Od termostatov, ktoré automaticky upravujú teplotu a šetria energiu, až po automobily so zabudovanými senzormi, ktoré poskytujú spätnú väzbu v reálnom čase – internet vecí je už takmer všade a jeho aplikácie sa zdajú byť takmer neobmedzené. Vďaka prepojeniu všetkých zariadení a zberu dát môžu používatelia využívať získané informácie na prijímanie informovanejších rozhodnutí v osobnom aj profesnom živote. „Napríklad zariadenia na sledovanie zdravotného stavu umožňujú ľuďom merať životné funkcie, ako je srdcový tep a rýchlosť dýchania, aj keď nie sú v ordinácii svojho lekára. Okrem toho spotrebiče internetu vecí, ako sú samočistiace rúry či umývačky, výrazne uľahčili život napríklad zaneprázdneným rodičom, ktorí tak môžu radšej venovať čas svojim deťom,“ hovorí Jana Večerková. Ako fungujú zariadenia IoT? Každý objekt má jedinečné identifikátory a schopnosť prenášať dáta po sieti, často pomocou senzorov. Prostredníctvom tejto siete si zariadenia môžu vymieňať dáta, reagovať na príkazy od iných objektov a vykonávať akcie na základe vopred stanovených pravidiel. Zhromaždené dáta by potom mali slúžiť na prijímanie lepších rozhodnutí.
Výhody IoT: Domy vybavené IoT poskytujú ľuďom väčšiu kontrolu nad ich bezpečnostnými systémami, čo im umožňuje efektívnejšie monitorovať a chrániť ich majetok. Ďalším príkladom sú inteligentné spotrebiče, ktoré dokážu regulovať spotrebu energie a šetriť peniaze tým, že si nastavia určitý časový rozvrh, kedy majú byť spustené; navyše ich môžu ich majitelia vzdialene sledovať zo svojich smartfónov alebo počítačových zariadení. Firmám prináša IoT výhody v podobe cenných poznatkov o správaní a trendoch zákazníkov, ktoré možno využiť na vytváranie lepších produktov a služieb a zvýšenie efektivity. Okrem toho IoT umožňuje sofistikovanú automatizáciu, ktorá znižuje náklady na manuálnu prácu. A konečne, pripojenie strojov na internet a prístup k monitorovaniu priemyselných procesov v reálnom čase, od kontroly teplôt v sklade až po presný chod montážnych liniek. „Prepojením rôznych strojov, systémov a digitálnych zariadení získavajú podniky prehľad o tom, ako efektívne fungujú a ako rýchlo odhaliť potenciálne problémy aj príležitosti na zlepšenie. Navyše vďaka využitiu prediktívnej analýzy môžu podniky využívať informácie získané zo zariadenia IoT na predvídanie potrieb zákazníkov a zlepšovanie reakcií na ich služby,“ hovorí Jana Večerková.
Nevýhody IoT: S rýchlym rastom počtu zariadení pripojených k internetu sú s internetom vecí spojené tri hlavné riziká: bezpečnosť a ochrana súkromia, presnosť a spoľahlivosť dát a nedostatočná koordinácia. Pokiaľ ide o bezpečnosť a súkromie, ak nie je sieť chránená pred potenciálnymi hrozbami (malvér alebo hekerské útoky), môžu byť pripojené zariadenia použité ako vstupný bod pre útočníkov, ktorí môžu napadnúť ďalšie časti siete. Avšak nejde len o externých útočníkov. Zákazníci môžu zdieľať mnoho osobných údajov bez toho, aby si plne uvedomovali dôsledky takéhoto konania. Poskytovatelia riešení potom tieto údaje môžu zhromažďovať bez toho, aby poskytli ich dostatočnú ochranu a transparentne vysvetlili, kto k nim má prístup a ako budú použité. Pretože mnoho týchto zariadení zhromažďuje dáta, ktoré sú následne zdieľané medzi rôznymi systémami IoT, je dôležité zabezpečiť, aby tieto dáta boli presné a spoľahlivé, inak by mohli ohroziť fungovanie týchto zariadení v závislosti od ich použitia. Ak je pripojených viac zariadení IoT bez dobrej centralizovanej koordinácie, môže dôjsť k neefektivite v dôsledku nekonzistencie alebo zlej komunikácie medzi zariadeniami.
Sme pripravení dôverovať rozsiahlej sieti integrovaných elektronických zariadení? Spoločnosť IoT Analytics predpokladá, že v roku 2023 vzrastie počet zariadení internetu vecí o 18 % na 14,4 miliardy a do roku 2025 by sa mohol zvýšiť na 27 miliárd pripojených zariadení internetu vecí. Jedným z trendov, ktorý v roku 2023 umožní tento rast, je častejšie nahradzovanie bezdrôtových sietí 2G/3G sieťami 4G/5G. Čím viac zariadení prepojíme a zapojíme do siete, tým viac potenciálnych dverí a okien môžu útočníci využiť, aby sa dostali dovnútra a získali prístup k dátam. Zariadenia IoT – od inteligentých prenosných zariadení cez domáce spotrebiče, automobily, zabezpečovacie systémy v budovách až po priemyselné stroje – sa často ukazujú ako strašiak pre tých, ktorí sú zodpovední za kybernetickú bezpečnosť. Vzhľadom na to, že sa často nepoužívajú na priame ukladanie citlivých údajov, výrobcovia sa nie vždy zameriavali na ich zabezpečenie pomocou bežných bezpečnostných záplat a aktualizácií. V roku 2023 by však malo na celom svete nadobudnúť účinnosť množstvo vládnych iniciatív, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť pripojených zariadení, ako aj cloudových systémov a sietí, ktoré ich všetky prepájajú. Medzi ne patrí aj systém zariadení IoT, ktorý má spotrebiteľom poskytnúť informácie o možných bezpečnostných hrozbách, ktoré predstavujú zariadenia, ktoré si prinášajú do svojich domovov. Európska komisia predložila návrh Aktu o kybernetickej odolnosti, ktorý momentálne čaká na konečné schválenie Európskou radou a Parlamentom. V nadväznosti na verejné konzultácie ukončené v máji 2021 pokračuje Akt o kybernetickej odolnosti v realizácii digitálnej transformácie EÚ do roku 2030. Návrh zákona zavádza pravidlá kybernetickej bezpečnosti pre výrobcov a vývojárov digitálnych produktov IoT. Vychádza zo zásady „security-by-design“, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby výrobcovia digitálnych zariadení zodpovedali za bezpečnosť už vo fáze návrhu a konštrukcie. A potom po celú dobu životného cyklu predávaných výrobkov. Zákon by vyplnil medzery v právnej úprave týkajúcej sa softvérových a hardvérových produktov IoT, ktoré v digitálnej oblasti ešte nie sú regulované. Harmonizoval by tak príslušný rámec noriem a zvýšil právnu istotu pre účastníkov jednotného trhu.
Prepojením miliárd zariadení dokázal IoT mestám analyzovať obrovské objemy dát s cieľom optimalizovať plánovanie mesta, dopravu, zdravotnú starostlivosť, ochranu životného prostredia a ďalšie. Vďaka aplikácii AI a ML môžu inteligentné mestá využívať dáta získané z týchto zdrojov na zvýšenie efektivity správy infraštruktúry a poskytovanie lepších služieb obyvateľom. „Konkrétnym príkladom je napríklad inteligentné pouličné osvetlenie, ktoré sa stlmí, keď je na uliciach menej ľudí, prípadne inteligentné systémy odpadového hospodárstva, ktoré môžu sledovať odpadky a kontajnery na efektívnu optimalizáciu trás. Zmyslom je, aby technológie šikovných miest uľahčovali zlepšenie kvality života poskytovaním múdrejších riešení, ktoré šetria energiu, čas i peniaze,“ hovorí Jana Večerková. Internet vecí už s nami koexistuje. A umožňuje, aby sa fyzický svet stretával so svetom digitálnym a vzájomne spolupracoval. V nasledujúcich niekoľkých rokoch budeme prepojení spôsobmi, ktoré sú dnes považované za nemožné. Vzhľadom na to, že IoT z roka na rok exponenciálne rastie, spoločnosti využívajú obrovské obchodné a technologické hodnoty, ktoré môže ponúknuť. Vďaka prístupu k lacným senzorom s nízkou spotrebou energie, novým úrovniam konektivity, platformám cloud computingu, strojovému učeniu (ML) a analytike sa už teraz spájajú najmodernejšie technológie v niečo nové a fascinujúceho. Je isté, že IoT sa bude rozvíjať, a že technológovia urobia dobre, keď budú držať krok s dobou. Uvidíme však, ako rýchlo a ako dlho bude tento rast pokračovať. Možno je to len tým, že IoT je stále ako spiaci obor, ktorý pohne svetom, až sa prebudí.
