On-line: Elektronický účet poistenca

Sociálna poisťovňa pokračuje v elektronizácii svojich služieb, v Elektronickom účte poistenca (EUP) si už klient bude môcť sám sledovať a prostredníctvom tzv. platobnej brány aj uhradiť poistné a ďalšie nedoplatky, vrátane penále. Po zamestnávateľoch tak budú mať túto službu k dispozícii aj fyzické osoby – živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby a tiež dobrovoľne poistené osoby. Bez návštevy pobočky či kontaktovania Informačno-poradenského centra si klienti budú môcť preveriť aj to, v akom štádiu vybavovania je ich podaná žiadosť o dôchodkovú dávku. Rovnako v prípade straty zamestnania si môžu záujemcovia prostredníctvom novej kalkulačky orientačne zistiť informatívnu sumu dávky v nezamestnanosti.

Platobnú bránu od jesene minulého roka využíva na úhradu poistného a prípadných nedoplatkov skupina zamestnávateľov. Teraz k nim pribúdajú aj fyzické osoby – živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tiež dobrovoľne poistené osoby. V záložke Platby sa odvádzateľovi zobrazia všetky evidované neuhradené položky: poistné pred splatnosťou, dlžné poistné, zostávajúce položky na úhradu zo schváleného splátkového kalendára, penále alebo pokuty. Platba prebieha prostredníctvom Štátnej pokladnice, ktorá umožňuje on-line platby s využitím platobnej karty, platobnej metódy Google Pay alebo Apple Pay. Zaúčtovanie platby v informačnom systéme Sociálnej poisťovne prebehne spravidla v pracovných dňoch do 48 hodín.

Druhá nová funkcionalita sa týka skupiny žiadateľov o niektorú dôchodkovú dávku – starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok či pozostalostné dávky (vdovský, vdovecký, sirotský). Na posúdenie žiadosti má Sociálna poisťovňa 60 dní, ak je však potrebné vyžiadať a doplniť chýbajúce údaje o dôchodkovom poistení, možno túto lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní, resp. prerušiť konanie o dávke. Aj túto informáciu si žiadatelia o dôchodok nájdu vo svojom EUP. Rovnako sú v ňom pre občanov vo veku 39 rokov a starších prístupné aj údaje o evidovaných obdobiach dôchodkového poistenia i neevidovaných (chýbajúcich) obdobiach a bývalých zamestnávateľoch.

Prostredníctvom Informatívnej sumy dávky v nezamestnanosti sa automaticky zobrazuje jej výška. Vypočítava sa z dosiahnutého príjmu v posledných dvoch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Údaje o obdobiach poistenia a zamestnávateľoch sú v časti Obdobia poistenia v nezamestnanosti. Ide o teoretickú sumu dennej dávky, ak by bol klient dnes zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a splnil by potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní (2 roky) v posledných štyroch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Obdobie poistenia, ktoré už raz bolo započítané na vznik predchádzajúceho nároku na dávku, sa na vznik ďalšieho nároku na dávku nezapočítava. Presnú sumu dennej dávky sa dozvie v konaní o priznaní dávky. Požiadať o ňu je možné buď na príslušnom úrade práce zároveň pri registrácii do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo po zaregistrovaní v pobočke Sociálnej poisťovne.

Bankroty: V máji najviac dvadsiatnikov z východného Slovenska

V máji na Slovensku zbankrotovalo 646 dlžníkov. Medzimesačne ide o 26,5 % pokles, v apríli t. r. totiž bankrot zasiahol 879 dlžníkov. V medziročnom porovnaní ide o 31 % pokles, pred rokom bolo bankrotujúcich až 937. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 89 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (575) a zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 638 občanov, splátkový kalendár preferovalo 8 dlžníkov.

Výrazné zastúpenie mali opäť muži, bolo ich 453. Žien podľa májových štatistických dát CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 193. Len 3 ženy a 9 mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku, najviac ich bolo vo vekovej kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 204 (31,6 %). Májovou zaujímavosťou je najvyšší podiel dvadsiatnikov v rámci tohto roka v pomere k celkovému počtu dlžníkov až 15,2 %, presne 98. V takmer stovke mladej generácie prevažovali muži – 76,5 %. Najviac mladíkov zbankrotovalo v Prešovskom kraji, a to 22, nasledoval Košický kraj s 13 mužmi. Mladých dlžníkov z východu bolo v prepočte takmer 47 %. A naopak, v Bratislavskom kraji nezbankrotoval žiaden dvadsiatnik.

Ľudia bez domova tvorili 13,2 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 84. Dvaja z nich mali registrovaný trvalý pobyt na virtuálnej bratislavskej adrese Karpatské námestie 7770/10A, spolu s aprílovými ľuďmi bez domova je ich spolu už 7 v takomto krátkom časovom intervale z jednej adresy. Ďalšou zaujímavosťou je, že až šesť dlžníkov pochádza z jednej obce, Veľké Ludince v okrese Levice. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 9 manželských párov a 16 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac, až 124 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Nitriansky kraj so 110 a Košický s Trnavským krajom zhodne s 86 dlžníkmi. Najmenej dlžníkov, len 42, pochádzalo z Bratislavského kraja, čo je takmer trikrát menej ako v najzasiahnutejšom Prešovskom kraji.

V máji zároveň súdy zrušili 655 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 617 zrušených pre nedostatok majetku a 38 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň bolo pre nepoctivý zámer v máji zrušených 5 oddlžení, do Registra diskvalifikácií pribudlo z toho istého dôvodu 8 dlžníkov. Jeden dlžník bol z Registra po uplynutí trestu vymazaný.

AI: Obavy z negatívneho vplyvu

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) až 84 % dospelej populácie na Slovensku považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové, pokiaľ ide o jej vplyv na verejnú mienku. Schopnosti AI negatívne ovplyvňovať názory, postoje alebo správanie ľudí považuje 60 % opýtaných za „veľmi rizikové“ a podľa ďalších 24 % predstavujú „stredné riziko“. Naopak, iba každý desiaty respondent považuje vplyv umelej inteligencie na verejnú mienku za „málo rizikový“ (7 %) alebo „bez rizika“ (3 %). Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu (1 020 respondentov starších než 18 rokov), najväčšie obavy vzbudzujú predovšetkým falošné / zmanipulované videá, tzv. deepfake, vytváranie a šírenie falošných správ a informácií, tzv. fake news a vytváranie či využívanie falošných profilov a obsahu na sociálnych sieťach. V priemere ich za „vysoko rizikové“ alebo „stredne rizikové“ označilo takmer 90 % opýtaných.

Cieľom podvodov s využitím AI je vylákať citlivé údaje a zmanipulovať používateľov, aby investovali do falošných investičných schém, alebo kúpili neexistujúci či pochybný tovar. Obavy významnej časti respondentov (85% ) sa ukázali aj v prípade ďalších schopností AI ako: reprodukcia / napodobňovanie ľudského hlasu, manipulácia a úpravy existujúcich obrázkov a fotografií, falošné podcasty či falošné recenzie, hodnotenia alebo odporúčania. Až 84 % respondentov súhlasí s názorom, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť jednotlivcov rozpoznať pravdu a manipuláciu. Pre rovnako veľkú časť (80 %) predstavuje AI riziko pre politiku a demokraciu – napr. jej zneužívaním na ovplyvňovanie volieb, verejnej mienky, manipulovanie a falšovanie vyjadrení politikov, šírenie propagandy a pod. Viac ako tri štvrtiny (78 %) respondentov súhlasia aj s logickým dôsledkom a to, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje konflikty a následne polarizáciu spoločnosti. Významná časť respondentov tiež vyjadrila obavy z negatívnych dôsledkov vplyvu AI v mediálnej a komunikačnej oblasti. Podľa 73 % vedie klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou k oslabovaniu tradičných médií a príklon k alternatívnym médiám a ďalších 66 % súhlasí s názorom, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Stretneme sa s nimi tak u mužov ako aj žien, u mladšej, strednej aj staršej generácie, u ľudí s nižším i vyšším vzdelaním, rôznych profesií alebo obyvateľov malých obcí či veľkých miest.

Za najúčinnejšiu obranu proti manipulácii prostredníctvom nástrojov AI považujú respondenti najmä nasadenie technických prostriedkov a zodpovedné správanie – jednak samotných používateľov, ale aj vývojárov a poskytovateľov AI služieb. Napríklad podľa 35 % opýtaných je najúčinnejšie riešenie nasadenie algoritmov, detektorov, fact-checkingových služieb a pod. Podľa 31 % zasa zodpovedné správanie užívateľov AI spojené so vzdelávaním sa v tejto oblasti, kritickým myslením či dodržiavaním bezpečnostných zásad, a podľa ďalších 30 % zodpovedný prístup vývojárov a prevádzkovateľov služieb umelej inteligencie. U menšej časti respondentov sa možno stretnúť aj s volaním po politickom riešení problému. Štvrtina z nich (26 %) považuje za najúčinnejšie riešenie reguláciu umelej inteligencie štátom a / alebo inštitúciami EÚ. Ďalšia pätina (19 %) je dokonca za jej úplný zákaz. Na druhej strane, úplnú rezignáciu na riešenie problému je vidno u každého desiateho respondenta (11 %) s argumentom, že „je to zbytočné, lebo AI nás časom aj tak ovládne“.

SR: Firemné bankroty v máji

Máj sa v rámci tohto roka stal podľa údajov registra CRIBIS zatiaľ najpriaznivejším mesiacom z pohľadu počtu vyhlásených konkurzov na Slovensku. V medzimesačnom porovnaní s aprílom t. r. ide o 36 % pokles, v medziročnom o 20 % pokles. V bankrote sa ocitlo 16 podnikateľských subjektov, z toho bolo 15 eseročiek a 1 akciová spoločnosť. Šesť subjektov, ktoré v máji začali čeliť konkurzu, malo menej ako 10 zamestnancov. Jeden si uviedol 25 až 49 zamestnancov a u 9 firiem nebol ich počet zistený.

Bankrotový domino efekt legendárnej vranovskej celulózky pokračoval aj v máji. Tentoraz postihol akciovku BUKÓZA Export-Import, ktorej tržby sa ešte v roku 2023 šplhali takmer k 84 miliónovej hranici. Zaradila sa tak k Bukóze Holding, a BUKÓZE INVESTU, na ktoré bol vyhlásený konkurz už v predchádzajúcich mesiacoch. V máji zažili rozčarovanie aj dámy, ktoré si prišli do predajní značky Gerry Weber kúpiť nové outfity. Čakali ich len výpredaje a oznamy o definitívnom uzatvorení. Značka so sídlom v Nemecku, s viac ako 50-ročnou históriou a filozofiou kvality, pôsobila na Slovensku od roku 2013, oblečenie predávala v kamenných predajniach aj cez e-shopy. Gerry Weber SK s. r. o. ešte v roku 2023 vykázala takmer 1,1 mil. tržby, ale dobehli ju dlhy a nedoplatky a na Slovensku končí.

Žilinský a Košický kraj mali zhodne po 4 konkurzy, Trnavský kraj o jeden menej, Bratislavský a Nitriansky po 2 konkurzy. Banskobystrický kraj mal 1 konkurz a vo zvyšných dvoch krajoch nebol vyhlásený ani 1 konkurz. Najviac konkurzov (5) bolo vyhlásených v priemyselnej výrobe, za ňou nasledovalo stavebníctvo (3), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (2), ubytovacie a stravovacie služby (2) a administratívne a podporné služby (2). V máji boli zastavené 4 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 22 bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 20 firmách. Reštrukturalizácii čelila v máji jedna spoločnosť - SlovSETRA s.r.o. zo Slovenského Pravna ktorá sa zaoberala obrábaním kovov a opravami prevodoviek.

Radíme: Cestovanie lietadlom

Check-in, kontrola dokladov, odbavenie batožiny alebo bezpečnostná kontrola môžu byť vysoko stresujúce situácie. Keď sa to ich napokon podarí absolvovať bez komplikácií, prvotné obavy rýchlo opadnú. O to väčšie rozčarovanie ale potom príde, keď let mešká, čas odletu sa neustále posúva a cestujúci môže nakoniec čakať aj niekoľko hodín priamo na palube lietadla. Viete, na čo máte v takýchto situáciách nárok?

Práva cestujúcich v leteckej doprave upravuje v EÚ nariadenie č. 261/2004, ktoré sa vzťahuje na oneskorenie, zrušenie letu aj odmietnutie nástupu na palubu. Ak je let odložený o viac než tri hodiny a meškanie nebolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, môže spotrebiteľovi vzniknúť nárok na finančnú kompenzáciu. Výška náhrady sa pohybuje od 250 do 600 eur v závislosti od dĺžky letu. Aby bol nárok uznateľný podľa únijnej úpravy, musí ísť buď o let, ktorý odlieta z letiska v EÚ (bez ohľadu na dopravcu), prípadne z letiska mimo EÚ na letisko v EÚ za predpokladu, že ide o únijného dopravcu. Okrem finančnej kompenzácie máte v prípade dlhšieho čakania aj nárok na starostlivosť, čo zahŕňa občerstvenie, možnosť telefonického spojenia a v prípade nutnosti aj ubytovanie. Nároky sa uplatňujú priamo u leteckého dopravcu.

Kedy sa finančnej náhrady nedočkáte? V prípade tzv. mimoriadnych okolností, za ktoré sa považujú nevhodné počasie alebo prírodné javy, napríklad výskyt sopečného popola v letovej trase. V týchto situáciách dopravca nemôže ovplyvniť vznik meškania, a preto nie je povinný kompenzáciu vyplácať. Aj v týchto nepríjemných situáciách majú spotrebitelia nárok počas čakania na základnú starostlivosť, ako prístup k toaletám, pitný režim a aktuálne informácie o situácii. Únijná úprava práv cestujúcich aj na situácie, keď vám bol bez oprávneného dôvodu odmietnutý nástup na palubu. V týchto prípadoch je dôležité sa zoznámiť s podmienkami konkrétnych aerolínií, najmä s lehotou, do kedy sa musíte najneskôr dostaviť na odbavenie a nástup. Eduarda Hekšová dodáva: „Ak ste sa dostavili včas, splnili všetky podmienky prepravy, a napriek tomu vám bol nástup odmietnutý, môžete sa domáhať finančnej kompenzácie a úhrady za náhradnú dopravu či starostlivosť počas čakania.“

EU: Proti úniku uhlíka a zmena noriem emisií CO2

Európsky parlament podporuje návrhy na zjednodušenie nástroja Európskej únie (EÚ) proti úniku uhlíka. Navrhované zmeny mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach sú súčasťou úsilia o zjednodušenie s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky a príležitostných dovozcov. Poslanci tiež odsúhlasili návrh komisie na podporu európskeho automobilového sektora, ktorý pociťuje vplyv rýchlych technologických zmien a rastúcej konkurencie.

Parlament schválil návrh Európskej komisie, ktorý je súčasťou balíka zjednodušujúcich opatrení „Omnibus I“ z 26. februára 2025. Poslanci prijali technické objasňujúce zmeny a podporili novú de minimis hmotnostnú hranicu 50 ton. Tým by sa oslobodila prevažná väčšina (90 %) dovozcov – najmä malé a stredné podniky a jednotlivci – ktorí dovážajú iba malé množstvá tovaru vyžadujúceho kompenzáciu uhlíka. Environmentálne ciele CBAM zostávajú dosiahnuteľné, pretože 99 % celkových emisií CO2 z dovozu železa, ocele, hliníka, cementu a hnojív by zostalo zahrnutých v pravidlách. V prípade dovozu, na ktorý sa vzťahuje mechanizmus kompenzácie uhlíka, zmeny tiež zjednodušujú proces schvaľovania pre deklarantov (strany, ktoré chcú dovážať tovar podliehajúci mechanizmu), výpočet emisií a správu finančnej zodpovednosti CBAM a zároveň posilňujú ustanovenia proti zneužívaniu. Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou o konečnej forme legislatívy. Mechanizmus EÚ na kompenzáciu uhlíkových emisií na hraniciach je nástrojom EÚ na vyrovnanie ceny uhlíka plateného za produkty EÚ v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) s cenou dovážaného tovaru a na podporu väčších ambícií v oblasti klímy v krajinách mimo EÚ. Začiatkom roka 2026 Európska komisia posúdi, či rozšíri rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM na ďalšie sektory ETS, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka.

Navrhovaná zmena pre výrobcov automobilov umožňuje splniť si povinnosti na roky 2025, 2026 a 2027 spriemerovaním svojej emisnej výkonnosti za trojročné obdobie, a nie za každý jednotlivý rok. Tento prístup by im umožnil vyrovnať akékoľvek nadmerné ročné emisie pri dosiahnutí lepšieho cieľa v nasledujúcom roku / rokoch. Súčasné pravidlá stanovujú ročné ciele, ktoré pokrývajú päťročné obdobia na zníženie priemerných emisií CO2 z nových osobných automobilov a dodávok v celom vozovom parku EÚ. Od roku 2025 sa na obdobie rokov 2025 – 2029 bude uplatňovať ročný cieľ zníženia emisií CO2 o 15 % v porovnaní s hodnotami z roku 2021. Aby návrh zákona nadobudol účinnosť, vyžaduje si formálne schválenie Radou, ktorá prijala rovnaké znenie 7. mája 2025. Je súčasťou akčného plánu komisie v oblasti priemyslu pre európsky automobilový sektor, ktorý bol oznámený 5. marca 2025 a nadväzoval na strategický dialóg o budúcnosti automobilového priemyslu zo začiatku tohto roka.

Trend: Platby mobilom

Z roka na rok výrazne pribúda ľudí, ktorí platia za svoj nákup smartfónmi. Tento rok už podiel platieb mobilnými zariadeniami tvorí 30 percent z celkového počtu úhrad pri pokladniach. Pred šiestimi rokmi to boli len 2 percentá a pred troma rokmi 12 percent. Ako ďalej vyplýva z údajov spoločnosti Home Credit, v minulom roku Slováci priemerne za jeden nákup mobilom zaplatili 29 eur. V prípade klasickej platobnej karty to bolo o euro menej, teda 28 eur. Počet vydaných virtuálnych platobných kariet sa už doťahuje na tie plastové.

Bezkontaktné úhrady mobilným zariadením sú obľúbené najmä pre ich používateľskú jednoduchosť. Stačí odomknúť smartfón a priložiť ho k platobnému terminálu, vôbec nie je potrebné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu. A zatiaľčo ešte pred pár rokmi boli takéto platby skôr raritou, v dnešnej dobe ide, hlavne medzi mladšími ľuďmi, o úplne bežnú záležitosť. Kým ešte v roku 2019 bol podiel platieb mobilnými peňaženkami len na úrovni 2 percent, o dva roky neskôr vzrástol až štvornásobne na 8 percent. Vlani to už bolo 27 percent a za prvé štyri mesiace tohto roku registruje Home Credit ďalší nárast, a to na 30 percent zo všetkých platieb pri pokladniach. Najviac platieb mobilnými zariadeniami sa uskutočňuje prostredníctvom smartfónov, najčastejšie cez Google Pay (59 %) a potom Apple Pay (40 %). Menej ako 1 percento spolu tvoria platby hodinkami či inteligentnými náramkami v rámci Garmin Pay či Xiaomi Pay. V týchto zariadeniach majú ľudia zriadené virtuálne platobné karty, mobilné peňaženky.

Pomer vydaných platobných kariet

Rok	2019	2020	2021	2022	2023	2024	2025 (január - apríl)
Fyzické karty	100 %	99 %	97 %	92 %	82%	58%	52%
Virtuálne karty	0 %	1 %	3 %	8 %	18%	42%	48%

*údaje spoločnosti Home Credit  

Slováci vlastnia aj klasické plastové debetné či kreditné karty. Nutne využívajú debetné karty napríklad pri výbere hotovosti z bankomatov, ktoré nepodporujú bezkontaktný výber, kreditné zase napríklad pri požičiavaní si auta v zahraničí. Podľa údajov Home Credit za január až apríl tohto roku pomer vydaných virtuálnych a klasických platobných kariet je 48 % vs. 52 %. Ešte pred piatimi rokmi pritom tvorili virtuálne karty len 1 percento, pred dvoma rokmi to bolo 18 percent a vlani už 42 percent. A hoci virtuálne karty idú postupne do popredia, stále ešte majú v počte platobných transakcií navrch fyzické karty. Priemerná hodnota zaplateného nákupu jedným či druhým spôsobom sa pritom veľmi nelíši. V prípade mobilných platieb to vlani bolo priemerne 29 eur, na druhej strane - plastovými kartami 28 eur. Virtuálna karta v mobilnej peňaženke, teda najčastejšie v smartfóne, sa dá využívať rovnako ako plastová, no je ešte bezpečnejšia. „Vďaka zabezpečenej aplikácii totiž nemôže dôjsť k jej fyzickému odcudzeniu a kartu uloženú v mobile nie je možné ani žiadnym spôsobom skopírovať, vďaka potvrdzovaniu transakcií je platenie mimoriadne bezpečné. Nikdy nikomu však nehovorte, ani neposielajte overovací kód (OTP – one time password), ktorý vám bol doručený na váš mobilný telefón. Overovací kód slúži výhradne na registráciu karty do vášho mobilného zariadenia. Je to iný kód ako kód na potvrdenie nákupu. Pozorne preto čítajte obsah SMS správ so zaslaným kódom a vždy sa uistite, že sa týka tej operácie, ktorú práve vykonávate,“ radí ombudsman spoločnosti Miroslav Zborovský.

SR: Mzdy a zamestnanosť v 1. štvrťroku 2025

Štatistický úrad SR zverejnil analýzu miezd a zamestnanosti na Slovensku za obdobie prvých troch mesiacov roku 2025. Mzdy na Slovensku vzrástli o takmer 5 %, zvyšujúca sa inflácia však ich reálny rast spomalila. Zamestnanosť sa na začiatku roka držala na vlaňajšej úrovni, prírastky v službách mierne prevýšili poklesy vo výrobe, kde pokračoval úbytok pracovnej sily a to najmä v stavebníctve. Z regionálneho hľadiska zamestnanosť klesla viditeľnejšie v Nitrianskom kraji.

Priemerné nominálne zárobky na Slovensku na začiatku roka mierne zrýchlili tempo medziročného rastu. Reálny rast miezd počas 1. štvrťroka bol všakv vplyvom inflácie najpomalší od konca roka 2023. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 1. štvrťroku 2025 dosiahla 1 518 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,9 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka si zamestnanci v hrubom prilepšili v priemere o 71 eur. Tempo rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku mierne zrýchlilo, no rastúca inflácia na začiatku roka spomalila reálny rast platov len na úroveň 1 %. Išlo o najpomalší rast reálnych miezd od posledného štvrťroka 2023. Priemerná mzda po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku 2024 vzrástla o 1,6 %.

Počet pracujúcich na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 medziročne prekročil 2 milióny 604-tisíc osôb. Zamestnanosť zostala na úrovni vlaňajšieho úvodu roka, počet pracujúcich sa zvýšil len nepatrne o 0,1 %. Dáta po sezónnom očistení potvrdili rovnaký medzikvartálny (oproti 4. štvrťroku) rast zamestnanosti o nepatrných 0,1 % na vyše 2 milióny 625-tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,9 %. Celkový stav zamestnanosti zostal nezmenený najmä vďaka medziročnému prírastku počtu pracovníkov v službách o 19-tisíc pracujúcich (+1,2 %), ktorý kompenzoval pretrvávajúci aktuálny 15-tisícový pokles vo výrobných odvetviach (-1,6 %). V službách pôsobila väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich v krajine, teda 1,6 mil. pracovníkov. Vo výrobných odvetviach pracovalo na 964-tisíc pracujúcich a zamestnanosť v nich klesala už tretí kvartál po sebe. Najvýraznejší prírastok pracujúcich o vyše 20-tisíc osôb (+6,4 %) zaznamenal obchod. S 336-tisíc pracovníkmi bol naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150-tisíc pracujúcimi medziročný prírastok evidovala aj doprava a skladovanie o takmer 11-tisíc osôb (+6,6 %). Naopak, pokles zamestnanosti zaznamenalo zdravotníctvo a sociálna pomoc ako aj vzdelávanie, v súhrne v nich ubudlo o viac ako 12-tisíc osôb. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve aj poľnohospodárstve, v priemysle zostal nezmenený. V priemysle pracovalo viac ako 644-tisíc osôb, naďalej to bolo najväčšie zamestnávateľské odvetvie v ekonomike. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.

Podľa vekového zloženia absolútny počet pracujúcich sa navýšil najmä v skupine 50 až 54 ročných, kde pribudlo 18-tisíc osôb. Nižšie prírastky boli aj v skupine najstarších pracovníkov (nad 60 rokov) alebo naopak najmladších na trhu práce vo veku 15 až 24 rokov. K zníženiu počtu pracujúcich došlo v skupine mladšieho produktívneho veku od 25 do 34 rokov (- 24-tisíc osôb), prípadne v preddôchodkovom veku 55 až 59 ročných (- 7-tisíc). Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 1. štvrťroku 2025 medziročne mierne vyšší v 7 z 8 krajov SR. Jediný kraj s úbytkom pracovnej sily bol Nitriansky kraj, a to o 9,3 tisíca osôb. Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,2 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už piaty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, mierne cez 72 %.

Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2025 takmer 120-tisíc pracujúcich. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 30-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj (o viac ako 7-tisíc pracujúcich).

Trend: Zážitky namiesto suvenírov

Európa si aj naďalej drží pozíciu globálnej jednotky v cestovnom ruchu a láka turistov z celého sveta na špičkovú gastronómiu, rozmanitú prírodu aj široké možnosti relaxácie a starostlivosti o telo. Cestovanie sa mení a spotrebitelia čoraz častejšie míňajú peniaze za wellness, šport, spoznávanie nových kultúr alebo dobrodružstvo v prírode. Vyplýva to z novej Správy o trendoch v cestovnom ruchu 2025, ktorú zverejnil Inštitút pre ekonomiku spoločnosti Mastercard (Mastercard Economics Institute, MEI). Vychádza z agregovaných anonymizovaných dát o platbách a ďalších externých zdrojov. Vďaka tomu dokáže presne pomenovať trendy, ktoré dnes formujú podobu cestovného ruchu.

Priemerná služobná cesta teraz trvá dlhšie ako pred vypuknutím pandémie. V prípade cestujúcich z USA do Európy sa priemerná dĺžka pobytu predĺžila zo 7,4 dňa 3 na 8,1 dňa 4 . Porovnateľný trend platí pre cestujúcich z Veľkej Británie, s výnimkou ciest do Kanady a USA. V ich prípade sa medzi rokmi 2020 a 2025 priemerná dĺžka pobytu skrátila. Inštitút analyzoval aj platby realizované v okruhu ôsmich kilometrov okolo štadióna, na ktorom sa v Londýne odohralo finále Ligy majstrov UEFA, v období 5 dní pred a po zápase. Konanie zápasu, v ktorom Real Madrid porazil Borussiu Dortmund, znamenalo 61-percentný medziročný nárast výdavkov nemeckých spotrebiteľov, pričom celkový nárast útrat bol 14 percent. Medziročný nárast výdavkov španielskych spotrebiteľov dosiahol 148 percent, z čoho je zrejmé, že fanúšikovia víťaza úspech patrične oslávili.

Údaje o rezerváciách leteniek zasa ukazujú, o aké destinácie je v období jún až september najväčší záujem. Pre cestujúcich z Európy sú na prvých miestach Tokio, Palma de Mallorca, Osaka, Hurghada, Peking, Paríž, Larnaka a Londýn. Medzi rokmi 2019 a 2024 zaznamenala najväčší nárast počtu príletov albánska Tirana, predovšetkým vďaka turistom z Talianska. Stala sa tak mestskou destináciou s jedným z najvýraznejších temp rastu obľúbenosti na kontinente. Európski spotrebitelia sa chystajú v roku 2025 míňať predovšetkým za cestovanie, outdoorové aktivity a kulinárske potešenie. Dve tretiny (70 percent) európskych respondentov uviedli, že je pre nich na prvom mieste splnenie si nejakého životného sna. Na účely presnejšieho merania tohto trendu analýzou cezhraničných útrat vytvorila spoločnosť Mastercard Wellness Travel Index (WTI), zoznam lokalít vyhľadávaných pre ponuky wellness a starostlivosti o telo. Stúpajúce hodnotenie Talianska a Poľska v tomto indexe napovedá, že tieto dve krajiny dokážu reagovať na rastúci dopyt v tejto oblasti veľmi dobre.

Meranie mediánu počtu národností zastúpených medzi zákazníkmi reštaurácií jednotlivých miest prináša zaujímavé informácie, ktoré kulinárske destinácie sú medzi turistami najobľúbenejšie. Reštaurácie v Istanbule hostili v roku 2024 stravníkov zo 67 rôznych krajín, čo je najvyššia hodnota zo všetkých 43 sledovaných miest. V prvej desiatke je celkovo šesť európskych destinácií, okrem tureckého Istanbulu ešte Cannes (Francúzsko), Interlaken (Švajčiarsko), Barcelona (Španielsko), Dubrovník (Chorvátsko) a Mykonos (Grécko). Všetky priťahujú návštevníkov z celého sveta na jedinečné kulinárske zážitky. Analýzou obchodu v priestoroch národných parkov inštitút tiež zistil, že cestovanie za dobrodružstvom je obľúbené najmä v severských krajinách. Turisti sem prichádzajú potešiť sa krásou tunajších lesov a fjordov a vychutnať si tak blahodarné účinky pobytu v prírode. V analýze vyčnieva najmä Fínsko, kde útrata v národných parkoch a ich okolí tvorí 7,1 percent celkových výdavkov zahraničných spotrebiteľov. Medzi ďalšie krajiny s nezanedbateľnými výdavkami turistov v národných parkoch patrí Švajčiarsko, Poľsko, Francúzsko a Nórsko.

Prognóza: Počítače a smartfóny v roku 2025

Globálny objem počítačov by mal v roku 2025 podľa International Data Corporation (IDC) dosiahnuť 274 miliónov, čo predstavuje nárast o +4,1 % oproti predchádzajúcemu roku – a to aj napriek výraznému vplyvu americkej colnej politike. Celosvetové dodávky smartfónov v roku 2025 podľa IDC medziročne vzrastú o 0,6 % na 1,24 miliardy kusov. Prognóza bola znížená z 2,3 % rastu z dôvodu vysokej neistoty, kolísania ciel a makroekonomických výziev, akými sú inflácia a nezamestnanosť v mnohých regiónoch, čo vedie k spomaleniu spotrebiteľských výdavkov.

V 1. štvrťroku odbyt počítačov medziročne vzrástol o päť percent na 63,2 milióna kusov. Jednotkou na trhu s osobnými počítačmi v 1. štvrťroku podľa IDC zostalo Lenovo, ktoré zvýšilo odbyt o 11 % na 15,2 milióna prístrojov a jeho trhový podiel vzrástol na 24 %. Druhé miesto obsadila HP s podielom 20 % a tretí bol s 15 % Dell. Po roku 2025 IDC predpovedá mierny pokles v roku 2026, čiastočne v dôsledku stabilizácie objemu po migrácii na Windows 11.

Rast smartfónov zostane počas celého prognózovaného obdobia v nízkych jednociferných číslach, pričom päťročná (2024-2029) ročná miera rastu (CAGR) dosiahne 1,4 % v dôsledku rastúcej penetrácie smartfónov, predlžovania obnovovacích cyklov a kanibalizácie použitých smartfónov. Napriek zvýšenému napätiu medzi USA a Čínou obe krajiny tento rok zvýšia rast o 0,6 %. Čína medziročne vzrastie o 3 % vďaka vládnym dotáciám, ktoré stimulujú dopyt a budú pokračovať v posilňovaní Androidu. Naproti tomu Apple v roku 2025 klesne o 1,9 % v dôsledku pokračujúcej konkurencie Huawei, celkového spomalenia ekonomiky a neoprávnenosti väčšiny jej modelov na vládne dotácie obmedzené na 6 000 juanov. Očakáva sa však tiež , že veľké zľavy počas nákupného festivalu 618 a uvedenie iPhonu 17 na trh s výraznými vylepšeniami hardvéru zvýšia dopyt a obmedzia ďalší pokles.

EU: Startupy a scaleupy

Európska komisia spustila stratégiu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky „Vyberte si Európu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky“ s cieľom podporiť zakladanie a rast globálnych spoločností založených na technológiách. Stratégia je v súlade so širšou iniciatívou „Vyberte si Európu“. Táto iniciatíva sa v prvom rade zamerala na vedeckú zložku podporujúcu jednotný európsky prístup k prilákaniu a udržaniu talentov, čím sa má posilniť konkurencieschopnosť Európy. Správu o vykonávaní stratégie podá komisia do konca roka 2027.

Stratégia identifikuje kľúčové potreby startupov a scaleupov a predkladá sa súbor opatrení v piatich hlavných oblastiach:

• Podpora prostredia priaznivého pre inovácie: Ako sa uvádza v stratégii jednotného trhu, startupy a scaleupy potrebujú menšiu fragmentáciu, menšie administratívne zaťaženie, ako aj jednoduchšie a priaznivejšie  pravidlá na celom jednotnom trhu. Komisia navrhne 28. európsky režim na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov na zlyhanie riešením kritických aspektov v oblastiach, akou je platobná neschopnosť, pracovné a daňové právo. Európska podniková peňaženka umožní plynulú digitálnu interakciu s orgánmi verejnej správy v celej únii prostredníctvom jednotnej digitálnej identity pre všetky hospodárske subjekty. Pripravovaný európsky akt o inováciách bude ďalej podporovať inovácie presadzovaním experimentálnych regulačných prostredí.
• Podpora lepšieho financovania: Startupy a scaleupy potrebujú lepšie financovanie, väčší a integrovanejší trh EÚ s rizikovým kapitálom a väčšie zapojenie európskych inštitucionálnych investorov. Iniciatíva Únia úspor a investícií bude kľúčom na uvoľnenie väčšieho množstva finančných a investičných príležitostí v EÚ. Na doplnenie tejto iniciatívy je cieľom stratégie rozšíriť a zjednodušiť Európsku radu pre inováciu, zaviesť fond Scaleup Europe s cieľom pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní špičkových technologických rozširujúcich sa spoločností a vypracovať dobrovoľný Európsky inovačný investičný pakt s cieľom mobilizovať veľkých inštitucionálnych investorov, aby investovali do fondov EÚ, fondov rizikového kapitálu a nekótovaných rozširujúcich sa podnikov.
• Podpora zavádzania a rozširovania trhu: Startupy a scaleupy potrebujú rýchlejšiu cestu z laboratória na trh. V stratégii sa zavádza iniciatíva Lab to Unicorn, ktorá zahŕňa európske centrá startupov a scaleupov s cieľom pomôcť prepojiť univerzitné ekosystémy v celej EÚ. To zahŕňa koncepciu udeľovania licencií, rozdeľovania licenčných poplatkov a príjmov a kapitálovej účasti akademických inštitúcií a ich vynálezcov pri komercializácii duševného vlastníctva a vytváraní vedľajších produktov spolu s usmernením o pravidlách štátnej pomoci týkajúcich sa duševného vlastníctva.
• Prilákanie a udržanie špičkových talentov: Na udržanie a prilákanie špičkových talentov potrebujú startupy a scaleupy lepší prístup k vysokokvalifikovaným jednotlivcom. V stratégii sa zavádza iniciatíva „modrý koberec“, ktorá sa zameriava najmä na podnikateľské vzdelávanie, daňové aspekty zamestnaneckých opcií na akcie a cezhraničnú zamestnanosť. Komisia bude takisto podporovať smernicu o modrej karte a nabádať členské štáty, aby zaviedli zrýchlené systémy pre zakladateľov z krajín mimo EÚ.
• Uľahčenie prístupu k infraštruktúre, sieťam a službám: Startupy a scaleupy potrebujú kratší čas uvedenia na trh a rýchlejšiu komercializáciu. V stratégii sa navrhuje zjednodušiť a harmonizovať rozdielny prístup a zmluvné podmienky pre startupy a scaleupy k technologickým a výskumným infraštruktúram prostredníctvom charty prístupu pre priemyselných používateľov.

Upozorňujeme: Najčastejšie slabé heslá

Podľa najnovšej analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY 2024 sa rok 2024 môže označiť „rokom kybernetických zločinov“. Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hekerských útokov, vzrástol medziročne počet krádeží dát o 15 % a v roku 2024 bolo hlásených až 2 080 000 prípadov únikov údajov. Zároveň stúpla aj sofistikovanosť, veľmi nebezpečnou hrozbou sa stali útoky riadené umelou inteligenciou, pribudli napríklad deepfake podvody CEO WhatsApp, ktoré oklamali zamestnancov, aby previedli svoje peniaze na základe zdanlivo legitímnych pokynov svojich nadriadených. Zarezonovali aj falošné deepfake videá a hlasy, ktoré zneužili identitu Elona Muska aj iných verejne známych osôb a lákali dôverčivých ľudí na podvodné investičné schémy.

Medzi 5 najzraniteľnejších údajov patrili heslá, emailové adresy, používateľské mená, telefónne čísla, mená a priezviská. Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie vedia zacieliť podvod. Najčastejšou zneužitou kombináciou v 2024 boli: e-mail s heslom (medziročný pokles o 5 %), používateľské meno s heslom (medziročný nárast o 33 %) a telefónne číslo s menom a priezviskom (medziročný nárast až o vyše 36%). Analýza CRIF odhalila, že používatelia naďalej využívajú mimoriadne jednoduché a predvídateľné heslá a kombinácie znakov, čím svoje účty a identitu sami vystavujú vysokému riziku. Medzi 5 najpoužívanejších hesiel v celosvetovom meradle patria číselné kombinácie 123456, 123456789, 12345678, 12345 a 111111. Ich heknutie trvá menej než sekunda. Ohrození sú aj naši používatelia internetu. Najčastejšie hekknuté slovenské heslá nájdené na dark webe za rok 2024 boli kombinácie jednoduchých čísel 123456, 123456789, krstné mená martin, monika a dominika, ale tiež slová heslo a obrazok1. V globálnom rebríčku krajín s najčastejšími krádežami mailových adries spolu s heslami sa Slovensko v roku 2024 umiestnilo na 34. mieste (s doménou .sk). V porovnaní s rokom 2023 sme si polepšili, vtedy sme obsadili nelichotivé 17. miesto. Neželané prvenstvo majú USA a globálne emailové účty s koncovkami .com a .net. Na 2. mieste je Rusko s .ru, nasleduje Nemecko s .de a Francúzsko s .fr. 

Pokiaľ ide o zneužívanie kreditných kariet, na dark webe sa okrem čísla kreditiek objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. Európa si medziročne výrazne pohoršila, až o 94 %, a stala sa kontinentom s najvyššou mierou nezákonnej výmeny údajov o kreditných kartách. Na druhom nelichotivom mieste skončila Severná Amerika, nasledovaná Áziou. Čo sa týka jednotlivých štátov, najhoršie dopadli Ruská federácia, USA a India. Na štvrtom mieste v zneužívaní kreditiek je Irán, piatom Mexiko a šiestom Spojené kráľovstvo. Slovenská republika si v tomto rebríčku medziročne polepšila, a to o 4 miesta. Z 83. miesta v 2023 klesla na 87. miesto v 2024. Naviac ukradnutých údajov z kreditiek v rámci EÚ bolo vo Francúzsku, Španielsku a Nemecku. Ciele kyberzločinu sú čoraz rozmanitejšie a imúnny nie je nikto. Na ochranu svojich osobných údajov, i preverenie rizika ich zneužitia môžu Slováci využiť napríklad službu NetAgent, ktorá používateľa upozorní na zneužitie jeho osobných údajov, pretože monitoruje open web, dark web, špecializuje sa na rôzne finančné registre a potenciálne riziká.

Základné digitálne práva spotrebiteľov

Digitálne práva sa týkajú ochrany jednotlivcov v onl-ine prostredí a zabezpečenia spravodlivého prístupu k digitálnym technológiám. Termín „digitálne práva“ spotrebiteľov pravdepodobne najskôr nezaujme, ale aby mohli svoje práva vymáhať, mali by ich poznať. A ako s tým súvisia digitálne služby?

Európska únia prijala Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách, ktoré usmerňuje digitálnu transformáciu v súlade s hodnotami EÚ. Toto vyhlásenie zdôrazňuje:

• Ochranu práv on-line aj off-line – digitálne technológie by mali chrániť práva ľudí a podporovať demokraciu.
• Solidaritu a začlenenie – každý by mal mať prístup k internetu, digitálnym zručnostiam a spravodlivým pracovným podmienkam.
• Slobodu voľby – ochranu pred nezákonným a škodlivým obsahom a férové on-line prostredie.
• Bezpečnosť a ochranu – digitálne prostredie by malo byť bezpečné pre všetkých používateľov.
• Udržateľnosť – digitálne zariadenia by mali podporovať ekologickú transformáciu.

Okrem toho sa digitálne práva týkajú aj ochrany spotrebiteľov v on-line prostredí, vrátane ochrany osobných údajov a férových obchodných praktík. Na úrovni Európskej únie vznikajú jednotné predpisy (formou nariadenia) a harmonizácia (najmä formou smerníc) určujúce cieľ, ktorý majú štáty vlastnou úpravou dosiahnuť, pričom ponechávajú určitú voľnosť v konkrétnych spôsoboch. Medzi základné únijné zásady patrí ochrana ľudí a podpora demokracie zabezpečením zodpovedného a bezpečného správania všetkých aktérov. Môže sa z nej vychádzať aj v rámci ochrany pred nezákonným a škodlivým obsahom, pretože zodpovednosť má v tomto prípade nielen osoba, ktorá takýto obsah vytvorila, ale za určitých okolností napríklad aj prevádzkovateľ sociálnej siete a vo výnimočných prípadoch aj osoby, ktoré obsah ďalej zdieľajú. Ďalšou dôležitou zásadou je zásada solidarity a začleňovania, čo zahŕňa prístup k internetu, k digitálnym verejným službám a spravodlivým podmienkam. Opomenúť nemožno ani možnosť kontroly nad vlastnými údajmi.

Sloboda voľby je ďalšou dôležitou zásadou. Odráža úsilie, aby mal prospech zo spravodlivého on-line prostredia každý. To možno dosiahnuť najmä nastavením mechanizmov, ktoré umožnia robiť na internete vlastné informované rozhodnutia. Opäť je tu spojenie s ochranou pred škodlivým a nezákonným obsahom, ktorý by slobodné rozhodnutie mohol ovplyvniť. Spotrebitelia by mali mať možnosť prístupu ku všetkým informáciám, ktoré s rozhodnutím súvisia, a to napríklad pomocou komunikácie novými a vyvíjajúcimi sa technológiami, teda aj umelej inteligencie. Táto zásada teda zahŕňa aj možnosť rozhodnutia, čo a akým spôsobom budeme využívať, či sa pripojíme ku konkrétnej sociálnej sieti, alebo či nakúpime v konkrétnom e-shope.

Nezanedbateľnou súčasťou digitálnych práv je kontrola nad vlastnými údajmi. To zahŕňa pre bežných spotrebiteľov predovšetkým dve časti – právo poznať údaje, ktoré sú zhromažďované, a právo na úpravu a výmaz týchto údajov. Toto právo možno uplatniť nielen voči súkromným prevádzkovateľom on-line platforiem, ale aj voči štátu. V rámci štátneho aparátu, samozrejme, výmaz nebude vo veľkom množstve prípadov možný, avšak občan môže uplatniť napríklad právo na poskytnutie informácie o zmene údajov vedených o svojej osobe v registroch alebo informačných systémoch bezodkladne po ich

zmene do dátovej schránky. Zjednodušene to znamená, že zmenu uvidí nielen úradník, ktorý ju zadáva, ale aj občan, ktorého sa táto zmena týka. Tento proces by mal viesť k nižšej chybovosti, pretože umožňuje skontrolovať si údaje opätovne v pokoji a zároveň by mal podporiť možnosť odovzdávania dát v rámci štátnej správy, čo by malo viesť aj k urýchleniu procesov. Ideálnym výsledkom by tak mohlo byť heslo „obiehajú dáta, nie občan“, ktoré má vystihovať zmysel zákona o práve na digitálne služby.

SR: Nové elektronické podpisovanie

Na portáli slovensko.sk bola v sekcii Na stiahnutie sprístupnená aktualizovaná verzia aplikácií D.Suite/eIDAS 2.0.0 na vytváranie a spracovanie kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP) pre systém MS Windows. Aktualizované boli tiež komponenty pre platformu Java a aplikácia D.Launcher 2 pre operačné systémy MS Windows, macOS a GNU/Linux. Aktualizácia aplikácie D.Signer prináša najmä možnosť vytvorenia KEP s pomocou mobilu alebo tabletu cez NFC rozhranie s využitím mobilnej aplikácie Disig Web Signer Mobile. Odpadá tak potreba fyzickej čítačky čipových kariet a inštalácia aplikácie eID klient na počítači. Ak ale ešte nemáte vytvorené certifikáty pre KEP, čítačka bude potrebná na ich vytvorenie.

Na využitie tejto funkcionality sú potrebné: 

• elektronický občiansky preukaz (eID) alebo elektronický doklad o povolení na pobyt (eDoPP) s NFC rozhraním (vydávané od 1. decembra 2022), prípadne iné kvalifikované zariadenie na vytvorenie podpisu s NFC rozhraním (napr. kartu Gemalto IDPrime s duálnym rozhraním),
• vydaný kvalifikovaný certifikát pre KEP na danom kvalifikovanom zariadení na vytvorenie podpisu,
• na počítači aktualizovaný balík klientskych aplikácií D.Suite/eIDAS 2.0.0 (OS Windows), alebo nainštalovanú aplikáciu D.Launcher 2 pre príslušný operačný systém pre použitie klientskych komponentov na platforme Java (v sekcii „Na stiahnutie“),
• vo webovom prehliadači na počítači nainštalované a povolené rozšírenie D.Bridge 2:Rozšírenie D.Bridge 2 do prehliadača Chrome,Chromium, Opera, MS Edge,
• Rozšírenie D.Bridge 2 do prehliadača Firefox,
• na mobilnom zariadení nainštalovanú aplikáciu Disig Web Signer Mobile (dostupná v obchodoch Google Play a Apple Store),
• mobilné zariadenie s NFC rozhraním (Na úspešné vykonanie podpisu je dôležité, aby používateľ poznal umiestnenie NFC čipu vo svojom mobilnom zariadení. Podpísanie prebehne priložením čipu v doklade k NFC čipu v mobilnom zariadení.)

Pri vytvorení KEP pomocou mobilu ako čítačky eID kariet cez NFC sa vytvára spojenie medzi aplikáciou D.Signer a mobilnou aplikáciou Disig Web Signer Mobile cez QR kód. Podpisované dokumenty sa však neposielajú na server QES Portal, ktorý zabezpečuje spojenie medzi aplikáciou D.Signer a mobilnou aplikáciou Disig Web Signer Mobile, ani do samotnej mobilnej aplikácie - posielajú sa len meta informácie o názvoch podpisovaných dokumentoch a ich digitálne odtlačky. Pred vytvorením KEP je potrebné oboznámiť sa s obsahom podpisovaných dokumentov v rámci desktopovej aplikácie D.Signer.

V rámci aktualizácie klientskych komponentov pre KEP bola implementovaná aj nasledujúce funkcionality:

• nové grafické používateľské rozhranie aplikácií pre KEP navrhnuté s dôrazom na používateľský zážitok (UX) a vytvorené pomocou najnovších technológií,
• pridaná podpora vytvárania KEP pomocou kryptografických algoritmov ECDSA, RSA-PSS, SHA3 v súlade s aktuálnymi štandardami pre kryptografické mechanizmy (podpora pre tieto algoritmy bude do ÚPVS doplnená až počas roka 2026),
• podpora HiDPI monitorov,
• zapamätanie platformy zvolenej používateľom (.NET, resp. Java) pri spúšťaní komponentov pre KEP z webovej stránky portálu,
• zapamätanie poslednej veľkosti okna aplikácie,
• lokalizácia grafického používateľského rozhrania klientskych komponentov pre KEP aj do nemeckého jazyka,
• špecifické pre D.Signer:zapamätanie posledných troch použitých podpisových certifikátov,
• upozornenie používateľa na blížiacu sa exspiráciu (koniec platnosti) podpisového certifikátu,
• upozornenie používateľa, ak sa na zvolenom kvalifikovanom zariadení na vytvorenie podpisu nenachádzajú žiadne podpisové certifikáty,
• vylepšená konfigurácia poskytovateľov kryptografických služieb (pri výbere podpisového certifikátu),
• pridaná možnosť vložiť dokumentovú časovú pečiatku jednotlivých podpisovaných dokumentov do podpisu (podpora do ÚPVS bude doplnená až počas roka 2026),
• špecifické pre D.Viewer:získavanie vizualizácií e-formulárov registrovaných v Module elektronických formulárov ÚPVS prostredníctvom služby portálu výrobcu (DITEC)
• pridaná možnosť informatívneho overenia platnosti podpisov prostredníctvom služby portálu výrobcu (DITEC) ,
• zobrazenie informácie o legislatívnom type podpisu,
• zobrazenie informácií o dokumentových časových pečiatkach v štruktúre podpisu,
• zobrazenie aj nepodpísaného kontajneru XML údajov a vizualizácia vložených XML dát,
• automatická kontrola aktualizácií balíčkov s vizualizáciami formulárov.

On-line: Nakupovanie nás baví

Záľuba Slovákov nakupovať, a najmä na internete, zostáva naďalej vysoká: deväť z desiatich spotrebiteľov nakupuje on-line v priemere päťkrát až šesťkrát mesačne, čo prevyšuje európsky priemer. Dominantnou platobnou metódou pri týchto nákupoch zostáva platobná karta – platia ňou viac ako dve tretiny zákazníkov, rastie však záujem aj o digitálne peňaženky. Nákupy prostredníctvom mobilných aplikácií obchodníkov využíva 44 percent ľudí.

V medziročnom porovnaní podľa prieskumu Mastercard najviac vzrástol počet zákazníkov, ktorí nakupujú on-line aspoň raz týždenne, a to z 12 na 31 percent. Dva až trikrát mesačne pritom nakupuje 27 percent Slovákov. Väčšina Slovákov oceňuje na on-line nakupovaní komfort, rýchlosť a možnosť zaplatiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Počet platieb, ktoré prebiehajú prostredníctvom tokenizovaných kariet, sa za posledné tri roky viac ako zdvojnásobil - v roku 2022 to bolo 21 percent on-line platieb, zatiaľčo dnes už ich takto prebieha 49 percent. Medzi bariéry v on-line platení patrí zadávanie údajov o karte, ktoré je časovo náročné, ale aj nutnosť hľadania peňaženky kvôli skopírovaniu údajov z karty. Až polovica ľudí sa taktiež zdráha ukladať číslo platobnej karty u jednotlivých predajcov.

Najviac nakupujeme oblečenie, elektroniku a vybavenie do domácnosti. Ešte pred pätnástimi rokmi nakupovali nábytok na splátky podľa Home Credit ženy a muži približne v pomere 50 na 50. Vlani už na zákazníčky pripadalo vyše 63 percent nákupov a tento rok je to už dokonca skoro 68 percent, pričom na zákazníkov mužského pohlavia ostalo len 32 percent. Za uplynulé roky sa zásadne zvýšila aj priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V priebehu rokov rastie tiež priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V roku 2011 to bolo v priemere 618 eur, v roku 2016 – 774 eur, v roku 2021 – 1274 eur, v tomto roku je to už 1385 eur. Najčastejšia výška jedného nákupu je v rozmedzí od 500 do 600 eur. Z dostupných dát zároveň vyplýva, že mierne narástol aj priemerný vek kupujúcich, v roku 2010 to bolo 40 rokov, v súčasnosti je to už 42 rokov. A hoci muži realizujú oveľa menší počet nákupov, spravidla sú ich nákupy drahšie. Zrejme kupujú spravidla hodnotnejší nábytok či kuchyne a ženy častejšie robia aj menšie nákupy, kam patria aj doplnky do domácnosti. Keď sa pozrieme na konkrétny tovar, ktorý kupujú u nás Slováci na splátky, tak jeho poradie je nasledovné: na prvom mieste sú sedacie súpravy, nasledujú postele a potom skrine.

EU: Stratégia jednotného trhu

Jednotný trh je od svojho vytvorenia pred viac než 30 rokmi silným katalyzátorom rastu, prosperity a solidarity Európy. S 26 miliónmi podnikov a 450 miliónmi spotrebiteľov je dnes Európa druhým najväčším svetovým trhom s HDP vo výške 18 biliónov EUR, ktorý predstavuje 18 % svetového hospodárstva. Nová stratégia jednotného trhu má vytvoriť jednoduchší, plynulejší a silnejší európsky domáci trh. Stanovuje opatrenia na zníženie existujúcich prekážok, ktoré bránia obchodu a investíciám v Európskej únii, pomáha malým a stredne veľkým podnikom vykonávať a rozširovať svoje činnosti a podporí digitalizáciu.

Stratégia jednotného trhu sa zameriava na niekoľko priorít.

Demontáž bariér: stratégia sa zameriava na odstránenie 10 najškodlivejších prekážok, ktoré podniky nahlásili – komplikované zakladanie a prevádzka podnikov; zložité pravidlá EÚ, nedostatočná zodpovednosť členských štátov; obmedzené uznávanie odborných kvalifikácií; nedostatok spoločných noriem; roztrieštené pravidlá týkajúce sa obalov; nedostatočná zhoda výrobkov; reštriktívna a rozdielna regulácia vnútroštátnych služieb; zaťažujúce pravidlá vysielania pracovníkov v nízkorizikových odvetviach; neodôvodnené územné obmedzenia dodávok spôsobujúce vysoké ceny pre spotrebiteľov.

Toto sú prekážky, ktoré najviac bránia voľnému pohybu tovaru a služieb a sťažujú podnikom a občanom plne využiť európsky jednotný trh. Identifikovali sa na základe komplexných konzultácií so zainteresovanými stranami a ich odstránenie posilní voľný pohyb bezpečných výrobkov, cezhraničné poskytovanie služieb a zjednodušené zakladanie a prevádzku podnikov v celej EÚ.

Priniesť do európskeho sektora služieb novú dynamiku: služby tvoria najväčšiu časť európskeho hospodárstva, ale ich cezhraničný obchod stagnuje. Stratégia sa zameriava na konkrétne odvetvia služieb, predložila zákon o stavebných službách a nový zákon EÚ o doručovaní s cieľom modernizovať pravidlá v odvetví stavebníctva, ako aj v odvetví poštových a balíkových služieb; uľahčiť služby súvisiace s odvetvím, ako sú inštalácie, údržba a opravy; podporovať členské štáty pri oslobodzovaní regulovaných služieb pre podniky od zbytočnej regulácie.

Všetky tieto opatrenia budú dopĺňať prebiehajúce iniciatívy v odvetviach energetiky, telekomunikácií, dopravy a finančných služieb.

Podpora rozvoja a rastu MSP: S cieľom pomôcť MSP čo najlepšie využiť príležitosti na rozšírenie jednotného trhu komisia zavádza nové vymedzenie malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, čím rozširuje niektoré výhody poskytované MSP. V stratégii sa navrhuje „identifikácia MSP“, on-line nástroj, ktorý ponúka jednoduchý spôsob overovania štatútu MSP. Okrem toho bude sieť vyslancov pre MSP presadzovať opatrenia na podporu a uľahčenie činnosti MSP v cezhraničnom obchode. Tieto nové iniciatívy sa uverejňujú spolu s najnovšou výročnou správou o európskych MSP, v ktorej sa zdôrazňuje očakávaný rast pridanej hodnoty MSP a zamestnanosti.

Zjednodušiť existujúce pravidlá a urobiť z digitalizácie normu: ako súčasť záväzku znížiť regulačné a administratívne zaťaženie podnikov komisia uverejňuje aj štvrtý súhrnný balík zjednodušení pre podniky. Opatreniami sa pre spoločnosti znižujú ročné administratívne náklady vo výške 400 miliónov EUR. Spoločnosti budú okrem iného môcť predkladať dokumenty digitálne, aby si splnili povinnosti vyplývajúce z určitých harmonizovaných právnych predpisov EÚ o výrobkoch, a poskytovať pokyny k výrobkom digitálne, a nie v papierovej podobe.

Zlepšiť spoločnú zodpovednosť za jednotný trh: členské štáty by mali vymenovať zástupcu jednotného trhu na vysokej úrovni („šerpa“), ktorý by dohliadal na uplatňovanie pravidiel jednotného trhu EÚ. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby predchádzali prekážkam jednotného trhu tým, že posúdia proporcionalitu svojich návrhov vnútroštátnych opatrení.

Trend: Bez internetu

Podľa novej britskej štúdie by takmer polovica mladých ľudí uprednostnila svet bez internetu. Polovica ľudí vo veku 16 až 21 rokov podporuje tzv. digital curfew, digitálny zákaz vychádzania - opatrenie, ktoré obmedzuje prístup k určitému on-line obsahu alebo zariadeniam počas stanovených hodín a takmer 70 % sa po používaní sociálnych médií cíti horšie, informuje The Guardian. Štúdia British Standards Institution (1 293 mladých ľudí) zistila, že 27 % respondentov zdieľalo svoju polohu on-line s cudzími ľuďmi, tri štvrtiny v dôsledku pandémie strávili viac času on-line a až 68 % považuje čas, ktorý strávili on-line, za škodlivý pre ich duševné zdravie.

Takmer 70 % ľudí vo veku 16 až 21 rokov sa po čase strávenom na sociálnych sieťach cíti horšie. Polovica (50 %) by podporila "digitálny zákaz vychádzania", ktorý by obmedzil ich prístup k určitým aplikáciám a stránkam po 22. hodine, zatiaľčo 46 % uviedlo, že by boli radšej mladí vo svete bez internetu. Štvrtina respondentov strávila na sociálnych sieťach štyri a viac hodín denne a 42 % opýtaných priznalo, že klamú svojim rodičom a opatrovníkom o svojich on-line aktivitách.

Pritom tiež 42 % klamalo v digitálnom svete o svojom veku, 40 % má falošný či zavádzajúci účet alebo dočasný a anonymný účet, ktoré sa používajú na ochranu identity, odvrátenie pozornosti od skutočného účtu ako aj na ochranu súkromia a 27 % predstiera, že sú úplne inou osobou.

SR: Viac firemných bankrotov aj rekordy v reštrukturalizáciách

V apríli tohto roku bolo na Slovensku vyhlásených 25 konkurzov podnikateľských subjektov. Medziročne ide o 13,6 % nárast (22 bankrotov). V medzimesačnom porovnaní podľa CRIF – Slovak Credit Bureau ide o mierny pokles, v marci zbankrotovalo 26 firiem, o necelé 4 % viac než v apríli. Počet reštrukturalizácií však medzimesačne aj medziročne stúpol z nuly na tri. Zároveň bola povolená prvá „verejná preventívna reštrukturalizácia“.

Aprílovú štatistiku bankrotov vyplnili v drvivej väčšine eseročky, bolo ich 23 (takmer 96 %). Popri nich skrachovala jedna akciová spoločnosť a jeden živnostník. Desať subjektov malo od 1 do 10 zamestnancov, ďalší 3 si uvádzali interval 10 – 99 zamestnancov, pri 12 firmách nebol ich počet zistený. „Vyšší počet vyhlásených konkurzov (6) zaznamenali subjekty s predmetom podnikania vo veľkoobchode a maloobchode, oprave vozidiel a motocyklov. Zhodne po 5 firiem zbankrotovalo v priemyselnej výrobe a v sekcii administratívnych a podporných služieb. Spomedzi firiem, u ktorých začalo v apríli konkurzné konanie, vyvolal značné verejné znepokojenie krach známej slovenskej firmy VÝŤAHY ZEVA, spol. s r.o., ktorá vyrábala, montovala a servisovala výťahy vyše tri desaťročia. Mnohí ľudia sa aktuálne obávajú, že výťahy nebude mať kto opravovať. Ďalšie známe firmy, na ktoré bol vyhlásený konkurz, sú Bukóza Progres s.r.o. a BUKÓZA INVEST spol. s r.o. Ich bankrot však nebol prekvapivý, keďže patria pod krídla veľkej vranovskej celulózky BUKOCEL a.s., ktorá započala bankrot už v januári.

Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom kraji (11), nasledoval Košický kraj so 4 konkurzmi. Prešovský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 3 konkurzy, Trnavský a Trenčiansky kraj o jeden menej. V apríli t. r. bolo zároveň zastavených 8 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 35 bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Konkurzné konanie začalo 23 dlžníkom. Apríl bol zaujímavým mesiacom v štatistike reštrukturalizácií. Povolenie bolo vydané trom eseročkám. E-shopový a zásielkový gigant FC ecom, s.r.o., z Trenčianskeho kraja, dosahoval v ostatných rokoch až 80-miliónové tržby z predaja známych značiek odevov a topánok cez e-shopy Factcool a Bezvasport. V pondelok 14. apríla bolo zverejnené súdne rozhodnutie o povolení historicky prvej „verejnej preventívnej reštrukturalizácie“ pre firmu Dedoles, ktorá skončila klasickú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán na päť rokov po dvoch rokoch nedokázal plniť, preto sa Dedoles rozhodol pre reštrukturalizáciu dlhov týmto doposiaľ v praxi neodskúšaným, ale legislatívne možným spôsobom. „Zásadným rozdielom medzi klasickou a preventívnou reštrukturalizáciou je, že klasickou reštrukturalizáciou sa rieši úpadok (platobná neschopnosť alebo predlženie), ktorý už nastal. Preventívnou reštrukturalizáciou sa upravuje stav, kedy úpadok ešte nenastal, ale hrozí,“ objasňuje Ing. Jana Marková.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.

Radíme: Úver - áno či nie?

Veľa Slovákov dostáva správy cez bankové aplikácie, prostredníctvom SMS či telefonátov o už „predschválenom“ úvere. Často ide o lákavé ponuky, ktoré môžu pomôcť, avšak v opačnom prípade tiež priniesť viacero komplikácií. Je potrebné preto zvážiť všetky „pre a proti“. A to aj v situácii, keď sa úver javí ako jediné riešenie, radia odborníci z Home Credit.

V prvom rade si ešte raz položte zásadnú otázku: Naozaj úver potrebujete? Je daná vec skutočne nevyhnutná, prípade - nepodarí sa vám v únosnom čase na ňu ušetriť? Tiež si premyslite, či nie je úver nad vaše finančné možnosti. Uvažujte aj do budúcnosti a skúste zvážiť všetko, čo sa môže za očakávaný čas splácania zmeniť a ovplyvniť platenie mesačných splátok pôžičky. Ak dospejete k záveru, že to bez úveru nepôjde a že to váš rozpočet zvládne, poobzerajte sa po viacerých ponukách. Samotné ponuky si potom môžete porovnať prostredníctvom najrôznejších kalkulačiek a porovnávačov na internete. Poskytnú vám základné informácie, koľko a ako dlho budete splácať, či aká je výška úroku. Sledujte najmä pojmy ako sú RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), úroková sadzba a samozrejme, čas splácania. Všímajte si tiež to, či je konkrétny úver účelový alebo bezúčelový. V prvom prípade budete musieť preukázať, že ste ho využili skutočne na tú vec, na ktorú bol uzatvorený. Pri bezúčelovom úvere peniaze môžete použiť na čokoľvek. Pozor si dajte aj na to, či je úroková sadzba vyjadrená v percentách za rok a teda hľadajte konkrétny údaj - % p. a. Jedine tak môžete odhadnúť, či nie je pôžička zbytočne nevýhodná.

Ak máte vybranú pôžičku, poskytovateľ rozhodne, či vám ju poskytne. Samozrejmosťou je splnenie podmienok stanovených vo všeobecne záväzných predpisoch. Z pohľadu banky alebo nebankovej inštitúcie o tom z veľkej časti rozhoduje aj tzv. úverové skóre, najmä pri vyšších sumách. Udáva kredibilitu žiadateľa, teda schopnosť splácať úverový záväzok. Ľudia s lepším úverovým skóre sa často dostanú k lepšiemu úroku. Do celkového čísla vstupuje celá vaša platobná história, vaša úverová história, celková dlžná suma, ako aj nový požadovaný úver. Všeobecne ale platí, že čím menej zadlžení budete, tým je to lepšie. Prípadné existujúce pôžičky konsolidujte do jednej. Dobrou radou je držať sa dlhodobo jedného účtu s dlhšou platobnou históriou. Plaťte, ak je to možné, všetko včas, bez omeškania. Pred definitívnym podpísaním úverovej zmluvy si ešte raz preverte, či skutočne máte k dispozícii všetky informácie. Dôležité je vedieť najmä podmienky splácania a zistiť si informácie aj o tom, čo sa bude diať v prípade nečakaného problému so splácaním. Napríklad, či je možný odklad splátok alebo flexibilita ich splácania, prípadne naopak, ako prebieha predčasné splatenie.