Analýza Mastercard Signals mapuje, ako sa hrozby vyvíjajú aj v dôsledku nástupu autonómnych systémov umelej inteligencie. Tie sú inteligentnejšie, rýchlejšie a adaptívnejšie ako kedykoľvek predtým. Rast digitálnej kriminality sprevádza zároveň vlna inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, prevencie podvodov a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom udržať digitálny ekosystém bezpečný.
Štyri hlavné sily, ktoré dnes formujú prostredie kybernetickej kriminality:
- Digitálny priestor pre útoky sa dramaticky rozširuje. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojených dodávateľských reťazcov vznikajú nové riziká, zraniteľnosti a veľké škody. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné.
- Geopolitické napätie zvyšuje riziko útokov na kritickú infraštruktúru. Štáty, alebo aj štátom podporované skupiny, využívajú kybernetické operácie ako nástroj nátlaku či financovania – typicky formou ransomware alebo krádežou kryptomien. V anonymnom prostredí internetu je pritom ťažké určiť pôvodcu a vyvodiť zodpovednosť.
- Umelá inteligencia zrýchľuje a zefektívňuje škodlivé aktivity. Umožňuje útočníkom automatizovať vyhľadávanie slabín, vytvárať deepfake podvody a rýchlo reagovať na obranné stratégie. AI tak nefunguje len ako nástroj obrany, ale stáva sa aj katalyzátorom útokov.
- Kyberkriminalita sa stáva ľahko dostupným „biznisom“. Vďaka nástrojom ponúkaným formou „cybercrime-as-a-service“ si môže útok objednať alebo vykonať prakticky ktokoľvek aj bez pokročilých technických znalostí. Táto demokratizácia zločinu znižuje bariéry vstupu a zvyšuje počet potenciálnych útočníkov. Nové hrozby vyžadujú nové prístupy. Zatiaľčo útočníci stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a automatizáciu, rovnaké technológie sa zároveň stávajú aj najúčinnejším nástrojom obrany.
