Facebook: Profily zosnulých ľudí

Nástroje umelej inteligencie poslúžia Facebooku na vyhľadávanie profilov ľudí, ktorí už nežijú. Pri takýchto profiloch spoločnosť upraví nastavenia, aby priatelia zosnulého človeka už nedostávali upozornenia na blahoželanie k narodeninám. 

Sociálna sieť mení tiež pravidlá pri nahlasovaní profilov zosnulých ľudí samotnými používateľmi. Doteraz mohol takéto profily nahlasovať ktokoľvek, kto doložil pracovníkom spoločnosti úmrtie daného človeka nejakým dôkazom, napríklad úmrtným oznámením. Po novom už bude môcť profil zosnulého človeka nahlásiť len jeho príbuzný alebo niekto, kto mal túto osobu na Facebooku za priateľa.

Ďalšou zmenou, ktorú Facebook v tejto súvislosti chystá, je pridanie spomienkovej rubriky na profily zosnulých ľudí. Do tejto rubriky budú môcť písať alebo zverejňovať v nej fotografie priatelia na sieti či rodinní príslušníci konkrétnej osoby.

Radíme: Generiká sú lacnejšie a rovnako účinné

Od zavedenia tzv. generickej substitúcie liekov v roku 2005 lekári píšu na recepty názov účinnej látky. Generické lieky sa vyrábajú ako kópie originálnych liekov, ktorým skončila patentová ochrana. Majú tak rovnaký účinok. 

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová zdôrazňuje, že pacient má zo zákona nárok na liek bez doplatku. Štatistiky však ukazujú, že spotreba generík na Slovensku klesá. Generiká podľa nej musia prejsť povoľovacím procesom, ktorý garantuje ich kvalitu a často ich vyrábajú aj výrobcovia originálnych liekov. Mýtus, že ide o nekvalitné lieky, neplatí.
Okrem nižšieho alebo žiadneho doplatku pacienta generiká prinášajú aj úsporu nákladov na lieky vo verejných zdrojoch určených na nákup zdravotnej starostlivosti. „Odhaduje sa, že potenciál úspor vďaka generikám je v desiatkach miliónov eur, ktoré by sa dali využiť na nákup drahých inovatívnych liekov“, tvrdí prezidentka AOPP. V praxi však stále platí, že lekár väčšinou k účinnej látke pripíše aj názov konkrétneho lieku, čo mu zákon umožňuje. Lekárnik by mal pacientovi ale vždy ponúknuť viaceré lieky, ktoré obsahujú predpísanú látku. Pacienti majú možnosť nájsť si generikum aj v rámci elektronických aplikácií jednotlivých poisťovní či na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR.

Generikum však nemusí byť vhodné pre každého pacienta. Aj rovnaká diagnóza u rôznych pacientov môže mať podľa Lévyovej svoje špecifiká, pre ktoré lekár odporučí radšej užívať originálny liek. „Každý pacient reaguje inak na rôzne lieky určené na liečbu rovnakej diagnózy či ide o originálne, alebo generické lieky. Lekár má, samozrejme, odporúčať liek, ktorý sa mu najlepšie osvedčil na liečbu konkrétneho pacienta“, dodala. AOPP podľa nej nemá informácie o tom, že na liečbu niektorej diagnózy neexistuje generikum, avšak pri niektorých, najmä chronických a zriedkavých ochoreniach, to nevylučuje.

EU: Bezpečnosť na cestách

Minulý rok zomrelo na európskych cestách menej ľudí, ale podľa nových predbežných údajov za rok 2018, je potrebné vyvinúť v tomto smere väčšie úsilie. Celkovým cieľom EÚ je znížiť počet úmrtí na cestách do roku 2020 na polovicu, čo vyžaduje od členských štátov a celého spoločenstva v oblasti bezpečnosti cestnej premávky rýchly postup. 

V roku 2018 bolo v Európskej únii (EÚ) 28 približne 25.100 smrteľných nehôd spôsobených dopravnými nehodami. Ide o pokles o 21 % v porovnaní s rokom 2010 a o 1 % v porovnaní s rokom 2017. S priemerom 49 úmrtí na jeden milión obyvateľov to potvrdzuje, že európske cesty sú zďaleka najbezpečnejšie na svete. Čo sa týka Slovenska, v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sa od roku 2010 zlepšilo o 28% - viac ako je priemer v EÚ. Okrem toho, od roku 2017 do roku 2018 Slovensko zaznamenalo pokles počtu úmrtí na cestách o 8%, čo predstavuje 46 úmrtí na milión obyvateľov.

Krajiny EÚ s najlepšími výsledkami cestnej bezpečnosti v roku 2018 boli Spojené kráľovstvo (28 úmrtí / milión obyvateľov), Dánsko (30 úmrtí / milión obyvateľov), Írsko (31 úmrtí / milión obyvateľov) a Švédsko (32 úmrtí / milión obyvateľov). Krajiny s vyšším ako priemerným poklesom počtu úmrtí na cestách od roku 2017 do roku 2018 boli Slovinsko (-13%), Litva (-11 %), Bulharsko (-9 %) a Slovensko a Cyprus (obe krajiny -8 %). Naopak krajiny s najvyššou úmrtnosťou boli Rumunsko (96 úmrtí / milión obyvateľov, Bulharsko (88 úmrtí / milión obyvateľov), Lotyšsko (78 úmrtí / milión obyvateľov) a Chorvátsko (77 úmrtí / milión obyvateľov).

Trend: Televízor ako obraz

Uhlopriečky dnešných televízorov sa neustále zväčšujú. Úmerným tempom sa zvyšuje aj kvalita prehrávaného obsahu a úroveň jeho zobrazenia. To všetko diváci dennodenne využívajú a oceňujú – do chvíle, než film skončí a je čas televízor zhasnúť.

Technológie dokážu okrem zobrazenia obľúbených fotografií alebo praktických hodín obrazovku televízora farebne prispôsobiť okolitému prostrediu a celé zariadenie opticky zamaskovať – podobne ako to v prírode robia chameleóny. Opatrenie primárne zamerané na minimalizovanie nevľúdnej vizuálnej podoby steny s prázdnou čiernou obrazovkou sa teraz posúva o krok ďalej: k cielenému skrášleniu interiéru domácností svojich zákazníkov. Nový režim Ambient ponúkne diela Tali Lennoxovej, modelky a umelkyne, ktorá sa presadila najmä v módnom priemysle, známa je ale aj svojimi abstraktnými olejomaľbami. Zastúpená je v ponuke napríklad aj tvorba holandskej dizajnérskej dvojice Scholten & Baijings. „V priebehu nasledujúcich rokov hodláme obsah dostupný v režime Ambient aj naďalej rozširovať na základe spolupráce s mladými talentovanými umelcami, aby sme tak našim zákazníkom ponúkli ďalšie užitočné spôsoby, ako si svoj televízor QLED ešte lepšie vychutnať“, uviedol Jongsuk Choo.

Okrem radu výtvarných diel a „chameleónej“ funkcie poskytuje režim Ambient prístup k bohatej škále obsahu vrátane aktuálneho spravodajstva, správ o počasí, fotografií či hudby. QLED televízory sú navyše vybavené automatickým senzorom úrovne okolitého osvetlenia, ktorý priebežne prispôsobuje jas obrazovky aktuálnym svetelným podmienkam. Televízor tým šetrí energiu a súčasne je každú chvíľu „na očiach“ len do takej miery, ako je to práve potrebné.

SR: Spustenie zálohovania PET fliaš a plechoviek

Samotné zálohovanie by malo začať v roku 2022. Zákon však bude pravdepodobne schválený už túto jeseň, pri čom platný má byť už od začiatku roka 2020. Návrh zákona prešiel oproti pôvodnému návrhu zásadnou zmenou v úprave výberu správcu zálohovania. 

Ministerstvo životného prostredia vyhlási výberové konanie, do ktorého sa budú môcť prihlásiť len združenia a asociácie výrobcov nápojových obalov. Z prihlásených záujemcov odborná komisia vyberie jedného, ktorý by mal byť poverený vytvorením správcu. „Keďže nastavenie celého systému zálohovania je náročná úloha, správca bude potrebovať maximum času, aby mohol systém v roku 2022 spustiť. Dôležité tak je, aby výrobcovia začali s hľadaním partnerov, diskusiami o systéme zálohovania a prípravou projektu čo najskôr. Nájdenie širšej zhody medzi výrobcami bude pri výbere zakladateľa správcu obrovskou výhodou“, upozornil právnik Filip Hloušek. Podľa návrhu zákona ministerstvo zverejní výzvu na zapojenie sa do výberu správcu najneskôr 60 dní pred jeho uskutočnením, pričom záujemca sa musí prihlásiť najneskôr 30 dní pred výberom aj s vypracovaným projektom zálohovania. Prakticky tak má záujemca 30 dní na vypracovanie potrebnej dokumentácie. „Na prvý pohľad je zrejmé, že 30 dní na vypracovanie projektu zálohovania nie je dostatočná doba. Dnes nie je jasné, či dôjde k širšej zhode výrobcov, ktorí pôjdu do výberového konania spoločne alebo dôjde k súťaži niekoľkých projektov. Je však zrejmé, že si výrobcovia budú musieť pripraviť projekt v predstihu. Ak začnú neskoro, je možné, že sa na nastavení systému zálohovania nebudú môcť podieľať“, doplnil F. Hloušek.

V aktuálnom návrhu zákona sú nedostatky, ktoré môžu mať negatívny dopad na transparentnosť procesu výberu. Podľa úpravy dôjde k výberu správcu v rámci výberového konania odbornou komisiou. „Návrh však neupravuje spôsob zloženia komisie či množstvo jej členov, čo môže viesť k spochybneniu jej zloženia a odbornosti. Chýbajú aj podrobnejšie kritéria hodnotenia. Komisia má záujemcov a ich projekty hodnotiť bodovým systémom, avšak návrh neupravuje, aké kritériá bude zohľadňovať, a akú bodovú stupnicu použije. Pochybnosti vyvoláva aj fakt, že ministerstvo nemusí zverejniť projekt pre systém zálohovania, ktorý predložia záujemcovia a jeho hodnotenie. Netransparentný postup predstavuje riziko pre dôveryhodnosť výberového procesu, keďže nemusí byť zaručená kontrola zo strany verejnosti“, opísal nedostatky F. Hloušek. Dané nedostatky by sa však dali napraviť v rámci ďalšieho legislatívneho procesu. Ani absencia legislatívnej úpravy spomenutých faktorov nemusí byť nevyhnutne problémom, ak ministerstvo v praxi proaktívne pristúpi k zvýšeniu transparentnosti výberového procesu bez prinútenia zákonom.