Magická sedmička: #2 Živé a nezostrihané
Will Kunkel rozoberá ďalší zo série trendov, ktoré ovplyvnia komunikáciu v roku 2017. Živé blogy, streaming, interaktívny obsah v reálnom čase ako „must be“ nástroje na komunikáciu značky so svojimi zákazníkmi.

Čokoľvek dnes vypustíme von, musí zasiahnuť cieľovku v ten správny čas. Platí to obzvlášť u miléniovej generácie a jej nástupcov, ktorí konzumujú informácie okamžite a ktorých očakávania sa menia každou sekundou. Ideálnym konceptom je pre nich komunikácia v reálnom čase – živé a nezostrihané atakovanie informáciami ešte „za horúca“. Bonusom je možnosť interakcie – mladí chcú byť vtiahnutí priamo do diania, majú potrebu vyjadriť sa k témam, ktoré sa ich týkajú, obzvlášť ak ide o ich obľúbené brandy. Responzívna brandigová komunikácia je trendom, na ktorý musia byť značky pripravené, ak nechcú zaostať.

Nakoniec, tento trend sa začína čoraz viac objavovať v médiách a komunikačných aktivitách značiek. Živé blogy, live streaming, komunikácia na sociálnych sieťach sa stávajú bežnou súčasťou komunikačných mixov. Podľa prieskumu magazínu Elite Daily  má pre až 43 % miléniálov oveľa väčšiu hodnotu autenticita správy pred samotným obsahom! Živé blogovanie, hon na tie najoriginálnejšie správy, agregátory publikovaných informácií a komentáre predstavujú dnes nové formy odovzdávania obsahu. Konzumenti sa stávajú často sami editormi správ, sami si koncipujú obsah.

Rok 2016 bol prelomovým z pohľadu rozvoja streamingových platforiem. Live streaming (živé vysielanie) sa stalo bežnou súčasťou komunikácie medzi používateľmi aj vďaka stúpajúcej popularite nástrojov Facebook Live alebo Periscope. Spoločnosti sa tak vedia dostať k streamovanému obsahu v reálnom čase, avšak bez možnosti filtrácie. Otvára nové možnosti ako komunikovať obsah cieľovým skupinám v reálnom čase, sprostredkovať im tie najhorúcejšie novinky v sekunde ich zverejnenia, napr. formou živého vysielania z predstavenia nového produktu. Fanúšikovia tak budú mať prístup k čerstvým novinkám a navyše, budú môcť reagovať a zdieľať svoje pocity, budú sa cítiť angažovaní a priamo zapojení do diania. Značky tak získajú okamžitú a cennú spätnú väzbu. Live streaming sa bude čoraz viac považovať za jeden z najefektívnejších nástrojov komunikácie so zákazníkmi (B2C).

Výskum a inovácie: Nová výzva na Slovensku
Ministerstvo hospodárstva SR podporí priemyselný výskum a experimentálny vývoj. O podporu z určených 200 miliónov EUR sa môžu uchádzať podniky na území celého Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja.

Cieľom je podpora výskumných, vývojových a inovačných aktivít a podpora aktivít zameraných na ochranu práv duševného vlastníctva v malých, stredných aj veľkých podnikoch. Projekt musí obsahovať výskumno-vývojovú a inovačnú časť, pričom u výskumno-vývojových aktivít musí byť dosiahnutý výstup vo forme hmotného majetku (prototyp, štúdia, dokumentácia) a/alebo nehmotného majetku (oceniteľné práva, softvér, aktivované náklady na vývoj). V prípade inovačných aktivít musí byť výsledkom inovácia procesu, produktu alebo organizačná inovácia a zároveň musí byť výsledok výskumno-vývojovej časti zavedený do produkčnej praxe.

V rámci výzvy (kód OPVaI-MH/DP/2017/1.2.2-05) sú k dispozícii prostriedky vo výške 200 miliónov eur. Intenzita pomoci  sa pohybuje od 20 % do 85 % v závislosti od oprávnenej aktivity, miesta realizácie projektu a od veľkosti podniku, pričom zvýhodnené sú malé a stredné podniky.

 
Hodnotenie žiadostí bude prebiehať v rámci hodnotiacich kôl. Uzávierky prvého a druhého hodnotiaceho kola sú naplánované na 15. mája 2017, resp. 31. júla 2017. Uzávierky ďalších kôl sú naplánované na posledný pracovný deň každého druhého nasledujúceho mesiaca. K uzavretiu výziev dôjde po vyčerpaní vyčlenených finančných prostriedkov alebo na základe rozhodnutia poskytovateľa. Viac informácií na www.opvai.sk a prostredníctvom mailovej adresy vyzvy@mhsr.sk.

EÚ: Konektivita sa zlepšila, ale nebude stačiť 
Európska komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2017. Hodnotila sa tiež úroveň internetového pripojenia a digitálne zručnosti.

Podľa aktuálnych zistení:

-          76% európskych domácností má prístup k vysokorýchlostnému internetu (najmenej 30 Mbit/s) a v niektorých členských štátoch významný podiel týchto domácností už môže pristupovať k sieťam schopným poskytovať rýchlosť 100 Mbit/s alebo viac. Vyše 25% domácností má predplatné na rýchle širokopásmové pripojenie.
-          Predplatné mobilných dátových služieb sa stále zvyšuje: z 58 predplatiteľov na 100 obyvateľov v roku 2013 na 84 v roku 2016.
-          K mobilným službám 4G má prístup 84% obyvateľstva EÚ.
-          14% slovenských domácností ale ešte stále nemá pevné širokopásmové pripojenie.

To však ale nestačí na pokrytie rastúcich potrieb v oblasti rýchlosti, kvality a spoľahlivosti spojení v budúcnosti. Internetový dátový prenos rastie o 20% ročne a o vyše 40% ročne na mobilných sieťach. Európsky parlament a Rada v súčasnosti diskutujú o návrhoch EK na reformu predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií a na podporu investícií do sietí s veľmi vysokou kapacitou, aby sa naplnili čoraz náročnejšie potreby Európanov v oblasti pripojenia spolu so strategickými cieľmi gigabitovej spoločnosti 2025. Členské štáty by mali zdvojnásobiť úsilie pri plnení cieľov harmonizovaného spektra, ktoré teraz zahŕňa aj pásmo 700 MHz, aby sa komunikačné siete novej generácie (5G) mohli veľkoplošne zavádzať už od roku 2020. Koordinácia spektra na úrovni EÚ je mimoriadne dôležitá v záujme zabezpečenia bezdrôtového pokrytia a nových cezhraničných služieb. Okrem toho obce v celej Európe budú môcť čoskoro žiadať o finančné prostriedky na bezplatné Wi-Fi na verejných priestranstvách v rámci schémy WiFi4EU.

Európska únia má tiež viac digitálnych špecialistov, ale nedostatky v zručnostiach pretrvávajú:

-          EÚ zaznamenala viac absolventov v odboroch vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (19 absolventov na 1.000 ľudí vo veku od 20 do 29 rokov).
-          Je viac zamestnaných odborníkov v oblasti IKT (3,5% v roku 2015 oproti 3,2% v roku 2012).
-          Takmer polovici Európanov (44%) ale stále chýbajú základné digitálne zručnosti, akými sú používanie emailu, nástrojov na úpravu obsahu alebo inštalácia nových zariadení.

Koalícia pre digitálne zručnosti, zriadená v decembri 2016 ako súčasť programu v oblasti zručností pre Európu, spolupracuje s členskými štátmi, priemyslom a sociálnymi partnermi na rozvoji veľkého množstva digitálnych talentov a zabezpečení, aby jednotlivci a pracovná sila v Európe boli vybavení primeranými digitálnymi zručnosťami. 

DESI je zložený index na meranie pokroku členských štátov EÚ smerom k digitálnej ekonomike a spoločnosti. Zhŕňa niekoľko ukazovateľov týkajúcich sa kombinácie aktuálnych politických opatrení na úrovni Európy v oblasti digitalizácie. Cieľom je pomôcť identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú prioritné investície a opatrenia v záujme vytvorenia skutočne jednotného digitálneho trhu.  

EÚ: Ceny za lieky sú vysoké
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je prístup k základným liekom súčasťou práva na zdravie. Európsky parlament však poukázal na najnovšie zistenia o výrazných rozdieloch v oblastiach predaja a dostupnosti nových liekov medzi jednotlivými členskými štátmi.

Dôvodom môže byť kombinácia viacerých faktorov: ceny, zásobovanie a skladovanie liekov aj ich nízka kvalita, nedostatočná výroba liekov a ich nevhodné využívanie, ako aj často skostnatené pravidlá udeľovania patentov. Ceny nových liekov v EÚ pritom za ostatné desaťročia výrazne vzrástli, čím sa stali pre mnohých občanov EÚ nedostupnými! Vysoká úroveň verejných prostriedkov využívaných na výskum a vývoj sa zatiaľ do cien liekov nepremietla. Zákonodarcovia tak požadujú väčšiu transparentnosť nákladov na výskum a vývoj, vrátane pomeru výskumu financovaného z verejných prostriedkov a procesu uvádzania liekov na trh. Parlament tiež vyzval Radu a Komisiu, aby posilnili rokovacie kapacity členských štátov na zabezpečenie cenovo dostupného prístupu k liekom v celej EÚ. Zmeny si vyžiadajú aj prijatie novej legislatívy na úrovni EÚ.

Uznesenie Európskeho parlamentu tiež registruje prehlbovanie priepasti medzi rastúcou rezistenciou voči antimikrobiálnym látkam a vývojom nových antimikrobiálnych látok. Choroby odolné voči liekom by do roku 2050 mohli na celom svete zapríčiňovať 10 miliónov úmrtí ročne. Podľa odhadov zomrie v EÚ každoročne najmenej 25.000 ľudí v dôsledku infekcií spôsobených rezistentnými baktériami. Za posledných 40 rokov bola pritom vyvinutá len jedna nová trieda antibiotík.

EÚ: Digitalizácia postupuje, aj keď by mohla byť rýchlejšia
Európska komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý je nástrojom na prezentáciu výkonnosti 28 členských štátov v širokom spektre oblastí od prepojenosti a digitálnych zručností až po digitalizáciu podnikov a verejných služieb.

Celkovo EÚ pokročila a zlepšila svoje digitálne skóre o tri percentuálne body v porovnaní s minulým rokom, ale pokrok by mohol byť rýchlejší a situácia sa v jednotlivých členských štátoch líši (digitálna priepasť medzi najdigitalizovanejšou a najmenej digitalizovanou krajinou je 37 percentuálnych bodov v porovnaní s 36 percentuálnymi bodmi v roku 2014). Tento rok vedú v DESI Dánsko, Fínsko, Švédsko a Holandsko a za nimi nasleduje Luxembursko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Estónsko a Rakúsko. Prví traja digitálni aktéri EÚ vedú aj v celosvetovom meradle pred Južnou Kóreou, Japonskom a Spojenými štátmi. Spomedzi štátov EÚ zasa najviac pokročili Slovensko a Slovinsko. Slovensko dosahuje celkové skóre3 0,46 a je na 21. mieste z 28 členských štátov EÚ. Skóre Slovenska bolo nižšie ako priemer EÚ a za posledný rok rástlo pomalším tempom ako v EÚ. Slovensko teda patrí do skupiny krajín, ktoré zaostávajú. Napriek niektorým zlepšeniam niekoľko členských štátov vrátane Poľska, Chorvátska, Talianska, Grécka, Bulharska a Rumunska v porovnaní s priemerom EÚ v digitálnom rozvoji ešte stále zaostáva.

Komisia už predstavila všetky hlavné iniciatívy v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu. Európsky parlament a členské štáty sa vyzývajú, aby tieto návrhy prijali čo najskôr, aby Európa mohla čo najviac profitovať z digitálnych príležitostí. Na základe výsledkov DESI v máji predstaví Európska komisia svoje strednodobé preskúmanie stratégie jednotného digitálneho trhu s cieľom určiť, kde treba viac snahy alebo legislatívnych návrhov na riešenie budúcich výziev.

DESI je zložený index na meranie pokroku členských štátov EÚ smerom k digitálnej ekonomike a spoločnosti. Zhŕňa niekoľko ukazovateľov týkajúcich sa kombinácie aktuálnych politických opatrení na úrovni Európy v oblasti digitalizácie. Cieľom je pomôcť identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú prioritné investície a opatrenia v záujme vytvorenia skutočne jednotného digitálneho trhu.