SR: Zamestnanosť a mzda v júni 2025

Rast miezd v júni 2025 bol podľa štatistického úradu rýchlejší ako inflácia takmer vo všetkých odvetviach, v priemysle nominálny rast prekročil 12 %. Nominálne mzdy medziročne vzrástli vo všetkých sledovaných odvetviach, reálny rast sa prejavil v 9 z nich. Zamestnanosť bola medziročne vyššia v piatich odvetviach, ktoré patria do vnútorného obchodu.

Priemerná nominálna mesačná mzda v júni 2025 sa na Slovensku medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast miezd sa pohyboval od 2,7 % vo vybraných trhových službách do 12,4 % v priemysle. Až polovica odvetví evidovala nominálny nárast platov o vyše 7 %. Dvojciferný nárast zaznamenal len priemysel, v tomto odvetví išlo o najvyššie tempo rastu miezd od marca 2024. Reálny medziročný rast (očistený o vplyv inflácie) miezd zaznamenalo 9 z 10 odvetví. Najdynamickejší bol v priemysle o 7,8 %, reálny rast nad 3 % dosiahli aj platy v predaji vrátane opráv motorových vozidiel, v stavebníctve ako aj v reštauráciách s pohostinstvami. Naopak, reálny pokles pretrval len vo vybraných trhových službách, a to o 1,5 %.

Zamestnanosť v júni 2025 bola medziročne vyššia v 5 z 10 sledovaných odvetví. Najviac sa zvýšila v ubytovaní o 3,1 %, tiež v reštauráciách spolu s pohostinstvami o 1,1 % a veľmi mierny nárast do 0,6 % evidovali aj veľkoobchod, maloobchod ako aj predaj vozidiel vrátane ich opráv. Medziročný pokles počtu zamestnaných osôb v 5 odvetviach sa pohyboval v intervale od 0,2 % v stavebníctve do 2,3 % v doprave spolu so skladovaním.

V súhrne za šesť mesiacov roka 2025 mzdy na Slovensku medziročne vzrástli nominálne vo všetkých sledovaných odvetviach, reálne v 9 z nich. Reálny rast zohľadňujúci aj inflačné vplyvy sa pohyboval v rozpätí od 0,1 % vo veľkoobchode do 4,3 % v ubytovaní a rovnako aj v reštauráciách spolu s pohostinstvami. Naopak, mzdy oproti vlaňajšku reálne klesli o 1,4 % vo vybraných trhových službách. Zamestnanosť v súhrne za prvý polrok 2025 medziročne vzrástla v 4 z 10 odvetví. Vývoj počtu zamestnaných osôb sa pohyboval od poklesu o 2,4 % v doprave vrátane skladovania až po rast o 2,4 % v ubytovaní.

SR: Najväčšia aukcia mobilných frekvencií

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (úrad) ukončil v stredu 9. 7. 2025 najväčšiu elektronickú aukciu mobilných frekvencií v histórii Slovenska. Aukcia zabezpečila pridelenie až dvoch tretín frekvenčných spektier potrebných pre mobilných operátorov, čo je kľúčové pre budúci rozvoj mobilných sietí na Slovensku a posilnenie digitálnej infraštruktúry. Operátori môžu rozšíriť pokrytie, zvýšiť rýchlosť mobilného internetu a zabezpečiť stabilnejšie pripojenie a celkovo lepšiu používateľskú skúsenosť s mobilnými službami na celom Slovensku.

V aukcii boli prideľované frekvencie z pásiem: 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz, 2600 MHz FDD a 2600 MHz TDD. Všetky ponúkané frekvencie boli predané a súťaž štyroch operátorov priniesla rekordný výnos 506 073 499,99 EUR, pričom očakávanie bolo na úrovni zhruba o 140 mil. EUR nižšie. Celkový výnos elektronickej aukcie poukazuje na vysokú hodnotu pridelených frekvencií pre operátorov. Úspešným účastníkom budú frekvencie pridelené na obdobie od 1. 1. 2029 do 31. 12. 2048. Výnimkou je frekvenčné pásmo 1500 MHz, ktoré je operátorom k dispozícii okamžite a frekvenčné pásmo 2100 MHz, ktoré bude sprístupnené od 8. 9. 2026. Operátori budú za pridelené frekvenčné pásma platiť postupne od tohto roku až do roku 2028.

Úrad zahájil tiež verejnú diskusiu k možnosti pridelenia frekvencií z frekvenčného pásma 24,25 – 27,5 GHz (ďalej len „frekvenčné pásmo 26 GHz“). Cieľom tejto verejnej diskusie prostredníctvom oficiálnej webovej stránky úradu je získať aktuálne informácie a zistiť súčasný záujem o používanie frekvencií z frekvenčného pásma 26 GHz na trhu elektronických komunikácií, z ktorých môže úrad čerpať pri príprave následného výberového konania na pridelenie týchto frekvencií.

e-Auto: Slovenskému trhu dominujú Škoda a Tesla

Medzi osobnými elektromobilmi, ktoré sa predali a registrovali na Slovensku, dominovala v prvej polovici roka 2025 „domáca“ novinka Škoda Elroq, ďalej modely Tesla Model Y a Škoda Enyaq. V rebríčku najpredávanejších elektromobilov bez rozdielu veku a pôvodu (individuálny dovoz nových alebo jazdených vozidiel) je na čele Tesla Model 3. Slovenský trh sa elektrifikuje aj cez dostupné jazdené vozidlá, ale tiež vďaka prístupu niektorých automobiliek, ktoré cielene uvádzajú modely s dostupnejšími cenovkami. Predpovedá sa tak nárast predaja v súvislosti so vstupom značky BYD na slovenský trh, ktorý však pozorne sledujú aj ďalší silní hráči.

Na všetkých hlavných trhoch vidíme rastúcu popularita domácich značiek. V Európe dominoval predajom podľa analýzy PwC Renault 5 a v prvej desiatke je až 6 modelov koncernu Volkswagen (vrátane dvojnásobného zastúpenia značky Škoda), 2 modely Stellantis a po jednom BMW a Tesla. Slovensko má zastúpenie v tomto rebríčku vďaka Citroenu ë-C3, ktorý sa vyrába v Trnave. S takmer 16 tisíc predanými kusmi obsadil šiestu priečku, tesne pred podobne úspešnou Škodou Enyaq.

V Číne sa naopak do prvej desiatky nedostal jediný európsky model a iba dve americké Tesly, ktoré sú však rovnako vyrábané v Číne. Prepad predajov európskych značiek na tomto trhu teda pokračuje. V USA ostáva lídrom Tesla Model Y, za ním Model 3 a Chevrolet Equinox, pričom v prvej desiatke sú aj dva modely Ford a ďalší Chevrolet. Tieto dáta potvrdzujú trend, že elektromobilita sa čoraz viac stáva doménou domácich výrobcov, ktorí sa tešia aj podpore štátnych politík.

SR: Zbankrotovalo aj trojročné dieťa

V júli t. r. na Slovensku zbankrotovalo 844 dlžníkov. Medzi dlžníkmi bolo 20 manželských párov, neobvykle veľa ľudí bez domova a až 8 obyvateľov z jednej obce. Do štatistík pribudol nový rekord. Historicky prvý raz zbankrotoval najmladší dlžník, iba trojročný chlapček z okresu Bánovce nad Bebravou z Trenčianskeho kraja. Ako ukazujú dáta CRIF – Slovak Credit Bureau, z celkového množstva osobných bankrotov bolo 92 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (773) a zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 831 občanov, čo je viac ako 98 % z celkového počtu dlžníkov. Zvyšných 13 ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár.

Vyše 63 % zastúpenie mali muži, bolo ich 533. Žien zbankrotovalo 311. Len 9 žien a 7 mužov malo vysokoškolské vzdelanie. Dlhodobo najviac dlžníkov je v produktívnom veku. V siedmom mesiaci tohto roka ich bolo najviac vo veku 30 – 39 rokov. Platí to u oboch pohlaví - muži prekonali hranicu 31 % a ženy 28 %. Na opačnej strane vekovej krivky, 70 – 79 rokov, sa v bankrote ocitlo 7 žien a 5 mužov. Medzi dlžníkmi bolo až 20 manželských párov, z toho jeden pár sedemdesiatnikov a dva páry šesťdesiatnikov. Seniori sa stanú dlžníkmi buď vlastným pričinením, napríklad neuváženým nákupom tovarov na splátky, rozdávaním peňazí a následne ich požičiavaním, alebo pre ochotu pomôcť svojim príbuzným, ktorým ručia za dlh svojim majetkom a tieto osoby dlh nesplácajú. Seniori sa tak ocitajú v dlhovej pasci a riešenie vidia v osobnom bankrote. V júli taktiež pribudol rekord, zbankrotoval len trojročný chlapec. Ide o špecifickú vekovú kategóriu, kedy si platobnú neschopnosť nemohlo spôsobiť neplnoleté dieťa, nespôsobilé na právne úkony. Do nadobudnutia plnoletosti dieťa dlh „získa“ v dedičskom konaní, kedy sa jeho zákonný zástupca nevzdal dedičstva, ktorým bol dlh.

Neobvykle vysoký počet tvorili aj ľudia bez domova, bolo ich 119, čo je 14,3 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Štyria z nich mali registrovaný trvalý pobyt na neslávne známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi dlžníkmi bez domova bolo až 16 šesťdesiatnikov a traja päťdesiatnici. Značná koncentrácia dlžníkov bola aj v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou, až osem. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 22 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac, až 171 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Košický kraj so 131 a Nitriansky kraj so 126 občanmi. Najmenej dlžníkov, len 67, malo trvalý pobyt zhodne v dvoch krajoch – Žilinskom a Bratislavskom. Rozdiel medzi štatisticky najhorším a dvomi najlepšími krajmi bol 104 osôb.

V júli 2025 zároveň súdy zrušili 789 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Ide o doposiaľ najväčší počet od začiatku roku 2025. Z nich bolo 729 zrušených pre nedostatok majetku a 60 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli pre nepoctivý zámer v júli zrušené štyri oddlženia. Do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu šiesti dlžníci a ďalší dvaja boli z registra po uplynutí trestu vymazaní.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Nehnuteľnosti opäť drahšie

Ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli v tomto roku podľa Národnej banky Slovenska nové maximá. Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka, najvyšší rast bol v Prešovskom a Nitrianskom kraji. Zdražovanie sa týkalo predovšetkým apríla, v ďalších mesiacoch sa už priemerná cena menila v menšej miere. Prírastok hypoték sa v priebehu druhého štvrťroka postupne približuje k vývoju cien nehnuteľností.

V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ponukové ceny nehnuteľností vzrástli v druhom štvrťroku 2025 o 2,9 %. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku sú o 12,8 % vyššie. V prepočte na eurá ide o nárast na 77 EUR/m2. Výrazne vzrástli najmä v Prešove, Žiline, Nitre aj Banskej Bystrici. Ceny sa tak už nachádzajú na úrovni o 2,4 % vyššej ako bolo maximum z roka 2022, spred obdobia zvyšovania úrokových sadzieb. Priemerná cena bytov narástla o 72 EUR/m2, čím sa dostala na úroveň o 4,4 % vyššiu ako v treťom štvrťroku 2022 (3113 EUR/m2 ). Ich rast pritom v polovici roka mierne spomalil na 2,4 % (13,2 % medziročne). Ceny 4-izbových bytov zostali na hodnotách z predchádzajúceho štvrťroka, všetky ostatné typy bytov zdraželi, najviac 5-izbové. Priemerná cena domov vzrástla o 67 EUR/m2 a dosiahla novú najvyššiu hodnotu 2 098 EUR/m2 (o 3,8 % vyššiu ako predošlý vrchol z roka 2022). Jej medzištvrťočný rast sa zrýchlil na 3,3 % (8,6 % medziročne).

Ceny nehnuteľností rástli v druhom štvrťroku vo všetkých krajoch. Na začiatku roka 2025 zasiahlo zdražovanie nehnuteľností najmä Bratislavu a Košice. V druhom štvrťroku už ceny v Bratislavskom kraji vzrástli len mierne (1,8 %), zatiaľčo ostatné regióny ho dobiehali. Najvýraznejší cenový rast registrujeme v Prešovskom (9,7 %) a Nitrianskom kraji (8,2 %). O viac ako 5 % však vzrástli ceny aj v Banskobystrickom, Žilinskom a už tretí štvrťrok za sebou aj v Košickom kraji. K výraznému rastu cien v Prešovskom kraji dopomohlo predovšetkým zdražovanie bytov aj domov v okresoch Poprad a Prešov, ako aj rast cien domov v okrese Kežmarok. V Nitrianskom kraji potiahol priemernú cenu nahor rast cien bytov v okrese Nitra a rodinné domy v Nových Zámkoch.

SR: Letná vlna bankrotov

Júl 2025 priniesol v porovnaní s júnom t. r. výrazný vzostup počtu vyhlásených konkurzov podnikateľských subjektov. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau ide s celkovým počtom 34 konkurzov o takmer 42 % medzimesačný nárast oproti júnovým 24 prípadom. V medziročnom porovnaní s júlom 2024 ide až o 112,5 % nárast, vtedy ich počet dosiahol 16. Skrachovalo 27 eseročiek (79,4%), 4 akciovky (11,8%), dve jednoduché spoločnosti na akcie (j.s.a.) a jedno družstvo. Zbankrotované firmy zaťali vysoké sekery nedoplatkov. Sociálnej poisťovni dlžia súhrnne 959 tisíc eur, VšZP 319 tisíc eur a daniarom viac ako 1,53 milióna eur. Štátu tak vznikla finančná škoda 2,81 milióna eur.

Najväčší podiel na nej majú 2 spoločnosti, ktorým bola povolená reštrukturalizácia. Bratislavský výkupca a spracovateľ iného ako nebezpečného odpadu PALKOV s.r.o., ktorý v roku 2024 dosiahol tržby 2,3 milióna eur, spomenutým štátnym inštitúciám dlhuje takmer 875 tisíc eur. Druhým najväčším dlžníkom je spoločnosť Kameňolomy a štrkopieskovne, v skratke KAS, a.s. Štátu dlžia takmer 755 tisíc eur. Pokračuje potápanie impéria veľkopodnikateľa Ladislava Kuľku, po Bardejovskej mliekarni súd v júli vyhlásil konkurz na jeho ďalšiu firmu - Bardejovská mliekareň I., s.r.o. V utorok 8. júla svitla nádej aj tisíckam drobných veriteľov ARCY, po piatich rokoch rôznych právnych kľučiek a prieťahov sa konečne začalo konkurzné konanie voči Arca Capital Slovakia, a.s. Júlovou zaujímavosťou je aj Hotel Flóra Dudince s bazénovým komplexom a saunovým svetom, ktorý ukončil svoju prevádzku ešte v roku 2022 a je na predaj. Najväčšie verejné znepokojenie vyvolal bankrot spracovateľa hliníka zo Slovenskej Ľupče Confal, a.s. Fabrika s vyše 25-ročnou históriou zamestnávala spomedzi firiem v konkurze najviac ľudí a dosiahla aj najvyššie tržby, za minulý rok to bolo takmer 27 miliónov eur.

Medzi zbankrotovanými subjektmi jeden nemal žiadneho zamestnanca, dvanásť malo evidovaných od 1 do 9 zamestnancov, dvaja si uvádzali interval 10 až 49 zamestnancov. Pri 19 firmách bol počet zamestnancov nezistený, z pohľadu celku tvorili takmer 56 %, čo je neobvykle vysoké číslo. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 13 konkurzmi, nasledovaný Nitrianskym krajom so 7 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Žilinskom, Trnavskom, Prešovskom a Košickom kraji. Banskobystrický kraj mal 2 konkurzy, v Trenčianskom kraji nebol vyhlásený žiaden bankrot. Najviac konkurzov, po osem, bolo vyhlásených v priemyselnej výrobe a odvetviach veľkoobchodu a maloobchodu; oprave motorových vozidiel a motocyklov, treťou najzasiahnutejšou oblasťou bolo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Júl priniesol podľa registra CRIBIS aj 3 zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ďalších 23 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo 36 dlžníkom. Reštrukturalizácia bola povolená celkovo trom firmám, dve sú z Nitrianskeho a jedna z Košického kraja, pričom najviac zamestnancov má JAREK TOPTRANS, s.r.o., ktorý ponúka dopravné a logistické služby a minulý rok dosiahol tržby viac ako 10 miliónov eur. Reštrukturalizačné konanie začalo v známej firme DOMOSS TECHNIKA, a.s., ktorá podniká v špecializovaných maloobchodných predajniach s elektrickými zariadeniami pre domácnosť a ponúkala aj kuchynské a kúpeľňové štúdiá.

SR: Nové práva spotrebiteľov

Novela Zákona o ochrane spotrebiteľa prinesie pre spotrebiteľov na Slovensku nové právo na opravu tovaru, sprísňuje pravidlá pre ekologické tvrdenia a posilňuje postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Novela reaguje na dve nové európske smernice zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám a podporu opráv.

Výrobcovia budú povinní zabezpečiť opravu vybraných druhov tovaru – napríklad práčok, vysávačov či mobilných telefónov – na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne alebo za cenu, ktorá ho neodradí. Zároveň, ak si spotrebiteľ pri uplatnení zodpovednosti za vady tovaru (reklamácii) vyberie ako nápravu opravu tovaru, doba zodpovednosti obchodníka za vady sa predĺži o 12 mesiacov. Novela zavádza aj európsky formulár pre informácie o oprave, ktorý umožní spotrebiteľovi jednoducho porovnať ponuky opravovní. Po jeho poskytnutí bude opravovňa viazaná podmienkami uvedenými vo formulári minimálne 30 dní. Slovensko zároveň vytvára právny rámec pre budúce napojenie na plánovanú európsku on-line platformu pre opravy, ktorá má byť spustená v roku 2027. Zmeny sa dotknú aj informačných povinností obchodníkov. Tí budú musieť pred uzavretím zmluvy informovať o životnosti výrobku, dostupnosti náhradných dielov a softvérových aktualizáciách. Zavádza sa aj povinnosť viditeľne informovať o zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru, ako aj o spotrebiteľskej záruke na životnosť tovaru – napríklad formou označenia priamo na regáli alebo obale.

Novela výrazne sprísňuje i pravidlá v oblasti tzv. greenwashingu. Obchodníci nebudú môcť označiť výrobok za ekologický či opraviteľný, ak to nebudú vedieť jednoznačne preukázať. Zakázané budú aj praktiky, ktoré spotrebiteľa navádzajú na predčasnú výmenu spotrebného materiálu, ako napríklad tonerov do tlačiarní. Zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Precizuje sa právna úprava zodpovednosti obchodníka za vady použitých vecí a spresňujú sa aj pravidlá prezentácie zliav spotrebiteľom, pri výpočte zľavy budú obchodníci musieť vychádzať z najnižšej ceny tovaru za posledných 30 dní, čím sa má zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov o výške zľavy.

EU: Právo na odpojenie sa

Digitálne technológie zmenili spôsob práce s výrazným nárastom počtu ľudí pracujúcich na diaľku. Práca na diaľku sa v Európskej únii od roku 2019 zdvojnásobila, pričom v roku 2024 každý piaty Európan (20,3 %) pracoval z domu aspoň časť svojho času. Na zabezpečenie spravodlivých podmienok pre prácu na diaľku a ochranu práv pracovníkov vrátane práva na odpojenie je nevyhnutný sociálny dialóg. Európska komisia začala druhú fázu rozhovorov so sociálnymi partnermi. Cieľom je zistiť názory sociálnych partnerov EÚ na potenciálnu iniciatívu na úrovni EÚ na zníženie rizík "neustále zapnutej" pracovnej kultúry a na zabezpečenie spravodlivej a kvalitnej práce na diaľku pre pracovníkov.

Sociálni partneri sa konkrétne vyzývajú, aby sa podelili o svoje názory na:

• právo pracovníkov odpojiť sa,
• spravodlivá a kvalitná práca na diaľku vrátane nediskriminácie, prístupu k vybaveniu, ochrany údajov a monitorovania,
• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Digitálne nástroje poskytujú pracovníkom aj zamestnávateľom väčšiu flexibilitu pri organizácii práce, čo umožňuje väčšiu autonómiu a inovatívne spôsoby práce. K lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom môže prispieť aj zvýšená flexibilita. Digitálne nástroje však prispeli aj k "stálej" pracovnej kultúre, kde sa práca kedykoľvek môže stať očakávaním. To viedlo k čoraz častejším výzvam na právo odpojiť sa a záruky na zabezpečenie toho, aby digitalizácia neoslabila práva pracovníkov. Druhá fáza konzultácie nadväzuje na prvú fázu, ktorá sa konala od apríla do júna 2024. Sociálni partneri sa vyzývajú, aby odpovedali do 6. októbra 2025. Po tejto konzultácii môžu sociálni partneri začať rokovania medzi sebou. Komisia bude prípadne analyzovať spätnú väzbu a zváži opatrenia na úrovni EÚ pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.

V roku 2024 Európska komisia uverejnila štúdiu, v ktorej sa zaoberala sociálnymi, hospodárskymi a právnymi aspektmi práce na diaľku a právom na odpojenie v kontexte digitalizácie a trendov po pandémii COVID-19. Vychádza z rozsiahlych príspevkov od vnútroštátnych správnych orgánov, sociálnych partnerov, odborníkov a akademickej obce a spolu s výsledkami tejto konzultácie bude podkladom pre prípravu opatrení EÚ. Komisia v súčasnosti vykonáva druhú štúdiu s cieľom ďalej analyzovať pridanú hodnotu a vplyvy potenciálnych opatrení EÚ.

Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

Spotrebitelia na Slovensku, v Česku a v ďalších európskych krajinách sa stále viac obávajú škodlivých chemických látok vo výrobkoch bežnej dennej spotreby. Vyplýva to z nového prieskumu, ktorý v rámci projektu Život bez chémie pre všetkých (ToxFree LIFE for All) realizovali spotrebiteľské a ekologické organizácie z piatich krajín Európskej únie. Verejnosť požaduje nielen viac informácií, ale aj prísnejšiu reguláciu a dôslednejšie testovanie produktov pred ich uvedením na trh. Pozornosť spotrebiteľov pritiahol už v roku 2024 veľký porovnávací test spodnej bielizne, ktorý odhalil bisfenoly, látky narušujúcej hormonálny systém, v každej tretej vzorke. Nový test, ktorého výsledky budú zverejnené na jeseň 2025, sa zameria na výskyt nežiadúcich chemických látok v slúchadlách.

Prieskum sa uskutočnil on-line v rokoch 2024 a 2025 a zapojili sa do neho obyvatelia Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Slovinska. Na projekte ToxFree LIFE for All spolupracujú popredné spotrebiteľské organizácie z Česka (dTest), Maďarska (Tudatos Vásárlók Egyesülete), Rakúska (Verein für Konsumenteninformation) a Slovinska (Zveza Potrosnikov Slovenije Drustvo), spolu s českou organizáciou Arnika. Spoločne chcú zvýšiť povedomie verejnosti o toxických latkách v bežných výrobkoch a presadzovať účinnejšiu ochranu zdravia a životného prostredia. Projekt ToxFree LIFE for All prispel k nárastu informovanosti medzi spotrebiteľmi – podľa výsledkov sa za „dobre informovaných“ o škodlivých látkach v produktoch považovalo v roku 2025 už 17 % respondentov (oproti 15 % v roku 2024). Zároveň klesol podiel ľudí, ktorí sa cítia nedostatočne informovaní – zo 46 % na 41 %. Záujem rastie najmä o témy ako sú napríklad mikroplasty, ale aj o látky vzbudzujúce mimoriadne obavy (Substances of Very High Concern – SVHC), ktoré majú nevratné a často závažné dopady na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ďalej o tzv. večné chemikálie, ktoré sa v prírode nerozkladajú, alebo o karcinogénne látky.

Obavy z chemických látok v bežných výrobkoch – akými sú čistiace prostriedky, kozmetika, detské potreby, veci osobnej spotreby, textil či obaly – vedú aj k zmene spotrebiteľského správania. V roku 2025 považovalo 42 % respondentov ekologicky šetrné a udržateľné výrobky za bezpečnejšie než bežné alternatívy (v roku 2024 to bolo 36 %). A ako by sa spotrebitelia zachovali, ak by výrobok obsahoval škodlivé látky? Celkom 40 % by hľadalo bezpečnejšiu náhradu, 26 % by takýto výrobok vôbec nekúpilo. „Ľudia majú síce slobodnú voľbu, ale je takmer nemožné sa správne rozhodnúť. Spotrebitelia nie sú chemici a na etiketách často nenájdu žiadne informácie o škodlivých látkach,“ upozorňuje Eduarda Hekšová. Táto neistota tak vedie k silnej verejnej žiadosti po zmene. 

Podľa výsledkov prieskumu:

• 70 % ľudí podporuje zákaz škodlivých chemikálií vo výrobkoch,
• dve tretiny by uvítali viac informácií na produktoch a požadujú testovanie výrobkov ešte pred uvedením na trh.

V reakcii na verejnú požiadavku spustila kampaň ToxFree LIFE for All v roku 2024 európsku petíciu za prísnejšiu chemickú legislatívu. Podporiť ju možno na webe spotrebiteľskej organizácie dTest, alebo priamo na stránkach https://toxfreeproductsnow.eu/en/.

SR: Elektronické prihlášky do škôl

Rodičia v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mohli prvýkrát podať prihlášky do 13 materských škôl prostredníctvom štátneho systému on-line, bez osobnej návštevy. Systém má byť v roku 2026 dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku.

Pilotné nasadenie portálu Elektronické prihlášky do škôl testoval rezort školstva od 1. mája do 30. júna 2025 v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto so zameraním na overenie vybraných procesov, používateľského komfortu, fungovania prepojení na štátne registre a technických predpokladov systému v praxi. Jedna elektronická prihláška sa mohla podať na viacero škôl bez osobného predkladania listinných dokumentov. Zároveň niektoré údaje v prihláške boli automaticky predvyplnené na základe prepojenia s dátami zo štátnych registrov. Celkovo bolo odoslaných 600 prihlášok s 1 552 žiadosťami na jednotlivé školy, pričom bolo vydaných 1 063 rozhodnutí o prijatí alebo neprijatí. Rodičia ušetrili odhadom 1 542 hodín a vďaka digitalizácii sa znížila chybovosť aj administratívna záťaž riaditeľov škôl. Systém navyše umožnil lepšie plánovanie kapacít škôl a redukciu duplicít pri prijímaní detí. Net Promoter Score dosiahol hodnotu 52, čo znamená, že počet spokojných užívateľov prevyšuje počet nespokojných o vyše polovicu. Rodičia ocenili jednoduchosť, rýchlosť a pohodlnosť tohto riešenia.

Získané poznatky a spätná väzba zlepšia ďalšie fázy dizajnu a vývoja systému. Prinesú rozšírenie funkcionalít, napríklad doručovanie rozhodnutí cez centrálnu nástenku či možnosť určenia poradia škôl podľa preferencie rodiča. Systém pomôže znížiť potrebu odvolaní a efektívnejšie prerozdeliť voľné kapacity na školách. Od roku 2026 má byť dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku. Zmeny sa opierajú aj o pripravovanú novelu školského zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti v januári 2026. Tá zavedie centrálnu evidenciu prihlášok, rozhodovací automat, ako aj on-line doručovanie rozhodnutí. Ambíciou je znížiť náklady, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť lepšie prerozdelenie kapacít škôl.

SR: 52 % Slovákov má horšiu finančnú situáciu

Osem z desiatich ľudí na Slovensku má vyššie mesačné výdavky ako v minulom roku, tretina hovorí o výraznom navýšení, najčastejšie ide o sumy od 100 do 200 eur na domácnosť. Viac pritom zarába len necelá štvrtina Slovákov, väčšina je na tom s platom rovnako ako vlani. Aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s rokom 2024 hodnotí ako horšiu 52 percent ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6. do 5.6. 2025, 1000 respondentov, agentúra Ipsos), vyše 40 percent opýtaných muselo obmedziť svoje celkové výdavky. Za zdražovaním vidia nárast cien vo všeobecnosti a potom najmä vyššie ceny potravín.

Tretina Slovákov (33 %) má výrazne vyššie priemerné mesačné výdavky a ďalších 47 percent o niečo vyššie ako vlani. Spolu tak deklaruje nárast výdavkov 80 percent ľudí. Medziročne je na tom približne rovnako 16 percent a nižšie výdavky majú len traja zo sto. „Výrazne vyššie výdavky spomínajú vo väčšej miere najmä ľudia zo štvorčlenných domácností, taktiež obyvatelia hlavného mesta Slovenska a veková hranica od 36 do 53 rokov,“ hodnotí analytik Jaroslav Ondrušek. Dáta prieskumu ukazujú, že priemerné mesačné výdavky domácností stúpli medziročne o 100 až 200 eur u 32 percent opýtaných, ďalších 26 percent hovorí o zvýšení od 50 do 100 eur a 17 percent uvádza 200 až 300 eur. Sumu 300 až 500 eur navyše spomína 6 percent a viac ako 500-eurové mesačné zvýšenie výdavkov deklarujú 4 percentá respondentov. Za vyššími výdavkami domácností je podľa Slovákov celkové zdražovanie skoro všetkého (80 %), z konkrétnych položiek sú to podľa nich drahšie potraviny (79 %), vyššie dane (54 %), nárast cien za služby (52 %) či za energie (50 %).

Kým veľká väčšina ľudí spomína vyššie výdavky, taký rast príjmov tomu nezodpovedá. Približne rovnako ako vlani je na tom s platom približne polovica Slovákov (54 %), no je tu aj 22 percent takých, ktorí zarábajú o niečo viac, výrazne viac majú však len dvaja zo sto. Na druhej strane, o niečo menší príjem má medziročne 15 percent a výrazne menej ďalších 7 percent ľudí. Deklarované vyššie výdavky viedli mnohých Slovákov k tomu, že sa museli uskromniť. O celkovom obmedzení výdavkov hovorí viac ako 40 percent ľudí, v prípade kúpy oblečenia a obuvi to bolo 36 percent a pri nákladoch na cestovanie 34 percent. Nasledovalo šetrenie pri kúpe drahších vecí do domácnosti (33 %) a potom nákup potravín (27 %). Obmedzovať sa nemusela necelá pätina Slovákov.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s minulým rokom vnímajú približne štyria z desiatich ako o niečo horšiu (38 %), výrazne horšia je pre 14 percent. Naopak, o niečo lepšie sa po finančnej stránke má 9 percent a výrazne si polepšili len 2 percentá Slovákov. Ostatní (37 %) hodnotia svoju finančnú situáciu medziročne ako približne rovnakú. Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že skoro tridsať percent opýtaných by potrebovalo na vykrytie vyšších výdavkov mesačný príjem domácnosti zvýšiť o 200 až 300 eur. Ďalšej štvrtine by stačilo aj navýšenie rodinného príjmu o 100 až 200 eur. No je tu aj 9 percent takých, ktorým by sa zišlo viac ako 500 eur a ďalších 5 percent má potrebu zvýšenia príjmu aspoň o tisícku.

EU: 2 eurá za balík?

Každý deň prichádza do Európskej únie 12 miliónov malých balíkov z elektronických obchodov. Elektronický obchod poskytuje bezkonkurenčné pohodlie, ale prináša so sebou značné výzvy. Mnohé položky, ktoré skončia v EÚ, nie sú v súlade s bezpečnostnými normami EÚ. Podniky v EÚ trpia nekalou hospodárskou súťažou. Spotrebitelia sa stávajú obeťami manipulatívnych praktík. Daňoví poplatníci EÚ musia znášať stále rastúci počet prípadov nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Medzitým colné orgány a orgány dohľadu nad trhom už nie sú schopné držať krok s takýmto obrovským množstvom zásielok.

Európsky parlament prijal návrhy na zvládnutie rastúceho prílevu neštandardného a potenciálne nebezpečného lacného tovaru z internetových obchodov mimo EÚ. Podľa poslancov by tzv. skladovanie mohlo byť jedným z užitočných riešení na kontrolu a zaistenie bezpečnosti balíkov. To by znamenalo presviedčiť obchodníkov z krajín mimo EÚ, aby zriadili sklady v rámci EÚ na spracovanie dodávok pre klientov. Kontrola hromadných zásielok podobného tovaru do týchto skladov so sídlom v EÚ by bola podstatne jednoduchšia ako kontrola jednotlivých balíkov prichádzajúcich do EÚ z tretích krajín. Poslanci tiež podporujú zrušenie súčasného oslobodenia od cla na tovar v hodnote nižšej ako 150 eur v rámci širšej reformy colného kódexu, keďže približne 65 % balíkov vstupujúcich do EÚ je zámerne podhodnotených.

Digitalizácia, a najmä používanie nových nástrojov umelej inteligencie a technológie blockchainu, by mohli zmierniť colné preťaženie a zefektívniť kontroly. Poslanci vyzvali členské štáty EÚ, aby vyčlenili viac peňazí pre colné orgány na zavádzanie týchto nových nástrojov. Vyzývajú EÚ, aby sa zamerala na vykonávanie existujúcich pravidiel, akými sú akt o digitálnych službách, nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, akt o digitálnych trhoch a trhová stabilizačná rezerva a aby zabezpečila, že platformy budú plniť svoje povinnosti. Členské štáty by mali obmedziť vysokorizikových predajcov v ich kritickej infraštruktúre a systémoch bezpečnosti hraníc, napríklad pri obstarávaní bezpečnostných detekčných zariadení a zariadení na skenovanie nákladu používaných na letiskách a v prístavoch. Správa podporuje návrh Európskej komisie uložiť manipulačný poplatok vo výške 2 eurá za každý balík elektronického obchodu z krajín mimo EÚ. Poslanci chcú, aby komisia overila, či je táto suma primeraná, v súlade s pravidlami WTO a či sa neprenesie na spotrebiteľov v EÚ.

Trend: Duševné zdravie sa zhoršuje

Podľa piateho vydania AXA Mental Health Report sa duševné zdravie na celom svete naďalej zhoršuje (Ipsos prieskum, 17 000 ľudí zo 16 krajín v Európe, Spojených štátoch a Ázii). Až 76 % respondentov uvádza, že ich duševné zdravie ovplyvňuje viacero faktorov, priemerne päť: finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), neistota ohľadom budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), neustále vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické nepokoje (42 %) a osamelosť a sociálna izolácia (40 %). Pretrváva rodová nerovnosť: iba 23 % žien sa považuje za spokojných v porovnaní (muži 27 %).

Nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií pravdepodobne negatívne ovplyvňuje duševné zdravie mladých dospelých (18 – 24 rokov). Viac ako jeden z dvoch mladých ľudí (52 %) uvádza, že nadmerné používanie týchto médií má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní s 36 % celkovej populácie. Zároveň, hoci mladí ľudia tvrdia, že sociálne médiá môžu byť náhradou za fyzické interakcie (52 %), sú pre nich aj spôsobom, ako si budovať nové vzťahy (51 %). Okrem toho sú dôležitým zdrojom informácií pre takmer jedného z dvoch mladých ľudí (47 %).

Kľúčové zistenia:

• 32 % populácie v súčasnosti trpí duševnými poruchami (stabilné od roku 2023)
• 44 % mladých dospelých v súčasnosti uvádza, že má problémy s duševným zdravím
• 52 % mladých dospelých tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych médií a digitálnych zariadení negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie
• 52 % respondentov chce, aby ich firma zaviedla podporu duševného zdravia

Úzkosť dosiahla rekordnú úroveň: 23 % populácie pravdepodobne trpí úzkosťou (2023 - 20 %, 2022 - 17%). Celkovo je potenciálne postihnutá štvrtina svetovej populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (v porovnaní s 23 % v roku 2023). Mladšie generácie a ženy sú viac ohrozené. Stav duševného zdravia mladších generácií vo veku 18 až 24 rokov, ktoré už boli v roku 2023 v centre pozornosti, sa nezlepšuje. Viac ako 2 z 5 mladých ľudí (42 %) sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu a podobný podiel (44 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím. Rovnako znepokojujúci je stav duševného zdravia 25–34-ročných, ktorý sa v tomto roku zhoršuje: 37 % uvádza, že sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu, čo predstavuje výrazný nárast o 8 bodov v porovnaní s rokom 2023 a 42 % uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body za jeden rok.

Ženy (55 %) a mladší ľudia (61 %) opäť častejšie uvádzajú aj stres v práci. Zamestnanci postihnutí stresom v práci uvádzajú v priemere 3 dopady: najprv poruchy spánku (38 %) a fyzické príznaky (32 %), ale aj zmeny nálad a zvýšenú podráždenosť (30 %). Podiel práceneschopnosti z dôvodu problémov s duševným zdravím sa zvyšuje. 27 % zamestnancov uvádza, že boli aspoň raz za posledných 12 mesiacov na práceneschopnosti z dôvodu problémov súvisiacich s ich duševným zdravím (2024 : + 4%).

Energie: Svetový dopyt

Extrémne výkyvy počasia, suchá, záplavy a požiare sú čoraz hmatateľnejším dôkazom prehlbujúcej sa klimatickej krízy. Napätie na geopolitickej scéne pritom rastie, čo ešte viac komplikuje globálnu energetickú situáciu. Energetická bezpečnosť a cenová dostupnosť zostávajú prioritami, ktoré však často narážajú na naliehavú potrebu klimatických riešení. Potvrdzuje to aj najnovšia správa o stave svetovej energetiky, ktorú pripravila spoločnosť KPMG v spolupráci s Energetickým inštitútom a konzultačnou firmou Kearney.

Statistical Review of World Energy 2025 - kľúčové zistenia:

• Globálne emisie z energetiky vzrástli v roku 2024 o 1 %, čím už štvrtý rok po sebe dosiahli nové rekordné hodnoty. Najväčším producentom emisií je aj naďalej Čína, v Európe však už šiesty rok klesajú.
• Celosvetový dopyt po energiách dosiahol nové maximum. Medziročne stúpol o 2 % na 592 exajoulov.
• Veterná a solárna energia rástli takmer deväťnásobným tempom oproti celkovému dopytu a o vyše 1 % narástla aj spotreba fosílnych palív.
• Dopyt po zemnom plyne celosvetovo stúpol o 2,5 %, ale spotreba ropy v krajinách OECD ostala po poklese o 0,7 % v predchádzajúcom roku nezmenená.

Svet smeruje k čoraz väčšej fragmentácii energetických trhov. Zatiaľčo niektoré regióny sa znovu obracajú k fosílnym palivám, iné naopak urýchľujú prechod k bezuhlíkovým riešeniam a obnoviteľným zdrojom. Dopyt po elektrine vzrástol o 4 %, teda rýchlejšie než celková spotreba energie, čo poukazuje na pokračujúcu elektrifikáciu svetovej energetiky. Najväčší nárast dosiahol v Ázii (5,4 %) a na Blízkom východe (5,3 %). Z pohľadu segmentov v roku 2024 najrýchlejšie rástli veterná a solárna energia, ktoré zaznamenali navýšenie o 16 %. Na dopyte po obnoviteľných zdrojoch energie sa najviac podieľala Čína (až 56 %), pričom aj ten globálne vzrástol o 7 %. Región Ázie a Tichomoria zároveň zodpovedal za 47 % celkovej svetovej spotreby energie. 

Aj keď súčasná realita svetovej energetiky zostáva zložitá a fragmentovaná, dlhodobé investície do obnoviteľných a bezuhlíkových zdrojov energie prinášajú hmatateľné výsledky. Od roku 2010 sa podľa správy vďaka vetru, slnku a vode predišlo spotrebe viac než 1 370 exajoulov fosílnych palív a zabránilo sa vyše 100 gigatonám emisií skleníkových plynov. To zodpovedá takmer dvojnásobku celosvetových ročných emisií. Zároveň sa zvýšila efektívnosť globálneho energetického systému. V roku 2024 sme totiž spotrebovali o 7 % menej primárnej energie na zabezpečenie rovnakej úrovne spotreby ako v predošlom období. Energetická transformácia síce nie je jednoduchá, no už dnes má merateľné prínosy.

IDC: Smartfóny v 2. kvartáli

Podľa predbežných údajov Worldwide Quarterly Mobile Phone Tracker spoločnosti International Data Corporation sa globálne dodávky smartfónov v druhom štvrťroku 2025 medziročne zvýšili o 1,0 % na 295,2 milióna kusov. Trh so smartfónmi zostal pozitívny, avšak neistota poháňaná volatilitou ciel, pretrvávajúcimi makroekonomickými výzvami ako nestabilita devíz, nezamestnanosť a inflácia v regiónoch znížili dopyt, čo prinútilo spotrebiteľov znížiť prioritu výdavkov na smartfóny najmä v segmentoch nižšej kategórie.

K stagnácii globálneho rastu prispela aj nižšia než očakávaná výkonnosť v Číne, ktorá v 2. štvrťroku klesla, pretože dotácie nedokázali stimulovať dopyt. Apple tu zaznamenal pokles o 1 %, ktorý však bol kompenzovaný silným dvojciferným rastom na rozvíjajúcich sa trhoch, čo napokon viedlo k jeho celosvetovému rastu o 1,5 %. Spoločnosť Samsung dokázala upevniť svoje vedúce postavenie na trhu, pričom dosiahla silný rast poháňaný predajom svojich nových produktov. Novinky zavádzajú funkcie s podporou AI do zariadení strednej triedy sa efektívne využívajú v maloobchodných predajniach na zvýšenie predaja, pretože čoraz viac spotrebiteľov sa zaujíma o AI.

Druhý štvrťrok bol nabitý novými modelmi s inovatívnym dizajnom a výkonnou integráciou umelej inteligencie, ktorá viedla k 8. po sebe idúcemu štvrťročnému rastu, ktorého sme neboli svedkami od roku 2013.

SR: Takmer 3 000 verejných nabíjačiek pre elektromobily

Ku koncu prvého polroka bolo na Slovensku dostupných 2 818 verejných nabíjacích bodov, ktoré umožňujú vodičom nabíjať elektromobily celkovo na 1 117 lokalitách. Záujem o elektrifikovanú dopravu v posledných mesiacoch intenzívne rastie a spoľahlivá infraštruktúra je jednou z nevyhnutných podmienok jej ďalšieho rozvoja. Dostupnosť verejného nabíjania je však vzhľadom na počet elektromobilov na slovenských cestách už dnes jednou z najlepších v Európe.

Verejné nabíjacie body, ktoré sú už dnes nainštalované, by bez problémov dokázali obslúžiť štvor- až päťnásobok súčasného počtu elektromobilov na slovenských cestách. Ďalším impulzom pre rozvoj elektromobility bude výstavba ultrarýchlych nabíjacích parkov popri diaľniciach, ktorá výrazne pomôže komfortu elektromobilistov pri dlhších cestách. Výsledky tendra, v ktorom sa operátori uchádzali o koncesie na prevádzku nabíjačiek v rámci koridorov TEN-T, by mali byť vyhlásené už v najbližších týždňoch. Projekt zahŕňa výstavbu 35 nabíjacích parkov s celkovo 251 nabíjacími bodmi, z ktorých 32 bude špeciálne určených aj pre nákladnú dopravu. Do prevádzky by mali byť uvedené do polovice budúceho roka.

Podľa údajov SEVA je z celkového počtu 2 818 bodov:

• 1 691 AC (do 22 kW),
• 605 DC (50 kW),
• 442 DC (150+ kW),
• 80 DC (350+ kW).

Inštalovaný výkon verejných staníc dosiahol spolu 162 MW.

EU: Rozpočet 2028-2034

Európska komisia predložila návrh viacročného finančného rámca (VFR) vo výške takmer 2 bilióny EUR (alebo 1,26 % hrubého národného dôchodku Európskej únie v rokoch 2028 až 2034). Rozhodnutie o budúcom dlhodobom rozpočte a systéme príjmov EÚ prerokujú členské štáty v Rade. Prijatie nariadenia o VFR si vyžaduje jednomyseľnosť po súhlase Európskeho parlamentu. Niektoré prvky na strane príjmov (najmä nové vlastné zdroje) si vyžadujú jednomyseľnosť v Rade a schválenie členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

Kľúčové prvky nového VFR

• Väčšia flexibilita v rámci rozpočtu, aby Európa bola schopná konať a rýchlo reagovať, keď sa neočakávane zmenia okolnosti, alebo keď je potrebné riešiť nové politické priority.
• Jednoduchšie, efektívnejšie a harmonizovanejšie finančné programy EÚ, aby občania a spoločnosti mohli ľahko nájsť možnosti financovania a získať k nim prístup.
• Rozpočet prispôsobený miestnym potrebám s národnými a regionálnymi plánmi partnerstva založenými na investíciách a reformách s cieľom dosiahnuť cielený vplyv tam, kde je to najdôležitejšie, a zabezpečiť rýchlejšiu a flexibilnejšiu podporu pre väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej našej Únii.
• Silné posilnenie konkurencieschopnosti, aby Európa zabezpečila dodávateľské reťazce, rozšírila inovácie a stála na čele celosvetových pretekov o čisté a inteligentné technológie.
• Vyvážený balík nových vlastných zdrojov, ktorým sa zabezpečia primerané príjmy pre naše priority a zároveň sa minimalizuje tlak na vnútroštátne verejné financie.

Novinkou je Európsky fond pre konkurencieschopnosť v hodnote 409 miliárd EUR, ktorý bude investovať do strategických technológií. Funguje ponúkne žiadateľom o financovanie jednotnú bránu, zjednoduší a urýchli financovanie EÚ a urýchli súkromné a verejné investície. Svoju podporu zameria na štyri oblasti:

• prechod na čistú energiu a dekarbonizácia,
• digitálna transformácia,
• zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo,
• obrana a vesmír.

V úzkej súvislosti s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť bude naďalej financovať inovácie výskumný rámec EÚ s hlavným programom Horizont Európa v hodnote 175 miliárd EUR. Ponúknu podporu na celú investičnú cestu projektu (od fázy koncepcie až po rozšírenie) a znížia náklady pre potenciálnych prijímateľov, ako aj čas na vyplatenie.

Radíme: Auto ako z obrázku

V zahraničí cestovateľov lákajú aj historické pamiatky a odľahlé pláže. Tie sú však často rozptýlené, a tak namiesto verejnej dopravy čoraz viac cestovateľov zvažuje prenájom auta alebo skútra. Pred cestou do zahraničia je teda dôležité sa oboznámiť s dopravnými predpismi a šoférskymi zvyklosťami v danej krajine. Na čo všetko si ešte dávať pozor pri rezervácii a preberaní vozidla?

„Zapožičanie vozidla až na mieste síce ušetrí nejaký čas pri plánovaní, no on-line rezervácia ponúka viacero výhod - zabezpečí konkrétnu kategóriu vozidla na požadovaný termín a často aj výhodnejšiu cenu. Spotrebiteľ má navyše čas na oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami a môže si overiť dôveryhodnosť požičovne cez recenzie iných zákazníkov,“ radí Eduarda Hekšová z dTestu. Naopak, po príchode do destinácie môže byť pod časovým tlakom a v dôsledku jazykovej bariéry aj uzavrieť nevýhodnú zmluvu. Vozidlo uvedené pri rezervácii je ilustračné. Požičovne sú však povinné zabezpečiť vozidlo rovnakej triedy. Preto je dôležité zistiť, aké konkrétne modely daná kategória zahŕňa. Pri romantickej dovolenke vo dvojici nemusí na výbere vozidla veľmi záležať (pokiaľ kabriolet nie je súčasťou predstavy o romantike). No napríklad pri šesťčlennej výprave naprieč USA je výber auta zásadný. Špeciálne požiadavky, ako automatická prevodovka či väčší počet miest na sedenie, je potrebné dohodnúť vopred.

Nie všetky požičovne akceptujú debetnú kartu. Niektoré požičovne áut vyžadujú kreditnú kartu. Túto stratégiu volia najmä pre prípad vzniknutej škody. V takom prípade si totiž môžu čiastku pohodlne strhnúť aj v prípade, že na účte nebude dostatok prostriedkov. Auto si je možné požičať aj s debetnou kartou, ale v takých prípadoch je často potrebné dokúpiť si aj plné poistenie, alebo poskytnúť vyššiu zálohu. To môže požičanie auta značne predražiť. Mladší vodiči by sa mali vopred informovať na podmienky požičania. Je bežné, že pre vodičov do 25 rokov býva požičanie drahšie. Zároveň je nevyhnutné, aby každý, kto bude vozidlo riadiť, bol uvedený v zmluve. To je dôležité najmä v prípade nehody alebo inej škody. Pokiaľ by v čase incidentu riadila automobil osoba, ktorá nie je uvedená v zmluve, požičovňa či poisťovňa môže odmietnuť krytie za vzniknutú škodu. Spotrebiteľ by mimo krajín Európskej únie, Európského hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska nemal zabudnúť na medzinárodný vodičský preukaz. Ten na Slovensku vydáva výhradne Policajný zbor, a to podľa miesta, kde má žiadateľ vydaný vodičský preukaz, alebo kde podal žiadosť.

Pri požičaní vozidla sa namiesto bežného poistenia môžete stretnúť s najrôznejšími produktmi požičovní. Najbežnejším je CDW (Collision Damage Waiver), ktorý zbavuje zodpovednosti za poškodenie karosérie. Nezahŕňa však napríklad poškodenie pneumatík, skiel, interiéru či krádež. Úplnú ochranu poskytuje až drahšie poistenie alebo vlastné nezávislé krytie. Vždy je potrebné overiť podmienky poistenia a výšku spoluúčasti. Pri preberaní vozidla treba venovať pozornosť odovzdávaciemu protokolu, ktorý býva vo forme predvyplnenej šablóny. Je dôležité spolu so zástupcom požičovne zaznamenať technický a vizuálny stav vozidla, množstvo paliva a všetko si aj zdokumentovať fotografiami. Pri vrátení vozidla je potrebné zopakovať rovnaký postup. Bežnou praxou je vrátenie s rovnakým množstvom paliva – inak môže požičovňa za dotankovanie účtovať neúmerne vysokú sumu.

Vopred sa informujte aj o:

• spôsobe platenia mýta a diaľničných poplatkov,
• prípadnom obmedzení počtu najazdených kilometrov na deň/dobu požičania,
• poplatku za vrátenie vozidla na inom mieste,
• tom, čo zahŕňa konečná cena za požičanie vozidla,
• termíne a čase povinného vrátenia vozidla,
• poplatkoch za upratanie vozidla.

Trend: Menej práce pre IT

Aj IT sektor sa vplyvom technológií mení. V dôsledku pandémie naposledy vzrástol dopyt po pracovníkoch a pracovníčkach na pozície v IT sektore, takže v roku 2022 bolo na portáli Profesia zverejnených takmer 46-tisíc inzerátov, vlani však už iba necelých 25-tisíc. Pri porovnaní počtu ponúk za 1. polrok eviduje tento rok portál v porovnaní s rokom 2022 pokles o 57 percent, porovnanie s 1. polrokom 2023 ukazuje 37-percentný zostup.

Firmy mnohé procesy automatizujú a využívajú aj umelú inteligenciu, čo má vplyv najmä na juniorné pozície. Podiel ponúk z IT, ktoré firmy označili ako vhodné pre absolventov, značne klesol. Zatiaľčo v roku 2019 ich bolo 20 percent, v roku 2022 16 percent a tento rok len 12 percent. Veľké nadnárodné spoločnosti, nielen z IT sektora, ale napríklad aj centrá zdieľaných služieb, majú navyše tendenciu presúvať niektoré pozície do krajín, kde im to vychádza ekonomicky výhodnejšie. V Košickom kraji sa počet IT ponúk za 1. polrok znížil medzi rokmi 2023 a 2025 o 46 percent, v Bratislavskom kraji o 32 percent.

Za prvý polrok bolo na portáli Profesia zverejnených 11 655 inzerátov z IT sektora. Najväčší dopyt je po programátoroch, IT konzultantoch a IT analytikoch, no aj pri týchto pozíciách počty ponúk značne klesajú. Analýza pri porovnaní dát za 1. polrok roka 2023 a 2025 odhalila len jednu pozíciu, na ktorú stúpol počet ponúk. Za prvých 6 mesiacov tohto roka hľadali zamestnávatelia o 5 percent Python programátorov viac ako pred dvoma rokmi. Takmer rovnaký počet ponúk zverejnili na pozície backend programátor a DevOps Engineer. Všetky 3 profesie vyžadujú nadpriemerné technické zručnosti. V prípade Python programátorov síce náročnosť záleží od zamerania, no DevOps je považovaná za jednu z najnáročnejších v rámci IT infraštruktúry. Z hľadiska pozícií s nižšou kvalifikačnou náročnosťou klesol dopyt napríklad po špecialistoch zákazníckej IT podpory o 37 percent, pri IT testeroch o 42 percent, najviac sa zmenšil záujem o webmasterov, počet ponúk za 1. polrok klesol pri porovnaní tohto roka a roka 2023 až o 68 percent. Pokles sa netýka len menej kvalifikovaných pozícií. Výrazne ubudlo aj ponúk na špecializované roly ako C# programátor, ABAP programátor a Oracle programátor – ide o dôsledok technologického vývoja, prechodu na cloud a moderné riešenia.

Inflácia: V júni najvyššia za posledný rok a pol

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v júni t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,3 %, čo bol najvyšší rast od decembra 2023, jadrová inflácia bola 3,5 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová aj čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 0,2 %. V súhrne za 1. polrok 2025 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili medziročne o 4 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za potraviny, nealko aj alkoholické nápoje s tabakom a odevy s obuvou do 1,8 % v doprave. Mierny pokles zaznamenali ceny za bývanie s energiami o 0,1 % a nábytok s bytovým vybavením o 0,2 %. Bez zmeny zostali ceny za poštu a spoje a za rozličné tovary a služby. Najvýraznejší vplyv na vyššiu infláciu mal rast cien dopravy, najmä zvýšenie cien za dopravné služby o 5,2 % (drahšia cestná a kombinovaná osobná doprava), vzrástli aj ceny pohonných látok o 1,5 %. Medzimesačne lacnejší bol iba nákup dopravných prostriedkov o 0,1 % (motorových vozidiel a motocyklov). Rast inflácie bol ovplyvnený opätovne vyššími cenami v reštauráciách a hoteloch o 0,9 %, drahšie bolo stravovanie v jedálňach aj reštauráciách a kaviarňach, a tiež ubytovacie služby. Rovnako vyššie boli ceny za rekreáciu a kultúra o 0,4 %, ceny dovolenkových zájazdov o 2,7 % či rekreačných a športových služieb o 2,5 %. Mierne vzrástli ceny aj za potraviny a nealko nápoje o 0,1 %, vyššie boli najmä ceny olejov a tukov o 4,8 %, ale aj mlieka, syrov a vajec o 0,8 % a chleba s obilninami o 0,5 %. So začiatkom sezóny klesli ceny zeleniny o 3,9 % a ovocia o 2,5 %. Zdražovanie nealko nápojov sa v júni zmiernilo, aktuálne vzrástli ceny o 0,4 %. Zvýšenie cien zaznamenal aj odbor vzdelávanie o 0,5 % (vysokoškolské vzdelávanie, jazykové kurzy), menej dynamické zdražovanie oproti máju 2025 evidovalo zdravotníctvo o 0,4 % (ambulantné služby, zdravotnícke výrobky). Naopak, lacnejšia bola audio technika alebo výrobky pre domáce zvieratá. Rast medzimesačnej inflácie tlmil pokles cien za bývanie a energie, a to o 0,1 %, zlacnelo imputované nájomné o 0,3 % a skutočné nájomné za bývanie o 1,1 %. Vzrástli však ceny služieb týkajúcich sa obydlia, ceny údržby a opráv obydlia a tiež pevných palív. Ceny klesli aj za nábytok a služby na údržbu domácností o 0,2 %, zlacneli tovary a služby na údržbu domácností o 0,7 %, ale tiež nástroje a náradie pre záhradu aj bytové textílie.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla na Slovensku v júni t. r. úroveň 4,3 %, najvyššiu hodnotu za posledných 18 mesiacov. Medziročne ceny vzrástli od 2,4 % v odbore zdravotníctvo po 10 % v odbore vzdelávanie. Výraznejšie zdražili služby reštaurácií a hotelov o 9,5 %, stravovanie o 10 % a ubytovanie o 5 %. Stúpli aj ceny za rozličné tovary a služby o 6,2 %, najmä kadernícke služby o 10,5 %, poistenie v súvislosti s dopravou o 21 %, ale aj sociálne služby o viac ako 7 %. Podstatný dopad na celkový vývoj inflácie mali aj vyššie ceny za rekreáciu a kultúru o 4,9 %, za alkoholické nápoje s tabakom o 5,3 % (najmä víno o vyše 14 %). Ceny potravín s nealko nápojmi vzrástli o 4,2 % - na najvyššiu úroveň v tomto roku: ceny olejov a tukov o 23,3 %, ovocia o 7,6 %, mlieka so syrmi a vajcami o 7,4 %, chlieb s obilninami a cukor s cukrovinkami zhodne o 1,6 %. Naopak, lacnejšie bolo mäso o 0,5 %, či zelenina o 4,4 % a ryby o 1,2 %. Najvýraznejšie zdraženie evidovali nealkoholické nápoje, a to až o 18,5 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (o 20 %), a aj káva, čaj a kakao (o 17 %). Ceny za bývanie s energie vzrástli o 2,6 %, drahšie bolo najmä imputované nájomné (+1,9 %) a skutočné nájomné za bývanie (+3,3 %). Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie. V doprave bol v júni zaznamenaný výraznejší rast cien o 2,6 %, ktorý bol ovplyvnený zdražením dopravných služieb o 19,4 % (cestná a železničná osobná doprava). Rast tlmili ceny pohonných látok o 5 % a nákupu motorových vozidiel o 2 %.

EU: Ochrana maloletých

Európska komisia predložila usmernenia o ochrane maloletých a prototyp aplikácie na overovanie veku s cieľom, aby deti a mladí ľudia mohli naďalej využívať príležitosti, ktoré on-line svet ponúka (vzdelávanie, tvorivosť a komunikácia) a zároveň minimalizovať riziká používania internetu, vrátane škodlivého obsahu či správania. V usmerneniach sa uvádza, kedy a ako by platformy mali kontrolovať vek svojich používateľov, pričom metódy zabezpečenia veku by mali byť presné, spoľahlivé, spoľahlivé, nerušivé a nediskriminačné.

On-line platformy môžu predstavovať rôzne druhy rizík pre maloleté osoby v závislosti od ich povahy, veľkosti, účelu aj používateľskej základne. Platformy by mali zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré prijímajú, boli primerané a aby neúmerne ani neprimerane neobmedzovali práva detí. Odporúčané riešenia:

• Návykový dizajn: Maloleté osoby sú obzvlášť zraniteľné voči praktikám, ktoré stimulujú návykové správanie. V usmerneniach sa navrhuje znížiť vystavenie maloletých takýmto praktikám a znemožniť funkcie podporujúce nadmerné využívanie on-line služieb, ako „streaks“ v aplikáciách či potvrdenia o prečítaní správ.
• Kyberšikana: Maloleté osoby by nemali byť pridané do skupín bez ich výslovného súhlasu. Odporúča sa zakázať sťahovanie alebo vytváranie snímok obrazovky s obsahom zverejneným maloletými, aby sa zabránilo nechcenej distribúcii sexualizovaného či intímneho obsahu.
• Škodlivý obsah: Platformy by mali uprednostňovať explicitnú spätnú väzbu od používateľov namiesto toho, aby sa spoliehali na monitorovanie svojho správania pri prezeraní. Ak mladý používateľ uvedie, že nechce vidieť určitý typ obsahu, nemalo by sa to znova odporúčať.
• Nežiaduci kontakt s cudzími ľuďmi: Odporúča sa, aby platformy štandardne nastavovali účty maloletých ako súkromné, t. j. nie viditeľné pre používateľov, ktorí nie sú na zozname ich priateľov, so zámerom minimalizovať riziko, že ich kontaktujú iní on-line používatelia.

Prototyp aplikácie na overovanie veku má chrániť súkromie nastavením „zlatého štandardu“. Umožní napríklad používateľom ľahko preukázať, že majú viac ako 18 rokov pri prístupe k obmedzenému obsahu pre dospelých on-line, pričom budú mať plnú kontrolu nad akýmikoľvek inými osobnými informáciami, ako presný vek alebo totožnosť používateľa. Nikto by nemal byť schopný sledovať, vidieť alebo rekonštruovať obsah, ktorý jednotliví používatelia konzultujú. Overovacia aplikácia sa bude testovať a ďalej prispôsobovať v spolupráci s členskými štátmi, on-line platformami a koncovými používateľmi. Priekopníci – Dánsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko – budú prví, ktorí budú spolupracovať na technickom riešení s cieľom spustiť vnútroštátne aplikácie na overovanie veku. Tento prototyp môže byť integrovaný do národnej aplikácie alebo zostať samostatnou aplikáciou.

Koncepcia overovania veku sa začala vyvíjať začiatkom roka 2025. Vytvára základy na širšie zavádzanie služieb primeraných veku v budúcnosti a vychádza z rovnakých technických špecifikácií ako európske peňaženky digitálnej identity (eID), ktoré sa majú zaviesť do konca roka 2026. Tým sa má zabezpečiť kompatibilita medzi týmito dvoma funkciami a umožní sa integrácia funkcie overovania veku v budúcich peňaženkách elektronickej identifikácie.

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2025

Májové mzdy na Slovensku podľa štatistického úradu nominálne medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach. Po zohľadnení inflácie rast miezd do 7 % evidovalo 8 odvetví. Zamestnanosť pritom klesla až v 8 z 10 odvetví, jej pokles bol do 3 %.

Zamestnanosť na Slovensku bola v máji 2025 medziročne vyššia len v 2 sledovaných odvetviach, a to v ubytovaní o 1,2 % a tiež v reštauráciách spolu s pohostinstvami o 3 %. Ostatných 8 odvetví zaznamenalo pokles počtu zamestnaných osôb, ktorý sa pohyboval v intervale od 0,1 % v maloobchode do 2,7 % v doprave spolu so skladovaním.

Priemerná nominálna mesačná mzda v máji 2025 sa na Slovensku medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast miezd sa pohyboval od 0,4 % vo vybraných trhových službách do 11,2 % v činnostiach reštaurácií spolu s pohostinstvami. Dvojciferné tempo rastu platov evidovali aj v informáciách vrátane komunikácie. Reálne mzdy očistené o vplyv inflácie medziročne vzrástli v 8 z 10 odvetví. Najdynamickejšie, o viac ako 6 %, rástli mzdy v reštauráciách spolu s pohostinstvami a tiež v informáciách vrátane komunikácie. Naopak, klesli v priemysle o 0,4 % a vo vybraných trhových službách o 3,6 %.

Zamestnanosť na Slovensku v súhrne od januára do mája 2025 medziročne rástla v polovici odvetví. Vývoj počtu zamestnaných osôb sa pohyboval od poklesu o 2,4 % vo veľkoobchode a rovnako aj v doprave vrátane skladovania až po rast o 2,3 % v ubytovaní. Mzdy medziročne vzrástli nominálne vo všetkých sledovaných odvetviach, reálne v 8 z nich. Reálny rast zohľadňujúci aj inflačné vplyvy sa pohyboval v rozpätí od 1,2 % v priemysle do 4,9 % v ubytovaní. Naopak, mzdy oproti vlaňajšku reálne klesli o 1,3 % vo vybraných trhových službách a o 0,3 % vo veľkoobchode.

AI: Čína lídrom výskumu

Čína predbieha zvyšok sveta vo výskume umelej inteligencie (AI) v období, kedy sa práve umelá inteligencia stáva "strategickým aktívom" podobne ako energetické či vojenské schopnosti. Vyplýva to z novej správy spoločnosti Digital Science na základe analýzy údajov z databázy Dimensions od roku 2000 do roku 2024.

Kľúčové zistenia:

• Čína sa stala poprednou svetovou veľmocou vo výskume umelej inteligencie, ktorá vedie nielen objemom výskumu, ale aj citačnou pozornosťou a vplyvom, čím za posledných sedem rokov rýchlo zvýšila svoj náskok pred zvyškom sveta.
• USA majú naďalej najsilnejšiu startupovú scénu AI, ale Čína ju rýchlo dobieha.
• V roku 2024 sa výstup čínskych výskumných publikácií o umelej inteligencii zhodoval s kombinovaným výstupom USA, Spojeného kráľovstva a Európskej únie (EÚ-27) a v súčasnosti priťahuje viac než 40 % celosvetovej pozornosti citácií.
• Napriek globálnemu napätiu sa Čína stala hlavným spolupracovníkom USA, Spojeného kráľovstva a EÚ vo výskume umelej inteligencie, pričom potrebuje menšiu vzájomnú spoluprácu ako ktorákoľvek z nich.
• Čínsky fond talentov v oblasti umelej inteligencie prevyšuje svojich súperov – s 30 000 aktívnymi výskumníkmi v oblasti umelej inteligencie a obrovskou populáciou študentov a postdoktorandov.
• EÚ využíva silnú internú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie v rámci svojho výskumného bloku.
• Čína dominuje patentom súvisiacim s umelou inteligenciou – patentové prihlášky a výskumy umelej inteligencie súvisiace so spoločnosťami ukazujú, že Čína v niektorých ukazovateľoch desaťnásobne predbehla USA, čo podčiarkuje jej schopnosť premietnuť výskum do inovácií.

„Umelá inteligencia už nie je neutrálna – vlády ju využívajú ako strategické aktívum, podobné energetickým alebo vojenským schopnostiam, a Čína túto výhodu aktívne využíva," hovorí Dr. Hook. Masívne zvyšuje svoju výskumnú kapacitu AI. Na rozdiel od západných krajín so zoskupenými centrami AI sa Čína môže pochváliť 156 inštitúciami. Čínska pracovná sila v oblasti umelej inteligencie je mladá, rýchlo rastie a má jedinečnú pozíciu pre dlhodobé inovácie. Jedným zo znakov rýchlo sa rozvíjajúcich schopností Číny je vznik chatbota DeepSeek. Nie je len technologickou inováciou – je symbolom hlbokého posunu v globálnom prostredí AI, príkladom technologickej nezávislosti Číny. Jeho nákladovo efektívny LLM s otvoreným zdrojovým kódom demonštruje schopnosť krajiny inovovať v oblasti obmedzení čipov v USA a dominovať vývoju AI vo veľkom rozsahu.

Správa sa tiež vyjadruje k výskumu AI v USA, Spojenom kráľovstve aj Európskej únie. EÚ "riskuje, že bude zaostávať. Vykazuje slabšiu medzinárodnú spoluprácu a má problémy s premenou výskumu na aplikované výstupy (napr. patenty), čo vyvoláva obavy o budúcu konkurencieschopnosť v oblasti umelej inteligencie.

SR: Smršť osobných bankrotov

Aj tak by sa dal charakterizovať tohtoročný jún, počas ktorého zbankrotovalo až 1 041 Slovákov. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau ide o najvyšší mesačný počet nielen v tomto roku, ale už od apríla 2023. Zároveň ide o tretí najvyšší počet osobných bankrotov za ostatných 5 rokov, viac bankrotov bolo len v novembri 2020 (1 147) a v marci 2023 (1 076). Formu konkurzu si zvolilo 1 031 dlžníkov, iba 10 sa rozhodlo pre splátkový kalendár.

„Celkovo za prvý polrok 2025 zbankrotovalo na Slovensku 4 292 dlžníkov. V júni v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o 61 % nárast. Pokiaľ sa pozrieme na kvartálne štatistiky, v druhom kvartáli tohto roka sa bankroty zvýšili o takmer 49 %. V prvom kvartáli sa v bankrote ocitlo 1 726 a v druhom až 2 566 Slovákov. Ešte je priskoro hodnotiť rok 2025, každopádne jún sa zaradil k najhorším mesiacom za ostatných 5 rokov. Na vysoký počet bankrotov vplýva okrem nízkej finančnej gramotnosti aj nepriaznivá ekonomická situácia a viaceré konsolidačné opatrenia, ktoré padli na plecia bežných ľudí,“ komentuje Ing. Jana Marková. K ďalším nelichotivým júnovým rekordom patrí aj počet manželských párov, zbankrotovalo ich až 25, medzi nim aj pár sedemdesiatnikov. Bankroty zasiahli celé rodiny, ľudí s blízkymi príbuzenskými väzbami bolo v júni 22. Ľudia bez domova tvorili 12 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 124. Piati z nich mali opäť trvalý pobyt vedený na rovnakej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A v Bratislave. Vysoká koncentrácia dlžníkov z jednej adresy vyskočila  aj v Poprade, na Priečnej ulici si uvádzalo trvalý pobyt až 14 dlžníkov.

Najviac dlžníkov bolo v produktívnom veku, aj v júni ich bolo najviac (takmer 30 %) vo vekovom intervale 30 – 39 rokov, a to u oboch pohlaví. V štatistike pribudlo aj 81 seniorov 60+ a 15 seniorov 70+. Stabilným trendom je vyšší podiel dlžníkov mužov, v júni ich bolo 675 a na celkovom počte osobných bankrotov sa podieľali takmer 64,8 %. Bankrot postihuje v drvivej väčšine ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním. V júni bol ich počet 1 023 a podiel viac ako 98 %. Zvyšok tvorilo 11 vysokoškolsky vzdelaných mužov a 7 žien. Z regionálneho hľadiska dominovali v počte osobných bankrotov Prešovský kraj s 238 dlžníkmi a Košický kraj so 191 dlžníkmi, v tesnom závese nasledoval Banskobystrický kraj so 181 dlžníkmi. Najlepšie obstál Bratislavský kraj so 41 dlžníkmi, čo je takmer šesťkrát menej ako v najzasiahnutejšom Prešovskom kraji. Z Nitrianskeho kraja pochádzalo 129, Trnavského 113, Žilinského 75 a Trenčianskeho 73 dlžníkov.

Z celkového množstva 1 041 bankrotov bolo 88,9 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (925) a 11,1 % na majetok podnikateľov (116). V júni súdy zrušili pre nepoctivý zámer 6 oddlžení. Štyria dlžníci z rovnakého dôvodu pribudli do Registra diskvalifikácií a jeden dlžník bol z registra po uplynutí trestu vymazaný. V prvom letnom mesiaci súdy zároveň zrušili 779 konkurzov vyhlásených v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 721 zrušených pre nedostatok majetku a 58 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Dovolenka: Čím viac hviezd, tým lepšie?

Hotelové hviezdy majú slúžiť ako jednoduchý orientačný systém pre spotrebiteľov. Viac hviezd prirodzene evokuje vyššiu úroveň služieb a komfortu. V realite však počet hviezdičiek nemusí automaticky znamenať vyššiu kvalitu, keďže vo svete neexistuje  jednotný štandard pre ich udeľovanie. V Európe sa o zjednocovanie hotelového štandardu na základe hviezd snaží organizácia Hotelstars Union (HSU), ktorá bola založená v roku 2009 a združuje 21 štátov (Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko).

Systém HSU je dobrovoľný, čo znamená, že aj keď sa hotel nachádza v členskej krajine, nemusí byť automaticky súčasťou certifikačného systému. Hotel, ktorý sídli v členskom štáte Hotelstars Union sa môže dobrovoľne prihlásiť, ale pokiaľ sa certifikácie zúčastní, musí podmienky dodržať. Systém HSU rozdeľuje hotely od 1★ do 5★ podľa objektívnych kritérií – napr. vybavenie izby, rozsah recepčných služieb, prístup na internet, ponuka jedál a pod. Čistota a hygiena sa považuje za základný predpoklad všetkých kategórií a všetky zariadenia majú byť funkčné a v bezchybnom stave. Do základných požiadaviek spadá aj každodenné upratovanie izby a výmena posteľnej bielizne aspoň raz týždenne.

Od roku 2025 do roku 2030 platia nové kritériá, ktoré okrem povinných minimálnych požiadaviek zohľadňujú aj bodový systém za nadštandardné služby. Medzi tzv. voliteľné kritériá patrí napríklad klimatizácia, hotelový bar, chránič na matrac, bezbariérový prístup, garáž či pomoc s batožinou. Kým hotel s 1★ musí okrem základných požiadaviek získať ešte 46 bodov, päťhviezdičkový hotel potrebuje nazbierať až 497 bodov. Za minimálne požiadavky sa považujú napríklad:

1★: osuška na osobu, sprchový gél, pohár alebo držiak na zubnú kefku (2 ks), rezervný toaletný papier, zrkadlo, osvetlenie nad umývadlom, Wi-Fi prístup na internet vo verejných priestoroch a na izbách, miesto na uloženie šiat s dostatočným počtom vešiakov, stôl alebo podobné pracovné stanovisko, možnosť zatemnenia miestnosti (napr. záves), kontinentálne raňajky, detská postieľka na vyžiadanie

2★: svetlo na čítanie pri posteli, uterák aj osuška, šitie na vyžiadanie 

3★: personál hovoriaci dvoma jazykmi, služby práčovne a žehlenie, dáždnik na recepcii alebo v izbe, ďalší vankúš na vyžiadanie, služba budenia, zásuvka aj vedľa postele, zrkadlo na výšku postavy, odpadkový kôš v izbe, sušič vlasov, raňajkový bufet vrátane vajec a cereálií, pomoc s batožinou na vyžiadanie, bezpečná úschova batožiny, ponuka nápojov na izbe

4★: recepcia obsadená personálom aspoň 14 hodín denne, čalúnené kreslo alebo gauč, nastaviteľné kozmetické zrkadlo, obuvák v izbe, papuče, výťah, ak má hotel viac ako tri nadzemné podlažia, minibar alebo nápoje a jedlá ponúkané 12 hodín denne prostredníctvom služby „room service“, bar otvorený aspoň 5 dní v týždni 

5★: recepcia obsadená personálom 24 hodín denne, hotelový vrátnik, pomoc s batožinou, využitie služby žehlenie do jednej hodiny, trezor v izbe, dva využiteľné vankúše, župan, bar alebo priestor haly s obsluhou otvorený 7 dní v týždni, parkovanie s obsluhou

Ak je hotel súčasťou systému Hotelstars Union, no nespĺňa deklarované kritériá, alebo nezodpovedá zmluvne dohodnutým podmienkam, spotrebiteľ má právo podať reklamáciu. „Ak bolo ubytovanie v hoteli súčasťou zájazdu, nezabudnite sa s reklamáciou zájazdu obrátiť na usporiadateľa zájazdu (napr. cestovnú kanceláriu),“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

Upozorňujeme: Najviac podvodov cez e-mail

Až 51 percent ľudí na Slovensku má za uplynulých 12 mesiacov skúsenosť s pokusom o krádež peňazí z ich účtu. Prípadov s cieľom vylákať od nich citlivé bankové údaje medziročne výrazne pribudlo, čo deklaruje 47 percent ľudí. Až 16 percent opýtaných sa osobne stretlo s takýmto pokusom dokonca viac ako 10-krát za rok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1 011 respondentov, od 21. do 26. 5. 2025), až osem z desiatich si myslí, že podvody sú premyslenejšie ako v minulosti, podviesť sa pritom nechali len štyria zo sto. Rovnaké heslá pre účty na sociálnych sieťach a v internetovom bankovníctve však používa až pätina Slovákov. Najviac pokusov o finančné podvody prichádza mailom, nesledujú SMS a sociálne siete.

Z roka na rok narastá počet podvodných praktík s cieľom vylákať od ľudí citlivé údaje týkajúce sa ich bankového účtu a okradnúť ich. Takmer polovica Slovákov (47 %) sa v prieskume pre spoločnosť Home Credit, ktorý realizovala agentúra Ipsos, vyjadrila, že takýchto pokusov je výrazne viac ako pred rokom. Ďalšia takmer štvrtina hovorí, že ich je trochu viac a 15 percent to vníma medziročne rovnako. Len šiesti zo sto respondentov si myslia, že podvodov je menej. Veľavravným ukazovateľom je aj to, že až osem z desiatich Slovákov hovorí, že podľa nich sú podvody premyslenejšie a sofistikovanejšie ako v minulosti, z toho pre rovných 50 percent je to tento rozdiel až výrazný. Až 16 percent opýtaných sa za uplynulých 12 mesiacov stretlo s pokusom o podvod viac ako 10-krát, ďalších 14 percent viac ako 5-krát, viac ako 3-krát ďalšia skoro pätina ľudí a podobný počet bol s rovnými troma pokusmi o finančný podvod , čo sú naozaj vysoké čísla. Tri a viac podvodných pokusov teda zaznamenali až siedmi z desiatich opýtaných.

Akým spôsobom sa snažili podvodníci vylákať od ľudí dôverné informácie? Najviac pokusov bolo prostredníctvom emailov, čo deklarovalo až 45 percent ľudí. Nasledovali SMS (33 %), sociálne siete (30 %), telefonáty (29 %) a kombináciu viacerých spôsobov uviedlo 14 percent respondentov. Informácie z prieskumu hovoria o tom, že drvivá väčšina Slovákov sa podvodníkom nenechala nachytať. Väčšina ľudí, a to až dve tretiny, takéto praktiky ignorovala a neposkytli žiadne citlivé údaje. Ďalšia veľká skupina (44 %) zablokovala dané telefónne číslo, e-mail či profil. Banku kontaktovalo 13 percent, no a podviesť sa nechali štyria zo stovky Slovákov.

Čo robiť v prípade, že sme reagovali v podvodnej komunikácii a poskytli údaje? Najdôležitejšie je čo najrýchlejšie konať, kontaktovať finančnú inštitúciu a bezpodmienečne sa potom riadiť obdržanými pokynmi. Ak ste sa už stali obeťou podvodu, môžete vždy podať trestné oznámenie. Základným aspektom obrany je každopádne ostražitosť, nepodliehať klamlivým, extra výhodným ponukám či súťažiam, nekonať emotívne. Dôležité je aj správne využívanie hesiel pre internetové a mobilné bankovníctvo, zvoliť bezpečné heslo a PIN, pre každý účet ich mať odlišné a po čase je potrebné ich aj obmieňať. Podľa vyjadrení respondentov v prieskume majú tri štvrtiny ľudí ku každému účtu, či už na sociálnych sieťach alebo v on-line bankovníctve, iné heslo. Na druhej strane je tu 20 percent takých, ktorí používajú rovnaké heslá aj pre viaceré účty. Aspoň raz ročne si mení heslo v internetovom či mobilnom bankovníctve 28 percent opýtaných, rovnaný počet ľudí ho má stále rovnaké a nemení si ho vôbec, štyria z desiatich si ho menia podľa potreby.