utorok 30. júna 2020

EU: Výmenné poplatky

Európska komisia uverejnila správu o vplyve nariadenia o výmenných poplatkoch (ďalej len „IFR“) na platobné transakcie na základe kariet. Podľa správy sa hlavné ciele nariadenia dosiahli, keďže medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty sa znížili, čo viedlo k zníženiu poplatkov obchodníkov za platby kartou, a to nakoniec viedlo k zlepšeniu služieb pre spotrebiteľov a nižším spotrebiteľským cenám. 

Hlavným cieľom IFR, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2015, bolo riešenie výmenných poplatkov za karty a platobné transakcie na základe kariet, ktoré boli vysoko diverzifikované, zvýšené a netransparentné. Tieto poplatky predstavovali prekážku integrácie jednotného trhu a spôsobili narušenie hospodárskej súťaže vrátane vyšších nákladov pre maloobchodníkov a spotrebiteľov. Za týmto účelom stanovuje IFR medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty, zavádza obchodné pravidlá a zakazuje postupy, ktoré vytvárajú trhové prekážky, akými sú územné obmedzenia alebo zabránenie výberu platobnej značky alebo žiadosti o platbu zo strany obchodníkov a spotrebiteľov.

Správa vychádza z komplexnej štúdie o uplatňovaní IFR, ktorú Európska komisia zadala externému dodávateľovi a ktorá bola uverejnená 11. marca 2020. Ďalej sa spolieha na rozsiahle dodatočné informácie poskytnuté zúčastnenými stranami vrátane hlavných kartových systémov, maloobchodníkov a poskytovateľov platobných služieb vrátane obchodných združení, spotrebiteľov a príslušných vnútroštátnych orgánov. Skonštatovala tiež, že sa zlepšila aj integrácia trhu zvýšeným využívaním obchodníkov nadobúdateľov (banky obsluhujúcich obchodníkov) so sídlom v iných členských štátoch (cezhraničné nadobúdacie služby) a viacerými cezhraničnými transakciami s kartami. V niektorých oblastiach je však potrebné ďalšie monitorovanie a zhromažďovanie údajov, vrátane tých, ktorým od nadobudnutia účinnosti nariadenia uplynul iba obmedzený čas. Vzhľadom na pozitívny vplyv IFR a potrebu dlhšieho času na úplné preskúmanie účinkov nariadenia k správe nie je pripojený legislatívny návrh na revíziu.

Aktuálne: Najviac mladých Slovákov býva u rodičov

Takmer polovica (44 %) mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov býva u svojich rodičov. Podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, necelá tretina (32 %) mladých ľudí žije vo vlastnom dome či byte. Viac ako šestina (15 %) mladých Slovákov býva v podnájme. 

Vlastné bývanie majú viac muži (35 %) oproti ženám (29 %) a najčastejšie ide o mladých ľudí vo veku 27 až 30 rokov (59 %) s vysokoškolským vzdelaním (42 %). Minimum mladých Slovákov býva na vysokoškolskom internáte alebo u kamarátov či známych. Bývanie u rodičov je bežnejšie u slovenských respondentov, u českých zas bývanie v podnájme. „Mladí ľudia sa usilujú o vlastné bývanie a zaobstaranie bytu či domu na hypotéku berú ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa zadlžiť. Nie je prekvapivé, že vo vlastnom bývajú predovšetkým ľudia v manželstve či dlhodobí partneri a ľudia s vyšším mesačným príjmom“, hovorí Jaroslava Palendalová. 

Hneď 3 zo 4 mladých Slovákov (75 %) považujú vlastné bývanie za podmienku spokojného života – platí to vo všetkých vekových kategóriách, ženy však túžia po vlastnom bývaní o niečo viac než muži. O zaobstaraní vlastnej nehnuteľnosti na bývanie začínajú mladí ľudia v priemere uvažovať v 22 rokoch. Najčastejšie majú vlastný dom či byt zamestnanci vo verejnom sektore (88 % respondentov s vlastným bývaním). „Viac ako polovica mladých ľudí vlastniacich dom či byt uvádza, že má jednu veľkú pôžičku – veľmi pravdepodobne hypotéku alebo úver zo stavebného sporenia. Mladí ľudia bývajúci vo vlastnom byte či dome tiež zďaleka najviac uvádzajú, že si pravidelne sporia peniaze. Môžeme predpokladať, že si takto vytvárajú rezervu na splátky úveru na bývanie pre prípad výpadku príjmov“, dodáva Jaroslava Palendalová. Vlastné bývanie majú častejšie vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ale zaobstarávajú si ho vo vyššom veku, čo pravdepodobne súvisí s ich neskorším vstupom do ekonomicky aktívneho života.

Upozorňujeme: Najväčšia bezpečnostná slabina home office

Najväčším rizikom práce z domu pre firemné siete je podľa GFI Software využívanie súkromných PC a ďalších zariadení. Počas koronavírusovej epidémie sa české a slovenské firmy zaujímali najmä o riešenia VPN (podľa 86 % lokálnych predajcov spoločnosti), autentizáciu, prípadne firewall, pričom aktuálne ich trápili zvýšené náklady na zabezpečenie IT. 

V uplynulých niekoľkých mesiacoch sa veľká časť zamestnancov musela spoľahnúť na prácu na diaľku a začali využívať niektoré rizikové komunikačné kanály, akými sú verejné wi-fi siete či domáce routery. Avšak najväčšiu hrozbu predstavujú osobné zariadenia – hlavne PC, ale aj tablety či inteligentné telefóny – bez potrebného zabezpečenia. Veľa hlavne malých a stredne veľkých spoločnosti (SMB) si však nemohlo dovoliť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zo dňa na deň firemné a riadne zabezpečené zariadenia, takže v mnohých firmách pracovníci dodnes doma využívajú súkromné počítače. Tým ale zvyšujú riziko napadnutia kľúčových firemných systémov a sietí. 

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu: 
· Najväčšie riziko práce na diaľku predstavuje podľa 82 % IT predajcov práca zo súkromných PC, podľa 59 % je hlavným rizikom slabá autentizácia a podľa 45 % využívanie verejných wi-fi sietí. 
· 86 % partnerov potvrdilo, že najväčší dopyt počas karantény pocítili po VPN riešeniach, 30 % po autentizácii a po zálohovaní a 27 % po riešení firewallu. 
· Pre zákazníkov bolo najdôležitejším kritériom VPN riešenia cena (57 % respondentov), rýchlosť nasadenia (43 %) a zaistenie proti výpadku (36 %). 
· Podľa 76 % predajcov je najväčšou prekážkou komplexného IT zabezpečenia jeho cena. 

„Rovnako ako vo svete, tak aj v Českej republike a na Slovensku hralo prím zabezpečenie pomocou VPN sietí, ktorým firmy reagovali na masívnu zmenu spôsobu práce. Avšak táto zmena so sebou prináša potrebu aj ďalších opatrení typu firewallu, zálohovania, zvýšenej ochrany emailov či patch manažmentu a firmy sa preto stále viac obzerajú po komplexných modeloch zabezpečenia za rozumnú cenu“, dodal Zdeněk Bínek.

pondelok 29. júna 2020

Aktuálne: Potravinový odpad

Na Slováka pripadá ročne 100 kilogramov (kg) kuchynského bioodpadu. Nielen podľa analýzy WOOD & Company si tak za plytvanie potravinami v budúcnosti priplatíme.

Ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam na Slovenskú až pätinu celkových výdavkov a 15 % slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Napriek tomu však každý Slovák denne vyprodukuje 0,27 kg potravinového odpadu. Okrem domácností vzniká potravinový odpad aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. A je to práve kuchynský biologický odpad, pre ktorý má obsah kontajnerov charakteristický hnilobný zápach. Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu tvoriaceho nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.

Vzhľadom na spomenuté ekonomické a ekologické faktory by mali Slováci v najbližších rokoch kuchynský odpad triediť. Do platnosti príde vyhláška dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Podľa zákona by sa mal zber kuchynského bioodpadu realizovať raz za dva týždne, avšak skúsenosti z EÚ najčastejšie hovoria o frekvencii jedenkrát týždenne. V rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. vedierkový zber od domu k domu. V prípade panelákov je reálnejší tzv. centralizovaný zber do špecializovaných nádob. Súčasťou domácností by sa tak mali stať kompostovateľné vrecká, vedierka a pri bytových zástavbách aj hnedé nádoby. Vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne sa môže následne zhodnotiť v bioplynových staniciach, v kompostárňach či v zariadeniach na energetické využitie odpadu.

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Vyššie náklady miest a obcí sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Nárast nákladov spojených so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu sa očakáva o desiatky percent. Vyššie sadzby za triedenie kuchynského bioodpadu však nie sú a ani nebudú takou výraznou záťažou pre peňaženky ako samotný fakt, že potravinami sa v domácnostiach plytvá. Odhaduje sa, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej odpadovej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny, alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohli rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.

EU: Platforma spravodlivého prechodu

V pondelok 29. júna začína fungovať platforma spravodlivého prechodu (JTP), ktorá má pomôcť členským štátom vypracovať ich územné plány spravodlivého prechodu a získať prístup k financovaniu z viac ako 150 miliárd EUR mechanizmu spravodlivého prechodu. 

Nová on-line platforma bude poskytovať technickú a poradenskú podporu verejným a súkromným zainteresovaným stranám v uhoľných a iných oblastiach s vysokým obsahom uhlíka a ľahký prístup k informáciám o možnostiach financovania a zdrojoch technickej pomoci. Platforma má zabezpečiť, aby sa 40 miliárd EUR (v stálych cenách v roku 2018) navrhnutých v rámci fondu Just Transition Fund nasmerovalo na správne projekty a nezostal žiadny región. Podporí tiež prístup k špecializovanej schéme v rámci InvestEU a pôžičke vo verejnom sektore, ktoré spolu s Fondom spravodlivého prechodu tvoria tri piliere mechanizmu spravodlivého prechodu. 

Platforma spravodlivého prechodu poskytne:
  1. Technickú a poradenskú podporu pre členské štáty a regióny vrátane operatívnosti územných plánov spravodlivého prechodu a budovania potrubí projektov pre mechanizmus spravodlivého prechodu.
  2. Jednotné webové prístupové miesto vrátane možnosti kontaktovať Európsku komisiu s technickými a administratívnymi otázkami, ktoré sa týkajú spravodlivého prechodu.
  3. Zdieľanie informácií, skúseností a znalostí pre fosílne palivá a regióny náročné na uhlík s vyhradenými projektovými a expertnými databázami.
  4. Fórum pre dialóg o spravodlivom prechode, do ktorého sú zapojené miestne a národné zainteresované strany, sociálni partneri, verejné orgány a inštitúcie EÚ.
Zároveň spustením platformy štartuje týždeň on-line podujatí zameraných na uhlie, lignit, rašelinu a ropné bridlice, ako aj na regióny náročné na uhlík, ktoré sa organizujú v rámci virtuálneho týždňa uhlia a seminára o regiónoch zameraných na uhlík. Tieto udalosti informujú zúčastnené strany o najnovšom vývoji politiky EÚ a poskytnú príležitosť na výmenu osvedčených postupov.

Upozorňujeme: Problémy s elektronickými schránkami

Od poslednej povinnej aktivácie e-schránok právnických osôb mimovládneho neziskového sektora zdrojové registre Ministerstva vnútra SR evidujú vyše 33.000 subjektov, ktoré nemajú doplnené údaje o svojom štatutárovi alebo štatutároch a nevedia sa tak prihlásiť do svojej elektronickej schránky. 

Ide o právnické osoby z radov nadácii, neinvestičných fondov, neziskových organizácii poskytujúcich všeobecne prospešné služby, občianskych združení, odborových a zamestnávateľských organizácií a záujmových združení právnických osôb. Je potrebné, aby štatutári kontaktovali príslušný zdrojový register ministerstva vnútra a chýbajúce údaje si doplnili. Rovnako budú tieto organizácie v blízkej dobe kontaktovať pracovníci okresných úradov a vyzývať ich na doplnenie. Ak má organizácia viac štatutárov, musia byť údaje správne vyplnené o každom z nich. 

Do svojej úradnej elektronickej schránky sa štatutár dostane vtedy, ak sa v danom registri nachádzajú údaje v podobe – IČO právnickej osoby, meno, priezvisko a rodné číslo štatutára. Iba v tomto prípade vie štát priradiť úradnú e-schránku konkrétnemu štatutárovi tak, ako je to v prípade elektronických schránok právnických osôb zapísaných v obchodnom registri. Niektoré organizácie existujú desaťročia a štatutárov možno ani nenapadlo ohlásiť príslušnému registru zmenu, ak zmenili meno či adresu pobytu, alebo zmenili samotného štatutára. 

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby bude e-schránky ďalších organizácií v rámci právnických osôb zapísaných v inom ako v Obchodom registri SR aktivovať na doručovanie úradných rozhodnutí postupne v nasledujúcich fázach podľa indikatívneho harmonogramu. Štatutári nájdu potrebné informácie o elektronických schránkach a prístupe k nim na statutar.sk a komplexné informácie aj na slovensko.sk.

piatok 26. júna 2020

SR: Každý druhý podnik uvažuje o krátení pracovného času

Podľa prieskumu Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) v kľúčových odvetviach ekonomiky SR (v priemysle, obchode, stavebníctve a vo vybraných službách) zvažoval skrátenie rozsahu svojej podnikateľskej činnosti formami, akou je napr. skrátenie pracovného času zamestnancov alebo dočasné vynechanie pracovnej zmeny, v čase vrcholu koronakrízy každý druhý podnikateľský subjekt na Slovensku. Úvahy o využití tohto nástroja potvrdilo 46,5 % podnikateľských subjektov. Naopak len 38,2 % podnikov zatiaľ neuvažovalo nad skrátením režimu činnosti podniku.

ŠÚ SR zozbieral v rámci prieskumu odpovede od 434 firiem či podnikov zo štyroch odvetví ekonomiky - obchodu, priemyslu, stavebníctva a vybraných trhových služieb. „Možnosť krátenia rozsahu podnikania najviac uvádzali firmy z odvetvia priemyslu, potvrdilo to až 57 % podnikov. V obchode pripúšťalo krátenie rozsahu podnikania necelých 45 % spoločností, vo vybraných trhových službách takmer 44 % firiem a podnikov“, uviedol Alexander Ballek. Najmenší podiel firiem uvažujúcich o znížení rozsahu podnikania - len 28,8 % - sa prejavilo v stavebníctve. Z hľadiska veľkosti firiem sa odpovede o krátení vyskytovali u šiestich z desiatich podnikov najmä vo veľkých firmách s 250 a viac zamestnancami.

Pokles tržieb potvrdila absolútna väčšina firiem (88 %) v skúmaných odvetviach slovenskej ekonomiky. Spomedzi všetkých firiem 33,9 % podnikov deklarovalo pokles tržieb do 25 % a viac ako polovica podnikov uvádzala prepad tržieb ešte vyšší. Prepad vyšší ako je 50 % tržieb uviedla približne štvrtina podnikov. Najvýraznejšie bolo postihnuté odvetvie vybraných trhových služieb, v ktorom až 74,2 % podnikateľských subjektov riešilo poklesy tržieb. Odvetvie zahrňuje o. i podnikanie s nehnuteľnosťami, cestovné kancelárie, právne, účtovnícke a administratívne služby, stávkové kancelárie či napríklad kadernícke a kozmetické služby. V odvetví obchodu pokles tržieb potvrdilo viac ako 70 % podnikov, v kľúčovom odvetví ekonomiky v priemysle pokles zasiahol 64,8 podnikov a v stavebníctve 58,9 % subjektov. Najhoršia situácia bola v odvetví obchodu, kde najväčší podiel podnikov deklaroval pokles tržieb o viac ako 50 %. Platilo to najmä v kategórii podnikov s 20 – 249 pracovníkmi.

„Celkovo úvahy o prepúšťaní potvrdilo 24 % podnikov. Najväčší podiel firiem pripúšťajúcich prepúšťanie bolo v odvetví stavebníctva, kde očakávalo prepúšťanie 27,4 % a v obchode 26,2 %“,  spresnil Alexander Ballek. Podnikateľské subjekty naprieč sledovanými odvetviami zhodne najčastejšie deklarovali očakávaný pokles zamestnanosti približne do 25 % pracovníkov, uviedlo to až 73 % firiem. Najvýraznejšie sa uvedená miera prepúšťania prejavila vo veľkých spoločnostiach (s 250 až 499 zamestnancami), z ktorých spomenutú mieru prepúšťania uviedlo celkovo 8 z 10 podnikov. Zaujímavosťou tiež bolo, že väčší objem prepúšťania - až do 50 % zamestnancov - uviedlo 14,2 % podnikov, a to najmä stredne veľké spoločnosti (s 20 až 249 pracovníkmi).

Rovnako prieskum potvrdil, že absolútna väčšina spoločností vo všetkých štyroch skúmaných odvetviach neuvažuje o zmene doterajšej podnikateľskej činnosti na inú činnosť.

.

EU: "Zelené" zotavovanie ekonomiky po pandémii

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vyzvala  Európsku úniu (EÚ), aby urýchlila renováciu budov s cieľom znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2). A zaviedla tiež schémy, ktoré povzbudia spotrebiteľov, aby nahradili neefektívne staré spotrebiče a autá novými v rámci "ekologického" zotavovania ekonomiky po pandémii nového koronavírusu.

Podľa odporúčaní IEA pre úniu nová politika pomôže zabezpečiť, aby fond na obnovu hospodárstva vo výške 750 miliárd eur, ktorý navrhla Európska komisia, podporil čistú energiu a zamedzil trvalému nárastu emisií po pandémii. Európska komisie chce, aby sa blok stal klimaticky neutrálny do roku 2050, investície do úspor energie by tak podľa IEA mali byť jej „hlavným cieľom“. Renovácie budov riadené prísnejšími stavebnými normami EÚ by pomohli európskym spotrebiteľom znížiť účty za energie, ktoré sa odhadujú na viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie programy by ich mohli povzbudiť, aby staré chladničky, automobily a iné spotrebiče nahradili novými, úspornejšími. 

Pokles cien palív vyvolaný novým koronavírusom je podľa OEA príležitosťou pre EÚ postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá a zreformovať dane v prospech nízkouhlíkovej energie. Plánované zmeny pravidiel štátnej pomoci EÚ na budúci rok by mali umožniť verejné investície do veľkých projektov s vodíkovými a lítium-iónovými batériami. Európska komisia už deklarovala, že výdavky EÚ na obnovu nesmú ohroziť jej cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050 na nulu zo súčasných vyše 4 miliárd ton ekvivalentu CO2.

Keďže sa očakáva, že investície do obnoviteľnej energie v Európe v tomto roku klesnú o tretinu v porovnaní s rokom 2019, IEA pripomenula, že financovanie výskumu v EÚ a podpora od Európskej investičnej banky musia pomôcť vyrovnať tento „historický“ pokles. Obnoviteľné zdroje už tvoria 32 % energetického mixu EÚ. Ale mimo odvetvia energetiky sa podľa IEA transformácia smerom k nižšej produkcii emisií ešte „len začala“. Agentúra preto odporúča prísnejšie požiadavky na úsporu energií v priemysle, ktorý je ich najväčším spotrebiteľom.

On-line: Ochrana súkromných informácií

Používate Google? Väčšina z nás určite áno, preto je dobré vedieť o novinkách v oblasti on-line bezpečnosti a ochrany súkromia, ktoré oznámil Sundar Pichai, CEO Google prostredníctvom oficiálneho blogu spoločnosti.

Zodpovedné zaobchádzanie s osobnými dátami
* Automatické odstraňovanie dát - používateľovi, ktorý si po prvýkrát zapne "Históriu polohy sa automaticky zapne možnosť automatického odstraňovania dát po 18 mesiacoch. To isté nastavenie platí v rámci "Aktivity na internete a v aplikáciách pre všetky nové účty. Pre používateľov, ktorí mali už predtým obe možnosti zapnuté, sa ich osobné nastavenia meniť nebudú.
* Automatické odstraňovanie dát sa bude týkať aj služby YouTube, ktoré bude pre nové účty prednastavené na 36 mesiacov. Toto nastavenie používateľ aktivuje aj vtedy, ak si po prvýkrát zapne "Históriu YouTube".

Súkromie pod kontrolou - aktualizácia nástrojov na ochranu súkromia a osobných údajov
* Ovládanie Google účtu priamo z Vyhľadávania - prihlásený používateľ bude čoskoro môcť napríklad vyhľadávať "Google kontrola ochrany súkromia" či otázky typu "Je môj Google účet zabezpečený". Zobrazí sa mu prehľadné okienko, v ktorom bude možné svoje nastavenia súkromia a zabezpečenia skontrolovať a zmeniť.
* Jednoduchší prístup k režimu Inkognito - stačí len dlhšie podržať profilový obrázok vo Vyhľadávaní, v Mapách Google a YouTube, čo aktivuje režim Inkognito. Táto možnosť je dostupná pre aplikáciu Google na iOS a čoskoro bude k dispozícii aj pre Android a ďalšie aplikácie.
* Vylepšené ovládacie prvky ochrany súkromia - každý rok viac ako 200 miliónov používateľov navštívi Kontrolu ochrany súkromia. Novinkou sú proaktívne odporúčania, vrátane pomoci pri spravovaní nastavení súkromia.

Zabezpečenie a kontrola hesiel
* Používateľ bude mať jedným kliknutím k dispozícii prehľad o zabezpečení účtu, kde budú zahrnuté aj personalizované odporúčania na ochranu dát. Čoskoro bude nástroj Kontrola hesiel prepojená s Kontrolou zabezpečenia, kde bude používateľovi automaticky oznámené, či nedošlo k narušeniu prihlasovacích údajov.
* Kontrolu hesiel využíva viac ako 100 miliónov používateľov, ktorí zaznamenali pokles úniku prihlasovacích údajov o 30 %, čo sa preukázalo ako veľmi efektívny spôsob chrániť používateľov nielen na Googli, ale aj na internete. Používateľom budeme poskytovať informácie, ktoré potrebujú na zabezpečenie akéhokoľvek rizikového účtu. Táto možnosť je momentálne integrovaná do Google účtu a Chromu.

Investície do technológií na ochranu súkromia
*Google sprístupnil svoju knižnicu diferenciálnej ochrany súkromia, aby uľahčil zakomponovanie ochrany súkromia do rôznych produktov naprieč odvetviami. Mnohí vývojári už túto knižnicu využívajú. Teraz ju rozširuje o nové programovacie jazyky, vrátane Java a Go. Takisto uvádza aj ďalšie nástroje, ktoré majú vývojárom pomôcť zabezpečiť ochranu súkromia pri nasadzovaní strojového učenia. Technológia diferenciálnej ochrany súkromia bola napríklad využitá pri zverejňovaní prehľadov o pohybe komunít (Community Mobility Report), ktoré pomáhajú zdravotníckym organizáciám v boji s pandémiou koronavírusu.

štvrtok 25. júna 2020

Zelené budovy: Nové normy

Energetická náročnosť pokrytá z obnoviteľných zdrojov, nižšie emisie, ekologickejšie stavby, vyššia hodnota nehnuteľnosti, úspora nákladov na prevádzku – to je len niekoľko celospoločenských prínosov zelených budov. Od 1. 1. 2021 začnú platiť prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Sme pripravení akceptovať a plniť nové normy? 

Udržateľné, zodpovedné a ekonomicky efektívne stavby aj renovácie sa stali súčasťou spoločenskej objednávky, kedy ľudia stále viac vyžadujú zásahy šetrné k životnému prostrediu, ako aj legislatívnych noriem, ktoré sa neustále sprísňujú. V zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. Z.) je u nás od roku 2008 povinná energetická certifikácia. Pri nej sa každá budova zaradí do energetickej triedy podľa kritéria škálovania, ktorým je globálny ukazovateľ – primárna energia v kWh/(m2. a) s konkrétnou stanovenou úrovňou pre rôzne typy stavieb. 

Posledná veľká zmena na Slovensku prebehla pred 4 rokmi, kedy od 1. 1. 2016 musia byť všetky novostavby „ultranízkoenergetické“, resp. spadajúce do energetickej triedy A1. Od 1. 1. 2021 nás v kontexte novej legislatívy Európskej únie čaká sprísnenie noriem a prechod na energetickú triedu A0 (úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie). Rozhodujúci bude pritom podľa Slovenskej rady pre zelené budovy dátum žiadosti o stavebné povolenie – ak sa právoplatne podá žiadosť do 31. 12. 2020, budova ešte bude podliehať ET A1. K 1. 1. 2021 to už bude ET A0. Energetická trieda A0 pritom nie je konečná stanica. Pribudnúť by mali 3 ďalšie stupne - zosúladenie projektových hodnotení EHB s realitou, uhlíkovú neutralitu budov počas prevádzky (Operational Net Zero Carbon) a uhlíkovú neutralitu stavieb v celom životnom cykle (Whole-life NZC).

Trend: Zahraničné potraviny

Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú maximálne znepokojení vývojom zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Kým ešte v roku 2018 k nám potraviny vozilo 700 kamiónov počas každého pracovného dňa, dnes je to už 823 kamiónov plne naložených zahraničnými potravinami. 

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na Slovensko stále dovážame množstvo výrobkov, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť aj sami. Zo živočíšnych výrobkov sme v roku 2019 najviac doviezli mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené v celkovej hodnote 302 mil. eur, syry a tvarohy v hodnote 187,9 mil. eur tisíc eur, mäso a jedlé droby z hydiny, čerstvé chladené alebo mrazené v hodnote 171,4 mil. eur, ale aj maslo a iné tuky a oleje pochádzajúce z mlieka; mliečne nátierky v hodnote 57,2 mil. eur. Z rastlinných výrobkov sme v roku 2019 najviac dovážali zemiaky, čerstvé alebo chladené v hodnote 35, 6 mil. eur, mrkvu, cviklu, koziu bradu, hľuzový zeler, reďkev, repy a podobné jedlé korene v celkovej hodnote 29,4 mil. eur, jačmeň v hodnote 25,6 mil. eur alebo zeleninu (nevarená alebo varená vo vode alebo v pare), mrazenú v hodnote 24,3 mil. eur. Zo skupiny potraviny, nápoje a tabak sme v roku 2019 najviac doviezli chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, obsahujúce kakao v celkovej hodnote 208,8 mil. eur, vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor v hodnote 143,5 mil. eur alebo párky, salámy a podobné výrobky z mäsa, drobov alebo z krvi v hodnote 107,9 mil. eur.

Ak porovnávame množstvo dovezených potravín, tak medzi našich najhlavnejších importérov patria naši susedia. Za prvé štyri mesiace 2020 nás najviac zásobili Česi. Doviezli k nám viac ako 353 tisíc ton potravín v hodnote takmer 430 mil. eur. Nasledujú Maďari s objemom viac ako 157 tisíc ton potravín v hodnote 133 mil. eur. Tretí najväčší dovozca na Slovensko je za spomenuté obdobie Poľská republika. Doviezla k nám viac ako 140 tisíc ton potravín v hodnote 189 mil .eur. (zdroj: Eurostat).
 

Upozorňujeme: Negatívne dôsledky stresu

Stresové podnety vyvolávajú v organizme stresovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Práve tieto dôsledky stresu v dávnej minulosti človeku mnohokrát zachránili život, dnes má však stres, najmä ten dlhodobý, presne opačný účinok.

„Počas stresu v tele nastanú zmeny, ktoré môžeme považovať za pozitívne a ktoré nám pomáhajú záťažovú, stresovú situáciu prekonať. Je to napríklad zvýšenie pozornosti, zrýchlenie činnosti srdca, vylúčenie stresových hormónov, čo umožní človeku podať lepší výkon. Ak sa však stresové situácie často opakujú, nevieme ich kontrolovať a nedokážeme ich zvládať, začnú sa prejavovať negatívne dôsledky stresu vedúce k nárastu chronických ochorení", vysvetľuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Nezvládaný stres nám tak môže výrazne poškodiť imunitný systém a zvýšiť náchylnosť na rôzne infekcie. Následkom stresu stúpa aj riziko vzniku astmy, cukrovky, tráviacich a kožných problémov či migrény. Dlhodobý stres však zanecháva najhoršie stopy na srdcovo-cievnom systéme. Životný štýl, ktorého súčasťou je aj stresový faktor, sa dokonca podieľa na riziku vzniku infarktu až 60 %. Pri sedavom spôsobe života a práci sa stresové hormóny hromadia v organizme a rôznymi mechanizmami poškodzujú najmä srdce a cievy.

V stresových situáciách sa však podľa viacerých prieskumov ocitáme práve na pracovisku. Až 49 % zamestnancov na Slovensku v on-line prieskume, ktorý zrealizovala spoločnosť Profesia pre združenie zodpovedných firiem Business Leaders Forum pri Nadácii Pontis, potvrdilo, že pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, resp. takmer každý deň. Negatívny vplyv dlhodobého stresu na zdravie zamestnancov zistili aj fínski vedci, ktorým sa dvadsaťpäťročnou štúdiou na 800 zamestnancoch podarilo preukázať, že tým, na ktorých sa v zamestnaní kladú vysoké nároky, hrozí až dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je v rámci Európskej únie pracovný stres dokonca druhým najčastejším problémom súvisiacim s prácou a vysoké pracovné nasadenie negatívne vplýva na zdravie a duševnú pohodu.

V práci trávime veľkú časť života, preto sa nemožno čudovať, že popri rodinnej anamnéze a spôsobe života môže byť aj povolanie, ktoré vykonávame, spúšťačom závažných ochorení, najmä ak na pracovisku pravidelne čelíme veľkému pracovnému tlaku a stresu. Dokonca určité skupiny povolaní sú špecifické práve tým, že sa u nich častejšie než v iných profesiách vyskytujú ochorenia, ktoré priamo súvisia s výkonom ich práce. „Pri povolaniach s vysokým pracovným nasadením a s vysokou mierou zodpovednosti sa najčastejšie rozvinú choroby srdcovo-cievneho systému. Takmer rovnakým rizikom je v nich rozvoj psychických problémov. Pri sedavom zamestnaní a práci s počítačom zasa môžeme pozorovať problémy s chrbticou, očami a častý je aj syndróm karpálneho tunela“, upozorňuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc.

streda 24. júna 2020

Aktuálne: Dotácia na nájomné

Pre koronakrízu muselo byť podľa odhadov na Slovensku zatvorených približne 50-tisíc predajní a 20-tisíc reštaurácií. Podnikatelia už môžu žiadať o dotáciu na nájomné, ak mali zatvorené prevádzky, alebo významne obmedzili svoju činnosť. Ministerstvo hospodárstva SR spustilo aplikáciu na registráciu žiadateľov o dotáciu, žiadosti sa podávajú prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Žiadosti bude možné podávať do konca novembra tohto roka. 

O dotáciu žiada prenajímateľ, ktorý sa prihlási na Ústredný portál verejnej správy. Vo formulári vyplní potrebné dáta, ktoré si dopredu dohodol s nájomcom a formulár odošle do elektronickej schránky nájomcu. Ten bude mať 48 hodín, aby dáta overil a dodal na žiadosť elektronický podpis. Následne pôjde formulár späť prenajímateľovi, ktorý ho taktiež elektronicky podpíše. Až potom putuje žiadosť na ministerstvo a do systému na spracovanie. Keďže sa očakáva okolo 70 až 100-tisíc žiadostí, aby sa predišlo problémom s preťažením systému, vytvoril sa harmonogram predkladania žiadostí podľa krajov. Prví môžu o pomoc môžu žiadať podnikatelia z Prešovského kraja. Následne bude každý deň vyčlenený pre jeden kraj. Ako druhí sa dostanú na rad podnikatelia z Banskobystrického kraja, potom z Košického, Žilinského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a ako poslední z Bratislavského kraja. Keď sa vystriedajú všetky kraje, celý postup sa zopakuje a po opadnutí prvotného náporu sa už podľa poradkyne budú môcť hlásiť všetci. 

Návrh je postavený na dobrovoľnosti, na dohode prenajímateľa a nájomcu. Dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania. Súčasne platí, že výška dotácie nesmie presiahnuť polovicu nájomného. Nájomcovi sa taktiež umožňuje zaplatiť zostávajúce nájomné najviac v 48 rovnako vysokých mesačných splátkach.

EU: Nenávistné prejavy na internete

Európska komisia uverejnila výsledky piateho hodnotenia Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016. Výsledky sú celkovo pozitívne, keďže IT spoločnosti zhodnotia 90 % označeného obsahu do 24 hodín a odstránia 71 % obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav. Platformy však musia ďalej zlepšovať transparentnosť a spätnú väzbu používateľom. Takisto musia zabezpečiť, aby sa označený obsah vyhodnocoval v priebehu času jednotne; medzi jednotlivými vzájomne porovnateľnými hodnoteniami, ktoré boli vykonané v rôznych obdobiach, sa totiž vyskytli rozdiely.

Z piateho hodnotenia vyplýva, že v roku 2020 sa dosiahli tieto priemerné výsledky:
  • Platformy do 24 hodín posúdili 90 % označeného obsahu – v roku 2016 to bolo len 40 % obsahu.
  • Platformy odstránili 71 % obsahu považovaného za nezákonný nenávistný prejav – v roku 2016 bolo odstránených len 28 % obsahu.
  • V priemere sa odstráni podobné množstvo obsahu, ako sme zaznamenali v predošlých hodnoteniach. Platformy teda naďalej rešpektujú slobodu prejavu a vyhýbajú sa odstraňovaniu obsahu, ktorý nemožno považovať za nezákonný nenávistný prejav.
  • Platformy odpovedali a poskytli spätnú väzbu na 67,1 % prijatých upozornení. Oproti predchádzajúcemu hodnoteniu (65,4 %) sa tento podiel zvýšil. Len Facebook však informuje používateľov systematicky; všetky ostatné platformy sa v tom musia zlepšiť.
Výsledky získané za posledné štyri roky uplatňovania kódexu správania sa uplatnia v prebiehajúcich diskusiách o tom, ako posilniť opatrenia proti šíreniu nezákonného obsahu on-line v budúcom balíku právnych predpisov o digitálnych službách, ku ktorému Európska komisia nedávno otvorila verejnú konzultáciu. Komisia sa zamyslí nad spôsobmi, ako primäť všetky platformy, na ktorých sa objaví nezákonný nenávistný prejav, aby preň zaviedli účinné systémy oznamovania a protiopatrení. Okrem toho bude komisia v rokoch 2020 a 2021 pokračovať v sprostredkovaní dialógu medzi spoločnosťami IT a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi proti nenávistným prejavom v teréne, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu s tímami zameranými na moderovanie obsahu a spoločné chápanie právnych špecifík nenávistného prejavu na tom-ktorom mieste.

Radíme: Užívanie viacerých liekov

Pri užívaní viacerých liekov by mali zvýšiť opatrnosť najmä kardiologickí pacienti, ktorí sa okrem ochorenia srdca často liečia aj na ďalšie choroby. Užívajú preto spravidla najviac nevhodných kombinácií liekov, v dôsledku čoho sú vo veľkej miere ohrození liekovými interakciami, ktoré môžu viesť k ďalším zdravotným problémom. 

Odborníci z Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) na webovej stránke projektu Lieky s rozumom zdôrazňujú: „Ak napríklad takýto pacient pociťuje bolesti a únavu svalov a pritom nevykonával fyzicky náročnú aktivitu, mohla to zapríčiniť kombinácia liekov na vysoký cholesterol a liekov na poruchu srdcového rytmu.“ Užívanie liekov na riedenie krvi a liekov na poruchy srdcového rytmu môže zase zapríčiniť krvácanie z nosa, vznik modrín, ale aj prasknutie a krvácanie žalúdočného vredu. Lieky riediace krvné zrazeniny v kombinácii s tabletkami na žalúdočné vredy alebo baktériu Helicobacter pylori môžu okrem prasknutia a krvácania žalúdočného vredu dokonca spôsobiť aj infarkt či mŕtvicu.

Na záver odborníci AOPP ale dodávajú, že ak bola lekárom predpísaná liečba, v každom prípade je potrebné ju dodržať! Akékoľvek zmeny v užívaní liekov je vždy potrebné najprv konzultovať s lekárom či lekárnikom.

utorok 23. júna 2020

Aktuálne: Memorandum o porozumení

Ministerstvo financií SR a Slovenská banková asociácia podpísali Memorandum o porozumení. Súčasťou je aj záväzok bánk, že po zrušení legislatívneho rámca upravujúceho bankový odvod ukončia konania na vrátenie už uhradených prostriedkov a nebudú iniciovať nové konania ani právne kroky voči bankovému odvodu prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie. 

Bankám by mala byť už od 1. júla 2020 zrušená povinnosť platiť bankový odvod. Banky sa zaväzujú, že pre účtovné obdobia 2019 – 2022 vrátane navrhnú svojim akcionárom vyplatenie dividend najviac do výšky čistého zisku daného účtovného roka zníženého o sumu rovnajúcu sa 0,2 % výšky pasív banky vypočítaných podľa zákona o osobitnom finančnom odvode so stavom pasív k 30.6.2020. Táto povinnosť sa nevzťahuje na pobočky zahraničných bánk. Táto časť nerozdeleného zisku bude použitá na posilnenie vlastných zdrojov bánk tak, aby banky svojim úverovaním podporili sektory slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä: spotreba domácnosti a fyzických osôb, vrátane potreby bývania, infraštruktúrne projekty, projekty zamerané na zvýšenie produktivity a efektivity podnikov a projekty „ zelenej„ ekonomiky.

Prostredníctvom úverovania vybraných sektorov by sa mohol zvýšiť hrubý domáci produkt krajiny každý rok o sumu rovnajúcu sa približne 7-násobku navýšených vlastných zdrojov. Hodnota 0,2 % zo sumy pasív bánk dnes predstavuje približne 150 mil. EUR, čo by mohlo viesť k navýšeniu úverov o cca. 1 mld. EUR. Týmto navýšením úverov by sa mohol hrubý domáci produkt krajiny každoročne zvýšiť približne o dodatočnú 1 mld. EUR s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 200-300 mil. EUR. Predpokladom napĺňania uvedeného navýšenia úverov je existencia zodpovedajúcej dopytovej stránky, t.j. existencia zodpovedajúcich projektov a predmetov financovania v súlade s úverovými a rizikovými politikami jednotlivých bánk. 

Banky sa ďalej zaväzujú, že investujú finančné prostriedky, ktoré môžu mať základ aj v nevyplatených dividendách, vo výške aspoň 500 mil. EUR v každom z kalendárnych rokov 2020 až 2023 na financovanie vybraných projektov v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä: Významné infraštruktúrne a rozvojové investičné projekty štátu vrátane projektov Rozvojového fondu Slovenska – napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj ekonomiky Slovenskej, projekty zamerané na rozvoj podnikov s majetkovou účasťou štátu, štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky Slovenskej republiky. V prípade, ak bude bankám v danom kalendárnom roku vo finančných nástrojoch splatená akákoľvek suma, banky sa zaväzujú svoj investičný záväzok zvýšiť o túto sumu. 

V zmysle Memoranda by mal do konca tohto roka vzniknúť Rozvojový fond Slovenska zameraný na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR. Po zrušení legislatívneho rámca bankového odvodu bude do fondu vložená suma vo výške 1 mld. EUR z vyzbieraných prostriedkov osobitného odvodu finančných inštitúcií. Uvedená čiastka môže priniesť až 4 mld. EUR na HDP Slovenska. Medzi oblasti, ktoré budú z fondu financované, budú patriť napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj slovenskej ekonomiky. Približne 250 mil. EUR z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore bude rozdelených nasledovne: približne 150 mil. EUR bude použitých na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31.12.2019 a približne 80 mil. EUR z vyzbieraných zdrojov doplní zdroje národného fondu, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1 % krytých vkladov so stavom k 31.12.2019.

EU: Krízová pomoc pre poľnohospodárov

Európsky parlament schválil navýšenie krízovej pomoci, ktorú budú môcť štáty Európskej únie (EÚ) už čoskoro vyplatiť poľnohospodárom a malým agropotravinárskym podnikom z fondu rozvoja vidieka EÚ.

Nová právna úprava umožní vládam členských štátov využiť dosiaľ nevyčerpané prostriedky EÚ z ich programov rozvoja vidieka na vyplatenie jednorazových paušálnych kompenzácií pre farmárov a malé podniky - pôsobiace napríklad v oblasti spracovania poľnohospodárskych produktov, ktoré výrazne zasiahla kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19. Toto mimoriadne a časovo obmedzené opatrenie zamerané na cielenú podporu likvidity za účelom udržania výroby bude financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

Strop kompenzácií určených pre krízou najviac zasiahnutých poľnohospodárov dosiahne úroveň 7.000 eur, čo predstavuje o 2.000 eur viac, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Malé agropotravinárske podniky by v súlade s pôvodným návrhom komisie mohli získať podporu do 50.000 eur. Členské štáty budú môcť na financovanie mimoriadnych kompenzácií využiť maximálne 2% celkového objemu prostriedkov EÚ, ktoré im boli pridelené v rámci ich programu rozvoja vidieka. Európska komisia pôvodne navrhovala stanoviť strop na úrovni 1%.

Parlament tiež v snahe poskytnúť členským štátom viac času na uvoľnenie podpory schválil predĺženie lehoty na vyplatenie kompenzácií z 31. decembra 2020 na 30. júna 2021. Žiadosti o podporu však budú musieť byť schválené kompetentnými vnútroštátnymi orgánmi do 31. decembra 2020.

Parlamentom schválený text nariadenia, ktorý je výsledkom neformálnej dohody poslancov so zástupcami členských štátov, musí ešte formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Následne bude nová legislatívna úprava zverejnená v Úradnom vestníku EÚ a ihneď potom vstúpi do platnosti.


Radíme: Čo môže na sociálnych sieťach uškodiť

Sociálne siete slúžia personalistom aj na získanie doplňujúcich informácií ku kandidátom na pohovor. Podľa životopisu neodhadnete osobnosť človeka a jeho vystupovanie. Chýbajúce informácie môžu personalistom doplniť práve sociálne siete ako je Facebook a Instagram a po novom aj TikTok. Prezentácia či vyjadrenia na sociálnych sieťach vypovedajú o osobnosti človeka, vieme tak predpokladať, či sa napríklad potenciálny uchádzač hodí do firemnej kultúry danej spoločnosti, prípadne kolektívu. 

Ak teda kandidát viackrát neprejde výberovým konaním napriek kvalitnému vzdelaniu a dobrému životopisu, je na čase skontrolovať všetky verejne dostupné zdroje informácií. Začať treba vyhľadaním svojho mena na Google – personalisti, ale aj ktokoľvek iný sa môže týmto jednoduchým spôsobom dostať k fotografiám, blogom či webovým stránkam, ktoré meno uchádzača spájajú s nevhodným obsahom. V takom prípade je možné využiť inštitút vymazania výsledkov vyhľadávania na základe predpisov Európskej únie o ochrane údajov. V ďalšom kroku je vhodné skontrolovať svoje verejne prístupné profily na sociálnych sieťach, ako je Facebook, Instagram, TikTok a podobne. Personalistov zaujíma akýkoľvek obsah, ktorý im doplní chýbajúce informácie o osobnostných a povahových črtách kandidáta. Najčastejšie ovplyvňujú rozhodnutia firiem provokatívne alebo obsahovo závadné fotografie, pozitívny vzťah k alkoholu a drogám, vulgárne komentáre, nedostatočné vyjadrovanie a gramatické chyby, ale aj diskriminačné alebo príliš sexistické komentáre uchádzača. O kandidátovi dokáže mnohé vypovedať aj šírenie konšpiračných a nepravdivých informácií. Veľmi citlivo je náborármi vnímané verejné osočovanie minulých či súčasných zamestnávateľov. A úplnú stopku dostanú tí uchádzači, ktorí na sociálnych sieťach zdieľajú z rôznych pohnútok kompromitujúce alebo tajné informácie od svojich zamestnávateľov. Kontrolou prechádzajú aj informácie o vzdelaní, mali by sa zhodovať na sociálnej sieti aj v životopise.

„Personalisti majú k dispozícii obrovské množstvo softvérových nástrojov, ktoré dokážu automaticky vygenerovať profil uchádzača z verejne dostupných informácií. Väčšina z nich vie pomocou umelej inteligencie identifikovať nevhodné príspevky na sociálnych sieťach, zaznamenať príspevky s vybranými kľúčovými slovami, upozorniť na verejne dostupné a nevhodné komentáre za akékoľvek obdobie, neraz aj hlboko v minulosti“, upozorňuje Diana Nackinová. Záujemci o pracovné miesto by si preto mali skontrolovať nastavenia svojich sociálnych sietí, upraviť spätne práva svojich súkromných príspevkov tak, aby neboli verejne prístupné. Pri fotografiách je vhodné skontrolovať, kto všetko je na nich označený, pretože k nim možno získať prístup cez priateľov. Grafton upozorňuje aj na fenomén čoraz obľúbenejšej sociálnej siete TikTok – rôzne výzvy a videá, ktoré v danej chvíli pripadajú uchádzačom vtipné, môžu po nejakom čase spôsobiť zbytočnú katastrofu vo výberovom konaní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnaných ľudí – personalisti môžu z času na čas získať zo sociálnych sietí informácie, ktoré môžu viesť k rozviazaniu pracovného pomeru.

Správny prístup k využitiu sociálnych sietí na sebaprezentáciu môže byť naopak rozhodujúcim faktorom vo výberovom konaní. „Sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou práce náborárov, ktorí vyhľadávajú talenty. Spoločnosti využívajú na priame vyhľadávanie kandidátov najmä sociálnu sieť LinkedIn. Facebook sa častejšie používa na online náborové kampane, či kampane zamerané na povedomie o značke zamestnávateľa. Za výhodu sa považuje fakt, že komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí je flexibilnejšia a kandidáti sa cítia otvorenejší a uvoľnenejší“, hovorí Diana Nackinová. Profil na sociálnej sieti LinkedIn nemusí mať každý – no pri manažérskych, alebo expertných profesiách je nevyhnutnosťou. Pasívny účet s podrobnými informáciami síce môže pomôcť personalistom pri vyhľadávaní, no aktívne príspevky prezentujúce profesionalitu uchádzača, relevantné komentáre alebo pravidelné zverejňovanie užitočných informácií pre ostatných užívateľov LinkedInu môžu byť faktorom, ktorý rozhodne o prijatí. Vynikajúco môže na budovanie vlastnej značky poslúžiť aj Facebook – ak si personalista môže overiť, že uchádzač je aktívny v rôznych verejných profesných skupinách alebo sa pravidelne zapája v expertných poradniach, takmer isto mu to pomôže tam, kde sa rozhoduje medzi rovnocennými kandidátmi.

pondelok 22. júna 2020

Radíme: Zdravé kúpanie

Kúpaciu sezónu na umelých aj prírodných kúpaliskách ovplyvňujú protiepidemické opatrenia prijaté pre COVID-19. Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnil zásady zdravotne bezpečného kúpania sa.

Ako sa v súčasnej situácii správať na kúpalisku
  • Nenavštevujte kúpalisko, ak ste chorí, alebo máte príznaky ochorenia – ohrozujete seba aj ostatných.
  • Pri vstupe na kúpalisko si dezinfikujte ruky – na častú dezinfekciu a umývanie rúk dbajte počas celého pobytu na kúpalisku u seba i detí a vyhýbajte sa dotyku očí, nosa a úst.
  • Pri pobyte na voľných oddychových plochách odporúčame dodržiavať odstup dva metre od okolitých oddychujúcich jednotlivcov, členov skupín či domácností.
  • Dvojmetrové odstupy odporúčame dodržiavať aj pri pohybe po areáli kúpaliska – bezpečnú vzdialenosť dodržiavajte najmä v šatniach a sprchách, na toaletách, v radoch na služby a pod.
  • Vyhýbajte sa zoskupovaniu a úzkym kontaktom s neznámymi osobami.
  • Uprednostňujte bezkontaktné platby.
  • Rešpektujte pokyny a zavedené postupy prevádzkovateľa kúpaliska.
  • Na kúpalisku nemusia nosiť rúška návštevníci ani zamestnanci.
Najbezpečnejšie je navštevovať oficiálne prevádzkované a schválené kúpaliská, kde sa okrem kvality vody kontroluje aj dodržiavanie ďalších povinností, ktoré vyplývajú z legislatívy a prírodné vodné plochy, ktoré sú regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva monitorované. Aktuálne výsledky kontrol uverejňuje počas letnej kúpacej sezóny pravidelne v týždňových intervaloch (vždy v piatok) na webe Úrad verejného zdravotníctva SR ako aj na internetových stránkach 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

Kúpanie je určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a neporušenú pokožku. Ak je poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie – pri kúpaní sa nie je možné totiž úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov.

EU: Nový akčný plán digitálneho vzdelávania

Európska komisia vyhlásila otvorenú verejnú konzultáciu, aby jej budúci nový akčný plán digitálneho vzdelávania odrážal skúsenosti, ktoré Európska únia (EÚ) nadobudla v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy počas krízy spôsobenej koronavírusom. 

Pandémia spôsobila rozsiahle zatváranie škôl a univerzít, ako aj prechod na dištančné a online vzdelávanie a používanie digitálnych technológií v masovom a nebývalom rozsahu. Táto konzultácia pomôže poučiť sa zo skúseností a poskytnúť informácie o návrhoch akčného plánu, ktoré budú mať kľúčový význam v období obnovy po pandémii spôsobenej ochorením COVID-19. 

Cieľom verejnej konzultácie je zhromaždiť názory všetkých občanov, inštitúcií a organizácií z verejného aj zo súkromného sektora ochotných podeliť sa o svoje názory a skúsenosti s bezprecedentnou krízou a so svojou víziou digitálneho vzdelávania v Európe. Konzultácia bude k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ a bude trvať do 4. septembra. Celý proces počas leta doplní rad on-line osvetových podujatí s cieľom získať ďalšie názory na digitálne vzdelávanie a krízu spôsobenú koronavírusom.

Digitálna transformácia je jednou z priorít, ktoré si Európska komisia vytýčila vo vlajkovej stratégii s názvom Európa pripravená na digitálny vek. Kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčom na dosiahnutie tohto cieľa a zabezpečenie, aby všetci Európania boli pripravení žiť a pracovať v digitálnom veku. S cieľom dosiahnuť túto víziu predloží Európska komisia v septembri 2020 nový akčný plán digitálneho vzdelávania. Pôjde o kľúčový nástroj v procese obnovy po pandémii COVID-19, ktorý zohľadní skúsenosti z krízy a stane sa súčasťou dlhodobej vízie európskeho digitálneho vzdelávania.

COVID-19: Superpočítače a umelá inteligencia

Konzorcium Exscalate4CoV financované zo zdrojov Európskej únie (EÚ) oznámilo, že raloxifén – už registrovaný generický liek používaný na liečbu osteoporózy – by mohol byť účinný pri liečbe pacientov s ochorením COVID-19, ktorí majú mierne príznaky. 

Konzorcium využíva jedinečnú kombináciu vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a biologického spracovania a spája 18 partnerov a ďalších 15 pridružených členov. Patria sem superpočítačové strediská v Taliansku, Španielsku a Nemecku, veľké výskumné centrá, farmaceutické spoločnosti a biologické inštitúty v celej Európe. Platforma má výpočtovú kapacitu približne 120 petaflopov, čo umožňuje výskum správania molekúl na identifikáciu účinnej liečby koronavírusu. Chemická databáza projektu vďaka dohodám s novopridruženými farmaceutickými spoločnosťami neustále rastie. Ide o jeden z mnohých príkladov toho, ako program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 spája najlepších európskych výskumníkov, farmaceutické spoločnosti, technológie a výskumné infraštruktúry v boji proti tomuto vírusu.

Konzorcium už vďaka superpočítačom virtuálne otestovalo 400.000 molekúl. Z nich sa 7.000 dostalo do užšieho výberu a bolo ďalej testovaných in vitro. Raloxifén sa objavil ako sľubná molekula: podľa autorov projektu by mohol účinne blokovať replikáciu vírusu v bunkách, čím by sa mohlo spomaliť šírenie ochorenia. Výskumníci uviedli, že medzi výhody tohto lieku patrí vysoká znášanlivosť pacientov, bezpečnosť a známy toxikologický profil. V ďalšom kroku bude konzorcium diskutovať s Európskou agentúrou pre lieky o tom, ako prikročiť ku klinickému skúšaniu, aby bolo možné posúdiť nové potenciálne použitie raloxifénu. V prípade úspechu by sa liek mohol rýchlo sprístupniť vo veľkých objemoch a pri nízkych nákladoch.

piatok 19. júna 2020

Aktuálne: 5G na Slovensku

Elektronická aukcia frekvenčných pásiem pre 5G siete na Slovenskú sa oproti plánovanému termínu posúva zatiaľ bez akýchkoľvek ďalších informácií.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) rozhodol o posunutí oznámeného plánovaného termínu konania elektronickej aukcie, ktorá bola naplánovaná na 22.6.2020 pre frekvenčné pásmo 1800 MHz a v nadväznosti na to aj pre frekvenčné pásma 700 a 900 MHz. 

Podľa informácií na webe regulačného úradu výberové konanie pokračuje a o novom termíne konania elektronickej aukcie bude včas informovať. S odvolaním na ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách však žiadne bližšie informácie nie sú k dispozícii.

EU: Udržateľné hospodárstvo

Európsky parlament schválil nové pravidlá, na základe ktorých bude možné označiť hospodársku činnosť za environmentálne udržateľnú. 

Nariadenie o udržateľných investíciách prináša šesť cieľov v oblasti ochrany životného prostredia, pričom hospodársku činnosť umožňuje označiť ako environmentálne udržateľnú iba v prípade, ak prispieva aspoň k jednému z nich a zároveň výrazne neohrozuje dosahovanie žiadneho z ďalších piatich cieľov. Medzi šesticu cieľov patrí: · zmierňovanie zmien klímy, · adaptácia na zmenu klímy, · udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, · prechod na obehové hospodárstvo - vrátane predchádzania vzniku odpadu a zvýšenia miery využívania druhotných surovín, · prevencia a kontrola znečisťovania, · ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov. 

Zadefinovanie jasných „zelených‟ kritérií pre investorov je nevyhnutným predpokladom na získavanie ďalších verejných a súkromných prostriedkov na projekty zamerané na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050 tak, ako to predpokladá Európsky ekologický dohovor. Nová legislatíva by tiež mala pomôcť predchádzať takzvanej klamlivej ekologickosti. Európska komisia odhaduje, že Európska únia bude každoročne potrebovať dodatočné investície v objeme približne 260 miliárd eur, aby bola do roku 2030 schopná dosiahnuť svoje aktuálne klimatické a energetické ciele. Parlament vo svojom uznesení z 15. mája požadoval, aby sa v rámci plánu obnovy Únie po pandémii COVID-19 uprednostňovali investície súvisiace s Európskym ekologickým dohovorom. 

Aktivity, ktoré sú nezlučiteľné s cieľom klimatickej neutrality, zároveň sú však považované za nevyhnutné pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo, budú označené ako transformačné alebo podporné činnosti. Úroveň emisií skleníkových plynov pri týchto činnostiach však musí zodpovedať najlepšiemu výkonu v danom odvetví. Tuhé fosílne palivá ako čierne a hnedé uhlie sú z tohto rámca vyňaté. Zemný plyn a jadrová energia by však mohli byť označené ako transformačné alebo podporné činnosti v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“, na základe ktorej nesmú spôsobovať žiadne významné škody. 

Nové nariadenie musí byť pred vstupom do platnosti zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Európska komisia bude pravidelne aktualizovať technické kritériá kontroly transformačných a podporných činností. Do 31. decembra 2021 by ich mala posúdiť a zadefinovať kritériá na identifikáciu činností, ktoré majú výrazne negatívny vplyv na environmentálnu udržateľnosť.

SR: Odklad poistného aj za jún 2020

Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) majú predĺženú lehotu na zaplatenie poistného za jún 2020 až do 31. decembra 2020. Vyplýva to z nariadenia vlády o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 zo 17. júna 2020.

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2020 do 31. decembra 2020 platí iba pre zamestnávateľov v časti poistného za zamestnávateľa a pre povinne poistené SZČO, ak ich čistý obrat alebo príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v uvedenom mesiaci poklesol o 40 % a viac. Lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za jún 2020 sa za zamestnancov nemení.

Pri odklade splatnosti za mesiac jún 2020 dáva Sociálna poisťovňa do pozornosti zamestnávateľom a povinne poisteným SZČO, aby na účely určenia predĺženej lehoty splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2020 Sociálnej poisťovni predložili čestné vyhlásenie. Formulár čestného vyhlásenia Sociálna poisťovňa v týchto dňoch pripravuje a o jeho zverejnení na webovej stránke bude včas informovať. Pokles obratu, resp. príjmu z podnikania oznámi odvádzateľ Sociálnej poisťovni práve prostredníctvom elektronického formuláru. Zaslanie jeho elektronickej verzie zabezpečí rýchlu spätnú väzbu o zapracovaní predĺženej splatnosti poistného. Ak nemá prístup k internetu, bude môcť Sociálnej poisťovni doručiť jeho listinnú podobu.

štvrtok 18. júna 2020

Novinka: Projekt SRI

Na vývojové zmeny na slovenskom trhu práce, najmä potreby jednotlivých odvetví hospodárstva ovplyvnené inováciami, digitalizáciou, novými technológiami a tiež globálnymi výzvami, akou nepochybne je aj pandémia koronavírusu, reaguje projekt Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike, v skratke SRI.

Jednou z hlavných úloh projektu je vypracovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov v horizonte do roku 2030, pričom na ich finalizácii sa už pracuje. Stratégia za sektor energetiky ponúka strategický zámer a akčný plán, ktorý vyplynul zo vzájomnej spolupráce sociálnych partnerov z radov zamestnávateľov, vzdelávacích inštitúcií, ale aj orgánov územnej samosprávy či orgánov štátnej správy.

Medzi hlavné odporúčania patria propagácia a „pozitívna diskriminácia“ technického vzdelávania, zadefinovanie nových vzdelávacích štandardov z oblasti energetiky so zameraním na využívanie nových inteligentných technológií. Kráčať tempom zelenej vlny a v rámci vzdelávania sa venovať obnoviteľným zdrojom, ale aj ďalším technológiám, ako napríklad power to gas, výroba biometánu, zachytávanie a skladovanie CO2 a podobne. Dôležité je pripraviť odborníkov, ktorí budú schopní v podmienkach SR bilancovať, projektovať, realizovať a efektívne prevádzkovať tieto technológie (zariadenia).

Apeluje sa najmä na zvýšenie spolupráce zamestnávateľov so školami, pretože firmy a zamestnávatelia napredujú technologicky oveľa rýchlejšie ako školy. Podieľanie sa odborníkov z oblasti elektroenergetiky na pedagogickom procese je nevyhnutné. „Pokiaľ chceme mať pracujúcu silu, ktorá je schopná prispôsobiť sa rýchlym zmenám v dnešnej dynamickej dobe, musíme zmeniť spôsob, akým ju pripravujeme“, dodal Ing. Patrik Uhrík.

EU: Stratégia v oblasti vakcín

Európska komisia (EK) predstavila európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia vakcín proti ochoreniu COVID-19. Účinná a bezpečná vakcína proti koronavírusu je najlepším spôsobom, ako natrvalo ukončiť túto pandémiu. Kľúčovým faktorom je pritom čas. V stratégii, ktorá sa opiera o mandát od ministrov zdravotníctva členských štátov, sa navrhuje spoločný prístup na úrovni Európskej únie (EÚ). 

Vývoj vakcíny je zložitý a zdĺhavý proces. Stratégiou EK podporí úsilie urýchliť vývoj bezpečných a účinných vakcín tak, aby boli k dispozícii o 12 až 18 mesiacov, prípadne skôr. Ak chceme tento zložitý zámer naplniť, musíme uskutočňovať klinické skúšania a súbežne s tým investovať do výrobnej kapacity, aby sme dokázali vyrobiť milióny či dokonca miliardy dávok účinnej vakcíny. Komisia je pripravená v plnej miere podporiť úsilie tých, ktorí vakcíny vyvíjajú. Európska únia nebude v bezpečí, kým prístup k vakcíne nezíska celý svet. Preto je na zodpovednosti a v záujme EÚ a jej členských štátov sprístupniť vakcínu na globálnej úrovni. Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko vytvorili inkluzívnu alianciu pre vakcíny a podnikli tak významný krok k spolupráci medzi členskými štátmi. Vďaka stratégii EÚ v oblasti vakcín sa pri ďalšom úsilí uplatní spoločný postup. 

Stratégia má tieto ciele: 
  • zabezpečiť kvalitné, bezpečné a účinné vakcíny, 
  • umožniť členským štátom a ich obyvateľom urýchlený prístup k vakcínam a súčasne zaujímať popredné miesto v globálnom úsilí o solidaritu, 
  • čo najskôr zaručiť spravodlivý prístup k vakcíne za prijateľné ceny. 

Stratégia EÚ sa opiera o dva piliere: 
  1. Zabezpečenie výroby vakcín v EÚ a dostatočných zásob pre členské štáty prostredníctvom záväzkov predbežného nákupu pre výrobcov vakcín s využitím nástroja núdzovej podpory. Okrem týchto záväzkov sa môžu sprístupniť aj ďalšie finančné prostriedky a iné formy podpory. 
  2. Prispôsobenie regulačného rámca EÚ súčasnej naliehavej situácii a využitie existujúcej regulačnej flexibility na urýchlenie vývoja, povolenia a sprístupnenia vakcín pri súčasnom dodržiavaní platných noriem týkajúcich sa kvality, bezpečnosti a účinnosti vakcín. 

Pri rozhodovaní o financovaní konkrétnych vakcín sa zohľadnia aj tieto kritériá: spoľahlivý vedecký prístup a použitá technológia, rýchle dosiahnutie výsledkov vo veľkom meradle, náklady, rozloženie rizika, záväzky, pokrytie rôznych technológií, včasná interakcia s regulačnými orgánmi EÚ, globálna solidarita a schopnosť zaistiť dodávky prostredníctvom rozvoja výrobnej kapacity v rámci EÚ. Vždy však hrozí riziko, že vakcíny, ktoré EK podporí, neprejdú klinickým skúšaním. Táto stratégia sa teda podobá na poistku, pretože prenáša časť rizika z pliec priemyslu na subjekty verejného sektora, a ak bude vývoj vakcíny úspešný, ako protihodnotu zabezpečí členským štátom spravodlivý prístup k cenovo dostupnej vakcíne. 

Komisia s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre lieky v plnej miere využijú existujúcu flexibilitu regulačného rámca EÚ, aby urýchlili povolenie a sprístupnenie účinných vakcín proti COVID-19. To zahŕňa zrýchlený postup pri povoľovaní, flexibilitu v súvislosti s označovaním a balením a návrh na udelenie dočasných výnimiek z určitých ustanovení právnych predpisov v oblasti GMO, aby sa urýchlilo klinické skúšanie vakcín a liekov proti COVID-19 obsahujúcich geneticky modifikované organizmy. Spoločnosti, ktoré začali klinické skúšanie perspektívnej vakcíny alebo ho začnú čoskoro, môžu kontaktovať Komisiu prostredníctvom adresy EC-VACCINES@ec.europa.eu.

Kyberchondria: Moderná forma hypochondrie

Za hypochondra sa považuje človek, ktorý vyše šesť mesiacov pociťuje príznaky choroby, hoci mu neboli diagnostikované. Denne vyhľadáva 1 až 3 hodiny diagnózu k svojim symptómom. Internet pritom môže potvrdiť správnosť jeho pocitu a dokonca ho ešte aj zhoršiť. Napríklad podľa štúdie Microsoftu až 25 % hľadaní pojmu bolesť hlavy viedla na internete k výsledkom odkazujúcim na mozgový nádor. 

Podobne ako pri hypochondrii, teda prehnanom záujme, až chorobnej úzkosti o svoje zdravie, kyberchonder: 
- Interpretuje relatívne nevinné príznaky/bežné funkcie tela bez lekárskeho vyšetrenia ako možné závažné ochorenie. 
- Má stavy úzkosti súvisiace so zdravotným stavom, preto opätovne vyhľadáva možné diagnózy na internete. 
- Nepretržite rozmýšľa o vlastnom zdraví. 
- Často navštevuje lekára aj s jasnou predstavou liečby a liekov. 
- Praktizuje tzv. Doktor-hopping – častú zmenu lekárov, ak nepotvrdia „samodiagnózu“ na základe informácií z internetu. 

Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) kyberchondria následne môže ovplyvniť aj spotrebu liekov. Postihnutý človek sa pokúša „pomôcť si“ sám a siaha po voľnopredajných liekoch. Vďaka slovíčku „voľnopredajné“ neznejú nebezpečne. Stále však obsahujú účinné látky a v interakcii s inými liekmi, prípadne pri ich nadmernom užívaní, môžu vyvolať aj nežiaduce účinky. 

Ako teda pomôcť niekomu, kto prepadol kyberchondrii? Vyhľadávanie informácií o zdraví a chorobách je dnes pomerne bežné, Google uvádza až 1 z 20 vyhľadávaní. Preto je nevyhnutné, aby človek trpiaci kyberchondriou so svojimi symptómami išiel v prvom rade za svojím lekárom. A ak si hľadá ďalšie informácie, je dôležité, aby ich hľadal na správnych internetových stránkach. Podpora od blízkych a priateľov môže pacientovi, trpiacemu kyberchondriou, len pomôcť. Informácie vyhľadávame všetci, a nezriedka súvisia aj s naším zdravotným stavom. Samotný Google priznáva, že jedno percento jeho vyhľadávaní súvisí priamo so symptómami. Sám uviedol novinku, mobilnú aplikáciu, ktorá k symptómom priradí možné diagnózy, spolupracoval na nej pritom aj s tímom odborníkov z Harvard Medical School, Mayo Clinik a ďalšími inštitúciami. Podobné aplikácie v zahraničí už existujú. Musia sa však používať uvážlivo. Nikdy nenahradia návštevu u lekára, ktorý svojmu pacientovi najlepšie určí diagnózu a v prípade potreby stanoví liečbu.

streda 17. júna 2020

Phishing: Až 4 % používateľov klikne na nebezpečný odkaz

Koronavírusová kríza naliehavo pripomenula potrebu uceleného riešenia ochrany firemnej elektronickej pošty. Podľa SolarWinds MSP dnes 94 % malvérov preniká do podnikov prostredníctvom nakazených emailov. Jediným kliknutím sú potom vystavené bezprostrednému riziku nákazy nielen počítač ale celá firemná sieť. 

K významnému nárastu phishingových aktivít došlo práve v čase koronavírusovej krízy, kedy hekeri zamerali phishingové kampane na informácie o chorobe COVID-19 a jej liečenia. Odhaduje sa, že až 85 % organizácií zažilo útoky postavené na phishingu alebo sociálnom inžinierstve. Kybernetické útoky mieria aj na malé a stredné spoločnosti (SMB) – skúsenosť s nimi má 66 % SMB firiem – ktoré sú navyše ohrozenejšie v dôsledku obmedzených rozpočtov na IT. V roku 2019 spôsobili e-mailové útoky stratu 1,7 miliardy dolárov medzi organizáciami na celom svete. „Phishingové emaily sú extrémne nebezpečné hlavne v prípade šírenia ransomvéru. Infikované emailové prílohy napríklad prispeli v roku 2018 k 500-percentnému nárastu útokov prostredníctvom ransomvéru typu Troldesh, ktorý šifruje súbory a celé počítače s požiadavkou výkupného“, dodal Štěpán Bínek. 

Firmám sa odporúča chrániť svoju emailovú infraštruktúru s využitím troch kľúčových prvkov: 
  1. Viacvrstvová IT bezpečnosť s ohľadom na všetky vektory možných útokov. 
  2. Školenia používateľov na získanie povedomia o rizikách prichádzajúcej pošty. 
  3. Doplnenie emailovej infraštruktúry o službu silnej ochrany emailovej prevádzky s antivírusovým, antispamovým a antiphishingovým filtrovaním.

Trend: Medicínske dáta sú na čiernom trhu žiadané viac ako bankové


Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT vydalo už takmer desiatku varovaní pre domáce súkromné aj verejné spoločnosti o silnej hrozbe kybernetických útokov. Nemocnice nie sú žiadnou výnimkou a útočníci sa zameriavajú na všetky oblasti ich chodu. Najvyššia cena na čiernom trhu sa platí práve za medicínske dáta pacientov. 

Kybernetický útok môže fungovanie firiem úplne ochromiť. Počas pandémie útočníci falšovali stránky, ktoré mali pôvodne sprostredkovať štatistiky šírenia koronavírusu, pričom sa zamerali hlavne na najväčších poskytovateľov v oblasti digitálnej komunikácie. Pri kybernetických útokoch ide pritom o globálny trend, ktorý sa nevyhne žiadnej krajine. „Najčastejším typom útoku sú aj po rokoch ešte stále phising maily. Ich kvalita sa líši od úplne triviálnych až po tie veľmi komplexné. Súkromné spoločnosti spolu so štátnou správou by sa mali pripraviť, že so zväčšujúcou sa mierou automatizácie a digitalizácie sa počet útokov bude len a len stupňovať“, hodnotí Ján Ščamba. 



Útoky sa nevyhýbajú ani nemocniciam, pričom sa útočníci nesnažia dostať len do počítačov, ale majú snahu preniknúť aj do medicínskych prístrojov a k dátam o pacientoch. „Na čo konkrétne sa zameriavajú, závisí od motivácie útočníka. Medicínske dáta pacientov sú na čiernom trhu žiadané viac ako dáta z bankového sektora či zo všeobecných služieb“, vysvetľuje Ščamba. Ich bezpečnosť pritom závisí od rôznych faktorov. Aj keď je prioritou výrobcov dodať bezpečné riešenia, prevádzkové podmienky, kde najčastejšie dochádza k zlyhaniu, ovplyvniť nevedia. Práve preto sú dôležité tímy, ktoré sú špecializované práve na túto oblasť.


Výzva: Podpora výskumu a vývoja COVID-19

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) zverejnila na svojom webe novú výzvu na podporu projektov výskumu a vývoja so zameraním na zvládnutie pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov. 

Základným programovým cieľom výzvy na na obdobie rokov 2020 – 2021 je podpora výskumu a vývoja zameraných na ochorenie COVID-19, respektíve s ním súvisiacich a s tým spojená prípadná podpora zariadení na testovanie produktov týkajúcich sa tejto nákazy. Má teda ísť o výskum a vývoj zameraný na relevantné lieky (vrátane vakcín) a liečbu, ich medziprodukty, účinné farmaceutické zložky a suroviny, zdravotnícke pomôcky, nemocničné a zdravotnícke vybavenie (vrátane pľúcnych ventilátorov a ochranných odevov a vybavenia, ako aj diagnostických nástrojov) a potrebné suroviny, dezinfekčné prostriedky, ich medziprodukty a chemické suroviny potrebné na ich výrobu a nástroje na zber a spracovanie údajov. 

Program APVV podporí výskum a vývoj so zameraním na zvládnutie pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov na obdobie rokov 2020 - 2021 sumou osem miliónov eur. Na jeden projekt bude maximálne pridelená suma 400.000 eur. Dátum ukončenia výzvy je 15. júla.