SR: Inflácia v októbri už len 7 %

Inflácia na Slovensku podľa štatistického úradu aj v októbri klesala už ôsmy mesiac za sebou. V porovnaní so septembrom t. r. však stále mierne zdraželi niektoré potravinové položky a vyššie boli aj vysokoškolské poplatky. Ceny pohonných látok poklesli, a to nielen medziročne, ale po štyroch mesiacoch aj medzimesačne. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 7,1 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 7,6 % a čistá inflácia hodnotu 7,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,2 %.

Ceny tovarov a služieb v októbri t. r. na Slovensku v porovnaní so septembrom 2023 mierne vzrástli, najmä potraviny a nealko nápoje, ktoré majú vo výdavkoch slovenských domácností druhú najväčšiu váhu po výdavkoch na bývanie a energie. Potraviny medzimesačne zdraželi o 0,2 %, pri mlieku, syroch a vajciach o 1 % (jogurty, syry, bryndza), chlieb a obilniny o 0,4 %. Mierne zdraželi tiež oleje a tuky o 1,2 % (rastom cien olejov) a pod vplyvom sezónnych zmien aj zelenina o 0,9 %. Naopak zlacnelo ovocie a mäso. Medzimesačne sa zvýšili tiež ceny odevov a obuvi o 1,9 %, ako aj vzdelávania o 2,3 %, a to najmä vyššími poplatkami za vysokoškolské vzdelávanie. Medzimesačne poklesli iba ceny v odbore doprava o 2,6 %, a to hlavne pod vplyvom zlacnenia pohonných látok o 3,5 %, ktoré medzimesačne klesli prvýkrát od júna 2023, ako aj dopravných služieb.

Medziročná úhrnná inflácia v októbri t. r. dosiahla na Slovensku úroveň 7,1 %. Dvojciferný rast cien sa prejavoval už len vo vzdelávaní, v reštauráciách a hoteloch a zdravotníctve. Ceny za vzdelávanie boli medziročne vyššie až o 15 %. K septembrovému rastu poplatkov v škôlkach, základných či stredných školách sa tak pridal októbrový rast vysokoškolských poplatkov. Potraviny boli medziročne drahšie o 8,9 %, po 20 mesiacoch sa rast ich cien dostal pod úroveň 10 %. Dvojciferné tempo rastu cien mal už len chlieb a obilniny, ryby, cukor a cukrovinky a tiež koreniny a prísady. Medziročne lacnejšie boli len oleje a tuky o 8,2 %. Rast cien v odbore bývanie a energie sa v porovnaní s októbrom 2022 zmiernil na úroveň 5,8 %. Výraznejšie spomalenie tempa rastu zaznamenali ceny v doprave hlavne vplyvom pokračujúceho poklesu cien pohonných látok, ktoré boli o 6,3 % lacnejšie ako pred rokom.

Index spotrebiteľských cien sa v októbri oproti septembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,2 %, a v domácnostiach dôchodcov o 0,1 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 7,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o 7,3 % a za domácnosti dôchodcov o 6,8 %. V súhrne za desať mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 11,5 % (za domácnosti zamestnancov o 11,4 %, za nízkopríjmové domácnosti o 12,1 % a za domácnosti dôchodcov o 11,9 %).

EU: Peňaženka digitálnej identity

Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli počas posledného kola trialógov o nariadení, ktorým sa zavádzajú európske peňaženky digitálnej identity, konečnú dohodu. Občania EÚ budú mať možnosť využívať európsku peňaženku digitálnej identity na prístup k verejným a súkromným on-line službám, pričom bude zaistená ochrana ich osobných údajov v celej Európe. Po formálnom prijatí nadobudne európsky rámec digitálnej identity účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v úradnom vestníku. Členské štáty budú musieť sprístupniť európske peňaženky digitálnej identity svojim občanom do 24 mesiacov po prijatí vykonávacích aktov, ktorými sa stanovujú technické špecifikácie európskej peňaženky digitálnej identity a technické špecifikácie certifikácie.

Popri verejných službách budú musieť európsku peňaženku digitálnej identity akceptovať na prihlásenie sa do on-line služieb aj veľmi veľké platformy určené podľa aktu o digitálnych službách (vrátane služieb ako Amazon, Booking.com alebo Facebook) a súkromné služby, ktoré sú zo zákona povinné autentifikovať svojich používateľov. Peňaženky budú vďaka svojim prvkom a spoločným špecifikáciám dostatočne atraktívne pre všetkých súkromných poskytovateľov služieb, aby ich akceptovali na účely svojich služieb, čo povedie k vytváraniu nových obchodných príležitostí. Peňaženka takisto uľahčí poskytovateľom služieb dodržiavanie rôznych regulačných požiadaviek.

Okrem bezpečného uchovávania digitálnej identity peňaženka umožní používateľom otvárať si bankové účty, vykonávať platby a ukladať si digitálne dokumenty, ako je mobilný vodičský preukaz, lekárske predpisy, osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo cestovné lístky. Peňaženka bude používateľsky ústretovou a praktickou alternatívou k on-line identifikácii zaručenou právnymi predpismi EÚ. Používateľ peňaženky bude v plnej miere rozhodovať o tom, či bude alebo nebude zdieľať svoje osobné údaje, bude mať zaistený najvyšší stupeň bezpečnosti nezávisle certifikovaný podľa rovnakých noriem, a príslušné časti kódu peňaženky budú uverejnené s otvoreným zdrojovým kódom, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť zneužitia, nezákonného sledovania, vyhľadávania alebo zachytávania údajov vládou.

Peňaženka bude obsahovať prehľad všetkých transakcií, ktoré má jej držiteľ k dispozícii, umožní oznamovať podozrenia na porušenia ochrany údajov a interakciu s inými peňaženkami. Okrem toho budú môcť občania prepojiť peňaženku s existujúcimi vnútroštátnymi systémami elektronickej identifikácie a využívať bezplatné elektronické podpisy na neprofesionálne použitie.

SR: Zamestnanosť a mzda v septembri 2023

V septembri t. r. na Slovensku podľa štatistického úradu mzdy rástli, ale zamestnanosť klesla, najvýraznejšie vo veľkoobchode. V súhrne od začiatku roka 2023 sa počet zamestnancov medziročne zvýšil len v stavebníctve, ubytovaní, informáciách a komunikácii a v predaji a oprave motorových vozidiel.

Priemerná nominálna mesačná mzda v septembri 2023 medziročne rástla najviac o 16,2 % v maloobchode na 1.135 eur. Dvojciferným tempom rástli mzdy zamestnancov aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13,1 % na 710 eur a vo vybraných trhových službách o 11,9 % na 1.390 eur. Nárast miezd v ostatných vybraných odvetviach sa pohyboval od 6,7 % v informáciách a komunikácii, kde septembrová priemerná mzda zodpovedala 2.345 eurám, do 9,1 % vo veľkoobchode s priemernou mzdou vo výške 1.409 eur. Septembrové mzdy vo väčšine sledovaných odvetví odolali inflácii, teda medziročne reálne vzrástli. Najvýraznejšie, o 7,4 % sa zvýšili v maloobchode, úroveň rastu o 3 % prekročili vo v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev a vo vybraných trhových službách. V sektore dopravy zostali na úrovni septembra 2022. Reálne nižšie zárobky o 1,4 % dostali zamestnanci v informáciách a komunikácii a tiež v priemysle, kde reálne mzdy poklesli medziročne o 0,7 %.

V najväčšom zamestnávateľskom odvetví – v priemysle ubudlo medziročne 0,7 % zamestnancov, pričom zamestnanosť v tomto odvetví klesá už 19 mesiacov s výnimkou tohtoročného marca. Z ďalších zamestnávateľsky významnejších odvetví k redukcii pracovnej sily prišlo aj vo vybraných trhových službách a v maloobchode. Najvýraznejší medziročný úbytok zamestnancov o 4,6 % evidoval veľkoobchod. Z väčších odvetví si rastúci trend zamestnanosti udržalo stavebníctvo o 1,3 %, z menších informácie a komunikácia o 3,2 % a predaj a oprava motorových vozidiel o 3,3 %.

V súhrne za deväť mesiacov roka 2023 nominálna mesačná mzda vzrástla najviac v odvetviach s nízkymi zárobkami: v ubytovaní o 15,1 % na 1.068 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14 % na 699 eur a v stavebníctve o 13,2 % na 1.008 eur. Reálne mzdy sa od začiatku roka zvýšili o 2,8 % v ubytovaní, do 2 % v činnostiach reštaurácii a pohostinstiev, v stavebníctve a aj vo vybraných trhových službách. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne klesli.

Bankroty: V októbri najmä v Bratislavskom kraji

V októbri 2023 zbankrotovalo 986 občanov Slovenska. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. to v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 900 osobnými bankrotmi predstavuje nárast o 9,56 percenta a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri zbankrotovalo 692 dlžníkov, ich v októbri bolo o 42,49 percenta viac. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra bolo vyhlásených 75.816 osobných bankrotov.

„Z dlžníkov, ktorí zbankrotovali v októbri, bolo až 137 ľudí s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, či na virtuálnych adresách. Z nich bolo 61,31 percenta mužov a 38,69 percenta žien. Celkovo ich podiel na počte vyhlásených konkurzov predstavuje až 14,04 percenta, čo je o 3 percentuálne body viac, než je dlhodobý priemer. Zvýšil sa počet bankrotujúcich ľudí bez domova v mestských častiach Bratislavy – 18 (1,84 %) a 6 (0,61 %) na známej schránkovej adrese Karpatské námestie 7770/10A a 3 osoby si uvádzali adresu Stavbárska 5178/40. Zaznamenali sme 24 bankrotujúcich manželských párov a 8 rodinných väzieb,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Z vyhlásených 976 konkurzov (98,99 percenta) sa 10 dlžníkov (1,01 percenta) rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v októbri 2023 ich bolo 83 (8,42 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 903 (91,58 percenta) na majetok nepodnikateľov. Súdy zároveň zrušili 886 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 792 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 94 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Na mužov pripadlo 605 a na ženy 381 bankrotov. V medziročnom porovnaní s októbrom 2022 tak podiel mužov na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 2,03 percentuálneho bodu (59,33 percenta v októbri 2022 vs. 59,33 percenta v októbri 2023). Pomer žien v októbri 2023 medziročne o 2,03 percentuálneho bodu klesol (40,67 percenta v októbri 2022 vs. 38,64 percenta v októbri 2023). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v októbri 2023, malo 2,15 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v októbri 2022 ich bolo 2,81 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 1,84 percenta dlžníčok (v októbri 2022 ich bolo 1,64 percenta). Najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli tridsiatnici s podielom 29,09 percenta (v októbri 2022 s podielom 29,21 percenta) a medzi ženami štyridsiatničky s podielom 23,13 percenta (v októbri 2022 s podielom 30,05 percenta). Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom – 174 a v Banskobystrickom kraji - 160, najmenej v Žilinskom – 56 a v Trenčianskom kraji – 88. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v štyroch krajoch: najviac v Nitrianskom kraji o 31,55 percenta. Počet osobných bankrotov medziročne najviac vzrástol v Bratislavskom kraji – až o 75,76 percenta. „Rozhodnutie o vyhlásení konkurzu alebo oddlženia vydáva súd podľa miesta trvalého bydliska dlžníka – nie v mieste, kde sa dlžník prípadne dostal do finančných problémov“ doplňuje Jana Marková.

EU: Euro 7

Európsky parlament prijal svoju rokovaciu pozíciu o prepracovanom návrhu pravidiel EÚ pre typové schvaľovanie a dohľad nad trhom s motorovými vozidlami (Euro 7). Novým nariadením sa aktualizujú súčasné limity pre emisie výfukových plynov (akými sú oxidy dusíka, tuhé častice, oxid uhoľnatý a amoniak) a zavedú sa nové opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a zvýšenie životnosti batérií.

Poslanci súhlasia s úrovňami, ktoré navrhla Európska komisia pre emisie znečisťujúcich látok pre osobné automobily, a navrhujú dodatočné rozdelenie emisií do troch kategórií ľahkých úžitkových vozidiel na základe ich hmotnosti. Navrhujú sa v nich aj prísnejšie limity výfukových emisií merané v laboratórnych a skutočných jazdných podmienkach pre autobusy a ťažké úžitkové vozidlá. Parlament chce tiež zosúladiť metodiky a limity EÚ pre výpočet emisií častíc z bŕzd a miery oderu pneumatík s medzinárodnými normami, ktoré v súčasnosti vypracúva Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov.

Európska komisia už 10. novembra 2022 navrhla prísnejšie emisné normy látok znečisťujúcich ovzdušie pre vozidlá so spaľovacími motormi bez ohľadu na použité palivo. Súčasné emisné limity sa vzťahujú na osobné automobily a dodávky (Euro 6) a na autobusy, nákladné vozidlá a iné ťažké úžitkové vozidlá (Euro VI). Ako novinka sa v návrhu Euro 7 riešia emisie mimo výfukových plynov (mikroplasty z pneumatík a častice z bŕzd) a sú tam tiež zahrnuté požiadavky týkajúce sa životnosti batérie. Prijatím tejto správy europrlament reaguje na očakávania občanov, pokiaľ ide o podporu nákupu elektrických vozidiel, ktoré spĺňajú dobré normy životnosti batérií, pokrok v zavádzaní digitálnej a elektrickej infraštruktúry a zníženie energetickej závislosti EÚ od zahraničných aktérov.