Dane z nehnuteľností 618,1 mil. eur predstavujú 17 % podiel na daňových príjmoch (v roku 2023 to bolo 496,6 mil. eur a podiel 14 %). Na ich objeme sa takmer 21 % podieľala daň z pozemkov vo výške 129 mil. eur (111 mil. eur v roku 2023). Dominovala daň zo stavieb s podielom viac ako 70 % a objemom takmer 433,6 mil. eur (344,2 mil. eur v roku 2023) a takmer 9 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v objeme 55,5 mil. eur (41,2 mil. eur v roku 2023). Najväčší objem príjmov z dane z pozemkov získali v obidvoch rokoch samosprávy Nitrianskeho kraja, najmenej získalo Mesto Košice (v roku 2023 Hlavné mesto SR Bratislava). Najväčší objem z dane zo stavieb v obidvoch rokoch vykázali samosprávy Bratislavského kraja vrátane mestských častí Bratislavy, najmenej samosprávy Košického kraja. Rovnaké poradie bolo aj pri príjmoch z dane z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Medzi veľkými mestami s vysokým objemom dane z pozemkov na štvrtom najvyššom mieste v roku 2024 a na treťom najvyššom mieste v roku 2023 vyčnieva obec Kalná nad Hronom, ktorej miestnou časťou sú Mochovce s jadrovou elektrárňou. V roku 2024 získala z tejto dane 2,6 mil. eur, obdobne aj v roku 2023. Vysoký príjem plynie aj do kasy Jaslovských Bohuníc, ktoré získali v oboch porovnávaných rokoch z dane zo stavieb viac ako 2,5 mil. eur.
Zvyšovanie dane z nehnuteľností sa prejavilo v medziročnom náraste vo všetkých krajoch o 24,5 %. Najväčší nárast, o viac ako 39 %, bol v Hlavnom meste SR Bratislave. V mestskej pokladni pribudlo takmer 67,5 mil. eur v roku 2024, rok predtým 48,4 mil. eur. Najmenší medziročný nárast, o 14,2 %, bol v samosprávach Banskobystrického kraja (51,4 mil. eur v roku 2024 a takmer 45 mil. eur v roku 2023). Príjem z dane z nehnuteľností medziročne vzrástol vo všetkých mestských častiach Bratislavy o takmer 35 %. Daň z pozemkov sa zvýšila o 21 %, daň zo stavieb o 35,4 % a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzrástla najviac, o 40,5 %. Mestským častiam Bratislavy bola v roku 2024 prevedená suma 67,16 mil. eur, čo predstavuje 10,9 % z celkového objemu tejto dane v samosprávach SR. V roku 2023 to bolo 49,8 mil. eur s podielom 10 %. V obidvoch rokoch výrazne najviac z bratislavských častí získal Ružinov, nasledovaný Petržalkou. Najmenej malo Čunovo.
Mnohé samosprávy dvíhali aj miestny poplatok za rozvoj. V roku 2024 vyberalo poplatok za rozvoj 424 samospráv, čo je 14,6 % z celkového počtu 2 905. Výnos bol takmer 39 mil. eur. Oproti roku 2023 to predstavuje nárast o 26 samospráv, t. j. o 47,6 % a objemu o 12,6 mil. eur. V roku 2024 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 12 samospráv. Výrazne najviac to bolo prekvapivo v obci Bernolákovo (takmer 4,3 mil. eur). V roku 2023 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 5 samospráv. Najväčší objem bol prevedený na Bratislavu hlavné mesto SR (takmer 3,6 mil. eur). Celková suma poplatku za rozvoj sa medziročne v mestských častiach Bratislavy zvýšila zo 6,4 mil. eur na 6,8 mil. eur, t. j. iba o 5,5 %. Ide o výrazne nižší nárast oproti mestským častiam Košíc, kde sa zvýšila z 0,22 mil. eur na 0,47 mil. eur, t. j. o 116 %. Príjmy z poplatku za rozvoj sa medziročne zvýšili v siedmich krajoch. Najvýraznejší rast zaznamenal Žilinský kraj, až o 501 %(z 0,49 mil. eur v roku 2023 na 2,95 mil. eur v roku 2024).
