Strategické ciele:
1. Uprednostňovať investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií podporujúce zelenú a digitálnu transformáciu s cieľom podporiť obnovu Európy a zvýšiť konkurencieschopnosť: Podpora EÚ v oblasti výskumu a inovácií sa plánuje prostredníctvom rôznych programov, akými sú Horizont Európa, politika súdržnosti a Európsky nástroj obnovy. Podpora EÚ by mala dopĺňať investície členských štátov a súkromného sektora. V oznámení sa opätovne potvrdzuje cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií EÚ, podnecuje sa ďalšia spolupráca medzi členskými štátmi a zosúladenie ich vnútroštátneho úsilia. Na to sa v ňom stanovuje cieľ do roku 2030 venovať 5 % vnútroštátneho verejného financovania na spoločné programy výskumu a vývoja a európske partnerstvá.
Základným pilierom všetkých investícií v rámci Európskeho výskumného priestoru zostáva zásada excelentnosti, ktorá znamená, že najlepší výskumníci s najlepšími nápadmi môžu získať finančné prostriedky.
2. Zlepšiť prístup výskumných pracovníkov k excelentným zariadeniam a infraštruktúre v celej EÚ: Investície členských štátov do výskumu a inovácií zostávajú stále nerovnomerné, čo sa premieta do nedostatkov vo vedeckej excelentnosti a inovačných výstupoch, ktoré je potrebné preklenúť. EÚ už podporuje zaostávajúce krajiny, a to aj prostredníctvom individualizovanej podpory na mieste, a program Horizont Európa v tom bude ďalej pokračovať prostredníctvom posilnenej spolupráce so skúsenejšími partnermi s cieľom zlepšiť prístup k excelentnosti. Komisia navrhuje, aby členské štáty, ktoré v súvislosti s HDP zaostávajú za priemernými investíciami do výskumu a inovácií v EÚ, zamerali svoje úsilie na zvýšenie svojich investícií v nasledujúcich piatich rokoch o 50 %.
Na tento účel sa prostredníctvom špecializovaných programov odbornej prípravy a mobility medzi priemyslom a akademickou obcou vytvoria príležitosti mobility pre výskumných pracovníkov, aby mohli získať prístup k excelentnosti a rozšíriť svoje skúsenosti. S cieľom zohľadniť pokrok vo výskume založenom na excelentnosti by členské štáty, ktoré z hľadiska najčastejšie citovaných publikácií zaostávajú za priemerom EÚ, mali v nasledujúcich 5 rokoch znížiť rozdiel oproti priemeru EÚ aspoň o jednu tretinu.
3. Preniesť výsledky do ekonomiky s cieľom podporiť podnikateľské investície a uvádzanie výsledkov výskumu na trh, ako aj posilniť konkurencieschopnosť a vedúce postavenie EÚ v globálnom technologickom prostredí: Komisia v snahe urýchliť prenos výsledkov výskumu do reálnej ekonomiky a podporiť realizáciu novej priemyselnej stratégie bude podporovať a usmerňovať vypracúvanie spoločných technologických plánov s priemyslom, ktoré umožnia prilákať viac súkromných investícií do kľúčových medzinárodných projektov. Tým sa podporí rozvoj konkurencieschopných technológií v kľúčových strategických oblastiach a zároveň sa zabezpečí silnejšia európska prítomnosť na globálnej scéne.
Komisia zároveň v nadväznosti na podrobné monitorovanie preskúma možnosť vytvorenia rámca pre vytváranie sietí, ktorý bude vychádzať z existujúcich subjektov a kapacít, ako sú centrá excelentnosti alebo centrá digitálnych inovácií, s cieľom do roku 2022 uľahčiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov. V tomto dvojročnom rámci Komisia zaktualizuje a vypracuje hlavné zásady, ktoré zabezpečia, aby sa inovácie mohli zhodnocovať a odmeňovať, ako aj kódex postupov pre inteligentné využívanie duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť prístup k účinnej a cenovo dostupnej ochrane duševného vlastníctva.
4. Posilniť mobilitu výskumných pracovníkov a voľný tok poznatkov a technológií prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že výskum a jeho výsledky budú prínosom pre všetkých: EÚ sa zameria na zlepšenie príležitostí na kariérny rast v snahe pritiahnuť a udržať najlepších výskumných pracovníkov v Európe, ako aj motivovať výskumných pracovníkov, aby pokračovali v kariére mimo akademickej obce. Na tento účel poskytne do konca roka 2024 v spolupráci s členskými štátmi a výskumnými organizáciami súbor nástrojov na podporu kariérneho rastu výskumných pracovníkov. Tento súbor nástrojov bude pozostávať z týchto prvkov: rámec kompetencií pre výskumných pracovníkov na identifikáciu kľúčových zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; program mobility na podporu výmeny a mobility výskumných pracovníkov medzi priemyslom a akademickou obcou; cielená odborná príprava a príležitosti na profesionálny rozvoj v rámci programu Horizont Európa; ako aj portál jednotného kontaktného miesta, ktorý ľuďom uľahčí vyhľadávanie informácií i riadenie svojho vzdelávania a kariéry.
EÚ sa bude usilovať o dosiahnutie uvedených strategických cieľov v úzkej spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom 14 opatrení, ktoré sú navzájom prepojené a majú pri realizácii Európskeho výskumného priestoru zásadný význam. Komisia bude okrem toho riadiť Európske fórum pre transformáciu. Komisia takisto do prvej polovice roku 2021 navrhne, aby členské štáty prijali Pakt pre výskum a inováciu v Európe, ktorým sa posilní ich záväzok týkajúci sa spoločných politík a zásad a určia oblasti, v ktorých spoločne vypracujú prioritné opatrenia.
V rámci svojich iniciatív na podporu obnovy a budovania zelenej a digitálnej Európy okrem nového Európskeho výskumného priestoru Európska komisia prijala aj nový akčný plán digitálneho vzdelávania s cieľom prispôsobiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku, ako aj oznámenie o európskom vzdelávacom priestore, ktorý má slúžiť ako prostriedok na tvorbu pracovných miest a rastu.
