EU: Ochrana práv v digitálnom veku

Výročná správa o uplatňovaní Charty základných práv v EÚ nasleduje po minuloročnej stratégii na posilnenie uplatňovania Charty základných práv v EÚ , ktorá ohlásila výročné správy s tematickým zameraním. Správa z roku 2021 sa zameriava na výzvy pri ochrane základných práv v digitálnom veku. Európska komisia spustí aj kampaň na zvýšenie informovanosti o právach občanov podľa charty ako odpoveď na ich požiadavku lepšie poznať svoje práva a kam sa obrátiť v prípade ich porušenia.

Päť kľúčových oblastí

Riešenie výziev on-line moderovania: Šírenie nezákonného obsahu na internete je výzvou pre demokratický diskurz a pre množstvo základných práv. V decembri 2020 komisia navrhla regulačné opatrenia na riešenie nezákonného obsahu a zároveň ochranu základných práv prostredníctvom zákona o digitálnych službách. Okrem toho prostredníctvom kódexu podporuje dobrovoľné opatrenia na boj proti nezákonným nenávistným prejavom on-line. Komisia tiež 9. decembra navrhla iniciatívu na rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ o prejavy nenávisti a trestné činy z nenávisti.

Ochrana základných práv tam, kde sa používa umelá inteligencia: Rastúce využívanie systémov umelej inteligencie môže priniesť veľké výhody, ale niektoré aplikácie sú zložité a neprehľadné, čo môže predstavovať výzvu pre dodržiavanie alebo presadzovanie základných práv. Mnohé členské štáty vypracovali národné stratégie pre umelú inteligenciu s cieľom zabezpečiť transparentnosť, sledovateľnosť a spoľahlivosť a nájsť účinné spôsoby dodržiavania základných práv. V apríli 2021 komisia navrhla legislatívny akt s cieľom zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie, ktoré predstavujú vysoké riziko pre základné práva, boli náležite testované a zdokumentované.

Riešenie digitálnej priepasti: Pandémia COVID-19 sťažila prístup k verejným službám ponúkaným on-line tým, ktorí nemajú potrebné znalosti alebo vybavenie. Správa ukazuje, ako členské štáty a EÚ pracujú na rôznych prístupoch, aby sa zabezpečilo, že nikto nezostane pozadu. Solidarita zostáva kľúčovou zásadou pri riešení digitálnej priepasti.

Ochrana ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem: Práca na platforme vytvorila nové ekonomické príležitosti pre ľudí, podniky a spotrebiteľov. Spochybňuje však aj existujúce práva a povinnosti súvisiace s pracovným právom a sociálnou ochranou. Komisia prijala 8. decembra legislatívnu iniciatívu na zlepšenie pracovných podmienok ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem a zároveň podporuje udržateľný rast digitálnych pracovných platforiem v únii.

Dohľad nad digitálnym dohľadom: Sledovanie môže byť legitímne, napríklad na zaistenie bezpečnosti a boj proti zločinu, ale nie všetky postupy sú opodstatnené. V tejto súvislosti sú ochrana údajov a súkromie nielen kľúčovými základnými právami, ale aj „umožňujúcimi“ právami, ktoré zvyšujú ochranu iných základných práv, ktoré môžu byť sledovaním ovplyvnené.

Trend: Rast kyberútokov

Na základe najnovšieho vydania správy Acronis Cyber Readiness Report 2021 v tomto roku nebolo napadnutých iba 20 % opýtaných spoločností, pričom vlani to bolo 32 %. Správa zisťujúca pripravenosť organizácií v oblasti kybernetickej ochrany odhalila, že k najväčším rizikovým faktorom patrí podceňovanie najnovších hrozieb zo strany IT manažérov a nedostatočné preškolenie a zabezpečenie vzdialených pracovníkov.

Okrem faktu, že 80 % organizácií tohto roku zažilo kyberútok, 30 % čelí takémuto napadnutiu aspoň raz denne. Spoločnosti sa síce zlepšujú v ich detekcii, avšak veľké množstvo IT manažérov má tendenciu hrozby podceňovať. Napríklad polovica IT manažérov uvádza, že nepoužíva viacfaktorové overovanie, pretože v ňom nevidí žiadnu hodnotu, alebo ho považujú za príliš zložité. Viac ako polovica spoločností má tak falošný pocit bezpečia, ak ide o „supply chain“ útoky, pretože nerozumejú ich podstate a na ochranu používajú iba známe, tradičné softvéry.

Najzaujímavejšie zistenia: 

• 29 % oslovených organizácií bolo tohto roku cieľom útokov každý mesiac, 22 % každý týždeň, 20 % každý deň a 9 % dokonca každú hodinu - zvyšných 20 % útok tohto roku nezažilo.
• K najčastejším typom útokov patrí phishing (58 %), DDoS útoky (40 %), malvérové napadnutie (36,5 %) a útoky na videokonferencie (31,5 %).
• 57 % IT manažérov tohto roku vidí hlavné výzvy v preškoľovaní vzdialených pracovníkov, 50 % v ich zabezpečení a 44,5 % v zaistení dostupnosti firemných aplikácií a sietí.
• Iba 52 % IT manažérov používa viacfaktorové overovanie na väčšine svojich účtov, 38 % iba na niektorých a 10 % vôbec.
• Proti „supply chain“ útokom 53 % administrátorov nepoužíva špeciálnu ochranu, ale iba tradičné preverené nástroje, 24 % AV/EDR skenovanie a 18 % si ochranu outsourcuje.
• Pri výbere nástrojov IT manažéri uprednostňujú antimalvér/antivírus (73 %), integrované zálohovanie disaster recovery (48 %), patch managemnet (45 %) a RMM nástroje (36 %).

„Počet útokov v tomto roku narástol nielen kvantitatívne, ale aj vynaliezavosťou konkrétnych metód napadnutia, čo si vyžaduje zmenu prístupu a rozšírenie spôsobov ochrany. Predstava úspor za kybernetickú ochranu je lákavá iba dovtedy, než si uvedomíme, že škody spôsobené kybernetickými útočníkmi sú vždy rádovo vyššie než náklady na prevenciu. Podcenenie aktuálnych hrozieb a potrieb kybernetickej ochrany sa teda rozhodne nevypláca“, dodal Aleš Hok. 

Vianoce 2021: Plány na vianočné darčeky

Takmer tretina Slovákov vo veku 18 - 60 rokov (30 %) plánuje na nákup vianočných darčekov pre svojich blízkych minúť tento rok do 100 EUR a ďalších 28 % chce na tento účel vyčleniť od 101 do 200 EUR. Viac ako pätina opýtaných (22 %) plánuje za darčeky zaplatiť od 201 do 300 EUR. Utratiť viac ako 500 EUR zvažuje 6 % Slovákov, v roku 2020 to bolo 5 % a v roku 2019 len 3 %. 

Nakupovať vianočné darčeky plánuje podľa prieskumu 1 agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank, tento rok až 94 % Slovákov vo veku 18 - 60 rokov. Medziročne opäť pribudlo tých, ktorí do vianočných darčekov plánujú investovať viac - sumu nad 200 EUR plánuje tento rok minúť 37 % opýtaných (v roku 2020 to bolo 35 % a v roku 2019 iba 32 % opýtaných). Vianočné nákupy do 50 EUR plánuje 12 %, z toho 4 % sumu do 30 EUR a 8 % sumu od 31 do 50 EUR. Najpočetnejšia skupina opýtaných sa vo svojich finančných plánoch pohybuje v rozpätí od 51 do 100 EUR (18 %) a ostáva tak v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenená.

„Prieskum ukázal, že Slováci pristupujú k svojim financiám zodpovedne aj počas vianočných sviatkov. Až 93 % opýtaných uviedlo, že darčeky pre svojich najbližších zaplatia z vlastného vrecka. Oproti minulému roku tak mierne klesol počet tých, ktorí si chcú na darčeky požičať z 9 % v roku 2020 na aktuálnych 7 %“, hovorí Robert Chrištof. Na pôžičku Slováci najčastejšie využijú pomoc od člena rodiny, priateľa či známeho (3 %), niektorí si požičajú od finančnej inštitúcie (3 %). Peniaze na vianočné darčeky si sporí a priebežne počas celého roka odkladá len pätina (19 %) respondentov. O niečo viac je tých, ktorí si peniaze na tento účel odkladajú pár mesiacov pred Vianocami (23 %). Opačne sa však správa viac ako polovica Slovákov (58 %). Tí uviedli, že si na kúpu vianočných darčekov pre svojich blízkych počas roka nesporia. V porovnaní s výsledkami z minuloročného prieskumu ich počet dokonca mierne vzrástol. V roku 2020 takto odpovedalo 55 % Slovákov a v roku 2019 ich bolo rovnako 58 %. „Aj keď výsledky ukazujú, že Slováci sa kvôli vianočným darčekom nechcú zadlžovať, treba si všimnúť, že mierne vyššiu tendenciu k zadlžovaniu sa pri kúpe vianočných darčekov deklarujú opýtaní z domácností s nižšími mesačnými príjmami, čo môže potenciálne vyvolať ďalšie zadlžovanie týchto domácností“, konštatuje Martin Slosiarik.

Takmer polovica (48 %) opýtaných, ktorí plánujú potešiť svojich blízkych vianočnými darčekmi, ich plánuje kúpiť na webových stránkach predajcov, v tzv. e-shopoch. V tesnom závese nasledujú tí, ktorí nakúpia v kamenných predajniach (46 %). Len malé percento opýtaných na nákup využije mobilnú aplikáciu predajcu (4 %) alebo trhovisko, vianočné trhy či jarmoky (2 %). Slováci vo veku do 40 rokov preferujú pri nákupe vianočných darčekov internetové obchody (18-29 rokov 54 %, 30-39 rokov 55 %), zatiaľčo vo veku nad 40 rokov postupne narastá uprednostňovanie nákupu vianočných darčekov v kamenných obchodoch. Medzi Slovákmi vo veku nad 60 rokov 36 % preferuje internetové obchody a 56 % kamenné obchody.

SR: Inflácia už vyše 5 %

Medziročný rast cien v novembri 2021 na Slovensku dosiahol najvyššiu mesačnú hodnotu inflácie za sedemnásť rokov (od decembra 2004). Vzrástla na 5,6 % najmä vplyvom rastu cien potravín o 4,8 %, čo je najviac od mája 2020. Druhý najvýznamnejší vplyv na rast cien mali vyššie ceny palív o 31,2 %. Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 4 %, čo je tiež najvyššia hodnota tento rok.

Infláciu medziročne najvýraznejšie podporil rast cien potravín o 4,8 %, čo je najvyššia hodnota od mája 2020, najmä rastúce ceny chleba a obilnín, ďalej mlieka a syrov, obe zložky boli medziročne drahšie o 5 % a ich ceny sa dynamickejšie zvýšili aj medzimesačne. V novembri sa najmä pod vplyvom drahšieho masla zdynamizoval rast cien za oleje a tuky, medziročne sme zaplatili až o pätinu viac (v októbri to bolo len necelých 12 %). Naopak tlmiaci účinok malo medzimesačne zlacnenie mäsa, zeleniny a ovocia. Od začiatku roka v súhrne stúpli ceny potravín v medziročnom porovnaní o 1,5 %. Najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností – bývanie a energie, zvýšili rast cien na hodnotu 4 %, čo je najviac v tomto roku (minulý mesiac to bolo 3,5 %). Ide najmä o vplyv drahších stavebných materiálov, ktoré vstupujú do rôznych zložiek výdavkov patriacich do tohto odboru a dosahujú nadpriemerné medzimesačné rasty takmer nepretržite už od jari tohto roka. Medziročný rast naďalej ovplyvňoval aj rast cien palív či rastúce ceny nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby, ktoré dosiahli najvyššie hodnoty rastu v tomto roku (o 5,3 %) aj z dôvodu novembrového rastu cien prostriedkov na umývanie a pranie v domácnostiach.

Medzimesačne ceny vzrástli o 0,5 %, tempo rastu sa však druhý mesiac po sebe zmiernilo: v októbri bol medzimesačný rast 0,6 %, v septembri 0,8 %. Najvýznamnejšie k medzimesačnému rastu cien prispeli vyššie ceny za nealkoholické nápoje o 0,8 %, za kávu, čaj a kakao o 1 % aj za minerálne vody o 0,6 %. Spomedzi potravín rástli ceny chleba a obilnín o 1,5 %, mlieka, syrov a vajec o 1,4 %, a tiež olejov a tukov o 4,4 %. Naopak už druhý mesiac po sebe sme lacnejšie kupovali ovocie (v novembri o 3,8 %), mäso a zeleninu (zhodne o 0,3 %). Medzimesačný rast cien naďalej podporili rastúce ceny v odbore bývanie a energie, a to najmä v reakcii na drahšie stavebné materiály. Imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) oproti októbru zdraželo o 0,8 % a súčasne údržba a opravy obydlia o 1,2 %. Viac ako v októbri sme zaplatili aj za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 1,4 %, čo je najvyšší rast v tomto roku. Medzimesačný rast sa prejavil najmä pri tovaroch pre domácnosť na krátkodobú spotrebu (2,9 %), kde sa zvýšili ceny za prostriedky na pranie a umývanie. Medzimesačné zníženie sme zaznamenali v rámci odboru alkoholické nápoje a tabak (klesli najmä ceny piva o 0,6 % a vína o 0,3 %) a v odbore zdravotníctvo (pokles cien farmaceutických výrobkov o 0,5 %).

Index spotrebiteľských cien sa v novembri oproti októbru zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v domácnostiach dôchodcov, v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,5 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 5,7 %, za domácnosti dôchodcov, za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 5,4 %. V súhrne za jedenásť mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,9 %. Index spotrebiteľských cien sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2,8 %, za domácnosti dôchodcov o 2,7 %.

EU: Individuálne vzdelávanie a mikrocertifikáty

Do roku 2030 sa má každoročne zúčastňovať na odbornej príprave 60 % všetkých dospelých v Európanov. V snahe pomôcť členským štátom splniť tento cieľ predložila Európska komisia návrhy odporúčaní Rady o individuálnych vzdelávacích účtoch a mikrocertifikátoch. Úspech digitálnej aj zelenej transformácie závisí od pracovníkov so správnymi zručnosťami. Pandémia COVID-19 ešte viac urýchlila potrebu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily s cieľom prispôsobiť sa meniacemu sa trhu práce a uspokojiť dopyt v rôznych odvetviach.

Po počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave sa však len veľmi málo ľudí zúčastňuje na pravidelných vzdelávacích aktivitách, pretože im často chýbajú finančné zdroje alebo čas na zlepšenie a získanie nových zručností alebo o možnostiach vzdelávania a jeho prínosoch nevedia. Určitá úroveň digitálnych zručností sa napríklad vyžaduje u vyše 90 % súčasných pracovných miest a takmer vo všetkých odvetviach. Základné digitálne zručnosti však v roku 2019 malo len 56 % dospelých. Dva nové návrhy prijaté v súvislosti s individuálnymi vzdelávacími účtami a mikrocertifikátmi pomôžu riešiť tieto výzvy tak, že ľuďom poskytnú viac príležitostí nájsť ponuky v oblasti vzdelávania a pracovných príležitostí.

Cieľom návrhu Európskej komisie o individuálnych vzdelávacích účtoch je zabezpečiť, aby mal každý prístup k relevantným možnostiam odbornej prípravy prispôsobeným individuálnym potrebám, a to kedykoľvek v priebehu života a bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nie. V tejto súvislosti sa navrhované odporúčanie Rady zameriava na hlavné prekážky, ktoré v súčasnosti ľuďom bránia začať s odbornou prípravou a ktorými sú motivácia, čas a financovanie. Členské štáty nabáda, aby spolu so sociálnymi partnermi:

• zriadili individuálne vzdelávacie účty a zakotvili nárok na odbornú prípravu pre všetkých dospelých v produktívnom veku,
• zostavili zoznam odbornej prípravy, ktorá bude relevantná pre trh práce, bude mať požadovanú kvalitu a bude oprávnená na financovanie z individuálnych vzdelávacích účtov, a tento zoznam sprístupnili v rámci digitálneho registra dostupného napríklad z mobilného zariadenia,
• ponúkali príležitosti na profesijné poradenstvo a potvrdzovanie zručností získaných v minulosti, ako aj platené voľno na odbornú prípravu.

Inovatívny aspekt tohto návrhu spočíva v tom, že stavia jednotlivca priamo do centra rozvoja zručností. Obsahuje tiež výzvu, aby členské štáty upravili financovanie podľa potrieb jednotlivcov v oblasti odbornej prípravy.

Mikrocertifikátmi sa osvedčujú vzdelávacie výstupy v nadväznosti na malé vzdelávacie skúsenosti (napr. krátky kurz alebo odborná príprava). Ľuďom ponúkajú flexibilný a cielený spôsob, ako si rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné na osobný a profesijný rozvoj. Cieľom návrhu Európskej komisie je zabezpečiť, aby fungovali naprieč inštitúciami, podnikmi a sektormi, a to aj cezhranične. Na tento účel by členské štáty mali nájsť zhodu v týchto otázkach:

• spoločná definícia mikrocertifikátov,
• štandardné prvky ich opisu a
• kľúčové zásady ich vypracúvania a vydávania.

Zámerom je zabezpečiť vysokú kvalitu mikrocertifikátov a transparentnosť ich vydávania, aby sa vybudovala dôvera v osvedčované skutočnosti. Tým by sa malo podporiť využívanie mikrocertifikátov vzdelávajúcimi sa osobami, pracovníkmi a uchádzačmi o zamestnanie, ktorí z nich môžu mať prospech. V návrhu sa zavádzajú aj odporúčania týkajúce sa mikrocertifikátov v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj politík trhov práce. Ľudia by tak mali mať možnosť učiť sa nové alebo dodatočné zručnosti podľa individuálnych potrieb a so zameraním na inklúziu všetkých. Európsky prístup k mikrocertifikátom je kľúčovou hlavnou iniciatívou v súvislosti s vytvorením európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Môžu byť súčasťou ponuky vzdelávania v rámci individuálnych vzdelávacích účtov.