EU: Prínosy kryptoregulácie

Pri obchodovaní s kryptoaktívami sa na ľudí nevzťahujú pravidlá Európskej únie o ochrane spotrebiteľa a často nie sú dobre informovaní o rizikách, v dôsledku ktorých môžu prísť o peniaze. Rozšírené používanie kryptoaktív bez regulácie môže viesť k finančnej nestabilite, manipulácii s trhmi aj finančnej trestnej činnosti. V dôsledku vojny na Ukrajine krajiny EÚ obmedzili obchodovanie s kryptoaktívami na použitie v Rusku alebo s ruskými subjektami.

Európska únia pracuje na nových pravidlách Trhy s kryptoaktívami (MiCA) s cieľom zvýšiť potenciál kryptoaktív a obmedziť vyplývajúce hrozby. Poslanci Európskeho parlamentu preskúmali a zmenili návrh Európskej komisie a v marci 2022 sa rozhodli začať rokovania o konečnej forme nových pravidiel s členskými krajinami v Rade. Týkajú sa transparentnosti, zverejňovania informácií, povoľovania a dohľadu nad transakciami. Europoslanci chcú, aby na vydávanie niektorých tokenov dohliadal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre bankovníctvo. Podniky obchodujúce s kryptoaktívami budú musieť lepšie informovať spotrebiteľov o rizikách, nákladoch a poplatkoch. Reguláciou verejných ponúk kryptoaktív by pravidlá zabezpečili finančnú stabilitu, zatiaľčo ďalšie opatrenia by riešili manipuláciu s trhom, pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a iné trestné činnosti.

Technológia kryptomien využíva obrovské množstvo elektrickej energie, čo má za následok významný dopad na životné prostredie. Podľa odhadov sa spotreba energie bitcoinu rovná spotrebe energie malej krajiny. S cieľom znížiť vysokú uhlíkovú stopu kryptomien europoslanci žiadajú Európsku komisiu, aby pripravila nové pravidlá, ktoré by do systému klasifikácie udržateľných činností zahrnuli všetky činnosti súvisiace s ťažbou kryptoaktív, významne prispievajúcim ku klimatickým zmenám.

Upozorňujeme: Darujte 2 - 3 % daní

Ak chcete poukázať podiel zo svojej zaplatenej dane za rok 2021 vybranej neziskovej organizácii, nadácii či občianskemu združeniu, ustriehnite si termín. Darovať 2 % alebo 3 % tretiemu sektoru je možné  najneskôr v pondelok 2. mája 2022. Finančná správa pripomína, že vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby je možné podať len na predpísanom tlačive.

Daňovník - fyzická osoba, ktorej vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľ, je povinná podať Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby na osobitnom tlačive v štruktúrovanej forme, ktoré je zverejnené na portáli finančnej správy. Je potrebné doložiť aj potvrdenie od zamestnávateľa o zaplatení dane z príjmov. Vyhlásenie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade, poslať ho poštou, prípadne využiť elektronickú komunikáciu s finančnou správou. Poukázať môže podiel zaplatenej dane vo výške 2 %, resp. 3 % len jednému prijímateľovi, pričom podiel zaplatenej dane je najmenej tri eurá. Ak v danom roku fyzická osoba vykonávala dobrovoľnícku činnosť v rozsahu aspoň 40 hodín, môže poukázať až 3 % zo zaplatenej dane. O vykonávaní dobrovoľníckej činnosti však musí doložiť písomné potvrdenie od prijímateľa dobrovoľníckej činnosti alebo od vysielajúcej organizácie, pre ktoré dobrovoľnícku činnosť vykonávala. 

Daňový úrad ako správca dane je povinný previesť podiel zaplatenej dane na účet prijímateľa do 31. júla 2022. Keďže tento deň pripadá na nedeľu, platba sa musí zrealizovať najneskôr 29. júla 2022. Správcovia dane poukazujú podiel zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú pre príslušný rok uvedení v zozname prijímateľov Notárskej komory SR a dostupný je na internetovej stránke notar.sk.

IT: Stratili ste svoje dáta?

Používatelia majú najväčšie obavy z krádeže citlivých dát, phishingových útokov a ransomvéru. Výsledky pravidelného prieskumu Cyber Protection Week poukazujú na množiace sa počty prípadov straty osobných či pracovných dát, ale tiež rastúcu popularitu cloudového zálohovania. Už takmer tri štvrtiny IT používateľov muselo niekedy obnovovať svoje dáta zo zálohy a viac ako polovica v roku 2021 nenávratne stratila svoje dáta, či už z dôvodu ľudskej chyby, zlyhania systému, straty zariadenia alebo malvérového útoku. 

Obavy bežných používateľov z kybernetických útokov vlani vzrástli, hoci ich zálohovacie návyky sa príliš nezmenili. Napríklad iba jeden z desiatich zálohuje každý deň, pričom celých 34 % iba raz mesačne a 41 % zálohuje nepravidelne alebo vôbec. Zistenia Acronis, ktoré vyplývajú z odpovedí na otázky položené viac než 6.200 IT používateľom a IT manažérom z 22 krajín celého sveta, tiež popisujú medzery v oblasti IT bezpečnosti. Napríklad 43 % z nich aktualizuje svoje systémy najskôr po týždni od ich vydania. Takmer polovica si nie je istá, či ich bezpečnostné nástroje ich ochránia pred súčasnými hrozbami. Hoci sa správne obávajú phishingových a ransomvérových útokov, dostatočnú pozornosť nevenujú ďalším hrozbám, ako napríklad DDoS alebo cryptojackingu.

Najzaujímavejšie dáta prieskumu:

• Až 56 % bežných používateľov (alebo ich rodinní príslušníci) stratilo v roku 2021 nenávratne svoje dáta, z toho 30 % raz, 21 % viac ako raz až 5-krát a 5 % dokonca viac ako 5-krát. Len 44 % bežných užívateľov vlani nestratilo svoje dáta vôbec.
• Už 39 % používateľov muselo niekedy obnovovať svoje dáta, 33 % viackrát a len 28 % nemuselo zatiaľ obnovovať vôbec.
• Obnovou dát strávilo 6 % používateľov viac než celý deň, 15 % menej než deň, 46 % menej ako polovicu dňa a 33 % menej než hodinu.
• Iba 10 % používateľov zálohuje svoje počítače či mobilné zariadenia každý deň, 37 % pravidelne a celých 43 % nepravidelne či vôbec.
• Ak ide o úložiská, už 54 % používateľov zálohuje do cloudu, čo je dvojnásobok údaja z roku 2019, t. j. pred pandémiou. Úmerne s tým sa na takmer polovicu znížilo využívanie lokálnych úložísk (na 33 %) a najviac odporúčané hybridné zálohovanie robí 12 % používateľov.
• Používatelia sa najviac obávajú krádeže dát kreditných kariet, identity a hesiel (65 %), malvérových útokov (59 %), phishingu (49 %) a ransomvéru (42 %). Naopak, nemajú dostatočnú predstavu o hrozbách cryptojackingu (iba 26 %), DDoS rizikách (20 %) a útokoch na domáce a IoT zariadenia (19 %).

SR: Ceny elektriny a zemného plynu v roku 2023

Trhové ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné, čo vnáša vysokú mieru neistoty do odhadov budúcich cien energií. Pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien energií môžu podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulované ceny elektriny a plynu v roku 2023 vzrásť o 80 až 100 % oproti súčasnosti, v prípade tepla až o vyše 40 %. Zlacnená elektrina z Memoranda so Slovenskými elektrárňami môže minimalizovať dopady trhových cien pre domácnosti v prípade elektriny, avšak v prípade plynu obdobný cenovo primeraný zdroj zemného plynu absentuje.

Pri pokračovaní súčasných úrovní trhových cien elektriny a plynu budú regulované ceny pre zraniteľných odberateľov výrazne vyššie ako v súčasnosti. Priemerná trhová cena elektriny s dodávkou v roku 2023 za obdobie január až marec 2022 je 148 Eur/MWh, čo je cca 2,4 násobok oproti trhovej cene elektriny, ktorá vstúpila do regulovaných cien pre rok 2022. Pri pokračovaní súčasných cenových hladín môže byť priemerná trhová cena elektriny ešte vyššia, keďže rozhodujúce obdobie pre nákup elektriny pre regulovaných odberateľov na budúci rok je júl až september 2022. Trhové ceny elektriny majú predovšetkým vplyv na náklady na nákup elektriny na dodávku, straty v elektrizačných sústavách, a prevádzku systému, pričom pri súčasných úrovniach trhových cien by regulované ceny elektriny na rok 2023 mohli vzrásť o viac ako 80 %. Implementácia nedávno uzatvoreného Memoranda so Slovenskými elektrárňami má za cieľ minimalizovať vplyv trhových cien a stabilizovať regulované ceny elektriny pre cieľové skupiny odberateľov pre nasledujúce dva roky.

Priemerná trhová cena plynu s dodávkou v roku 2023 za obdobie január až marec 2022 je 61,7 Eur/MWh, čo je 2,7 násobok oproti trhovej cene plynu, ktorá vstúpila do regulovaných cien pre rok 2022. Pri pokračovaní súčasných cenových hladín môže byť priemerná trhová cena plynu ešte vyššia, keďže rozhodujúce obdobie pre nákup plynu pre regulovaných odberateľov na budúci rok potrvá až do septembra 2022 a cena plynu veľmi intenzívne reaguje na otázky okolo dodávok ruského plynu do EÚ. Trhové ceny plynu majú predovšetkým vplyv na náklady na nákup plynu na dodávku a na straty v plynárenských sieťach, pričom pri súčasných úrovniach trhových cien by regulované ceny plynu na budúci rok mohli vzrásť aj o viac ako 100 %. Tento vývoj ovplyvní aj regulované ceny plynu pre bytové kotolne a ďalších regulovaných odberateľov, ktorí majú možnosť si zvoliť dodávku plynu za regulované ceny od roku 2023.

Ceny zemného plynu ako dominantného paliva pre výrobu tepla v SR (viac ako 50 %) prirodzene ovplyvnia aj regulované ceny tepla vyrobeného a dodaného v systémoch centrálneho zásobovania tepla (CZT). Odhadovaný dopad na priemernú regulovanú cenu tepla vyrobeného zo zemného plynu v roku 2023 je v rozpätí 40 – 50 % oproti súčasnosti, avšak dopady v konkrétnej lokalite budú veľmi rôznorodé v závislosti od palivového mixu, súčasných nákupných cien palív, objemov dodaného tepla, a pod. Popri náraste trhových cien plynu úrad eviduje aj nárast cien iných palív používaných v CZT, napr. biomasy.

EU: Na obnovu oceánov

Na konferencii Náš oceán v Palau predstavila Európska únia zoznam 44 prísľubov na roky 2020 – 2022 v celkovej hodnote 1 miliardy eur. V súčasnosti tiež aktualizuje svoj program medzinárodnej správy oceánov, do ktorého chce vyčerpávajúcim spôsobom zahrnúť nedávne príležitosti, ktoré priniesla Európska zelená dohoda.

V rokoch 2021 – 2023 poputuje na výskum, vývoj a inovácie takmer 500 miliónov eur v podobe počiatočného financovania (t. j. finančných prostriedkov na zakladanie podnikov) v rámci misie programu Horizont „Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030“. Táto misia bude zameraná na oceány a vody ako celok a zohrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality a obnove prírody. Pomôže dosiahnuť ciele Európskej únie chrániť 30 % morských oblastí členských štátov, ako aj obnoviť morské ekosystémy, znížiť množstvo plastového odpadu v moriach, znížiť mieru straty živín a používania chemických pesticídov, a tak zabrániť znečisťovaniu a odstrániť ho, a pomôcť ďalej rozvíjať udržateľné a obehové modré hospodárstvo.

Európska únia oznámila ďalej príspevok 55 miliónov eur počas dvoch rokov na posilnenie monitorovania morského prostredia a zmeny klímy prostredníctvom svojho programu satelitného monitorovania Copernicus a služby WEkEO, ktorá medzinárodnej výskumnej obci prostredníctvom jednotného kontaktného miesta umožňuje prístup ku všetkým produktom opisujúcim minulosť, súčasnosť a budúcnosť zemského systému spolu s on-line nástrojmi pre vedu o životnom prostredí zaoberajúcu sa zariadeniami pre cloud computing.