Mechanizmus umožňuje Európskej komisii znovu zaviesť vízovú povinnosť pre konkrétnu krajinu, ak existujú bezpečnostné obavy – najprv dočasne, kým sa nevykoná vyšetrovanie a dialóg, a potom natrvalo, ak problémy pretrvávajú. Medzi dôvody patria hrozby pre vnútornú bezpečnosť (vrátane nárastu závažných trestných činov spáchaných štátnymi príslušníkmi dotknutej krajiny) a výrazný nárast neúspešných žiadostí o azyl, zamietnutí vstupu alebo počtu osôb, ktoré prekročili platnosť svojich víz. Reforma pridáva nové dôvody na spustenie pozastavenia, a to: hybridné hrozby (napríklad štátom podporovaná inštrumentalizácia migrantov); schémy občianstva pre investorov (alebo „zlaté pasy“) vyvolávajúce bezpečnostné obavy; nedostatočný súlad s vízovou politikou EÚ; porušovanie Charty Organizácie Spojených národov, medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo humanitárneho práva; a nedodržiavanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Doplnenia zosúlaďujú dôvody na pozastavenie s dôvodmi pre zrušenie vízovej povinnosti a ich cieľom je vytvoriť odstrašujúci účinok. Existujúce dôvody vrátane bezpečnostných obáv a nedostatočnej spolupráce pri readmisii zostanú zachované.
S cieľom odradiť vlády tretích krajín od porušovania podmienok dohôd o zrušení vízovej povinnosti pre krátkodobé pobyty zákon poskytne EÚ väčšiu flexibilitu pri pozastavení bezvízového styku pre vládnych úradníkov, ktorí môžu niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv alebo iné porušenia zo strany vlády. Vďaka reforme sa prahová hodnota pre posúdenie „podstatného“ nárastu počtu osôb zdržiavajúcich sa bez povolenia alebo ktoré sa dopustili závažných trestných činov stanoví na 30 %. Prahová hodnota pre výpočet nízkej miery uznaných žiadostí o azyl bude stanovená na 20 %. V odôvodnených prípadoch sa bude komisia môcť od týchto prahových hodnôt odchýliť.
