Energie: Svetový dopyt

Extrémne výkyvy počasia, suchá, záplavy a požiare sú čoraz hmatateľnejším dôkazom prehlbujúcej sa klimatickej krízy. Napätie na geopolitickej scéne pritom rastie, čo ešte viac komplikuje globálnu energetickú situáciu. Energetická bezpečnosť a cenová dostupnosť zostávajú prioritami, ktoré však často narážajú na naliehavú potrebu klimatických riešení. Potvrdzuje to aj najnovšia správa o stave svetovej energetiky, ktorú pripravila spoločnosť KPMG v spolupráci s Energetickým inštitútom a konzultačnou firmou Kearney.

Statistical Review of World Energy 2025 - kľúčové zistenia:

• Globálne emisie z energetiky vzrástli v roku 2024 o 1 %, čím už štvrtý rok po sebe dosiahli nové rekordné hodnoty. Najväčším producentom emisií je aj naďalej Čína, v Európe však už šiesty rok klesajú.
• Celosvetový dopyt po energiách dosiahol nové maximum. Medziročne stúpol o 2 % na 592 exajoulov.
• Veterná a solárna energia rástli takmer deväťnásobným tempom oproti celkovému dopytu a o vyše 1 % narástla aj spotreba fosílnych palív.
• Dopyt po zemnom plyne celosvetovo stúpol o 2,5 %, ale spotreba ropy v krajinách OECD ostala po poklese o 0,7 % v predchádzajúcom roku nezmenená.

Svet smeruje k čoraz väčšej fragmentácii energetických trhov. Zatiaľčo niektoré regióny sa znovu obracajú k fosílnym palivám, iné naopak urýchľujú prechod k bezuhlíkovým riešeniam a obnoviteľným zdrojom. Dopyt po elektrine vzrástol o 4 %, teda rýchlejšie než celková spotreba energie, čo poukazuje na pokračujúcu elektrifikáciu svetovej energetiky. Najväčší nárast dosiahol v Ázii (5,4 %) a na Blízkom východe (5,3 %). Z pohľadu segmentov v roku 2024 najrýchlejšie rástli veterná a solárna energia, ktoré zaznamenali navýšenie o 16 %. Na dopyte po obnoviteľných zdrojoch energie sa najviac podieľala Čína (až 56 %), pričom aj ten globálne vzrástol o 7 %. Región Ázie a Tichomoria zároveň zodpovedal za 47 % celkovej svetovej spotreby energie. 

Aj keď súčasná realita svetovej energetiky zostáva zložitá a fragmentovaná, dlhodobé investície do obnoviteľných a bezuhlíkových zdrojov energie prinášajú hmatateľné výsledky. Od roku 2010 sa podľa správy vďaka vetru, slnku a vode predišlo spotrebe viac než 1 370 exajoulov fosílnych palív a zabránilo sa vyše 100 gigatonám emisií skleníkových plynov. To zodpovedá takmer dvojnásobku celosvetových ročných emisií. Zároveň sa zvýšila efektívnosť globálneho energetického systému. V roku 2024 sme totiž spotrebovali o 7 % menej primárnej energie na zabezpečenie rovnakej úrovne spotreby ako v predošlom období. Energetická transformácia síce nie je jednoduchá, no už dnes má merateľné prínosy.