EU: Digitálne cestovné doklady

Poslanci Európskeho parlamentu podporili používanie digitálnych cestovných dokladov. Podľa Európskej komisie bolo v roku 2023 zaznamenaných 593 miliónov prechodov na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Rastúci počet cestujúcich v kombinácii s potrebou manuálnych kontrol podľa príslušných databáz na hraniciach viedol k dlhým čakacím dobám. Vytvorenie digitálnych cestovných preukazov má zrýchliť hraničné kontroly a spraviť ich efektívnejšími pre cestujúcich aj pohraničné úrady, čo umožní vykonať určité kontroly (napríklad platnosť cestovných dokladov a právo vstúpiť) vopred. Zároveň sa sleduje tiež bezpečnosť hraníc.

Cestujúci by si mohli vytvoriť digitálne prihlasovacie údaje na základe svojho identifikačného dokladu (biometrický pas odkiaľkoľvek na svete alebo preukaz totožnosti EÚ) a predkladať ich pohraničným úradom. Z tohto systému by mohli profitovať občania EÚ aj tretích krajín. Pri elektronickom odosielaní údajov na predbežné schválenie by cestujúci stále boli povinní predložiť fyzický doklad totožnosti na hraniciach. Návrh zavádza digitálnu cestovnú aplikáciu EÚ, v ktorej sa budú doklady ukladať. Používanie digitálnych cestovných preukazov by bolo dobrovoľné pre občanov, ktorí by si tiež mohli bezplatne vyžiadať digitálne preukazy pri žiadosti o nový doklad totožnosti. Hraničné úrady by boli povinné akceptovať digitálne prihlasovacie údaje po zavedení systému. Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zmeny návrhu Európskej komisie na zabezpečenie ochrany osobných údajov vrátane toho, že systém môžu používať len osoby nad 16 rokov. Požadujú tiež, aby hraničné úrady okamžite vymazali údaje o cestovateľoch z národných databáz po úspešnom prekročení hranice (alebo 24 hodín po plánovanom čase prekročenia hraníc v prípade zamietnutia vstupu). Cestujúci, ktorí sa rozhodnú nepoužívať digitálnu cestovnú aplikáciu, nesmú byť diskriminovaní a mali by môcť zrušiť svoj súhlas so spracovaním údajov bez negatívnych následkov. MEP tiež chcú zabezpečiť, aby aplikácia štandardne chránila súkromie.

Nové cestovné oprávnenia by mali byť integrované s hraničnými informačnými systémami EÚ. Cestujúci, ktorí sú povinní predložiť údaje do systému vstupu a výstupu (EES) (teda občania tretích krajín cestujúcich do schengenského priestoru na krátku návštevu), by mali proces urýchliť tým, že predložia údaje na predbežné schválenie. To isté by sa vzťahovalo aj na Európsky systém cestovných informácií a autorizácie (ETIAS), ktorý bude obsahovať údaje o cestujúcich s vízovým oslobodením, keď bude spustený v poslednom štvrťroku 2026. Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby systém začal 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, namiesto pôvodného termínu do roku 2030.

SR: Kybernetické hrozby

Podľa prieskumu SCIO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (október 2025, 1000 respondentov) sa väčšina Slovákov správa v on-line prostredí rizikovejšie než v roku 2024. Pretrvávajú výrazné medzery v oblasti praktických bezpečnostných návykov, poznania hrozieb aj ochrany detí. Až 66 % respondentov používa rovnaké heslo na viacerých účtoch a klesá úroveň rodičovskej kontroly. Väčšina opýtaných využíva iba základné formy ochrany a o hrozbách digitálneho prostredia má len povrchné informácie.

Digitálne zariadenia sú v slovenských domácnostiach zastúpené vo vysokej miere. Podľa prieskumu smartfón vlastní 85,7 % respondentov, notebooky používa 71,8 % a tablet vlastní 45,9 %. Používanie smart televízorov uviedlo 60,3 % opýtaných. Znepokojujúcim výsledkom je nízky podiel používania rodičovskej kontroly. Menej ako tretina opýtaných žijúcich v domácnosti s deťmi potvrdila používanie rodičovskej kontroly. Ochrana detí rodičmi v on-line prostredí dokonca zaznamenala medziročný pokles. Zatiaľčo v roku 2024 uviedlo 30,7 % rodičov, že používajú nástroje rodičovskej kontroly, v roku 2025 tento podiel klesol na 29 %. Naďalej pritom platí, že čím vyššie sú digitálne zručnosti rodičov, tým viac uplatňujú kontrolu detí v digitálnom priestore. Pri otázke zdieľania zariadení s členmi rodiny pritom až 16,8 % opýtaných uviedlo, že zdieľa svoj pracovný notebook s partnerom či deťmi. Až 40% ľudí si informácie zo sociálnych sietí neoveruje, alebo overuje len niekedy. Takmer polovica respondentov si rovnako neoveruje, alebo len niekedy overuje informácie prijaté od známych cez elektronickú komunikáciu, či zdieľané cez sociálne siete. Používanie umelej inteligencie síce rastie, avšak väčšina používateľov ju využíva nevedome: 47,6 % respondentov uviedlo, že nepoužívajú AI. Respondenti často nerozlišujú medzi technológiou s prvkami umelej inteligencie a bežnými aplikáciami.

Digitálne zručnosti populácie zostávajú prevažne na základnej úrovni a len malá časť respondentov ovláda pokročilé metódy ochrany dát. Iba malá časť opýtaných (menej ako 10 %) disponuje pokročilými znalosťami ako šifrovanie, bezpečný prenos informácií alebo programovanie. Digitálna zručnosť úzko koreluje s vekom: mladší respondenti sú v práci s technológiami prirodzene zručnejší a častejšie aplikujú bezpečnostné postupy. Staršie skupiny obyvateľstva ostávajú zraniteľnejšie a menej adaptabilné. Takmer polovica respondentov nespúšťa aktualizácie softvéru na svojich zariadeniach a 66 % respondentov používa rovnaké heslá pre každý účet. Viac ako polovica opýtaných naďalej neprijíma ani ďalšie základné opatrenia, napríklad dvojfaktorovú autentifikáciu (60 %) a vyše 65 % respondentov neprijíma žiadne opatrenia na zálohovanie svojich dát. Viac ako polovica respondentov (57 %) nepozná pojem ransomvér. Znalosť pojmu phishing klesla medziročne z 22 % na 21 %. Napriek niekoľkým rozsiahlym ransomvérovým útokom na slovenské organizácie v priebehu roka 2025 si verejnosť stále neuvedomuje riziká kybernetických hrozieb a dôležitosť bezpečného správania v on-line svete.

Pôžičky: Od rodiny či známych

Až štvrtina ľudí na Slovensku sa s požiadavkou o pôžičku obracia na príbuzných či známych. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (od 4. do 7. novembra 2025, 1000 respondentov, agentúra Ipsos), takmer polovica z nich si takto požičala do tisíc eur, každý desiaty 5 až 10-tisíc. Dve tretiny dlžníkov vrátili presne takú istú čiastku, ako si požičali, ďalšia štvrtina k tomu pridala nejakú službu alebo darček a piati zo sto aj nejaké úroky naviac. Ako hlavnú výhodu rodinných a kamarátskych pôžičiek opýtaní najčastejšie uviedli nulový alebo nízky úrok. Za najväčší problém zase označili zlý pocit či riziko zhoršenia vzťahov.

Väčšina dospelej populácie Slovenka má už vlastnú skúsenosť s nejakou pôžičkou. Sumu prevyšujúcu 500 eur si počas svojho života požičalo od banky, nebankovej spoločnosti alebo nejakej finančnej inštitúcie 53 percent opýtaných, ďalších 24 percent sa s tým obrátilo na príbuzných či známych a 4 percentá ľudí si požičali od firmy alebo zamestnávateľa. Pôžičky od rodiny, priateľov či známych sa vo väčšej miere týkajú respondentov s mesačným príjmom do 1 500 eur, obyvateľov menších slovenských obcí a taktiež ľudí z Trenčianskeho a Banskobystrického kraja. Keď už sa idú Slováci zadlžiť mimo banky alebo nebankovej spoločnosti, z okruhu najbližších „vyhráva“ bez prekvapení mama a otec, a to v presných 50 percentách prípadov. Traja z desiatich sa zase obrátili na súrodencov a 14 percent si požičalo viac ako 500 eur od kamarátov. V rebríčku nasledujúcich veriteľov potom prišli na rad partneri, ďalší príbuzní, susedia a kolegovia. Väčšinou pritom ale nešlo o nejaké závratné sumy, najviac bolo takých, a to takmer polovica, ktorí si požičali menej ako tisícku. Ďalšia približne tretina si u rodiny či známych „urobila sekeru“ od 1 000 do 5 000 eur, no a štyria zo sto sa zadlžili sumou prevyšujúcou 20 000 eur.

Hlavnou výhodou pôžičiek od rodiny a známych je podľa vyjadrení ľudí nulový alebo nízky úrok a taktiež faktory, ako sú dôvera a pomoc v rodine, čo zhodne uviedla až polovica respondentov. Ako ďalšie pozitívum potom rezonovala možnosť splácania podľa aktuálnej situácie, no aj absencia akéhokoľvek papierovania či ručenia majetkom, všetky tieto faktory spomenula približne tretina opýtaných. Na druhej strane, medzi negatívami dominovali zlé či trápne pocity, a to až u 54 percent ľudí, len o niečo menej bolo takých, čo sa obávali zhoršenia vzťahov a pätine chýbali zase akékoľvek záruky či pravidlá. Aj tieto dáta potvrdzujú, že zadlžiť sa u príbuzných či známych je pre mnohých ľudí chúlostivé a majú pred tým značný rešpekt. Dobre fungujúce medziľudské vzťahy, to je pre väčšinu jednou z priorít aj pri riešení finančných otázok. Pre väčšinu ľudí je nepredstaviteľné, aby si za požičané peniaze blízkemu, príbuznému či dobrému kamarátovi brali nejaký úrok. Podľa prieskumu piati zo sto Slovákov nakoniec vracali vyššiu sumu, ako si požičali. Presné dve tretiny splatili identickú čiastku a ďalšia štvrtina k nej pridala aj drobný darček alebo protislužbu. Na druhej strane, päť percent respondentov uviedlo, že v skutočnosti vrátili menej peňazí, ako si požičali.

SR: Inflácia v novembri na úrovni 3,7 %

Krátkodobo v novembri podľa štatistického úradu na Slovensku vzrástli najmä ceny bývania s energiami, dopravy a služieb v zdravotníctve. S prichádzajúcimi predvianočnými ponukami obchodníkov naopak tradične zlacneli potraviny, nealko nápoje či domáce spotrebiče. Spotrebiteľské ceny sa tak v novembri medzimesačne zvýšili o 0,3 %. Referenčná medziročná inflácia dosiahla 3,7 %, jadrová inflácia 2,9 % a čistá inflácia 3,6 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla 0,2 % a čistá inflácia 0,3 %. Spolu za jedenásť mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v novembri t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za rozličné tovary a služby do 1,7 % za dopravu. Súčasne klesli pri potravinách s nealko nápojmi, ďalej pri alkoholických nápojoch s tabakom a tiež pri nábytku s bytovým vybavením. Nezmenené v porovnaní s októbrom zostali ceny pôšt a spojov a tiež vzdelávania. Najväčší vplyv na medzimesačnú úroveň inflácie malo zvýšenie cien v odbore bývanie a energie (+0,5 %), ceny vzrástli najmä za skutočné nájomné za bývanie (+2,5 %) či dodávku vody (+7,6 %). Naopak, ceny imputovaného nájomného medzimesačne klesli (-0,1 %). Dynamickejší rast nastal pri cenách v odbore doprava (+1,7 %), čo ovplyvnila drahšia letecká doprava aj vzostup cien pohonných látok. Podobne aj počas novembra pokračoval krátkodobý nárast cien v odbore reštaurácie a hotely (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za stravovanie v reštauráciách a kaviarňach. Vyššie ceny ako v októbri platili spotrebitelia aj v zdravotníctve, a to o 0,9 % čo predstavovalo najvýraznejší medzimesačný rast od apríla 2024. Zvýšenie cien sa prejavilo najmä pri ambulantných službách, a to najmä v službách zubných lekárov. Ceny potravín klesli v priemere o 0,1 %. Najvýznamnejší bol pokles cien olejov a tukov o 4,2 %, klesli aj ceny cukru a cukroviniek, mäsa, rôznych pochutín, či rýb (od -0,1 % do -0,6 %). Naopak v porovnaní s októbrom sa mierne zvýšili ceny zeleniny, chleba s obilninami ako aj mlieka, syrov a vajec. Pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj nižšie ceny alkoholických nápojov (-0,5 %).

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v novembri úroveň 3,7 %. Ceny v porovnaní s novembrom 2024 boli vyššie v rozpätí od 0,9 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 9 % v odbore reštaurácie a hotely. Celkovo bola inflácia ovplyvnená podobne ako už niekoľko mesiacov medziročne vyššími cenami najmä v odbore reštaurácie a hotely (v novembri +9,0 %) v odbore rozličné tovary a služby (+7,1 %), a tiež v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %). Rast podporil aj odbor doprava (+4,4 %) s druhou najvyššou mesačnou hodnotou rastu v tomto roku. Za vyššie ceny ako pred rokom sa predávali najmä pohonné látky aj letenky. Na súhrnnú hodnotu medziročnej inflácie mali vplyv tiež zdynamizovanie rastu cien v odboroch - bývanie s energiami o 2,9 %, a zdravotníctvo a to o 3,1 %.  Pozitívne prekvapil november pri vývoji cien potravín. Ich ceny boli aktuálne medziročne mierne nižšie až o 0,7 %. Najvýraznejšie cenové poklesy v priemere zaznamenala zelenina (-9,4 %) ako aj oleje s tukmi (-4,5 %). Mierne lacnejšie v porovnaní s novembrom minulého roka bolo aj mäso, ovocie či cukor s cukrovinkami. Naopak k miernemu zvýšeniu cien od 0,6 do takmer 3 % došlo za rok pri mlieku a syroch s vajcami, alebo pri chlebe s obilninami, ako aj pri potravinárskych pochutinách či rybách. Nealkoholické nápoje však evidovali naďalej ceny vyššie ako pred rokom a to až o 20 %, čo radilo celý odbor zastupujúci potraviny spolu s nealko-nápojmi do štruktúr výdavkov s medziročným rastom cien. Miera cenového nárastu odboru však bola už len 0,9 %, čo predstavovalo najnižšiu hodnotu za 16 mesiacov.

Reklamácie: Prepravné služby

Balíčky si nechávame posielať nielen domov a do práce, ale aj do neustále pribúdajúcich boxov. Hoci stále väčšie množstvo zásielok obsahuje tovar zakúpený cez e-shopy, balíček môže tiež odoslať každý záujemca o prepravné služby. Spotrebiteľ ako odosielateľ sa môže potýkať rovnako s problémami: stratené balíčky, neochotu prepravcu na vybavenie reklamácie alebo zmenu miesta doručenia. Aké sú práva odosielateľov a ako sa v takýchto prípadoch môžu domáhať nápravy zhrnul dTest.

Spotrebiteľ, ktorý s prepravcom uzatvoril zmluvu, je povinný zaplatiť za poskytnutie služby a prepravca následne zodpovedá za riadne poskytnutie služby. Pokiaľ sa vyskytnú problémy, je za ne voči odosielateľovi zodpovedná prepravná spoločnosť. Skôr ako spotrebiteľ uzavrie zmluvu o preprave, mal by si overiť, či prepravovaná vec nie je podľa obchodných podmienok vylúčená z prepravy. Ide zvyčajne o veci príliš rozmerné, krehké, nebezpečné alebo nezákonné. Do tejto kategórie môžu spadať aj zásielky obsahujúce farby, lepidlá či tekutiny, ktoré by mohli počas prepravy poškodiť iné balíky. Tiež je potrebné zvážiť výšku hodnoty prepravovaného predmetu. Odporúča sa hodnotu zásielky uviesť prepravcovi pred odoslaním. Samozrejme by mal spotrebiteľ dbať na to, aby zásielku vhodne zabalil. Za prípadné škody vzniknuté nevhodným obalom zásielky totiž prepravca nemusí zodpovedať.

Pokiaľ dôjde k problému s dodaním zásielky, je potrebné uplatniť si reklamáciu. V obchodných podmienkach či reklamačnom poriadku prepravcu by spotrebiteľ mal skontrolovať, kto je osoba oprávnená na podanie reklamácie. Spravidla spočíva podanie reklamácie na odosielateľovi až do okamihu doručenia zásielky. Typicky môže ísť o prípady, kedy je zásielka doručená s oneskorením, alebo nebola doručená vôbec. V momente doručenia zásielky naopak podáva reklamáciu príjemca, najmä ak zistí, že došlo k jej poškodeniu, úbytku alebo zámene. Hoci to nie je vždy možné, v ideálnom prípade by mal príjemca obal zásielky skontrolovať ihneď pri prevzatí. Ak je obal zjavne poškodený, je vhodným riešením na to upozorniť už pri dodaní, prípadne balík neprebrať. Reklamáciu je potrebné uplatniť čo najskôr. Niektoré procesné aspekty reklamácie však môžu byť odlišné naprieč prepravnými spoločnosťami. Preto je potrebné vždy skontrolovať obchodné podmienky. Reklamácia následne musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej uplatnenia.

Zmena miesta dodania zo strany prepravcu je možná, pokiaľ je to dohodnuté aspoň v obchodných podmienkach. Ak zásielka nebola doručená na najbližšie možné miesto, ide o vadu poskytovania služby, ktorú možno taktiež riešiť reklamáciou. V prípade, že v súvislosti s vybavovaním reklamácie vzniknú problémy, najmä pokiaľ nie je reklamácia vybavená včas, môže sa spotrebiteľ obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne sa pokúsiť o mimosúdne riešenie sporu.

Radíme: Zdravotné ošetrenie v zahraničí

Cezhraničná zdravotná starostlivosť v Európskej únii predstavuje zložitú právnu problematiku, preto slovenským poistencom, ktorí chcú využiť liečenie v niektorom z členských štátov EÚ, odporúča Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vopred kontaktovať svoju zdravotnú poisťovňu. Pri nesprávnom postupe im totiž náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť poisťovňa nepreplatí.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v rámci zásady voľného pohybu osôb umožňuje občanom EÚ zachovať a prenášať si nároky zo sociálneho zabezpečenia (napr. dôchodok, nemocenské, dávky v nezamestnanosti, zdravotné poistenie) pri presťahovaní sa alebo práci v inom členskom štáte EÚ. Nároky z vyššie uvedeného nariadenia môžu využiť aj slovenskí poistenci, ak vycestujú za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu. Musia však byť splnené tri kľúčové podmienky:

- existencia predchádzajúceho súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne;

- plánovaný výkon, ktorý absolvujú v inom členskom štáte, musí byť preplácaný aj na Slovensku z verejného zdravotného poistenia;

- súčasne však tento výkon (napr. operácia) nie je dostupný u nás v primeranom čase vzhľadom na zdravotný stav poistenca alebo sa vôbec nevykonáva.

Ak sú tieto podmienky splnené, úhrada v zmysle nariadenia za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť sa v plnej výške uskutoční medzi príslušnou zdravotnou poisťovňou na Slovensku a obdobnou inštitúciou v členskom štáte, v ktorom sa cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytla.

Druhým a novším predpisom pre poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je Smernica 2011/24/EU o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Oproti citovanému nariadeniu umožňuje slovenským poistencom čerpať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ bez predchádzajúceho povolenia príslušnej zdravotnej poisťovne. Náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť si poistenec hradí sám a následne požiada svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie. Slovenská poisťovňa ale preplatí náklady za cezhraničnú zdravotnú starostlivosť len do výšky slovenských taríf. To znamená, že výška refundovanej sumy je definovaná ako priemerná cena za výkon dohodnutá na liečbu toho istého ochorenia so zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Ak poistenec zo Slovenska zaplatil za liečbu napríklad v Českej republike viac, rozdiel v cene znáša on.

Platné pravidlá upravujú situácie, kedy zdravotná poisťovňa nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, napríklad ak:

- ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia,

- boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte EÚ sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršeniu zdravotného stavu poistenca,

- ochorenie vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v Slovenskej republike.

Zdravotné poisťovne na Slovensku majú tiež právo neudeliť súhlas s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, napríklad ak:

- je liečbu možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc súčasný zdravotný stav a pravdepodobný vývoj ochorenia poistenca,

- liečba je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

SR: Firemné bankroty v novembri

V novembri tohto roka sa na Slovensku v bankrote ocitlo 25 subjektov, kým v októbri to bolo 29 dlžníkov. V percentuálnom vyjadrení ide o 13,8 % pokles. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau skrachovalo 23 eseročiek, jedna akciová spoločnosť a jedna fyzická osoba – živnostník. V medziročnom porovnaní nastala len nepatrná 3,9 % zmena, presne pred rokom bol počet vyhlásených konkurzov 26. Firmy na daniach a odvodoch súhrnne dlžia štátu takmer 6,5 milióna eur. Už tradične najvyššiu dlžnú sumu, vyše 5,9 milióna eur, registrujú daniari. Sociálnej poisťovni chýba z balíka novembrových bankrotov 418-tisíc eur a VšZP takmer 100-tisíc eur. 

Nelichotivé prvenstvo si vyslúžil veľkoobchodník s obilninami a agrokomoditami MVR s.r.o. z Prešova. Z novembrových bankrotov dlží na daniach vyše 4,1 milióna eur. Druhým najväčším dlžníkom je eseročka z Bratislavského kraja FA.T CREATIVE s.r.o., ktorá štátu dlží takmer 613-tisíc eur. Na treťom mieste je SD & ND Slovakia s.r.o. z Trnavského kraja. Štátu dlží 544-tisíc eur. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov, a to 6, vyhlásených v Bratislavskom kraji. Nasledoval Žilinský kraj so 4 konkurzmi. V Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji zbankrotovali zhodne traja dlžníci, v ostatných krajoch to boli zhodne dvaja dlžníci. Šesť subjektov, ktoré v novembri začali čeliť konkurzu, malo jedného zamestnanca, ďalšie štyri si evidovali dvoch zamestnancov, celkovo 13 malo menej ako od 1 do 10 zamestnancov. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo vo veľkoobchode a maloobchode (4), administratívnych a podporných službách (4), ubytovacích a stravovacích službách (3)

a oblasti odborných, vedeckých a technických činností (3).

Podľa dát z registra CRIBIS bolo v novembri zastavených 7 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 24 bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 13 firmách. Reštrukturalizácii začali v novembri čeliť dve spoločnosti, jedna zo Žilinského a druhá z Nitrianskeho kraja. Najväčší obrat a počet zamestnancov má SCHETELIG CE s.r.o. z Vlčian z okresu Šaľa. Firma vstúpila do reštrukturalizácie s približne dvadsiatimi zamestnancami. Ide o slovenskú dcéru fínskej rodinnej firmy Schetelig, ktorá v tejto oblasti podniká už 96 rokov. Na slovenský trh vstúpili Fíni v roku 2004, pôsobia tiež v Maďarsku a v Českej republike.

EU: Program pre mestá

Európska komisia predstavila program Európskej únie pre mestá, ktorý má posilniť politiku rozvoja miest a ich úlohu v budúcom rozvoji Európy. Mestá sú kľúčovými centrami prosperity a konkurencieschopnosti Európy a zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, sociálnej inkluzívnosti, dekarbonizácii a udržateľnosti. Preto sú v popredí riešenia zásadných výziev pre budúcnosť kontinentu.

V súčasnosti žije približne 75 % obyvateľstva EÚ (približne 340 miliónov ľudí) v mestách a mestských oblastiach. To podčiarkuje význam miest ako centier talentov, inovácií a investícií. Mestá však čelia významným výzvam, akými sú cenovo dostupné bývanie, vysoké náklady na energiu, bezpečnosť, sociálna segregácia a vplyvy na klímu. Okrem toho si demografické zmeny a dopyt po verejných službách vyžadujú adaptívne stratégie na udržanie kvalifikovanej pracovnej sily a posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Program EÚ pre mestá ponúka strategickú víziu na posilnenie postavenia miest pri riešení miestnych výziev, ktoré prispievajú k plneniu širších cieľov EÚ. Poskytuje jednotný rámec na posilnenie územného a mestského rozmeru politík EÚ a zefektívnenie existujúcej podpory pre mestské oblasti. Okrem toho vyzýva na intenzívnejší dialóg s miestnymi orgánmi o ich potrebách a skúsenostiach s cieľom poskytnúť informácie pre budúce politiky a právne predpisy EÚ.

Tri hlavné oblasti

1. Nepretržitý dialóg: nadviazanie každoročných dialógov na vysokej politickej a technickej úrovni s mestami s cieľom diskutovať o politikách EÚ ovplyvňujúcich mestské oblasti, aby sa lepšie pochopili a zohľadnili potreby miest.
2. Zjednodušenie a budovanie kapacít: nová platforma miest EÚ upevní a zjednoduší podporu EÚ pre mestské oblasti, čím sa zabráni fragmentácii. Webový portál Mestá EÚ ponúkne jednotné kontaktné miesto pre informácie o činnostiach, podujatiach, aktualizáciách politík, možnostiach financovania a iniciatívach v oblasti rozvoja miest.
3. Investície: EÚ už poskytuje mestám a mestským oblastiam značnú podporu prostredníctvom politiky súdržnosti, ale aj dodatočnú pomoc, ktorá je k dispozícii prostredníctvom viacerých odvetvových politík. Cieľom komisie je ďalej podporovať mestá. Navrhla dlhodobý rozpočet, ktorý poskytuje príležitosti na podporu miest, napríklad prostredníctvom národných a regionálnych plánov partnerstva, nástroja EÚ, Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, programu Horizont Európa a programu Globálna Európa.

V programe sa uvádzajú aj nadchádzajúce príležitosti pre mestá vrátane výzvy na otvorenie inovačných opatrení európskej mestskej iniciatívy začiatkom roka 2026 a vypracovania pravidelnej správy o stave európskych miest. Vykonávanie programu EÚ pre mestá sa začína v súčasnom finančnom rámci a bude pokračovať počas nasledujúceho programového obdobia.

Komisia podporuje udržateľný a integrovaný rozvoj miest prostredníctvom rôznych iniciatív, pričom politika súdržnosti poskytuje významné územné investície. Program EÚ pre mestá posilňuje tento prístup tým, že zameriava činnosť EÚ na dosahovanie kľúčových politických priorít na miestnej úrovni. Vychádza z existujúcich strategických rámcov, ako je Územná agenda 2030 a Nová Lipská charta, a dopĺňa prebiehajúcu medzivládnu spoluprácu v rámci Urbánnej agendy pre EÚ.

Upozorňujeme: Finančné podvody

Finančné podvody patria na Slovensku k najrozšírenejším. Čoraz častejšie je ich súčasťou sociálne inžinierstvo, call centrá aj umelá inteligencia. Výskumníci ESET napríklad zaznamenali v uplynulom roku dramatický nárast (+800%) podvodov zneužívajúcich NFC technológiu na prenos údajov z platobných kariet. Dáta VÚB banky zase ukazujú, že najčastejšie sú obeťami podvodov ľudia po 50-ke, teda tzv. „babyboomers“.

Najčastejšie ide o falošné reklamy na výhodné investovanie, pracovné ponuky či atraktívny tovar. Ak obeť zareaguje, nastupuje manipulácia aj s falošnými telefonátmi a neraz sa to končí vysokými finančnými stratami. So zlepšujúcou sa umelou inteligenciou sa tvorba falošných schém stáva rýchlejšia, lacnejšia a je aj čoraz uveriteľnejšia. Najčastejším útokom podľa telemetrie ESET zostáva phishing. Finančné podvody s tematikou investovania zaznamenali až 92 % medziročný nárast. Nový typ podvodu zneužívajúci technológiu NFC v mobilných telefónoch na replikáciu platieb, výberov, ale aj samotných platobných kariet dosiahol až 800 % nárast. Aktívne kampane boli aj na Slovensku a v Čechách, pričom sa útočníci vydávali za centrálne banky oboch štátov. Skúsenosti VÚB banky ukazujú, že podvodníci sa viac zameriavajú na investičné podvody, manipuláciu a podvodné telefonáty. Typickým príkladom sú práve telefonáty zo strany falošných policajtov. Keď je klient presvedčený, že jeho prostriedky sú ohrozené, sám ich prevedie na „bezpečný účet“, alebo dokonca ich rovno odovzdá podvodníkom.

Najčastejšie sa obeťami takýchto podvodov stávajú ľudia vo veku od 50 do 75 rokov. Starší ľudia sú náchylnejší dôverovať informáciám z on-line prostredia, zároveň majú často úspory, o ktoré ich chcú podvodníci pripraviť. Z pohľadu objemu podvodov dominujú podľa tohtoročných dát VÚB banky investičné, pri ktorých strácajú klienti najviac peňazí. Ide napríklad o zdanlivé investovanie do kryptomien či akcií, často spojené s poskytnutím vzdialeného prístupu k počítaču podvedeného. Novinkou roka je aj podľa dát VÚB banky podvod využívajúci tzv. NFC tunneling, teda prenos karty cez NFC čip pomocou škodlivej aplikácie a následný výber z bankomatu. Pri ňom využívajú podvodníci motív vyplatenia fiktívnych výnosov z investície.

Najčastejšie podvody na Slovensku:

1. Investičné podvody

2. Telefonát od falošného policajta

3. NFC tunneling

Tipy ako nenaletieť:

· Venujte primeranú obozretnosť a čas realizácii finančných operácii.

· Neinštalujte si do telefónu alebo PC aplikácie na vzdialený prístup alebo neznáme programy.

· Nekonajte pod časovým tlakom.

· Overte si informácie a zapojte kritické myslenie („ak je to príliš výhodné a zaručené, je to takmer určite podvod“).

· Vždy si čítajte autorizačné SMS / PUSH notifikácie, ktoré Vám prichádzajú z banky.

· Pri akomkoľvek podozrení, kontaktujte banku okamžite.

· Používajte bezpečnostný softvér od renomovaného dodávateľa.

SR: Výrazne drahšie bývanie

Realizačné ceny nehnuteľností na Slovensku podľa štatistického úradu pokračujú v raste. V 3. štvrťroku 2025 medzikvartálne vzrástli v priemere o 4,9 % v dôsledku zvýšenia cien existujúcich nehnuteľností o 5,5 % a nových nehnuteľností o 1,9 %. V medziročnom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 na Slovensku predávali za ceny o 13,4 % vyššie. Súčasne aktuálne tempo rastu bolo najvyššie za posledných 12 štvrťrokov. Výraznejšie medziročne zdraželi existujúce nehnuteľnosti (+13,7 %), pri nových nehnuteľnostiach rástli ceny o niečo pomalšie (+11,8 %). V dlhodobom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 3. štvrťroku 2025 predávali o + 115 % drahšie ako v priemere počas roka 2010 (bázická zmena). Nárast cien sa líšil podľa typu nehnuteľnosti, v priebehu 14 rokov ceny nových nehnuteľností vzrástli o takmer 79 %, ceny existujúcich nehnuteľností o vyše 131 %.

Z hľadiska regionálneho vývoja priemerné ceny medzikvartálne narástli vo všetkých krajoch, a to od +1,7 % v Košickom kraji do +6,6 % v Bratislavskom kraji. Vyššie celkové priemerné tempo rastu cien nad úrovňou 4 % zaznamenal aj Nitriansky kraj. V polovici slovenských regiónov krátkodobo rástli výraznejšie ceny nových nehnuteľností ako ceny starších, teda existujúcich nehnuteľností. Najdynamickejšie, 5 a viac %, si pripísali nové domy a byty v Nitrianskom a v Košickom kraji. Naopak, vyššie tempo rastu cien starších (existujúcich) nehnuteľnosti, evidovali v Bratislavskom, Žilinskom, Trnavskom, aj v Prešovskom kraji. Najviac, takmer 8 %, medzikvartálne zdraželi existujúce nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji.

Realizačné ceny medziročne vzrástli rovnako vo všetkých krajoch, a to od 7,6 % v Trenčianskom kraji do vyše 22 % v Nitrianskom kraji. Dvojciferné priemerné tempo rastu cien za rok zaznamenalo až 5 z 8 regiónov Slovenska, pričom priemerný rast nad úrovňou 20 % si pripísali nehnuteľnosti v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Vo väčšine krajov dynamickejšie medziročne vzrástli ceny nových nehnuteľností. Platilo to najmä v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Nárast cien nových domov a bytov o viac ako 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom evidoval Nitriansky kraj. Ceny existujúcich nehnuteľností vzrástli rýchlejšie v Bratislavskom kraji (+14,1 %), Prešovskom kraji (+16,5 %), ale najmä Banskobystrickom kraji o takmer 23 %. Vysoký, teda dvojciferný medziročný rast cien, pri oboch zložkách trhu, teda ako pri existujúcich tak pri nových nehnuteľnostiach, si medziročne pripísali až 4 kraje. Prvenstvo v rebríčku nárastu cien obsadil Nitriansky kraj, kde medziročne draželi o viac ako 20 % staršie ale aj nové nehnuteľnosti.

EU: Zdravotne znevýhodnení

V marci 2021 Európska komisia prijala stratégiu pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, ktorá zahŕňala AccessibleEU, Európsky preukaz zdravotného postihnutia aj Platformu pre osoby so zdravotným postihnutím. Stratégia obsahovala programy a iniciatívy spustené pred rokom 2024. Európsky parlament aktuálne prijatou správou navrhuje nové iniciatívy na druhú polovicu desaťročia. Vyzýva na ambicióznu a účinnú aktualizovanú stratégiu na roky 2025 – 2030, ktorá bude zahŕňať hmatateľné opatrenia aj právne nástroje.

Občania Európskej únie so zdravotným postihnutím sa stále stretávajú s príliš veľkým množstvom prekážok v prístupe k zamestnaniu, sociálnej ochrane, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu aj digitálnym službám. S cieľom zvýšiť ich mieru zamestnanosti poslanci navrhujú záruku zamestnanosti a zručností financovanú EÚ, ako aj opatrenia na zlepšenie prístupu k odbornej príprave a vzdelávaniu. Správa tiež vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla celoeurópsku definíciu „zdravotného postihnutia“, aby všetci občania EÚ so zdravotným postihnutím mali rovnaké práva. Podľa poslancov by mali existovať jasné sankcie a pokuty, ak verejné a súkromné ​​orgány nesplnia záväzky EÚ v oblasti prístupnosti.

Osobitnú pozornosť správa venuje situácii žien a dievčat so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje sa potreba riešiť diskrimináciu, ktorou trpia a zlepšiť ich prístup k zdravotnej starostlivosti, účasti a ochrane. Vyzýva tiež na lepšiu dostupnosť v oblasti športu, dopravy, produktov a digitálnych technológií. Poslanci tiež vítajú existujúce platformy a legislatívu, napríklad AccessibleEU, Európsky akt o prístupnosti a smernicu o prístupnosti webových stránok, ale zdôrazňujú potrebu posilniť a implementovať tieto nástroje.

SR: Mzdy v 3. štvrťroku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 3. štvrťroku 2025 dosiahla podľa štatistického úradu 1 569 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 5,7 %. V priemere si tak zamestnanci polepšili o 85 eur v hrubom. Tempo rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalilo. Po zohľadnení rastúcej inflácie počas mesiacov júl až september reálny rast platov sa znížil na 1,3 %. Ide o druhý najpomalší rast reálnych miezd za posledných osem kvartálov. Sezónne očistená priemerná mzda stagnovala na úrovni 2. štvrťroka 2025. Najviac si reálne polepšili pracujúci v oblasti nehnuteľností, ťažbe a dobývaní a v zdravotníctve.

Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od takmer 2 % v odborných, vedeckých a technických činnostiach až po viac ako 12 % v oblasti nehnuteľností. Najviac, o vyše 5 %, si polepšili pracovníci v činnostiach nehnuteľností, v ťažbe a dobývaní a v zdravotníctve. Rast platov zdravotníckych pracovníkov súvisel s valorizáciou na rok 2025 pre vybrané profesie. Naopak zárobky reálne poklesli v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 2,4 %, v umení, zábave a rekreácii o 1,4 % a v administratívnych službách o 1 %. K zvoľneniu tempa rastu platov došlo v 3. štvrťroku 2025 aj v odvetviach zamestnávajúcich najviac ľudí na Slovensku, teda v priemysle a obchode. Napriek tomu si priemysel udržal medziročný rast miezd na úrovni 5,7 %, čo zodpovedá priemeru celého hospodárstva SR. Hrubý plat pracujúcich v priemysle dosiahol v priemere 1 672 eur, pričom reálne mzdy im stúpli o 1,3 %. V obchode sa nominálne mzdy zvýšili o 5,3 % na 1 487 eur, čo je pod priemerom celého hospodárstva. Reálny rast platov tam dosiahol 1 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,5 tisíca eur mali zamestnanci v sektore informácií a komunikácie, vo finančných a poisťovacích službách, ako aj v dodávke elektriny, plynu a pary. Najnižšie zárobky si naďalej udržali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, pričom ich hrubá mzda prvýkrát presiahla hranicu tisíc eur. Z regionálneho pohľadu si nadpriemernú mzdu udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 866 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 252 eur v Prešovskom kraji po 1 495 eur v Trnavskom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch, pričom najvýraznejší nárast, o 8,4 %, zaznamenal Nitriansky kraj. Po započítaní inflácie sa zvýšila aj reálna mzda vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac v Nitrianskom kraji (o 3,9 %) a najmenej v Bratislavskom kraji (o 0,3 %).

V súhrne za 1. až 3. štvrťrok 2025 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 580 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,5 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 0,8 percentuálneho bodu. Reálna mzda v súhrne za prvých deväť mesiacov vzrástla medziročne o 2,3 %. Po zohľadnení inflácie zárobky reálne poklesli len v dodávke energií (elektriny, plynu a pary).

Kyberkriminalita: Lenivosť a falošný pocit bezpečia

Index kybernetickej bezpečnosti pre Slovenskú republiku odhalil na základe prieskumu medzi 209 firmami a dvoma tisícami spotrebiteľov na Slovensku a v Česku výrazné medzery v pripravenosti na kybernetické hrozby. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojené dodávateľské reťazce vznikajú nové riziká a zraniteľnosti. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné. Súkromné osoby aj IT odborníci sa zhodujú na tom, že kybernetické útoky sú stále prepracovanejšie a kyberkriminalita bude ďalej silnieť. Súvisí to aj s rozvojom umelej inteligencie. Už 94 percent predstaviteľov firiem a organizácií si myslí, že AI útočníkom pomáha, zatiaľčo AI berie ako pomocníka pri obrane len 63 percent. Pritom práve na najmodernejších technológiách a umelej inteligencii sú založené nástroje, ktoré chránia platobnú infraštruktúru a pomáhajú nám podvody odhaľovať a predchádzať im.

Index hodnotil štyri kľúčové oblasti: dôležitosť a prístup ku kyberbezpečnosti, prevenciu, vzdelanie a správu hesiel. Výsledky sú rozdelené do štyroch úrovní: riziková (0-50 bodov), nízka (51-60 bodov), bezpečná (61-75 bodov) a vysoká (76-100 bodov). Firmám a organizáciám vyšiel index kybernetickej bezpečnosti na 63 bodov zo 100, čo znamená bezpečnú úroveň, pri súkromných osobách dosiahol hodnotu iba 45 bodov, ktorá označuje rizikovú oblasť. Vysokú úroveň bezpečnosti nedosiahla žiadna zo skúmaných častí spoločnosti. Podľa prieskumu by takmer osem z desiatich zamestnancov zodpovedných za IT vo firmách a organizáciách pokus o kyberútok bolo schopných rozpoznať a ubrániť sa mu. V prípade súkromných osôb je situácia výrazne horšia. Kyberútok zvládla rozpoznať a ubrániť sa iba polovica opýtaných a 14 percent respondentov dokonca jednoznačne odpovedalo, že by to vôbec nedokázali.

Mastercard Index kybernetickej bezpečnosti 2025: Firmy 

	Index kyberbezpečnosti	Úroveň
Firmy a organizácie	63 bodov	bezpečná
veľké firmy	69 bodov	bezpečná
verejná správa	66 bodov	bezpečná
e-shopy	53 bodov	nízka

                                      

Mastercard Index kybernetickej bezpečnosti 2025: Súkromné osoby 

	Index kyberbezpečnosti	Úroveň
Súkromné osoby	45 bodov	riziková
generácia Z (18 až 24 rokov)	48 bodov	riziková
boomers (60 rokov a viac)	45 bodov	riziková

            

Firmy a organizácie berú ochranu a prevenciu oveľa vážnejšie ako verejnosť a kybernetické riziká sa už stali úplne bežnou súčasťou ich fungovania. Viac ako deväť z desiatich firiem a organizácií denne zálohuje dáta, krízový plán v prípade kyberútoku má 87 percent z nich a 77 percent dostatočne investuje do kybernetickej a digitálnej bezpečnosti. Skoro 6 z 10 firiem a organizácií má pozíciu, ktorá má na starosti výhradne kybernetickú alebo digitálnu bezpečnosť, pričom pred dvoma rokmi to bola len tretina. Dlhotrvajúcim problémom zostávajú obmedzené zdroje na riešenie kybernetickej bezpečnosti a to najmä v menších firmách. Súkromné osoby si síce podľa svojich slov uvedomujú dôležitosť kybernetickej a digitálnej bezpečnosti, ale ich správanie tomu nezodpovedá. Celých 35 percent osôb priznáva, že kliklo na odkaz alebo prílohu, ktoré sa následne ukázali ako potenciálne nebezpečné, 15 percent vyplnilo svoje údaje na potenciálne podozrivej stránke a 11 percent odovzdalo svoje údaje podvodníkovi telefonicky. Vo vzdelávaní sú ľudia pasívni a štvrtina sa školení a edukácii úplne vyhýba. V dôslednejšom dodržiavaní opatrení na zvýšenie kyberbezpečnosti im najviac bráni vlastná pohodlnosť a lenivosť, čo uviedlo 36 percent respondentov. Takmer štvrtina hovorí o podceňovaní rizík a dôverčivosti a 17 percent o neznalosti a nedostatku informácií. Základné pravidlo osobnej kyberbezpečnosti – opatrnosť a obozretnosť – pozná len 30 percent opýtaných. 

On-line: Minimálny vek

Europoslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad hrozbami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú maloletí vystavení on-line a vyzvali na silnejšiu ochranu pred manipulatívnymi stratégiami, ktoré môžu zvyšovať závislosť a ktoré majú negatívny vplyv na schopnosť detí sústrediť sa a zdravo sa zaoberať obsahom na internete. S cieľom pomôcť rodičom spravovať digitálnu prítomnosť ich detí a zabezpečiť vekovo primerané on-line aktivity navrhujú harmonizovaný minimálny vek 16 rokov v celej Európskej únii pre prístup k sociálnym médiám, platformám na zdieľanie videí a spoločníkom s umelou inteligenciou, pričom deťom od 13 do 16 rokov by bol umožnený prístup so súhlasom rodičov.

Poslanci vyjadrujú podporu práci Európskej komisie pri vývoji aplikácie EÚ na overovanie veku a európskej digitálnej identity (eID) a trvajú na tom, že systémy overovania veku musia byť presné a chrániť súkromie maloletých. Dodávajú, že takéto systémy nezbavujú platformy zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a vekovej a dizajnovej vhodnosti ich produktov. S cieľom motivovať k lepšiemu dodržiavaniu zákona EÚ o digitálnych službách a iných príslušných zákonov poslanci navrhujú, aby vedúci pracovníci mohli byť osobne zodpovední v prípadoch závažného a trvalého nedodržiavania predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu maloletých a overovanie veku.

Parlament tiež vyzýva na:

- zákaz najškodlivejších návykových praktík a predvolené deaktivovanie ďalších návykových funkcií pre maloletých (vrátane nekonečného posúvania, automatického prehrávania, obnovovania ťahaním, odmeňovacích slučiek, škodlivej gamifikácie),

- zákaz webových stránok, ktoré nespĺňajú pravidlá EÚ,

- opatrenia na boj proti presviedčacím technológiám, akými sú cielené reklamy, influencerský marketing, návykový dizajn a temné vzorce v rámci pripravovaného zákona o digitálnej spravodlivosti,

- zákaz systémov odporúčaní založených na angažovanosti pre maloletých,

- uplatňovanie pravidiel zákona o digitálnych službách na online video platformy a zákaz digitálnych balíčkov, tzv. lootboxov a iných randomizovaných herných funkcií (meny v aplikáciách, kolesá šťastia, platby za pokrok),

- ochranu maloletých pred komerčným vykorisťovaním, vrátane zákazu platforiem ponúkať finančné stimuly za „kidfluencing“ (aktivity detských influencerov),

- naliehavé opatrenia na riešenie etických a právnych výziev, ktoré predstavujú generatívne nástroje umelej inteligencie, vrátane deepfake, spoločenských chatbotov, agentov umelej inteligencie a aplikácií umelej inteligencie zameraných na nahotu (ktoré vytvárajú manipulované obrázky bez súhlasu).

Podľa výskumu 97 % mladých ľudí používa internet každý deň a 78 % detí od 13 do 17 rokov kontroluje svoje zariadenia najmenej raz za hodinu. Zároveň jeden z piatich maloletých vykazuje „problematické“ alebo „dysfunkčné“ používanie smartfónov, t. j. správanie odzrkadľujúce závislosť. Podľa Eurobarometra z roku 2025 viac než 90 % Európanov verí, že opatrenia na ochranu detí on-line sú naliehavou záležitosťou, a to najmä v súvislosti s negatívnym vplyvom sociálnych médií na duševné zdravie (93 %), kyberšikanou (92 %) a potrebou účinných spôsobov obmedzenia prístupu k veku neprimeranému obsahu na internete (92 %).

Trend: Fotodilema

Viac než polovica Európanov (57 %) si nedokáže podľa prieskumu Samsungu naplno vychutnať spoločné chvíle, pretože neustále cíti potrebu všetko fotiť (Opinium, od 28. októbra do 7. novembra 2025, 500 dospelých respondentov z Veľkej Británie, Holandska, Dánska, Česka, Francúzska, Nemecka, Poľska, Talianska, Španielska a Rakúska). Takmer polovica Európanov (presne 45 %) pociťuje tlak na „dokonalú“ fotografiu, pritom takmer tri štvrtiny opýtaných (73 %) uvádzajú, že by si radšej užili prítomný okamih bez neustáleho naháňania dokonalého záberu. Zároveň však chcú mať čo najlepšie spomienky na ďalšie roky (83 %), alebo túžia vyzerať čo najlepšie na sociálnych sieťach (30 %).

Výsledkom je moderná fotografická dilema, ktorá sa šíri naprieč celou Európou: ľudia v priemere urobia šesť fotografií tej istej scény, susedia v Česku dokonca 6 až 10, pričom len 4 % z nich sa uspokoja s jediným záberom. Pritom takmer tretina respondentov (28 %) priznala, že si spätne nikdy neprezrú viac než polovicu všetkých nasnímaných fotografií. V smartfónoch sa tak zbytočne hromadia tisíce záberov, ku ktorým sa už nikto nevracia. Opäť príklad z Česka, kde majú používatelia v telefóne alebo v cloude uložených v priemere vyše 2 000 fotografií. Viac fotiek mávajú v telefónoch najmä ženy a mladí ľudia z generácie Z.

Medzi situácie, pri ktorých sa ľudia najviac sústreďujú na fotenie a zabúdajú si naplno užiť samotný okamih, patria rodinné oslavy, turistika či dôležité momenty v živote ich detí:

• Turistické atrakcie a pekné chvíle na dovolenke 45 %
• Rodinné stretnutia a oslavy 32 %
• Koncerty a živé vystúpenia 31 %
• Príjemné chvíle s priateľmi 28 %
• Vianoce a ďalšie zimné sviatky 21 %
• Športové aktivity 19 %
• Dôležité momenty v živote detí 19 %

Až 86 % ľudí si pri prezeraní fotiek všimne prvky, ktoré by zo záberu najradšej odstránili – cudzie osoby (38 %), rušivé predmety (33 %) či nechcené tiene a odlesky (34 %). Tieto detaily mnohým prekážajú, no až 74 % respondentov priznalo, že napriek dostupnosti nástrojov umelej inteligencie v telefóne ich na odstránenie nedokázalo alebo sa neodvážilo použiť.

Hračky: Digitálny pas

Deťom sa do rúk stále dostávajú nebezpečné hračky. Vlani boli hračky druhým najčastejšie hláseným výrobkom v systéme Európskej únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných spotrebných výrobkoch (15 %), hneď po kozmetike (36 %), pričom v takmer polovici prípadov predstavovali hlavné riziko chemické zložky. Zmeniť to majú nové pravidlá bezpečnosti hračiek. Aktualizácia existujúcej smernice z roku 2009 prichádza v reakcii na nárast on-line nákupov (aj z krajín mimo EÚ) a používanie digitálnych technológií. Všetky hračky budú musieť mať jasne viditeľný digitálny pas výrobku, ktorým sa preukáže ich súlad s príslušnými bezpečnostnými normami. Zjednoduší a zefektívni tiež dohľad nad trhom a colné kontroly. Spotrebiteľom zároveň poskytne jednoduchý prístup k bezpečnostným informáciám a upozorneniam, napríklad prostredníctvom QR kódu. Členské štáty a priemyselné subjekty budú mať na implementáciu nových opatrení prechodné obdobie v dĺžke štyri a pol roka.

Súčasný zákaz karcinogénnych a mutagénnych látok a látok poškodzujúcich reprodukciu sa rozšíri aj na chemikálie, ktoré sú pre deti zvlášť škodlivé. Ide o látky ako endokrinné disruptory, látky, ktoré poškodzujú respiračný systém, ako aj chemikálie, ktoré sú toxické pre kožu a iné orgány. Podľa nových pravidiel bude zakázané aj úmyselné použitie per- a polyfluóralkylových látok (PFAS) a najnebezpečnejších druhov bisfenolu v hračkách. V hračkách určených pre deti do troch rokov a v hračkách, ktoré si deti môžu vkladať do úst, bude zakázané aj použitie alergénnych vonných látok. Pred uvedením hračky na trh budú výrobcovia povinní posúdiť jej bezpečnosť z hľadiska všetkých potenciálnych rizík – chemických, fyzikálnych, mechanických i elektrických. Pri posúdení bude potrebné otestovať aj horľavosť, hygienickosť a rádioaktivitu príslušnej hračky a zohľadniť osobitnú zraniteľnosť detí. Výrobcovia by napríklad v relevantných prípadoch mali zabezpečiť, aby digitálne hračky nepredstavovali riziko pre duševné zdravie detí.

Nariadenie objasňuje a sprísňuje požiadavky na hospodárske subjekty (ako sú výrobcovia, dovozcovia, distribútori a poskytovatelia služieb). Výrobcovia budú napríklad povinní uvádzať bezpečnostné varovania v ľahko zrozumiteľnom jazyku. Ak sa v súvislosti s nejakou hračkou vyskytnú riziká, budú musieť prijať nápravné opatrenia a bezodkladne informovať orgány dohľadu nad trhom a spotrebiteľov. A keďže on-line trhoviská zohrávajú pri predaji a propagácii hračiek čoraz dôležitejšiu úlohu, svoje platformy budú musieť navrhnúť tak, aby predajcom hračiek umožňovali zobrazovať označenie CE, bezpečnostné upozornenia, ako aj digitálne pasy výrobkov. Hračky, ktoré nebudú spĺňať bezpečnostné pravidlá, budú podľa zákona o digitálnych službách považované za „nezákonný obsah“.

Novinka: Aplikácia Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa pripravila novú bezplatnú aplikáciu, v ktorej je dostupný aj Elektronický účet poistenca (EUP). Umožní platbu poistného, zmenu adresy a ďalšie elektronické služby. Mobilná aplikácia Sociálna poisťovňa je dostupná na stiahnutie v App Store (pre iOS) alebo Google Play (pre Android). Na aktiváciu však potrebujete prístup do svojho EUP, kde sa prihlásite štandardným spôsobom – použitím mena, hesla a dvojfaktoru (za pomoci autentifikátora), alebo elektronickým občianskym preukazom – eID. Mobilnú aplikáciu si potom aktivujete pomocou QR kódu, ktorý vám ponúkne EUP, resp. použijete 6-miestny kód, ktorý sa nachádza pod vygenerovaným QR kódom.

Aplikácia je určená pre občanov-poistencov Sociálnej poisťovne aj pre zamestnávateľov. Umožní rýchlo si zistiť potrebné informácie o sociálnom poistení, skontrolovať stav platieb, získať prehľad o dávkach a ďalšie užitočné informácie v rôznych životných situáciách.

Pre občanov-poistencov:

• okamžitý prístup do EUP,
• personalizovaná úvodná stránka (najaktuálnejšie informácie pre konkrétneho klienta),
• rýchla, jednoduchá a bezpečná on-line platba (SZČO a dobrovoľne poistení),
• rýchle prihlasovanie do aplikácie pomocou snímky tváre, odtlačku prsta (biometriou) alebo PIN kódu,
• intuitívny dizajn s dôrazom na zrozumiteľnosť.

Pre zamestnávateľov:

• rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnancov,
• flexibilita pre splnenie oznamovacej povinnosti 24 hodín denne.

Kľúčové vlastnosti 

1.Okamžitý prístup do EUP priamo cez mobil, kedykoľvek a odkiaľkoľvek
Kompletný prehľad o poistení: poskytuje on-line prehľad o obdobiach poistenia (dôchodkové, nemocenské, v nezamestnanosti).
Prehľad o vyplatených dávkach: dôchodkových, nemocenských, v nezamestnanosti.
Prehľad o platbách poistného: poistenec s prehľadom nepotrebuje osobnú návštevu pobočky.
Kontrola a manažment ePN on-line: poistenec si môže zmeniť miesto pobytu počas PN alebo spôsob výplaty „péenky“.
Informácie o dôchodku: vďaka funkcii Príprava na dôchodok poistenec zistí, koľko rokov má odpracovaných a aká by bola orientačná suma jeho dôchodku, ak by odchádzal do dôchodku dnes. Ak je poberateľom dôchodku, získa prehľad o vyplatených dávkach za zvolené obdobie.
Sledovanie žiadostí: poistenec má pod kontrolou všetky svoje žiadosti o dávky. Aplikácia informuje o ich aktuálnom vybavovaní (napr. ePN – elektronická práceneschopnosť, dôchodok, či dávka v nezamestnanosti).
Jednoduché a rýchle platby: ak je poistenec samostatne zárobkovo činná alebo dobrovoľne poistená osoba, uhradí poistné a nedoplatky on-line priamo v aplikácii štandardnými platobnými metódami, vrátane Google Pay, Apple Pay
2. Rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnanca: zamestnávateľ si operatívne splní oznamovaciu povinnosť kedykoľvek to potrebuje (24 hodín denne).
3. Personalizovaná domovská obrazovka (homepage): je navrhnutá na mieru klienta tak, aby sa pre jeho rôzne životné situácie dynamicky menila a prispôsobovala.
4. Rýchle a jednoduché prihlasovanie do aplikácie pomocou biometrie: po úvodnej aktivácii sa klient do mobilnej aplikácie prihlasuje opakovane nasnímaním tváre, odtlačkom prsta alebo PIN kódom.

EU: Klimatické ciele do roku 2040

Európsky parlament prerokoval návrh Európskej komisie o zmene klimatického zákona Európskej únie, ktorou sa stanoví nový, prechodný a záväzný klimatický cieľ EÚ do roku 2040 - zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Parlament je pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnej forme právnych predpisov. Európsky klimatický zákon stanovuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 ako právne záväznú povinnosť pre všetky členské štáty EÚ. Stanovuje tiež právne záväzný cieľ pre EÚ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Stanovenie ambiciózneho cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2040 je tiež dôležité pre EÚ, aby splnila medzinárodné záväzky v oblasti klímy, ktoré sú na programe 30. konferencie OSN o klíme, ktorá sa koná od 10. do 21. novembra v Beléme v Brazílii.

Zelená transformácia a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ idú ruka v ruke. Europoslanci preto súhlasia s návrhom Európskej komisie zaviesť nové možnosti flexibility v spôsobe dosiahnutia týchto cieľov. Od roku 2036 by až päť percentuálnych bodov čistého zníženia emisií mohlo pochádzať z vysokokvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od partnerských krajín, ale parlament chce záruky, že toto nastavenie bude podliehať prísnym ochranným opatreniam. Komisia navrhla strop až do troch percentuálnych bodov. Poslanci tiež chcú možnosť, aby sa domáce trvalé odstraňovanie uhlíka používalo na kompenzáciu ťažko znižovateľných emisií v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ako aj väčšiu flexibilitu v rámci sektorov a nástrojov na dosiahnutie cieľov, ktoré sú čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov. Parlament podporuje návrh členských štátov odložiť zavedenie systému EÚ ETS2 o jeden rok z roku 2027 na rok 2028. ETS2 sa vzťahuje na emisie CO2 zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave.

Parlament požaduje, aby Európska komisia každé dva roky hodnotila pokrok smerom k strednodobým cieľom, pričom by zohľadnila najnovšie vedecké údaje, technologický vývoj a medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ. Okrem iných aspektov preskúmanie posúdi stav čistého odstraňovania emisií na úrovni EÚ v porovnaní s tým, čo je potrebné na splnenie cieľa do roku 2040, ako aj vznikajúce ťažkosti a potenciál na zvýšenie priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ. Preskúmanie tiež zohľadní trendy v cenách energií a ich dôsledky pre podniky aj domácnosti. Po záveroch preskúmania komisia v prípade potreby navrhne zmenu právnych predpisov EÚ o klíme. To by mohlo zahŕňať úpravu cieľa do roku 2040 alebo prijatie dodatočných opatrení na posilnenie podporného rámca – napríklad na ochranu konkurencieschopnosti, prosperity a sociálnej jednoty EÚ.

Práca: Historické minimum naplnenia

Vzťah ľudí k práci prechádza zásadnou krízou. Podľa tohtoročných údajov prieskumu Work Relationship Index má zdravý vzťah k práci len pätina znalostných pracovníkov – o výrazných osem percentuálnych bodov menej ako v roku 2024. Najväčší pokles hlásia samotní vedúci pracovníci, čo poukazuje na stratu spojenia aj dôvery v najvyšších úrovniach organizácií. Napriek tomu výsledky naznačujú, že situáciu možno zvrátiť. Až 85 % faktorov, ktoré ovplyvňujú zmysluplnosť práce a pocit naplnenia, majú v rukách samotné organizácie. HP v spolupráci s Accenture Song realizovalo doplnkový on-line prieskum k tradičnému HP Work Relationship Indexu 2025. Do prieskumu sa zapojilo 2 500 pracovníkov, z toho 2 000 znalostných pracovníkov a 500 ľudí s rozhodovacími právomocami v IT.

Mnohí zamestnanci pociťujú rastúci tlak — takmer dve tretiny uvádzajú vyššie očakávania než v predchádzajúcom roku a takmer polovica má dojem, že ich organizácia preferuje zisk pred ľuďmi. Významnej časti pracovníkov zároveň chýbajú základné piliere spokojnosti: len 44 % cíti, že ich práca má pre nich zmysel, a iba 39 % má pocit, že ich úsilie je primerane ocenené. To sú pritom faktory, ktoré môžu firmy ovplyvniť relatívne jednoducho. Zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v tzv. „zdravej zóne“, sú nielen spokojnejší, ale aj výrazne produktívnejší a lojálnejší. Majú trikrát väčšiu šancu dosahovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, cítiť sa prepojení so svojimi tímami a pozitívne prispievať k rastu organizácie. Firmy, ktoré aktívne budujú kultúru založenú na dôvere, uznaní, flexibilite a podpore moderných pracovných nástrojov, tak získavajú jasnú konkurenčnú výhodu.

Dôležitou témou je aj úloha umelej inteligencie. AI dnes používajú štyria z desiatich pracovníkov a tí, ktorí majú prístup k firemným nástrojom a školeniam, hlásia výrazne lepší vzťah k práci. Napriek tomu pretrváva rozdiel medzi bežnými zamestnancami a IT lídrami – kým iba pätina bežných pracovníkov sa cíti v oblasti AI isto, medzi IT rozhodovateľmi je to viac než polovica. Firmy, ktoré investujú do vzdelávania a dostupných AI nástrojov, majú šancu výrazne zvýšiť produktivitu aj pracovnú spokojnosť. Do popredia vstupuje aj generácia Z a mileniáli, ktorí dnes tvoria väčšinu pracovného trhu. S prirodzenou otvorenosťou k technológiám a dôrazom na flexibilitu a zmysel práce menia štandardy. Viac než polovica z nich má vedľajší projekt alebo podnikateľskú aktivitu a štyria z piatich by boli ochotní obetovať časť príjmu výmenou za väčšiu slobodu a autonómiu. Firmy, ktoré na tieto očakávania nereagujú, riskujú odchod talentov.

Radíme: Zrušený termín a storno poplatky

Mnohí sme už zažili situáciu, kedy sme nemohli dodržať dohodnutý termín u kaderníka, na masáž alebo súkromný tréning. Drvivá väčšina podnikateľov požaduje storno poplatky podľa toho, kedy spotrebiteľ termín zruší. Ak sa neospravedlní vôbec, býva tento poplatok aj vo výške 100 % ceny. Nie vždy má však podľa dTest podnikateľ na storno poplatok nárok. V týchto prípadoch neplatí existujúce právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu. To však neznamená, že termín nejde zrušiť či presunúť. Tieto možnosti spravidla závisia od dohody strán a podmienok dohodnutých pri rezervácii termínu.

Poplatok za zrušenie má často charakter zmluvnej pokuty. Aby ju bolo možné účtovať, musí sa s ňou spotrebiteľ riadne a s predstihom zoznámiť, ideálne priamo pri rezervácii termínu a to aj v prípade, ak ide o objednávku cez telefón či prostredníctvom správy. Informácia iba v obchodných podmienkach nestačí. Neznamená to však, že spotrebiteľ na dohodnutý termín nemusí prísť bez toho, že by mu hrozila sankcia. Ak sa nedostavíte na svoj termín a podnikateľovi sa nepodarí vaše miesto obsadiť, môže od vás požadovať ušlý zisk. Ten však všeobecne nedosiahne 100 % ceny služby, keďže podnikateľ musí uhradiť aj určité náklady (napr. farby na vlasy, umelé nechty). Požadovaná suma by tak mala odrážať skutočný zisk podnikateľa po odpočítaní nákladov, ktoré nakoniec nemusel vynaložiť. Ak by však niektoré veci v budúcnosti už nemohol použiť, vzťahovala by sa náhrada aj na ne.

Pre úplnosť problematiky je vhodné upozorniť na to, že aj výkon kaderníka, maséra či manikérky je možné reklamovať. S ohľadom na povahu týchto služieb je vhodné uplatniť reklamáciu čo najskôr, ideálne ihneď. Nie je to nutnou podmienkou, ale dá sa tak predísť problémom napr. s dokazovaním vady. Výsledkom reklamácie potom môže byť náprava, ak ju bude možné uskutočniť, prípadne primeraná zľava z ceny.

SR: Dostupnosť bývania sa zhoršuje

Podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska sa rast cien ponúk na bývanie v treťom štvrťroku 2025 mierne spomalil, no trh zostáva napätý a ceny pokračujú v dvojcifernom medziročnom raste. Priemerná cena bývania na Slovensku dosiahla 2 814 eur za meter štvorcový, čo je o 11,7 % viac než pred rokom, pričom medzikvartálne si trh pripísal ďalších 1,3 %. Výraznejšie rástli ceny bytov, ktoré sa v priemere predávajú za 3 177 €/m², zatiaľčo domy za 2 101 €/m².

Tempo rastu oproti prvému polroku po dlhšom období prudkého rastu viditeľne pokleslo. Pokles počtu inzerátov o takmer 9 % súvisí so sezónnym útlmom, ale ukazuje aj na zdržiavanie ponuky – majitelia a developeri často čakajú, či sa rast cien po lete opäť zrýchli. Takéto „vyčkávanie“ ponuky vytvára dočasne napätie na trhu a udržiava ceny na vysokých úrovniach. Z regionálneho hľadiska sa potvrdzuje rozštiepenosť trhu. Na západe krajiny, najmä v Bratislavskom (+2,2 %) a Trenčianskom (+3,2 %) kraji, ceny ďalej rastú, podporené silnejším dopytom a nízkou dostupnosťou novostavieb. Naopak, Košický kraj zaznamenal štvrťročný pokles o 3,9 %, čo môže byť prvým náznakom lokálnej korekcie po predchádzajúcom prehriatí trhu. Trh sa po rokoch plošného rastu začína správať viac selektívne a rozlišovať medzi regiónmi podľa ekonomickej výkonnosti, infraštruktúrnych predpokladov a dlhodobého odôvodnenia dopytu.

Z pohľadu dostupnosti bývania na Slovensku sa situácia naďalej zhoršuje. Priemerné ceny rastú rýchlejšie než príjmy domácností, čo znižuje reálnu dostupnosť najmä pre prvokupujúcich mimo Bratislavy. Ak sa nepridajú nové kapacity výstavby, tlak na ceny sa nevytratí ani v prípade slabšieho dopytu z úverového segmentu. Práve hypotéky ostávajú kľúčovým faktorom – ak by banky sprísnili podmienky financovania, najviac by to pocítil segment bytov, ktorý je najviac úverovo závislý. Plošný rast cien nehnuteľností by sa mal v budúcom roku už ustáliť na jednociferných hodnotách, hoci stále blízko 10%-nému rastu, dodal Tomáš Boháček.