Mnohí zamestnanci pociťujú rastúci tlak — takmer dve tretiny uvádzajú vyššie očakávania než v predchádzajúcom roku a takmer polovica má dojem, že ich organizácia preferuje zisk pred ľuďmi. Významnej časti pracovníkov zároveň chýbajú základné piliere spokojnosti: len 44 % cíti, že ich práca má pre nich zmysel, a iba 39 % má pocit, že ich úsilie je primerane ocenené. To sú pritom faktory, ktoré môžu firmy ovplyvniť relatívne jednoducho. Zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v tzv. „zdravej zóne“, sú nielen spokojnejší, ale aj výrazne produktívnejší a lojálnejší. Majú trikrát väčšiu šancu dosahovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, cítiť sa prepojení so svojimi tímami a pozitívne prispievať k rastu organizácie. Firmy, ktoré aktívne budujú kultúru založenú na dôvere, uznaní, flexibilite a podpore moderných pracovných nástrojov, tak získavajú jasnú konkurenčnú výhodu.
Dôležitou témou je aj úloha umelej inteligencie. AI dnes používajú štyria z desiatich pracovníkov a tí, ktorí majú prístup k firemným nástrojom a školeniam, hlásia výrazne lepší vzťah k práci. Napriek tomu pretrváva rozdiel medzi bežnými zamestnancami a IT lídrami – kým iba pätina bežných pracovníkov sa cíti v oblasti AI isto, medzi IT rozhodovateľmi je to viac než polovica. Firmy, ktoré investujú do vzdelávania a dostupných AI nástrojov, majú šancu výrazne zvýšiť produktivitu aj pracovnú spokojnosť. Do popredia vstupuje aj generácia Z a mileniáli, ktorí dnes tvoria väčšinu pracovného trhu. S prirodzenou otvorenosťou k technológiám a dôrazom na flexibilitu a zmysel práce menia štandardy. Viac než polovica z nich má vedľajší projekt alebo podnikateľskú aktivitu a štyria z piatich by boli ochotní obetovať časť príjmu výmenou za väčšiu slobodu a autonómiu. Firmy, ktoré na tieto očakávania nereagujú, riskujú odchod talentov.
