Aprílovú štatistiku bankrotov vyplnili v drvivej väčšine eseročky, bolo ich 23 (takmer 96 %). Popri nich skrachovala jedna akciová spoločnosť a jeden živnostník. Desať subjektov malo od 1 do 10 zamestnancov, ďalší 3 si uvádzali interval 10 – 99 zamestnancov, pri 12 firmách nebol ich počet zistený. „Vyšší počet vyhlásených konkurzov (6) zaznamenali subjekty s predmetom podnikania vo veľkoobchode a maloobchode, oprave vozidiel a motocyklov. Zhodne po 5 firiem zbankrotovalo v priemyselnej výrobe a v sekcii administratívnych a podporných služieb. Spomedzi firiem, u ktorých začalo v apríli konkurzné konanie, vyvolal značné verejné znepokojenie krach známej slovenskej firmy VÝŤAHY ZEVA, spol. s r.o., ktorá vyrábala, montovala a servisovala výťahy vyše tri desaťročia. Mnohí ľudia sa aktuálne obávajú, že výťahy nebude mať kto opravovať. Ďalšie známe firmy, na ktoré bol vyhlásený konkurz, sú Bukóza Progres s.r.o. a BUKÓZA INVEST spol. s r.o. Ich bankrot však nebol prekvapivý, keďže patria pod krídla veľkej vranovskej celulózky BUKOCEL a.s., ktorá započala bankrot už v januári.
Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom kraji (11), nasledoval Košický kraj so 4 konkurzmi. Prešovský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 3 konkurzy, Trnavský a Trenčiansky kraj o jeden menej. V apríli t. r. bolo zároveň zastavených 8 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 35 bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Konkurzné konanie začalo 23 dlžníkom. Apríl bol zaujímavým mesiacom v štatistike reštrukturalizácií. Povolenie bolo vydané trom eseročkám. E-shopový a zásielkový gigant FC ecom, s.r.o., z Trenčianskeho kraja, dosahoval v ostatných rokoch až 80-miliónové tržby z predaja známych značiek odevov a topánok cez e-shopy Factcool a Bezvasport. V pondelok 14. apríla bolo zverejnené súdne rozhodnutie o povolení historicky prvej „verejnej preventívnej reštrukturalizácie“ pre firmu Dedoles, ktorá skončila klasickú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán na päť rokov po dvoch rokoch nedokázal plniť, preto sa Dedoles rozhodol pre reštrukturalizáciu dlhov týmto doposiaľ v praxi neodskúšaným, ale legislatívne možným spôsobom. „Zásadným rozdielom medzi klasickou a preventívnou reštrukturalizáciou je, že klasickou reštrukturalizáciou sa rieši úpadok (platobná neschopnosť alebo predlženie), ktorý už nastal. Preventívnou reštrukturalizáciou sa upravuje stav, kedy úpadok ešte nenastal, ale hrozí,“ objasňuje Ing. Jana Marková.
