EU: Obmedzenia pre elektronický obchod I
Záverečná správa Európskej komisie o výsledkoch prieskumu elektronického obchodu poukazuje na obchodné praktiky, ktoré môžu obmedzovať hospodársku súťaž.

Získané poznatky umožnia komisii zacieliť presadzovanie protimonopolných pravidiel EÚ na európskych trhoch elektronického obchodu, čo zahŕňa aj začatie nových vyšetrovaní pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Už vo februári 2017 komisia začala tri nezávislé vyšetrovania v otázkach dovolenkového ubytovania, distribúcie počítačových hier pre PC a praktík v oblasti cenotvorby spotrebnej elektroniky, ktoré môžu obmedzovať hospodársku súťaž.

Prieskum už motivoval viaceré spoločnosti, aby z vlastnej iniciatívy prehodnotili svoje obchodné praktiky. To môže prispieť k tomu, aby mohli spotrebitelia ľahšie nakupovať produkty zo zahraničia za nižších cien a tiež širšieho výberu spomedzi maloobchodných predajcov. Viacerí predajcovia oblečenia – ako napríklad Mango (Punto Fa), Oysho a Pull & Bear (Inditex) či Dorothy Perkins a Topman (Arcadiu), ale aj maloobchodníci z ďalších sektorov (De Longhi, Manfrotto) už svoje praktiky prehodnotili.

Jednotný výklad pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v kontexte praktík elektronického obchodu spoločnosti potrebujú pri príprave svojich distribučných stratégií pre úniu. Na tento účel komisia na základe zistení z prieskumu posilní dialóg s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž, pokiaľ ide o presadzovanie pravidiel v oblasti elektronického obchodu. Lepšie presadzovanie EK zároveň zainteresované strany usmerní v špecifických otázkach praktík elektronického obchodu. 

Trend: Potraviny bez GMO
Svetový rozvoj poľnohospodárstva založeného na geneticky modifikovaných organizmoch nastal približne pred dvadsiatimi rokmi, a to najmä v Spojených štátoch amerických a v Kanade. Dnes je trend úplne opačný.

Kým v roku 1996 GMO poľnohospodárstvo pokrývalo plochu 1,7 miliónov hektárov, dnes je to približne 180 miliónov hektárov (z toho len v USA evidujeme cca 70 mil. hektárov a v Brazílii približne 40 mil. hektárov). Na úrovni Európskej únie existujú prísne regulácie, ktoré držia rozvoj GMO poľnohospodárstva takpovediac „na uzde“. Jedinou krajinou, ktorá pestuje plodiny na báze GMO, je Španielsko s výmerou približne 100 tisíc hektárov. V Európskej únii je dnes povinné označovanie prímesi nad 0,9 % autorizovaných GMO. Iné je to ale v prípade, ak na výrobu potravín boli použité krmivá s obsahom GMO. Tie v zmysle legislatívy EÚ označovaniu nepodliehajú. Týka sa to na konci celého reťazca najmä výrobkov živočíšnej produkcie ako mäso, vajcia, mlieko.

„Našou ambíciou je stať sa krajinou, ktorá bude produkovať potraviny bez GMO“, uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Orientácia spotrebiteľov na Slovensku smeruje k biokvalite a udržateľným certifikovaným schémam. Spotrebitelia žiadajú informácie aj o pôvode a obsahu kŕmnych zmesí. Ministerstvo preto v najbližšej dobe plánuje pripraviť národný systém označovania potravín, ktoré boli vyrobené bez použitia geneticky modifikovaných organizmov. Výsledkom by mohlo byť označenie na potravinách s označením „vyrobené bez použitia GMO.“ V súčasnosti sa u nás s pojmom GMO spájajú krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju. Ide o ťažko nahraditeľný zdroj proteínov a Európa je závislá od dovozu sójového šrotu.

Poľnohospodárstvo bez geneticky modifikovaných organizmov (GMO) ako príležitosť pre rozvoj vidieka v strednej a východnej Európe bola hlavná téma konferencie ministrov poľnohospodárstva vo Viedni. Ministri budú spoločne iniciovať, aby Európska komisia vypracovala legislatívu, vďaka ktorej by sa celá únia mohla stať producentom potravín bez GMO.

EU: Digitálny jednotný trh
Európska komisia uverejnila priebežné hodnotenie stratégie digitálneho jednotného trhu. Jeho súčasťou sú bilancia dosiahnutého pokroku, výzva adresovaná spoluzákonodarcom, aby sa urýchlene zaoberali všetkými predloženými návrhmi, ako aj náčrt budúcich opatrení týkajúcich sa online platforiem, dátového hospodárstva a kybernetickej bezpečnosti.

Podľa aktuálnej štúdie Eurobarometra sú dve tretiny Európanov presvedčené o tom, že využívanie najnovších digitálnych technológií pozitívne ovplyvňuje fungovanie spoločnosti, ekonomiku, ako aj ich vlastné životy, pričom väčšina respondentov od EÚ, členských štátov a firiem očakáva riešenie otázok spojených s digitalizáciou (napr. jej vplyv na zamestnanosť a zvýšený dopyt po digitálnych zručnostiach).

 Tri budúce kľúčové oblasti:

- V oblasti dátového hospodárstva komisia pripravuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa cezhraničnej voľnej výmeny údajov, ktoré nemajú osobný charakter (jeseň 2017), ako aj iniciatívu v súvislosti s dostupnosťou a opakovaným používaním verejných alebo z verejných zdrojov financovaných údajov (jar 2018). Komisia bude navyše pokračovať vo svojej práci týkajúcej sa právnej zodpovednosti a ďalších nových otázok súvisiacich s údajmi.

- V oblasti kybernetickej bezpečnosti komisia do septembra 2017 preskúma stratégiu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mandát Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), aby ho zosúladila s novým rámcom pre kybernetickú bezpečnosť v rámci EÚ. Komisia bude aj naďalej aktívna pri navrhovaní dodatočných opatrení týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, certifikácie a označovania, aby zvýšila kybernetickú bezpečnosť prepojených objektov.

- V oblasti online platforiem predstaví komisia do konca roka 2017 iniciatívu na riešenie nespravodlivých zmluvných podmienok a obchodných praktík zistených vo vzťahoch typu platforma – podnik, pričom už nedávno v tomto smere prijala rozhodnutia týkajúce sa presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže. Iniciovala už niekoľko dialógov so zástupcami online platforiem v rámci digitálneho jednotného trhu (napr. internetové fórum EÚ, kódex správania pri nezákonných prejavoch nenávisti na internete a memorandum o porozumení v otázkach predaja falšovaného tovaru prostredníctvom internetu) a plánuje ich lepšiu koordináciu. Jedným z cieľov je dosiahnuť pokrok v procesných aspektoch a zásadách týkajúcich sa odstraňovania nelegálneho obsahu – mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení – založených na transparentnosti a ochrane základných práv.

Komisia okrem toho rieši potrebu ďalších investícií do digitálnych infraštruktúr a technológií v oblastiach, v ktorých potreba investovania ďaleko prekračuje kapacity samotných členských štátov, predovšetkým v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky.

Content marketing: Slováci príliš neregistrujú
Dve tretiny Slovákov zatiaľ nepostrehli žiadnu formou content marketingu. Z tretiny, ktorá sa s ním stretla, sleduje tieto aktivity 39% respondentov.

Termín content marketing, čiže typ marketingu, ktorého výstupom sú vlastné časopisy, blogy, videá, články a podobne je v súčasnosti pomerne rozšíreným a obľúbeným spôsobom, ako osloviť nielen nových zákazníkov alebo fanúšikov. Slovenskej internetovej populácii však tento pojem nie je až tak známy: zaznamenala ho tretina opýtaných. Vo väčšej miere ho registrujú mladšie vekové kategórie: napríklad medzi respondentami vo veku 15–24 rokov sa s týmto druhom marketingu stretlo 56% ľudí, v kategórii 25–34 rokov je to 37% ľudí, avšak v najstaršej vekovej skupine 55 a viac rokov je to už iba 13%.

Z tých, ktorí sa s content marketingom už niekedy stretli, odpovedalo 39%, že nejaké z týchto výstupov sleduje. Viac než mužov (33%) zaujíma tento typ marketingu ženy (46%). Z vekových skupín ho sledujú najviac respondenti vo veku 45–54 rokov a 15–24 rokov (v oboch vekových skupinách sa k tomu hlási 43% ľudí). Viac taktiež sledujú obsahový marketing ľudia s vyšším či vysokoškolským vzdelaním (47% oproti 37% ľudí so stredným vzdelaním a 30% so základným vzdelaním).

Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia na vzorke 500 respondentov z internetovej populácie staršej než 15 rokov.

e-Schránka: Elektronické podávanie žiadostí o eurofondy
Byrokracia pri žiadostiach o príspevok z eurofondov má byť menšia. Nový projekt sa týka oblasti podpory malých a stredných podnikov v kreatívnom priemysle v rámci Operačného programu Výskum a inovácie.

Vo výzve sa v rámci iniciatívy „Jedenkrát a dosť“ výlučne zavádza elektronické podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Zníži sa tak počet povinne prikladaných príloh k žiadosti z daňového úradu, z obchodného registra, zo zdravotných poisťovní či Sociálnej poisťovne, pretože sa tieto údaje budú získavať z dostupných registrov. Žiadosť bude spolu s prílohami potrebné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a prostredníctvom elektronickej schránky zaslať riadiacemu orgánu.

Viac informácií nájdete na stránke Ministerstva hospodárstva SR ako aj na stránke Operačný program Výskum a inovácie a v metodických usmerneniach Ministerstva hospodárstva SR.