Európska komisia (EK) schválila zrevidované pravidlá štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (tzv. pomoc de minimis), vďaka čomu sa zvýši maximálna suma, ktorú môžu vnútroštátne orgány použiť na podporu poľnohospodárov bez predchádzajúceho schválenia EK.

Na základe tohto rozhodnutia budú môcť krajiny Európskej únie (EÚ) zvýšiť podporu pre poľnohospodárov bez narušenia trhu a zároveň sa vďaka tomu zníži administratívna záťaž vnútroštátnych orgánov. Maximálna výška pomoci, ktorú možno rozdeliť jednotlivým poľnohospodárskym podnikom za tri roky, sa zvýši z 15.000 eur na 20.000 eur. Aby sa predišlo prípadnému narušeniu hospodárskej súťaže, je pre každú krajinu EÚ stanovená maximálna výška vnútroštátnej pomoci, ktorú nemožno prekročiť. Ak krajina nepoužije na jeden konkrétny sektor poľnohospodárstva viac ako 50 % celkových prostriedkov štátnej pomoci, môže zvýšiť pomoc de minimis na 25.000 eur na jeden poľnohospodársky podnik a vnútroštátne maximum na 1,5 % ročnej produkcie. To zodpovedá zvýšeniu stropu na poľnohospodára o 66 % a vnútroštátneho stropu o 50 %.

Podľa nových pravidiel sa vyžaduje, aby krajiny, ktoré si zvolia najvyšší strop pomoci, povinne viedli centrálne registre na vnútroštátnej úrovni. Zvýšenie stropov nadobudne účinnosť 14. marca a môže sa uplatniť spätne na pomoc, ktorá spĺňa všetky podmienky. Komisia viedla konzultácie s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami, aby získala ich pripomienky k revízii pravidiel pomoci de minimis. Tieto príspevky zohľadnila pri zapracúvaní zmien.

Upozorňujeme: Začína odvoz bioodpadu

Bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) začína odvoz biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad v piatok 1. marca a potrvá až do 30. novembra. Svoje hnedé zberné nádoby vyložte vždy deň pred plánovaným odvozom.

Odvoz biologicky rozložiteľného odpadu z hnedých zberných nádob je realizovaný sezónne v intervale jedenkrát za 14 dní. Informáciu o tom, v ktorý deň sa vykonáva odvoz bioodpadu, nájdu obyvatelia na nálepke umiestnenej na svojej hnedej zbernej nádobe. Môžu si ho však zistiť aj priamo na webe olo.sk prostredníctvom aplikácie Zistite si váš odvozný deň bioodpadu. Bioodpad zo záhrad je možné počas celého roka bezplatne odovzdávať aj v zbernom dvore OLO, prípadne v niektorých zberných dvoroch bratislavských mestských častí. Do hnedých zberných nádob patria kvety, štiepky, piliny, pokosenú trávu, malé kusy konárov, lístie, odpad z ovocia, zeleniny a burinu bez plastových vriec a iných obalov. Nepatria sem odpady z domácností živočíšneho pôvodu, mliečne a mäsové výrobky a zvieracie exkrementy. Ak nádoba bude obsahovať odpad, ktorý do nej nepatrí, nebude vyprázdnená!.

OLO pokračuje aj v distribúcii hnedých zberných nádob a kompostérov pre rodinné domy. Doteraz bolo rozdistribuovaných 13.365 hnedých zberných nádob a 2.266 kompostérov. Tie rodinné domy, ktoré si zatiaľ nesplnili svoju povinnosť a nepodali žiadosť o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad, tak môžu urobiť naďalej. Rodinné domy môžu požiadať o pridelenie kompostéra alebo hnedej zbernej nádoby, ktorá má jednotný objem 240 litrov. Náklady na kompostér, nádobu a odvoz bioodpadu z hnedých nádob sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Nakladanie s bioodpadom zo záhrad a zelene majú možnosť riešiť aj bytové domy, ktoré sú vlastníkmi pozemku so zeleňou. Správca nehnuteľnosti môže podať žiadosť na oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií hlavného mesta a požiadať o kompostér. Podmienkou je vzťah k pozemku so zeleňou. Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Doteraz bolo bytovým domom rozdistribuovaných 28 kompostérov.

pondelok 25. februára 2019

Trend: Od čoho sa odvíja popularita e-shopu

Nakupovanie cez e-shopy je na Slovensku dlhodobo obľúbené. Čo ale rozhoduje o popularite jednotlivého elektronického obchodu?

Na prvom mieste je komunikácia s obchodníkom. Tá sa netýka len prípadov, kedy zákazník tovar reklamuje, ale sústredí sa na priebeh celkovej komunikácie od momentu objednávky až po doručenie tovaru. Samozrejme, na hodnotenie e-shopu vplýva oveľa viac faktorov. „K základným patrí rýchlosť doručenia či cena. Pre zákazníkov je v prípade on-line nákupov rozhodujúce najmä slušné a férové jednanie. Ak sú dostatočne informovaní dokážu odpustiť aj drobnú komplikáciu“, vysvetľuje Jan Kriegel. K ďalším dôležitým faktorom patria aj možnosti dopravy či variabilita platobných možností. V spoločnosti rezonujú aj ekologické témy. V ich kontexte sa zákazníci omnoho viac sústreďujú napríklad na spôsob balenia tovaru a materiály, ktoré daný e-shop využíva.

O Cene popularity môžete rozhodnúť prostredníctvom hlasovania formou krátkeho formulára do konca februára 2019. Ďalšími oceneniami budú Cena kvality na základe celoročných recenzií od zákazníkov a Cena Heureky, o ktorej rozhoduje odborná porota z oblasti slovenského a českého e-commerce spomedzi najinovatívnejších e-shopov. Výsledky desiateho ročníka súťaže ShopRoku 2018 budú známe koncom marca tohto roka.

EU: Preverovanie priamych zahraničných investícií

Pri priamych zahraničných investíciách smerujúcich z tretích krajín do Európskej únie (EÚ) by sa malo preverovať, či môžu ohroziť strategické záujmy, teda ich vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok.

Nová právna úprava sa zameriava na ochranu kľúčových odvetví, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií, spracúvania údajov, vesmíru a financií, ako aj istých technológií vrátane polovodičov, umelej inteligencie a robotiky. Poslanci zoznam strategických sektorov rozšírili o vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, obranu, médiá, biotechnológie a potravinovú bezpečnosť.

Parlament presadil posilnenie mechanizmu spolupráce členských štátov v oblasti výmeny informácií, v rámci ktorej sa jednotlivé krajiny EÚ budú môcť vyjadriť k priamym zahraničným investíciám smerujúcich do iného členského štátu. Európska komisia bude oprávnená žiadať informácie a zasielať členským štátom, do ktorých investícia smeruje, svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie o schválení alebo zablokovaní investičného zámeru však ostane v rukách daného členského štátu.

Novú legislatívu, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, musí okrem Európskeho parlamentu formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Zaoberať by sa ňou mohla na svojom zasadnutí dňa 5. marca. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne o 18 mesiacov neskôr.

Mechanizmom na kontrolu priamych zahraničných investícií disponuje v súčasnosti iba štrnásť členských štátov EÚ. Ide o Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Koncepcia a záber týchto mechanizmov sa však výrazne líši. Priame zahraničné investície smerujúce do Únie majú pritom cezhraničné dopady, ktoré dosiaľ neboli posudzované. Za ostatných dvadsať rokov sa štruktúra a pôvod priamych zahraničných investícií smerujúcich do Únie dramaticky zmenili. Čoraz viac investícií smeruje do EÚ z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Objem investícií z Číny vzrástol šesťnásobne, z Brazílie desaťnásobne a z Ruska viac ako dvojnásobne. Aktuálne ide najmä o investície do odvetví vyspelých technológií a často prostredníctvom spoločností, ktoré sú vlastnené štátom alebo majú väzby na vlády tretích krajín.

SR: Zvyšovanie cien aj prepúšťanie

Najčastejším riešením, ktoré používajú firmy na Slovensku pri nakopení nezaplatených pohľadávok, je odloženie investícií, zvyšovanie cien a prepúšťanie zamestnancov. Priznala to každá štvrtá firma, čo je oproti ostatným európskym krajinám nadpriemerný výsledok.

Podľa štúdiš European Payment Practices 2018 (EOS KSI, 17 krajín) na Slovensku každá štvrtá platba prichádza firmám neskoro a 4 % nie sú uhradené nikdy. Aj preto musia firmy pri nahromadení problémových faktúr siahať po rôznych riešeniach, aby neohrozili svoju existenciu. V Európe v takom prípade začne upúšťať od investícií 23 % firiem, na Slovensku 29. K prepúšťaniu pristúpi 19 % spoločností, v našej krajine až 26 %. Rozdiel je aj v zdražovaní, v Európe je k nemu pri výpadku peňazí naklonených 18 % firiem, u nás až 26. Znamená to, že prepúšťanie či zdražovanie si na Slovensku vyberá každá štvrtá firma, kým v okolitých krajinách „len“ každá piata.

Mnohé firmy sa aj napriek týmto krokom cítia byť v ohrození. Michal Šoltes pripomína: „O svoju existenciu sa pri nakopení dlžníkov obáva 9 % firiem na Slovensku, v Európe je to však ešte viac – až 14 %. Aj na tomto čísle vidieť, že meškanie alebo úplné nezaplatenie platieb je pre firmy veľmi vážny problém, nad ktorým by mali uvažovať ešte skôr, ako vôbec nastane.“ Takmer polovica slovenských firiem preto spolupracuje so spoločnosťami na inkaso pohľadávok, vďaka čomu sa im vracia cca 10 % zo všetkých predtým nevymožiteľných platieb. Tieto peniaze môžu následne využívať pri investíciách, výskume, vývoji či expanzii.

piatok 22. februára 2019

Aktuálne: Slovensko zavádza mimoriadne núdzové opatrenie

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na mimoriadne núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska. Každá zásielka musí oddnes prejsť najprv laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh.

Každý príjemca poľského hovädzieho mäsa je povinný nahlásiť dodávku do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín pred dodaním. Inšpektori ŠVPS z neho odoberú vzorky a príjemca bude musieť počkať na výsledky testov. Poľská hovädzina bude môcť byť uvoľnená na trh až po tom, ako prejde riadnymi vyšetreniami na zdravotnú bezpečnosť. Prísne opatrenie je podľa MPRV SR reakciou na ďalší prípad nevyhovujúceho mäsa z Poľska. V Česku v 700-kilogramovej zásielke hovädziny tento týždeň odhalili nebezpečné baktérie salmonely. Na Slovensko sa z tejto dodávky dostalo 40 kilogramov mäsa. Kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR však celú zásielku zachytili, a tá sa tak nedostala k spotrebiteľom.

Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. V prípade podozrenia z falšovania mäsa sa vykoná súčasne senzorické (zmyslové) testovanie a kvalitatívna detekcia druhu mäsa. Od prepuknutia škandálu s poľskými bitúnkami sú slovenskí potravinoví inšpektori neustále v pohotovosti. Doposiaľ uskutočnili viac ako 550 cielených kontrol poľského hovädzieho mäsa. Kontrolám podrobujú všetky druhy mäsa v skladoch, maloobchodoch, baliarňach, spracovateľských prevádzkach a aj na cestách.

Novinka: Prvé skladacie mobilné zariadenie

Kompaktné zariadenie je výsledkom vyše osemročného vývoja, ktorý nasledoval po predstavení prvého prototypu ohybného displeja v roku 2011.

Galaxy Fold je vybavený prvým 7,3-palcovým displejom Infinity Flex na svete, ktorý umožňuje zložiť prístroj do kompaktných rozmerov s displejom na vnútornej strane. Úplné ohnutie vnútorného displeja umožňuje nová polymérová vrstva, vďaka ktorej je displej približne o polovicu tenší než bežný displej smartfónu. Sofistikovaný pántový mechanizmus s do seba zapadajúcimi ozubenými kolieskami je umiestnený v skrytom puzdre.

Spoločnosť Samsung spolupracovala s Google a s komunitou vývojárov aplikácií pre Android. Čipový balík AP novej generácie a 12 GB RAM približuje výkon osobným počítačom. Špeciálne bol navrhnutý systém s dvoma batériami. Galaxy Fold je po pripojení k bežnej nabíjačke schopný nabíjať súčasne sám seba a prostredníctvom technológie Wireless PowerShare druhé zariadenie. Vďaka šiestim objektívom – trom vzadu, dvom na vnútornej strane a jednému na vonkajšej – je sústava fotoaparátov Galaxy Fold mimoriadne flexibilná. Zariadenie prináša novú úroveň multitaskingu, ktorá napr. v priebehu videohovoru umožní používať ďalšie aplikácie.

ELA: Európsky orgán práce

Európsky parlament a Rada (členské štáty) dospeli k predbežnej dohode o návrhu Európskej komisie zriadiť Európsky orgán práce (ELA). Nový orgán Európskej únie (EÚ) bude podporovať mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ za spravodlivých podmienok.

Predbežná dohoda bude predložená na schválenie Výboru stálych predstaviteľov (Coreper), ktorý funguje v rámci Rady. Keď ju stáli predstavitelia členských štátov potvrdia, bude predmetom záverečného hlasovania na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Európsky orgán práce bude mať podobu novej agentúry EÚ a po konečnom prijatí základného nariadenia svoju činnosť začne v roku 2019 a stane sa plne funkčným v roku 2023.

Konkrétnymi úlohami Európskeho orgánu práce budú:
* podpora členským štátom pri uľahčovaní prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k informáciám o ich právach a povinnostiach v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia, ako aj prístupu k relevantným službám;
* podporovanie operačnej spolupráce medzi jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi pri cezhraničnom presadzovaní príslušných právnych predpisov Únie vrátane podpory spoločných inšpekcií;
* poskytovanie mediácie a sprostredkovanie riešení v prípade sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi.

štvrtok 21. februára 2019

Vedec roka : Návrhy na ocenenie

Do 15. marca 2019 môžete poslať nominácie do súťaže Vedec roka. Ide v poradí o 22. ročník súťaže, ktorú v tomto roku organizuje Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied (SAV) a Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností.

Súťaž má za cieľ profesionálne a spoločensky vyzdvihnúť najlepšie a najvýznamnejšie osobnosti vedeckého života, ako aj dosiahnuté výsledky vo vede a výskume na Slovensku. Nominácie za rok 2018 možno zasielať v 5 kategóriách: vedec roka SR, mladý vedecký pracovník, inovátor roka, technológ roka a osobnosť medzinárodnej spolupráce.

Návrhy na ocenenie je potrebné poslať emailom na adresu ncpvat@cvtisr.sk a poštou podľa pokynov uvedených v štatúte súťaže.

EU: Reforma autorského práva

Znenie novej legislatívy, na ktorom sa neformálne dohodli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady ministrov Európskej únie (EÚ), by malo rozšíriť pôsobnosť ustanovení autorského práva EÚ na internet. Nové pravidlá sa tak priamo dotknú aj služieb poskytovaných platformami ako YouTube, Facebook či Google News.

Zákonodarcovia sa však zároveň snažili zaistiť, aby internet ostal priestorom s garantovanou slobodou prejavu. Úryvky z novinových článkov, pohyblivé obrázky GIF, ako aj obrázky s komentárom meme budú naďalej voľne šíriteľné. Smernica tiež umožní využívanie a zdieľanie diel chránených autorským právom za účelom ich citácie či parafrázy, kritiky alebo recenzie, prípadne karikatúry či paródie. Obrázky GIF a meme tak bude možné naďalej zdieľať a voľne šíriť na sociálnych sieťach. Text dohody stanovuje, že nekomerčné nahrávanie obsahu do on-line encyklopédií, napríklad Wikipedie, či softvérových platforiem s otvoreným zdrojovým kódom, akou je GitHub, bude z pôsobnosti smernice vyňaté. Miernejšie pravidlá sa budú vzťahovať aj na začínajúce platformy.

Odmeny pre umelcov a novinárov: Predbežný text neformálnej dohody by mal zvýšiť šance nositeľov autorských práv, napríklad hudobníkov, umelcov, scenáristov či vydavateľov, vyjednať si lepšie zmluvy s vyššou odmenou za využívanie ich diel internetovými platformami.

Ochrana slobody prejavu: Zdieľanie úryvkov novinových článkov nebude považované za porušenie autorských práv vydavateľa. Súčasťou dohodnutého textu sú však aj ustanovenia, ktoré by mali takzvaným agregátorom správ zabrániť zneužívať túto situáciu. Dĺžka úryvkov, ktoré bude možné zverejniť, napríklad na platforme Google News, či ktoré bude možné voľne zdieľať na Facebooku, bude obmedzená.

Silnejšia vyjednávacia pozícia pre autorov a umelcov: Autori a umelci si budú môcť nárokovať dodatočnú odmenu od distribútorov svojich diel, pokiaľ je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s príslušnými príjmami distribútora.

Odporcovia pripravovanej smernice EÚ o autorských právach na jednotnom digitálnom trhu odovzdali nemeckej vláde petíciu za „zastavenie cenzorskej mašinérie" a „záchranu internetu", ktorú podpísalo 4,7 milióna Európanov vrátane zhruba 1,3 milióna Nemcov.

Malvér: Neopatrné otváranie príloh

Prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými predajcami tak potvrdil, že najväčším rizikom pre bezpečnosť podnikových sietí zostáva nezodpovedné správanie sa pracovníkov. Podľa 87 % respondentov z radov IT administrátorov je na vine predovšetkým neopatrné otváranie súborov priložených k elektronickej pošte, najčastejšie spustiteľných EXE súborov, textových dokumentov a HTML súborov.

Vynaliezavosť kybernetických útočníkov pritom nepozná hranice, a tak sú používatelia kontaktovaní stále zákernejšími metódami sociálneho inžinierstva vo forme zasielania výhodných obchodných ponúk, exekučných upomienok aj vyhrážok, či odosielateľa maskovaného za dôveryhodnú osobu. Neskúsení používatelia po kliknutí na priložený súbor nevedomky pustia do svojho počítača a následne do celej firemnej sieti malvér, ktorý ukradne citlivé dáta, znemožní prístup k nim, či využije IT zdroje na iné účely.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- IT administrátorom najviac komplikuje prácu neopatrnosť používateľov (52 %), neadekvátne zaistenie IT ochrany (43 %) a príliš komplikovaná správa bezpečnostných nástrojov (30 %).
- Podľa respondentov sú najväčším ohrozením pre firemných IT administrátorov zo strany používateľov neopatrné otváranie poštových príloh (87 %), surfovanie na webe (38 %), používanie výmenných pamäťových médií (31 %) a ignorovanie softvérových aktualizácií (24 %).
- Najrizikovejšími poštovými prílohami sú spustiteľné EXE súbory (68 % respondentov), dokumenty typu Word (38 %), HTML súbory (38 %) a tabuľky/databázy (25 %).

streda 20. februára 2019

Aktuálne: Vysokoškoláci reagujú aj na ponuky pre stredoškolákov

Ľudia, ktorí vyštudovali vysokú školu, reagujú častejšie na ponuky, ktoré sú vhodné pre ľudí s nižším vzdelaním. Za tento jav však môže najmä skutočnosť, že na Slovensku až toľko ponúk pre vysokoškolákov nie je.

Poukázala to analýza portálu Profesia.sk. Napriek veľkému záujmu maturantov o štúdium na vysokých školách platí, že na Slovensku je oveľa viac pracovných príležitostí, ktoré sú vhodné pre uchádzačov so stredoškolským vzdelaním. Pracovný portál eviduje vyššie čísla pri ponukách, ktoré sú vhodné pre stredoškolsky vzdelaných ľudí. Napríklad maturita bola vyžadovaná v roku 2018 v 38 % ponúk, stredoškolské vzdelanie bez maturity v 24 %. V roku 2018 bolo na portáli 100.336 ponúk, ktoré vyžadovali maturitu. Ponúk, ktoré vyžadovali napríklad vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, bolo iba 20.793.

V tom istom roku zareagovalo na ponuky práce, ktoré boli vhodné pre ľudí s maturitou či vyšším odborným vzdelaním až 55 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí z databázy portálu. Analýza tak ukazuje, že v roku 2018 reagovali ľudia s vysokoškolským titulom na ponuky, ktoré vyžadovali stredoškolské vzdelanie častejšie ako na tie, ktoré vyžadovali akékoľvek vysokoškolské vzdelanie. Na ponuky pre stredoškolákov reagovalo v roku 2018 až 9.619 ľudí s vysokoškolským titulom 2. stupňa. Pričom na ponuky pre vysokoškolsky vzdelaných reagovalo v tom istom období „iba“ 6.340 ľudí s titulom.

Z regionálneho hľadiska platí, že tento jav, kedy vysokoškolsky vzdelaní sa hlásia častejšie na ponuky, ktoré sú vhodné pre ľudí so strednou školou, platí bez jedinej výnimky pre každý jeden slovenský kraj. V Bratislavskom kraji až desatina uchádzačov so stredoškolským vzdelaním zareagovala v roku 2018 aspoň raz na ponuku s minimálnou požiadavkou vysokoškolského vzdelania.

EU: Civilná ochrana

Európsky parlament schválil novelu pravidiel upravujúcich fungovanie mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie (EÚ), ktorý počas lesných požiarov, búrok a povodní v rokoch 2017 a 2018 dosiahol svoje limity. Schválená legislatíva by mala efektívnejším zdieľaním prostriedkov civilnej ochrany umožniť členským štátom rýchlejšiu a účinnejšiu reakciu na prírodné a ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy.

Europoslancom sa v novej právnej úprave podarilo presadiť vytvorenie rezervy zdrojov RescEU, ktorej súčasťou budú napríklad lietadlá na hasenie lesných požiarov, vysokokapacitné čerpadlá, poľné nemocnice a pohotovostné lekárske tímy využiteľné v prípade krízovej situácie. RescEU by mala byť aktivovaná Európskou komisiou v prípade, ak postihnutý členský štát nebude disponovať dostatkom svojich zdrojov na zvládnutie následkov katastrofy. Parlament tiež posilnil takzvanú Vedomostnú sieť únie v oblasti civilnej ochrany, ktorá by mala podporovať výcvik, spoločné cvičenia a výmenu poznatkov mladých profesionálov a dobrovoľníkov civilnej ochrany.

Nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť ešte pred letom, najprv ich však musí formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Mechanizmus civilnej ochrany EÚ je v súčasnosti dobrovoľným systémom, prostredníctvom ktorého únia koordinuje dobrovoľné príspevky participujúcich štátov na pomoc postihnutej krajine. Extrémne poveternostné podmienky a iné javy viedli v ostatných rokoch k maximálnemu využitiu kapacít vzájomnej pomoci členských štátov, a to najmä v prípadoch, keď viacero z nich čelilo v rovnakom čase podobnej katastrofe. EÚ doteraz nemala rezervy, ktoré by členským štátom dokázali pomôcť v prípadoch, keď si nedokážu pomôcť navzájom.

Trend: Jeden z desiatich ľudí už použil kryptomenu na platbu za nákup

Počet firiem, ktoré ponúkajú platbu kryptomenou ako platobnú metódu, neustále rastie. A hoci ľudia prejavujú záujem investovať do kryptomien svoje peniaze, ich finančné prostriedky sú zraniteľné voči krádežiam z kryptopeňaženiek, na nezabezpečených burzách či v tzv. Initial Coin Offering, čo v preklade znamená prvotné uvedenie digitálnej meny na trh známe ako ICO.

V niektorých prípadoch došlo k odcudzeniu tokenov v hodnote až do výšky 530 miliónov dolárov. Útočníci podľa Kaspersky Lab využívajú na krádež finančných prostriedkov z kryptopeňaženiek, z kryptobúrz či ICO širokú škálu postupov. Najvážnejšie prípady, vrátane tých, kedy bolo počas štyri a pol roka odcudzených 120 tisíc bitcoinov z peňaženiek zákazníkov na Bitfinex, alebo keď bol v roku 2018 hacknutý Coincheck za 530 miliónov dolárov, sú podľa expertov dôkazom nekvalitného zabezpečenia týchto búrz a ľahkej dostupnosti siete kyberkriminálnikom, ktorí dokážu spôsobiť rozsiahle a nenapraviteľné škody.

Ak by boli všetky peniaze z kryptoburzy ukradnuté, jednoducho sa uzavrie a investorom sa nič nevráti. „Aj napriek poklesu cien kryptomien stále existuje medzi spotrebiteľmi vysoký dopyt po digitálnych transakciách. Náš spotrebiteľský prieskum ukázal, že prekvapivo až 13 % ľudí používa kryptomenu ako platobnú metódu. S on-line burzami sa však spájajú aj nebezpečenstvá, a to najmä preto, že sú stále ešte len na začiatku“, dodal Vitaly Mzokov.

utorok 19. februára 2019

Umelá inteligencia: Negatívne vplyvy

Obavy z negatívnych dopadov umelej inteligencie na vzťahy so zákazníkmi nútia firmy rozmýšľať, ako vytvárať autonómne inteligentné systémy, ktoré budú slušné a zodpovedné. Približne polovica firiem, ktoré využívajú umelú inteligenciu, sú s ňou spokojné. Väčšina manažérov sa však zároveň obáva možných negatívnych dopadov autonómnych „strojov“ na vzťahy so zákazníkmi.

Podľa medzinárodného prieskumu Forbes Insight pre SAS, Accenture Applied Intelligence a Intel má obavu z toho, že umelá inteligencia vystupujúca pod značkou firmy sa bude správať a konať nemorálne, neférovo, arogantne, alebo jej skrátka zákazníci nebudú dôverovať až 60 % z firiem, ktoré už umelú inteligenciu používajú, alebo ju plánujú používať. Vzhľadom na to, že umelé inteligencie pri doterajších experimentoch a testoch už viackrát prejavili rasistické sklony, alebo mali sexistické či homofóbne narážky, sú takéto obavy opodstatnené. Preto ak sa má umelá inteligencia stať tvárou značiek a reprezentovať ich obdobne, ako dnes obchodníci alebo pracovníci zákazníckych služieb, budú musieť firmy zabezpečiť, aby sa „stroje“ správali slušne a zodpovedne. „Všetko nasvedčuje tomu, že firmy si budú musieť umelú inteligenciu vychovávať, obdobne ako to robia rodičia so svojimi deťmi. Inteligentné systémy, ak sú schopné učiť sa a konať samostatne, musia mať logicky v sebe vštepené princípy morálky a isté spoločenské normy", komentoval výsledky prieskumu Richard Kraus.

Vlani v decembri expertná skupina Európskej únie predstavila prvý návrh etických noriem pre vývoj a využitie umelej inteligencie. Finálnu verziu odprezentujú odborníci tento rok v marci. Viaceré firmy však v tomto smere konajú už dnes. Takmer tri štvrtiny podnikov, ktoré v súčasnosti umelú inteligenciu úspešne využívajú, na ňu starostlivo dohliadajú a najmenej raz týždenne vyhodnocujú jej výsledky. Väčšina spoločností tiež robí pre svojich technologických odborníkov školenia v etike a vyše polovica (63 %) zriadila aj interné etické komisie, ktoré pravidelne vyhodnocujú, ako sa u nich umelá inteligencia využíva.

EU: Cezhraničné platby mimo eurozóny

Nová legislatíva by mala ukončiť diskrimináciu používateľov platobných služieb v krajinách Európskej únie (EÚ), ktorých menou nie je euro. Obyvatelia eurozóny využívajú výhody jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), občania EÚ žijúci v členských štátoch mimo eurozóny však platia za cezhraničné platby v eurách vysoké poplatky.

Na základe novej právnej úpravy by sa v priebehu roka mali poplatky za cezhraničné platby v eurách v rámci EÚ dostať na úroveň poplatkov za vnútroštátne platby v miestnej mene. Členské štáty budú môcť naviac zaviesť vo vzťahu k bankám pravidlá, ktoré ustanovia rovnakú výšku poplatkov za cezhraničné a domáce platby v inej mene, ako je euro. Nové opatrenia, na ktorých sa už poslanci predbežne dohodli s ministrami členských štátov v Rade, by mali zároveň chrániť spotrebiteľov pred neprimerane vysokými poplatkami za menovú konverziu. „Stopäťdesiat miliónov občanov EÚ a šesť miliónov spoločností žijúcich a operujúcich v krajinách mimo eurozóny platí omnoho vyššie poplatky za prevody eur ako ich susedia v eurozóne. To sa však stane minulosťou. Všetci Európania budú platiť výrazne nižšie poplatky, ktoré im ušetria viac ako miliardu eur ročne. Ide o druhú malú revolúciu v EÚ po zrušení roamingových poplatkov‟, uviedla spravodajkyňa Eva Maydell.

Platcovia by mali byť pri každej transakcii informovaní o sume, ktorá im bude stiahnutá z účtu v miestnej mene, ako aj v mene ich účtu. Za účelom sprehľadnenia konverzných poplatkov sa bude ich výpočet realizovať na jednotnej báze v mieste predaja pri platbách kartou alebo pri výbere hotovosti v bankomate. Pôjde o referenčnú úrokovú sadzbu ECB navýšenú o poplatok, ktorého maximálnu sadzbu si samostatne stanovia jednotlivé banky.Klient dostane elektronickú push notifikáciu, napríklad vo forme textovej správy, emailu alebo avíza mobilnej alebo webovej bankovej aplikácie, ktorá ho bude informovať o výške poplatku za danú menovú konverziu. Táto notifikačná služba bude bankami poskytovaná bezplatne. Banky budú musieť informovať aj o odhadovaných celkových nákladoch menovej konverzie pri bankových prevodoch, a to ešte pred ich zrealizovaním.

Priemerné poplatky za cezhraničný prevod v miestnej mene zodpovedajúcej sume 100 eur:


Krajina/Rok
2012
2017
Bulharsko
18,68 €
19, 98 €
Česko
9,50 €
8,71 €
Dánsko
2,17 €
2,69 €
Chorvátsko
N/A
8,23 €
Maďarsko
15,32 €
5,93 €
Poľsko
2,73 €
1,54 €
Rumunsko
12,58 €
11,19 €
Spojené kráľovstvo
15,63 €
9,26 €
Švédsko
0 €
0 €



Radíme: Spätné uznanie práceneschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť, ktorá je jednou z podmienok na priznanie a výplatu dávky nemocenské, sa začína až dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu. Príslušný ošetrujúci lekár môže v prípade chrípkového ochorenia uznať človeka za dočasne práceneschopného spätne najviac tri kalendárne dni iba na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby. 

Ak nie sú splnené podmienky na spätné vystavenie práce neschopnosti, ošetrujúci lekár uzná dočasnú pracovnú neschopnosť odo dňa, kedy sa k nemu poistenec dostavil, ak ešte v tom čase trvá medicínsky dôvod na jej uznanie. Ak ochoriete, odporúča sa ešte v ten deň navštíviť svojho ošetrujúceho lekára, príp. lekársku pohotovostnú službu. Spätné vystavenie práce neschopnosti nie je totiž možné ani v prípade, ak zamestnanec najskôr čerpá dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa následne dovolenka prerušuje dňom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti, čiže ak počas čerpania dovolenky zamestnanec ochorie a je uznaný lekárom ako dočasne pracovne neschopný, v zmysle zákona sa mu táto dovolenka preruší.

Prvých desať dní počas práce neschopnosti vypláca zamestnancom náhradu príjmu zamestnávateľ. Dávku nemocenské vypláca po splnení všetkých zákonných podmienok Sociálna poisťovňa od 11. dňa jej trvania zamestnancom, povinne nemocensky poisteným samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne poisteným osobám už od 1. dňa jej trvania.

pondelok 18. februára 2019

Výzva: Grant na podporu mladých inovátorov

AXA Nadačný fond a Nadácia Pontis, ako správca fondu, už po ôsmy raz otvára grantovú výzvu pre študentov a mladých inovátorov, ktorí sa angažujú v oblasti vedy a výskumu so zameraním na prevenciu. Grant prvýkrát podporí aj pedagógov, ktorí mladé talenty vedú po odbornej stránke.

Grantová výzva je určená pre študentov vo veku 15 – 26 rokov, ktorí sa venujú vede a výskumu so zameraním na prevenciu a túžia na sebe pracovať. Príspevok od nadačného fondu môžu inovátori použiť na náklady spojené s výskumom, vedeckým projektom či vyvíjaním produktu alebo na rozvíjanie nadania žiaka alebo prípravu na súťaže a konferencie. Maximálna výška grantu, o ktorú môže študent žiadať, je 3.000 eur.

Tento rok porota v programe rozdelí celkovo 30 tisíc eur. Svoj projekt budú môcť študenti prihlásiť do 13. marca 2019 prostredníctvom stránky axafond.sk. Tu sú k dispozícii všetky informácie a podmienky registrácie projektov. O výzve sa žiadatelia dozvedia aj na web stránke Nadácie Pontis.

EU: Konope v zdravotníctve

Európsky parlament vyzval členské štáty, aby plne využili potenciál liekov na báze konopí a odstránili prekážky, ktoré bránia ďalšiemu vedeckému výskumu v tejto oblasti.

Poslanci prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia vyzvali Európsku komisiu a vnútroštátne orgány, aby spoločne vymedzili jasnú hranicu medzi využívaním konopí na lekárske a iné účely a podporovali výskum a inovácie týkajúce sa projektov spojených s ich použitím na liečebné účely. Schválený text vyzýva Európsku úniu aj členské štáty na vyriešenie problémov súvisiacich s regulačnými, finančnými a kultúrnymi prekážkami, ktoré bránia vedeckému výskumu. Uznesenie tiež požaduje riadne financovanie výskumných činností a podporu rozširovania poznatkov o liečebnom využití konopí medzi zdravotníckymi pracovníkmi.

Parlament vyzval členské štáty, aby umožnili lekárom riadiť sa pri predpisovaní regulačne schválených liekov vyrábaných z konopí vlastným odborným úsudkom. Na tieto lieky, pokiaľ sú účinné a schválené, by sa podľa poslancov mal vzťahovať systém verejného zdravotného poistenia rovnako ako na iné lieky. Poslanci zdôrazňujú, že regulácia liekov na báze konopí by viedla k ich kvalitnejšiemu a presnejšiemu označovaniu a premietla by sa tiež do ďalších zdrojov verejných príjmov. Zároveň by sa podľa nich obmedzil čierny trh, ako aj prístup maloletých k tejto látke.

Konope alebo kanabinoidy môžu byť účinné pri potláčaní nechutenstva a znižovaní úbytku hmotnosti spojených s HIV/AIDS, zmierňovaní symptómov mentálnych porúch, ako je psychóza či Tourettov syndróm, pri zmierňovaní príznakov epilepsie, ako aj Alzheimerovej choroby, artritídy, astmy, rakoviny, Crohnovej choroby a glaukómu, vymenúva uznesenie. Prispievajú tiež k zníženiu rizika obezity a cukrovky a zmierneniu menštruačných bolestí, dodáva schválený text. Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne odporučila, aby sa kanabidiol (CBD), ktorý je zložkou konopy, neuvádzal v zozname medzinárodne kontrolovaných látok. Legislatívna úprava týkajúca sa liečebného využívania konopí je však v jednotlivých členských štátoch odlišná.

Novinka: Register mimovládok

Ministerstvo vnútra (MV SR) má do 1. januára 2021 povinnosť sprístupniť nový register mimovládnych neziskových organizácií, do ktorého sa budú zapisovať údaje o nadáciách, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, neinvestičných fondoch, občianskych združeniach, odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov, organizáciách s medzinárodným prvkom.

Občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov vzniknuté do 31. decembra 2018 majú v tejto súvislosti povinnosť oznámiť MV SR do 30. júna 2019 aktuálne údaje o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo s uvedením dňa vzniku funkcie spolu s dokumentmi osvedčujúcimi skutočnosti pre zápis údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu. Toto oznámenie musí byť podpísané štatutárnym orgánom alebo takým počtom členov štatutárneho orgánu, aký je potrebný podľa zaregistrovaných stanov; pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená.

Zákon č. 346/2018 Z.z. novelou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov zaviedol povinnosť do 31. decembra 2019 pre existujúce občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, ktoré zriadili organizačné jednotky konajúce vo svojom mene. Ak tieto organizačné jednotky nezanikli pred 1. januárom 2019, je potrebné písomne zaslať MV SR aktuálne údaje o nich v rozsahu názov, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, spolu s menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia a rodným číslom fyzickej osoby oprávnenej konať v mene každej organizačnej jednotky občianskeho združenia, odborovej organizácie alebo organizácie zamestnávateľov s uvedením dňa vzniku tejto funkcie, spolu s dokumentmi, ktoré osvedčujú ich zriadenie.

Ministerstvo v spolupráci s Úradom splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti pripravilo pre mimovládky odpovede na najčastejšie kladené otázky vyplývajúce z aplikácie nového zákona. K dispozícii sú tiež upravené formuláre, prostredníctvom ktorých je potrebné zasielať oznámenia. Informácie i formuláre sú dostupné na https://www.minv.sk/?registre-evidencie-zoznamy-informacie-o-registracii.

piatok 15. februára 2019

GDPR: Kontroly by mali začať už tento rok


Výkon kontrol súvisiacich s legislatívou GDPR (Všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov) začne podľa odborníkov v strednej Európe vo väčšom rozsahu tento rok. Od zavedenia nariadenia mali firmy dostatok času na zabezpečenie súladu.

Podľa správy Deloitte, ktorá sa zaoberá problematikou ochrany osobných údajov v ôsmich krajinách regiónu vrátane Slovenska, prevažná väčšina orgánov jednotlivých stredoeurópskych krajín sa od dátumu účinnosti nariadenia z mája 2018 sústreďovala na školiacu činnosť zástupcov spoločností a ich podporu pri implementácii riešení, ktoré majú zabezpečiť súlad s GDPR. „Možno konštatovať, že aj slovenský Úrad na ochranu osobných údajov doteraz zvolil skôr statický prístup, aby mali organizácie čas na prijatie potrebných opatrení a boli tak v súlade s novou legislatívou. Očakávame preto, že výkon kontrol začne v priebehu roku 2019. Tento prístup síce zo strany úradu nebol oficiálne komunikovaný, vyplýva to však z pozorovania situácie na trhu“, vysvetlila Dagmar Yoder.

Organizácie sa na GDPR pripravovali analýzou rozdielov medzi existujúcim stavom ochrany osobných údajov a príslušných požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia, ako aj implementáciou riešení, ktoré mali zabezpečiť súlad s GDPR v stanovenom termíne. Napriek tomu ostáva stále veľa spoločností, ktoré neboli schopné prijať dostatočné opatrenia a potrebné kroky na dosiahnutie súladu so stanovenými povinnosťami. Organizácie si uvedomujú, že systémy, ktoré sú momentálne vhodné a dostatočné, nemusia v budúcnosti stačiť. Preto budú aj ďalej skúmať technológie so stále efektívnejším dosahovaním súladu s GDPR. Potrebné budú tiež ďalšie zdroje na udržateľnosť programov smerujúcich k udržiavaniu súladu s GDPR.

Na základe výsledkov správy je možné v jednotlivých krajinách regiónu pozorovať rôzne prístupy k regulácii, postupom v rámci úpravy posúdenia vplyvov, zaujímavé aspekty týkajúce sa politík spracúvania, ale aj snahy o úpravu vzťahov v rámci GDPR na úrovni príslušných sektorov. Napr. v Českej republike je už v procese prípravy kódex správania pre oblasť elektronického obchodu, prípadne usmernenia pre malé a stredné podniky.

Novinka: eKasa už od 1. apríla

Povinnosť vo forme eKasy s on-line pripojením do systému finančnej správy vstúpi do platnosti od 1. apríla tohto roka pre nových podnikateľov a od 1. júla 2019 sa bude táto povinnosť vzťahovať na všetkých podnikateľov. Bločky z pokladníc budú obsahovať aj QR kód, ktorý umožní overiť pravosť a platnosť pokladničného dokladu.

Podľa údajov finančnej správy a Slovenskej komory daňových poradcov je v súčasnosti v prevádzke vyše 230.000 elektronických registračných pokladníc. Okolo 90.000 kusov budú podnikatelia prispôsobovať cez aktualizáciu softvéru. Podľa prieskumu agentúry Ipsos o tejto povinnosti síce vie, ale nemá žiadne bližšie informácie pätina podnikateľov. Základné informácie má vyše polovice a detailné informácie má 20 % z nich. eKasu, respektíve riešenie pripravené na eKasu, zatiaľ nemá 75 % opýtaných. Napriek tomu, že eKasu vnímajú ako novú povinnosť, vidia v nej aj mnohé výhody, ako napríklad zjednodušenie komunikácie so štátnou správou (32 % opýtaných), potenciál pre inovácie (21 %) či jednoduché ovládanie (20 %).

Slovenská komora daňových poradcov vidí prínos pri zavádzaní on-line pripojenia pokladníc najmä v efektívnejšom výbere daní a poklese manipulácie s pokladnicami. eKasa prinesie podnikateľom mnohé výhody, akými sú kompletné skladové hospodárstvo, štatistiky predaja, synchronizácia udalostí on-line aj v cloude, manažment stolov pre reštaurácie a kaviarne, vzdialený prístup pre servisné zásahy a ďalšie.

SR: Alternatívnym médiám verí vyše tretina mladých Slovákov

Mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov vyhľadávajú informácie najmä na blogoch. Iba 56 % z nich dôveruje tradičným médiám. Alarmujúce je, že vyše tretina sa prikláňa k alternatívnym webovým portálom.

Prieskum Rady mládeže Slovenska o mediálnej gramotnosti mladých (realizovaný agentúrou FOCUS v októbri 2018) ukázal, ako dôležité je upozorňovať na to, aby sa získané informácie overovali z rôznych zdrojov. Vzrastajúca obľuba alternatívnych médií, ktoré šíria neoverené a zavádzajúce informácie, podkopáva dôveru mladých v informácie z médií. Stredoškoláci a vysokoškoláci získavajú prevažne informácie z blogov (93 %), internetových verzií denníkov, týždenníkov a mesačníkov (90 %) či z príspevkov na sociálnych sieťach (83 %). Pri ich informovaní zohrávajú dôležitú úlohu aj stránky konkrétnych médií na sociálnych sieťach. Najmenej sa mladí pri hľadaní informácií obracajú na spravodajstvo verejnoprávnej či súkromných televíznych staníc.

Len 16 % mladých si pritom vždy overí informáciu z iných zdrojov. Rovnaké percento si napríklad po prečítaní blogu na webe neoverí informácie na iných portáloch alebo v médiách. Práve internetové spravodajské portály sú mladými najvyhľadávanejšie, ak si chcú overiť informácie, ktoré nájdu napríklad na alternatívnych webových stránkach alebo blogoch. Mimoriadny význam majú pri ovplyvňovaní názorov aj ich kamaráti či rodičia. Dnešná doba si vyžaduje, aby sa nielen školy viac venovali výučbe mediálnej gramotnosti. Ide o spôsobilosť chápať a dešifrovať mediálne obsahy, ktoré k nám prichádzajú informačnými kanálmi, teda prostredníctvom tlače, televízie, rozhlasu alebo internetu.

Zaujímavosťou je, že 65 % mladých vo veku 15 – 24 tvrdí, že si nastavujú súkromie na sociálnych sieťach a vždy zvažujú, kto ich príspevok alebo aktivitu uvidí. Až 63 % mladých o sebe deklaruje, že si pravidelne vyhradzujú čas na aktivity, pri ktorých vypínajú všetky mediálne zariadenia, aby si od nich oddýchli.