Spôsob dopravy do práce je pri výbere zamestnania dôležitým faktorom pre 54% Slovákov. Podľa prieskumu Amazon v spolupráci s Ipsos na Slovensku a v Česku v júli 2020 (po 1.000 respondentov) trvá za normálnych podmienok cesta do zamestnania a späť takmer polovici Slovákov (49,5 %) menej ako pol hodinu a väčšina z nich si náklady spojené s presunom do zamestnania musí hradiť sama.
Pre zamestnancov môžu predstavovať náklady na každodenné cestovanie do práce značnú finančnú záťaž. Väčšina Slovákov (79 %) si náklady spojené s cestou do zamestnania hradí sama. Iba 3 % opýtaných uviedli, že im zamestnávateľ zabezpečuje dopravu v plnom rozsahu. Ďalším 5 % zamestnancov prispieva zamestnávateľ na dopravu do zamestnania menej ako polovicu a 3 % zamestnancov viac ako polovicu z nákladov. Podobná situácia je aj v Česku, kde sú zamestnanci z hľadiska dopravy do práce odkázaní na vlastné náklady v 77 % prípadov. Medzi najčastejšie používané formy prepravy do zamestnania patrí na Slovensku predovšetkým vlastné motorové vozidlo (58 %), ďalej chôdza pešo (29 %) a preprava MHD (26 %). Diaľkovým autobusom sa prepravuje necelých 10 % respondentov, vlakom len 7 %. Z environmentálnych dôvodov si spôsob dopravy vyberajú najmä mladí ľudia vo vekovej skupine od 18 do 26 rokov (21 %). Celkovo sú environmentálne dôvody podstatné pre 15 % opýtaných. Až dve tretiny opýtaných (65,4 %) uvádzajú, že dôvodom pre voľbu dopravy do zamestnania je ich vlastné pohodlie. Pre Bratislavu je špecifické dochádzanie do práce mestskou hromadnou dopravou, ktorú využíva takmer 55 % opýtaných. Je to výrazne viac oproti všetkým ostatným krajom (16 – 31 %). Vlastným vozidlom sa v rámci Bratislavy za prácou prepravuje 46 % zamestnancov, čo je, naopak, v rámci celej republiky najmenej. Podobné je to aj v Košickom kraji, 48 %. Vlastnými vozidlami sa najčastejšie prepravujú zamestnanci v Banskobystrickom (67 %), Žilinskom a Trnavskom kraji (v oboch 65 %).
Takmer polovici opýtaných (49,5 %) trvá presun na pracovisko a späť menej ako 30 minút denne, takmer tretina (32 %) opýtaných uvádza, že cesta do a zo zamestnania im trvá do jednej hodiny denne. Hodinu až hodinu a pol strávi cestovaním 6 % opýtaných a hodinu a pol až dve hodiny 4 %. Najmenšie percento respondentov (len 2 %) uviedlo, že cestujú do zamestnania a späť viac ako 2 hodiny. Dáta z globálnej štúdie spoločnosti Visa týkajúce sa otázkou mobility v mestách, ktorej sa zúčastnilo viac než 19. 000 respondentov z 19 krajín sveta ukazujú, že sa takmer polovici (46%) opýtaných po celom svete predĺžil čas ich dochádzania a viac než tretina (37%) predpokladá, že počas najbližších 5 rokov dôjde k ďalšiemu predlžovaniu. Rovnaký trend opisuje tiež docent Tomáš Horák z Ústavu logistiky a management dopravy ČVUT: „Priemernému Európanovi cesta do práce a z práce zaberie denne asi 60 minút, priemerný Američan je na tom so svojimi 54 minútami veľmi podobne. V oboch prípadoch platí, že sa priemerná doba dochádzania neustále predlžuje. Medzi dôvody patrí obmedzená ponuka dostupného bývania alebo nedostatočné investície do dopravnej infraštruktúry a systémov verejnej dopravy. Pokračujúce urbanizácie v kombinácii s týmito a ďalšími dôvodmi so sebou prinášajú aj extrémy v dobe dochádzania za prácou. Napríklad vo veľkých čínskych mestách priemerná cesta z domu do práce a späť trvá denne dve hodiny, ešte horšie je potom situácia v mestských aglomeráciách Latinskej Ameriky.“
