Hmla, dážď, skorý západ slnka ale aj oslňujúce svetlá protiidúcich áut. Tieto podmienky majú vplyv na skryté očné vady, o ktorých možno ani neviete. Nebezpečné je to obzvlášť u vodičov, ktorí môžu ohroziť nielen seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov. Kvôli nepriaznivému počasiu majú ich oči málo svetla na rozlíšenie vzdialeností, detailov či kontrastných farieb. Dioptrické slnečné okuliare s fotochromatickými sklami sú vhodnou voľbou, nakoľko sa prispôsobia svetelným podmienkam. Pri zhoršenej viditeľnosti sa preto musia zorničky rozšíriť. Tým však do oka preniká tiež väčšie množstvo lúčov, ktoré naviac prechádzajú i periférnymi okrajmi šošovky. Prejavujú sa tak tzv. okrajové vady zraku, ktoré sú inak prirodzené. Patrí sem aj nočná myopia, ktorá môže zrak zhoršiť až o pol dioptrie. „Pokiaľ má človek podozrenie, že sa s touto vadou stretáva, mal by navštíviť očného lekára alebo optometristu. Dôležité je mať správnu korekciu dioptrií v okuliaroch alebo kontaktných šošovkách. Pomôžu aj špeciálne okuliare, ktoré majú tónovacie filtre a antireflexnú úpravu. Vhodné sú pre všetkých vodičov, pretože zvyšujú kontrast pozorovaných predmetov,“ opisuje Martin Slaný. S vykurovacou sezónou v zime súvisí tier suchý vzduch v miestnostiach, ktorý môže rovnako prispieť k problémom s očami. „Pobyt vo vykurovaných priestoroch alebo presun z tepla do zimy môže spôsobiť tzv. syndróm suchého oka. Ten sa najčastejšie prejavuje pocitom suchých, podráždených a začervenaných očí, či opuchnutých viečok. Zaujímavé je tiež to, že aj keď môžu oči nadmerne slziť, ochorenie súvisí s nedostatkom slzného filmu, ktorý namiesto toho, aby oko zvlhčoval, odchádza v podobe sĺz,“ dodáva Slaný. Rýchlu úľavu preto prinesú tzv. umelé slzy, ktoré efektívne regenerujú spojivky a zabraňujú vysychaniu očí.
Zimné večery sú ako stvorené na to, aby sme sa zababušili do deky a so šálkou horúcej čokolády hltali riadky obľúbenej knihy. Problémové však býva osvetlenie. Zatiaľčo príliš ostré svetlo nie je vhodné pre večerné chvíle, pretože klame organizmus, že je ešte deň, čítanie v pološere vyžaduje väčšiu námahu zraku, aby oko mohlo vykonávať svoju funkciu. Výsledkom tak môže byť začervenanie očí alebo bolesť hlavy. Ideálne osvetlenie pri čítaní býva približne 300 lúmenov. Pre deti je lepšie zvoliť silnejšie svetlo, teda zhruba 500 lúmenov. Avšak bez ohľadu na to, či je svetlo tlmenejšie alebo jasnejšie, tým ako človek starne, najmä po 45. roku života trpí presbyopiou, teda očnou vadou, pri ktorej máme problém zaostriť na blízko. Riešením sú tzv. čítacie okuliare. „Pri výbere okuliarov sa zverte do rúk lekára či optometristu. Rozhodne neodporúčam kupovať dioptrickú pomôcku v obchodných reťazcoch, pretože tie nie sú vhodné na dlhodobé nosenie. Každé oko je odlišné a vyžaduje inú dioptriu a vycentrovanie šošovky,“ upozorňuje Martin Slaný.
Tým, že trávime viac času doma, krátime si voľné chvíľky aj na internete, sledovaním televízie či hraním počítačových hier. Displeje smart zariadení vyžarujú modré svetlo, ktoré je podobné tomu slnečnému. Vďaka nemu dochádza k vyplavovaniu hormónu serotonínu, ktorý nás udržuje aktívnymi. Narúša tým ale spánok aj celkový biorytmus človeka. „Okrem toho, že si na notebooku alebo mobilnom telefóne môžete nastaviť príjemnejšie žlté svetlo, oplatí sa investovať tiež do tzv. blue filtrov, ktoré sa jednoducho aplikujú ako povrchová úprava na okuliarové šošovky. Ďalšia možnosť sú potom úľavové kontaktné šošovky, ktoré odporúčame zákazníkom v produktívnom veku. Fungujú na princípe predĺženia zrakovej ostrosti pri striedaní pohľadu na stredné vzdialenosti a na blízko, čím, jednoducho povedané, uľavujú preostrovaniu medzi týmito dvomi vzdialenosťami,“ vysvetľuje Martin Slaný.
