SR: Imunologický prehľad

Imunologický prehľad v roku 2018 preveroval stav imunity Slovákov proti osýpkam, mumpsu a ružienke a vírusovej hepatitíde typu A, B a C. Do testovania sa zapojilo 322 praktických lekárov a v laboratóriách boli vyšetrené séra celkovo od 4.218 osôb s rovnomerne zastúpeným pohlavím a miestnou príslušnosťou vo veku od 1 - 69 rokov.

Podľa výsledkov je potreba bližšie sa zaoberať riešením problematiky v oblasti vírusovej hepatitídy typu A. Vyšetrené vzorky od účastníkov potvrdili proti VHA nízku zaočkovanosť celým spektrom vekových skupín. „Očkovanie proti VHA patrí v súčasnosti medzi odporúčané očkovanie pre deti vo veku dvoch rokov žijúce v miestach s nízkym sociálno-hygienickým štandardom, bez prístupu k pitnej vode, bez odkanalizovania odpadových vôd alebo s nízkym štandardom bývania, a to od roku 2010. Pracovná skupina pre imunologické prehľady odporúča zvážiť zavedenie odporúčaného očkovania proti VHA pre deti vo veku 2 až 5 rokov, najmä s ohľadom na súčasnú mobilitu a migráciu obyvateľstva, a teda aj na možnosť vyššieho rizika vzniku ochorenia a súčasne vysokej účinnosť používaných očkovacích látok proti VHA“, vysvetlila ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská.

Laboratórne vyšetrenie vzoriek krvi od účastníkov v prípade niektorých zaočkovaných osôb ukázalo nedostatočne vytvorenú hladinu protilátok proti osýpkam. „V prípade osýpok dôjde podľa záverov Pracovnej skupiny pre imunologické prehľady k odporúčaniu zaočkovať jednou dávkou očkovacej látky približne 500 účastníkov, ktorým sa zistili negatívne a hraničné výsledky protilátok, napriek tomu, že tieto osoby boli v minulosti očkované. V rámci analyzovaných údajov bola zistená najvyššia vnímavosť k infekcii osýpok vo vekovej skupine od 25 – 49 ročných. Pracovná skupina pre imunologické prehľady zvažuje odporučiť osobám vo vekovej skupine 25 – 49 ročných, ktoré nemajú v zdravotnej dokumentácii záznam o prekonaní ochorenia alebo záznam o očkovaní proti osýpkam dvomi dávkami vakcíny ako aj osobám, ktoré sú v riziku nákazy ochorenia osýpok (napr. zdravotnícki pracovníci), aby sa dali zaočkovať jednou dávkou očkovacej látky“, informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas.

V priebehu jedného mesiaca budú výsledky imunologického prehľadu zasielané lekárom, ktorí vykonávali odbery krvi od vybraných osôb. Lekári následne oboznámia účastníkov alebo zákonných zástupcov detí s výsledkami sérologického vyšetrenia a poskytnú im odporúčania ohľadne prípadného zaočkovania.

EU: Nové emisné limity pre osobné autá a dodávky

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili návrh na zníženie emisií CO2 z nových automobilov do roku 2030. Nová legislatíva je výsledkom dohody vyjednávačov EP a Rady (ministrov) Európskej únie (EÚ).

Doprava je jediné významné odvetvie v EÚ, v rámci ktorého emisie skleníkových plynov nezaznamenali od roku 1990 žiaden výraznejší pokles. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry sa zo všetkých druhov dopravy podieľa na emitovaní skleníkových plynov v najväčšej miere cestná doprava (72,9 % v roku 2016), ktorá je zároveň zodpovedná za 20 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Poslanci a zástupcovia ministrov členských štátov EÚ sa dohodli na znížení emisií z nových osobných automobilov do roku 2030 o 37,5 %. Európska komisia pôvodne navrhovala cieľ zníženia emisií o 30 %. Emisie oxidu uhličitého z ľahkých úžitkových vozidiel by do roku 2030 mali klesnúť o 31 %.

Výrobcom automobilov, ktorých priemerné emisie prekročia stanovené limity, bude vyrubený takzvaný poplatok za nadmerné emisie. Európska komisia do roku 2023 odporučí, či by tieto poplatky mali byť využité na financovanie spravodlivého prechodu k mobilite s nulovými emisiami a na podporu rozvoja zručností pracovníkov automobilového priemyslu. Nariadenie požaduje, aby sa emisie automobilov posudzovali počas celého ich životného cyklu s využitím metodiky EÚ. Komisia by na základe schváleného textu mala do roku 2023 posúdiť reálnosť vypracovania spoločnej metodiky hodnotenia a jednotného vykazovania údajov a prípadne predložiť v tejto veci legislatívny návrh.

Trend: Pracovné benefity v roku 2019

Stravné lístky, preplácanie nadčasov či „sick day“ ako bonus sú dnes už bežnou súčasťou firemnej kultúry. Nevyhnutnosťou sa stávajú nové formy benefitov, ktorými sa firmy snažia pritiahnuť pracovníkov a predbehnúť tak iných zamestnávateľov.

Firemné benefity: Novinkou, ktorú zavádza čím ďalej, tým väčšie množstvo korporátnych firiem, je príspevok na dopravu alebo úplné preplácanie nákladov na dochádzanie do práce. Týmto krokom dokážu získať aj zamestnancov, ktorí pochádzajú z väčšej vzdialenosti a výdavky na dopravu by mohli ukrojiť významnú časť z ich príjmov. Veľkým prínosom najmä pre zamestnancov, ktorí majú deti, je flexibilný pracovný čas, ktorý si môžu prispôsobiť presne podľa svojich potrieb.

Zdravotné benefity: K zdravotným benefitom by už tradične malo patriť očkovanie proti chrípke. V prípade darovania krvi firmy ponúkajú voľno alebo zľavu na nákup vitamínov. Obľúbený býva aj Deň zdravia, počas ktorého má každý pripravený vitamínový nápoj, čerstvú ovocnú šťavu aj možnosť absolvovať vybrané lekárske prehliadky, napríklad vyšetrenie očí, diagnostiku znamienok, vyšetrenie ciev, EKG a podobne.

Sociálne benefity: Väčšina zamestnávateľov patrí k podporovateľom tretieho piliera, ale máloktorí poskytujú napríklad príspevky na detskú rekreáciu v letných táboroch, pripravujú pracovníkom vianočné darčeky či mikulášske balíčky pre deti. Toto všetko a ešte viac je však realita v korporátnych firmách, ktoré dokážu zamestnancom ponúknuť skutočne zaujímavé benefity. Motivujú sa už aj budúci zamestnanci (študenti) rôznymi zľavami na produkty, spoločenskými aktivitami, ale aj zaujímavými workshopmi či originálnymi projektmi.

Rodinné benefity: Patrí k nim napríklad deň voľna navyše pri svadbe alebo narodení dieťaťa či vyprevádzaní prváčikov do školy, zaujímavé finančné odmeny pri pracovných či životných jubileách alebo balíček školských potrieb pre deti. Hrdosť zamestnanca na to, čo robí a pre koho to robí, je pridanou hodnotou a energiou, ktorá sa automaticky pozitívne transformuje do všetkých častí spoločnosti.

Voľnočasové benefity: Väčšina firiem dnes už ponúka možnosť team buildingu, teda spoločne stráveného času zamestnancov. Niektoré firmy však majú aj ďalšie možnosti rekreačného vyžitia vo forme každoročnej firemnej lyžovačky, predplatného do fitnescentier či vlastných rekreačných stredísk, kde si zamestnanci môžu oddýchnuť za minimálne náklady.

Iné benefity: Samozrejmosťou je dnes aj pravidelná 10- až 15-minútová masáž napríklad raz do týždňa pre zamestnancov, ktorých chrbtica sa namáha za počítačom, možnosť kariérneho rastu, odborné vzdelávanie a rôzne certifikáty hradené zamestnávateľom či jazykové kurzy v pracovnom čase.

SR: Pozemkové úpravy takmer za 45 mil. eur

Už v priebehu tohto roka odštartuje realizácia projektov pozemkových úprav v katastroch na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Podľa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pôjde o 168 katastrálnych území za 44,6 milióna eur bez DPH. Od roku 2010 ide o prvé realizovanie pozemkových úprav štátom.

Pozemkové úpravy sú jedným zo základných riešení vlastníckych práv k poľnohospodárskym a lesným pozemkom. Výsledkom bude nové usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ich evidencia v katastrálnych operátoch katastra nehnuteľností, nové nájomné vzťahy k pozemkom, ako aj realizované technické a ekologické opatrenia spoločných a verejných zariadení. Na Slovensku je v súčasnosti 8,4 miliónov vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na 1 parcelu je 11,93 a jeden vlastník v priemer vlastní 22,74 parciel. Rozdrobenosť vlastníctva pôdy a komplikácie v užívateľských vzťahov majú na Slovensku korene v dedičskom uhorskom práve a neskôr v kolektivizácii. Dôsledkom toho vznikajú nevyjasnené a nevyvážené vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi.

Územia, v ktorých budú realizované projekty pozemkových úprav museli spĺňať niekoľko kritérií. Museli mať hotové prípravné konanie, čo je podmienka zo zákona. Obce museli s pozemkovými úpravami súhlasiť a musel byť preukázaný aj záujem vlastníkov o pozemkové úpravy. Aby bolo možné projekty ukončiť počas obdobia oprávneného čerpania Programu rozvoja vidieka 2014-2020, muselo by ísť o katastrálne územia s rozlohou do 2.000 hektárov. Zoznam katastrálnych území, v ktorých budú realizované pozemkové úpravy je dostupný na webových stránkach ministerstva mpsr.sk.

EÚ: Ekologickejší a spotrebiteľom naklonenejší trh s elektrinou

Európsky parlament prijal legislatívu, ktorej cieľom je ekologickejší, konkurencieschopnejší a na riziká pripravenejší trh Európskej únie (EÚ) s elektrickou energiou. Pred jej vstupom do platnosti ju musí formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ.

Poslanci schválili štyri legislatívne texty týkajúce sa trhu EÚ s elektrickou energiou, ktoré sú poslednou súčasťou balíka opatrení s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. Nové pravidlá sú výsledkom dohody parlamentných vyjednávačov so zástupcami Rady (ministrov) EÚ. Spotrebitelia by na základe novej legislatívy mali získať garantovaný prístup k inteligentným elektromerom, dynamickej tvorbe cien a možnosti bezplatne zmeniť dodávateľa v rámci trojtýždňovej lehoty od podania žiadosti o zmenu. Od roku 2026 by sa lehota na zmenu dodávateľa mala skrátiť na 24 hodín od momentu, kedy spotrebiteľ o zmenu požiada. Členské štáty budú mať naďalej možnosť - na základe prísnych pravidiel - dočasne regulovať ceny za účelom pomoci domácnostiam, ktoré trpia energetickou chudobou alebo sú v tomto smere zraniteľné. Hlavným nástrojom boja proti energetickej chudobe by však mali byť vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia.

Jedným z hlavných cieľov nových pravidiel je dosiahnuť, aby aspoň 70% obchodnej kapacity mohlo voľne prúdiť cez hranice v rámci EÚ. Odstránenie prekážok cezhraničného obchodu s elektrickou energiou uľahčí v rámci EÚ aj obchod s energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá by na základe záväzného cieľa Únie mala do roku 2030 tvoriť aspoň 32% hrubej konečnej energetickej spotreby. Pravidlá EÚ v súčasnosti prostredníctvom takzvaných kapacitných mechanizmov umožňujú členským štátom poskytovať elektrárňam štátnu pomoc za účelom ich dočasného udržania v zálohe pre prípad výrazného nárastu dopytu po elektrickej energii. Nová legislatíva zavedie prísnejšie obmedzenia, ktoré by mali členským štátom zabrániť poskytovať štátnu pomoc najznečisťujúcejším elektrárňam využívajúcim fosílne palivá, teda aj uhoľným elektrárňam. Tieto opatrenia sa budú vzťahovať na všetky nové elektrárne, ktoré vzniknú po vstupe nariadenia do platnosti. Existujúcich elektrární sa budú týkať od roku 2025. Zmlúv o využívaní kapacít, ktoré budú uzavreté pred 31. decembrom 2019, sa nové pravidlá nedotknú.

Parlament schválil aj nariadenie týkajúce sa pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie. Nová právna úprava by mala zlepšiť ochranu občanov pred nečakanými výpadkami dodávok elektrickej energie. Vnútroštátnym orgánom vznikne povinnosť vypracovať na jej základe národné plány, ktoré sa zamerajú na riziká nedostatku elektrickej energie, a zlepšiť spoluprácu na regionálnej úrovni. Členské štáty, ktorým bude poskytnutá asistencia zo strany iných krajín EÚ, by mali niesť primerané náklady. Poslanci tiež schválili nariadenie, ktoré za účelom lepšej regulácie trhu EÚ s elektrickou energiou posilňuje právomoci Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER).