EU: Boj proti podvodom DPH

Nové nástroje, ktoré navrhla Európska komisia, majú za cieľ posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a umožniť im rýchlejšie a efektívnejšie riešiť podvody v oblasti DPH, a to aj tie, ku ktorým dochádza on-line. 

Návrhy by mali celkovo výrazne posilniť našu schopnosť identifikovať podvodníkov a páchateľov trestnej činnosti, ktorí sa obohacujú na daňových príjmoch a zakročiť proti nim.

Hlavné opatrenia zahŕňajú:
- Posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi: uskutočniť podvod v oblasti DPH netrvá viac než pár minút, členské štáty preto musia mať také nástroje, aby mohli zakročiť čo najpohotovejšie. Návrhom by sa mal zaviesť do praxe on-line systém na zdieľanie informácií v rámci siete Eurofisc. Sieť už existuje a spája odborníkov na boj proti podvodom. Tento systém by mal členským štátom umožniť spracovávať a analyzovať údaje o cezhraničnej činnosti a vykonávať ich audit tak, aby sa riziko mohlo posúdiť čo najrýchlejšie a najpresnejšie.

- Spoluprácu orgánov presadzovania práva: Nové opatrenia by poskytli aj nové možnosti na komunikáciu a výmenu údajov medzi daňovými orgánmi a európskymi orgánmi presadzovania práva o cezhraničných aktivitách, pri ktorých existuje podozrenie z toho, že by mohli viesť k podvodom v oblasti DPH. Bude sa to týkať úradu OLAF, Europolu a novo vytvorenej Európskej prokuratúry (EPPO).- Zdieľanie kľúčových informácií o dovoze z krajín mimo EÚ: ďalej by sa zlepšilo zdieľanie informácií medzi daňovými a colnými orgánmi v prípade určitých colných režimov, ktoré sa v súčasnosti využívajú na páchanie podvodov v oblasti DPH.

- Zdieľanie informácií o motorových vozidlách: k podvodom neraz dochádza aj pri obchodovaní s vozidlami, a to pre rozdiely v uplatňovaní DPH na nové a ojazdené vozidlá. Na riešenie tohto druhu podvodov by pracovníci siete Eurofisc mali takisto prístup k údajom o registrácii vozidiel z iných členských štátov.

Uvedené legislatívne návrhy budú teraz predložené Európskemu parlamentu na konzultáciu a Rade na prijatie.    

Horizont 2020: Podpora vedeckých projektov

Európske výskumné centrum (ERC) udelilo granty ERC pre konsolidátorov (Consolidator Grants) viac ako 300 výskumníkom v celej Európe.  

Ide o granty z programu Horizont 2020 vo výške 630 miliónov Eur na podporu excelentnosti a konkurencieschopnosti. Projekty budú mať rôzne zameranie a prinesú odpoveď na veľa súčasných vedeckých výziev ako napr. antibiotická rezistencia, mechanizmy kolektívneho rozhodovania v spoločnosti či forenzné praktiky.

Tieto granty sú udeľované vynikajúcim výskumným pracovníkom z rôznych krajín, ktorí majú 7 až 12 rokov skúseností od ukončenia svojich doktorandských prác (PhD) a vďaka svojim vedeckým výsledkom ich čaká sľubná budúcnosť v oblasti vedy. Podrobnejšie informácie sú dostupné on-line na erc.europa.eu.  

Trend: Klasické telefóny miznú

Podľa prieskumu GFI Software v septembri t.r sú najvyužívanejšou telefónnou platformou v českých a slovenských SMB firmách mobilné telefóny, ktoré spoločne s VoIP telefóniou rýchlo vytláčajú z podnikov klasické telefónne linky.  

Telefónne hovory sú po elektronickej pošte druhým najvyužívanejším kanálom pracovnej komunikácie. Vo viacerých oblastiach, napríklad v oblasti riadenia vzťahov so zákazníkmi, zostávajú nezastupiteľnou komunikačnou alternatívou. SMB firmy ale postupne uprednostňujú VoIP ústredne, ktoré je možné jednoducho prepojiť s CRM a inými systémami a poskytujú pokročilé funkcie: napríklad smerovanie, záznam a evidencia hovorov, konferenčných hovorov, posielanie hlasových správ do emailu či integrácia s mobilnými telefónmi typu iOS či Android.  

Hlavné zistenia prieskumu:
Najväčší dopyt medzi zákazníkmi je po riešeniach komunikácie (72%).
Pri pracovnej komunikácii sa najviac využívajú emaily (100%), telefónne hovory (58%) a osobné stretnutia (21%), chat či sociálne siete iba minimálne.
Telefónna infraštruktúra využívaná na pracovné hovory zahŕňa mobilné telefóny (v 95% firiem), stolné telefóny (47%), IP telefóny (39%) a Skype (5%).

Dôvodom nasadzovania IP telefónov sú predovšetkým výhodnejšie prevádzkové náklady, bohatšia funkčnosť a možnosti integrácie s podnikovou IT infraštruktúrou.

EU: Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva

Zmodernizovaná Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) prinesie vďaka jednoduchším pravidlám a flexibilnejšiemu prístupu lepšiu podporu poľnohospodárom a ďalší rozvoj poľnohospodárstva únie.  

Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z najstarších politík EÚ, vznikla v roku 1962, odkedy prešla viacerými zmenami. Momentálne je na stole jej budúce smerovanie a modernizácia. Namiesto dodržiavania súladu sa bude klásť väčší dôraz na monitorovanie pokroku a cielené financovanie konkrétnych výsledkov. Prechod od univerzálneho prístupu k riešeniam na mieru znamená, že samotná politika a jej skutočné dôsledky budú lepšie prispôsobené tým, ktorí ju v praxi vykonávajú.

V oznámení sa navrhuje:
Rozšíriť využívanie moderných technológií na podporu poľnohospodárov v praxi a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a istoty na trhu.
Podporiť zapojenie mladých ľudí do poľnohospodárstva, čo treba koordinovať s právomocami členských štátov v oblastiach ako zdaňovanie pôdy, územné plánovanie a rozvoj zručností.
Riešiť obavy občanov spojené s udržateľnosťou poľnohospodárskej výroby vrátane zdravia, výživy, plytvania potravinami a dobrých životných podmienok zvierat.
Prepojiť politické opatrenia v globálnom kontexte, najmä v oblasti obchodu, migrácie a udržateľného rozvoja.
Vytvoriť platformu EÚ pre riadenie rizík s cieľom čo najlepšie pomôcť poľnohospodárom pri zvládaní neistoty v oblasti klímy, volatility trhov a iných rizík.

Komisia do leta 2018 v nadväznosti na návrh viacročného rozpočtu predloží príslušné legislatívne návrhy na dosiahnutie cieľov uvedených v oznámení.  

Upozorňujeme: Nový kvalifikovaný e-podpis

Z dôvodu blížiaceho sa konca platnosti v súčasnosti používanej podpisovej politiky a jej zmeny by si používatelia elektronických služieb mali nainštalovať najnovšie verzie balíka klientskych aplikácií D.Suite/eIDAS.  

Uvedený balík klientskych aplikácií D.Suite/eIDAS je určený na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu pre platformu .NET (MS Windows) z webového sídla Ústredného portálu verejnej správy. Aplikácie na platforme JAVA na ostatných systémoch sa aktualizujú automaticky.

Podpisové politiky pre kvalifikovaný e-podpis schvaľuje Národný bezpečnostný úrad. Ide o súbor pravidiel, ktoré upravujú tvorbu a overovanie elektronického podpisu a tiež jeho parametre.