Okrem krvného tlaku a srdcovej frekvencie je saturácia kyslíkom jedným z prvých meraní, ktoré sa robia pri vyšetreniach u lekára. SpO2, tiež známe ako saturácia kyslíkom, predstavuje podiel koncentrácie kyslíka v krvi v percentuálnom vyjadrení. Srdce pumpuje za normálnych okolností do tkanív priemerného dospelého človeka približne 5.000 ml krvi za minútu a do tkanív dodáva asi 1.000 ml kyslíka za minútu. Ak je hladina kyslíka v krvi príliš nízka, tento stav sa nazýva hypoxémia a telo nemôže správne fungovať. Pri normálnych podmienkách by mala mať zdravá osoba hodnotu SpO2 medzi 90 a 100 %. Znamená to, že 90 až 100 % červených krviniek v krvi práve prepravuje kyslík. Existuje extrémne nízka šanca, že sa koncentrácia SpO2 zvýši bez prísunu kyslíka zvonku. Ak je však hladina SpO2 pod normou, kvôli riziku vzniku hypoxémie je potrebné okamžité lekárske vyšetrenie.
Existujú dva typy
hypoxémie. Akútna hypoxémia sa vyskytuje počas relatívne krátkeho časového
obdobia, zatiaľčo chronická hypoxémia trvá dlhšie. Príznaky akútnej hypoxémie
sa môžu líšiť od chronickej hypoxémie, ale bežnými sú dýchavičnosť, kašeľ,
zmätenosť, rýchly srdcový rytmus aj zmeny farby kože. Chronickú hypoxémiu je
ťažké odhaliť, pretože telo je schopné kompenzovať pokles kyslíka v krvi. Medzi
príznaky patrí pľúcna hypertenzia, pravostranné zlyhanie srdca a ďalšie.
Vyššie riziko hypoxémie
môžu mať:
• Ľudia, ktorí majú
nabitý program: Nie každý si môže vychutnať luxus rovnováhy medzi pracovným a súkromným
životom. Existuje veľa ľudí v rôznych odvetviach, ktorí sústavne pracujú.
Bez adekvátneho odpočinku môže permanentný stres spôsobiť, že mozog spotrebúva
viac kyslíka, než je jeho obsah v krvi.
• Ľudia, ktorí sa
pohybujú vo vysokohorskom prostredí: Vysoké nadmorské výšky môžu spôsobiť
nízku hladinu nasýtenia kyslíkom alebo desaturáciu krvi. Stáva sa to kvôli
nízkemu atmosférickému tlaku vo vysokých nadmorských výškach. Ak teda chodíte
na túry na miesta ako sú napríklad Machu Picchu v Peru alebo Lhasa v Tibete,
každý nádych vám poskytne menej kyslíka, než vaše telo potrebuje.
• Starší ľudia:
Starnutie srdca a pľúc vedie k nedostatočnému prísunu a príjmu kyslíka. Ľudské
telo sa pri prenose kyslíka spolieha na krv. Ak sa zníži vekom objem krvi,
zníži sa tiež koncentrácia kyslíka.
• Ľudia, ktorí
chrápu: Chrápanie môže spôsobiť krátkodobú alebo dlhodobú dýchaciu
obštrukciu, ktorá môže viesť k hypoxii, ktorá vedie k zlej kvalite spánku
a môže viesť dokonca k poškodeniu orgánov.
Najefektívnejšou a najpresnejšou metódou na meranie hladiny SpO2 je test arteriálneho krvného plynu (ABG). Koncentráciu kyslíka a oxidu uhličitého meria zo vzorky krvi. Je však náročné vykonať tento test v domácich podmienkach a môže to byť aj trochu bolestivé. Najbežnejšou metódou je použitie pulzného oxymetra. Tento merač má malú sponu, ktorú si môžete nasadiť na prst, a nepriamo tak merať kyslík v krvi absorpciou svetla pulzom človeka. Okrem týchto dvoch tradičných metód existuje aj možnosť monitorovať SpO2 pomocou svojich smart hodiniek. Najväčšou výhodou je, že používatelia si môžu test urobiť kedykoľvek a kdekoľvek. Navyše, hladina SpO2 nie je jediná vec, ktorú by ste mali pravidelne kontrolovať. Na zabezpečenie dobrého fungovania tela sú dôležité aj srdcová frekvencia a úroveň stresu.
