Až 77 % tvrdí, že sa s takýmto obsahom stretáva najmä na sociálnych sieťach, ide napr. o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a pod. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78 % populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Takmer polovica opýtaných (44 %) sa stretáva aj s manipuláciou a ovplyvňovaním mediálneho obsahu pomocou AI. Napríklad v podobe deepfake videa a zvukových nahrávok, automatizovaného generovania textu, fotografií a falošných správ, hoaxov či šírenia konšpiračných teórií. Ďalšia tretina (33 %) v oblasti politiky – s vytváraním a šírením obsahu, ktorý podporuje konkrétne politické názory alebo kandidátov, s cielenými dezinformačnými kampaňami na ovplyvnenie názorov voličov alebo verejnej diskusie, a pod.
Podozrenie na manipulácie umelou inteligenciou majú respondenti tiež v komerčnej sfére. Každý druhý opýtaný (50 %) sa s ňou stretol v rámci cielenej reklamy a marketingu a ďalšia tretina (34 %) v rámci produktových recenzií a odporúčaní v podobe falošných recenzií, komentárov alebo zmanipulovaného hodnotenia produktov a služieb. Skúsenosť s manipulatívnym obsahom či komunikáciou, ktorú generuje AI, je však rôznych sociálnych prostrediach odlišná. Napríklad, kým medzi mužmi má takúto skúsenosť 63 %, medzi ženami len 51 %. Ešte väčší je rozdiel medzi mladými 18-24-ročnými (74 %) a ľuďmi nad 65 rokov (41 %), alebo medzi respondentami s vysokoškolsky vzdelaním (69 %) a základným vzdelaním (45 %). S manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou generovanou AI sa častejšie stretávajú aj manažéri, tvoriví pracovníci či podnikatelia. No najväčšie skúsenosti majú v tomto smere študenti (až 80 % z nich). Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať, čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia 41 % a spomedzi ľudí so základným vzdelaním 43 % respondentov.
