Obavy týkajúce sa bezpečnosti sú výrazne prítomné vo všetkých skúmaných oblastiach, pričom na vrchole zoznamu sú: konflikty v blízkosti EÚ (72 % v EÚ), terorizmus (67 %), kybernetické útoky z krajín mimo EÚ (66 %), prírodné katastrofy zhoršené zmenou klímy (66 %) a nekontrolované migračné toky (65 %). Medzi obyvateľmi Slovenska dominovali po konfliktoch v blízkosti EÚ (65 %) skutočnosť, že sa EÚ musí spoliehať pri dodávkach energií na cudzie krajiny (55 %), prírodné katastrofy, ktoré zhoršuje zmena klímy a tiež drony z krajín mimo EÚ operujúce v EÚ (52 %). Dôvodom na obavy sú zároveň do veľkej miery aj riziká súvisiace s komunikáciou, ako dezinformácie (69 %), nenávistné prejavy on-line aj offl-ine (68 %), falošný obsah vytváraný umelou inteligenciou (68 %), nedostatočná ochrana údajov (68 %) a ohrozenia slobody prejavu (67 %). Na Slovensku v tejto oblasti dominovala polarizácia spoločnosti, ktorej sa obáva až 68 % občanov, 62 % sa obáva dezinformácií a 60 % nenávistných prejavov online a offline a nedostatočnej ochrany údajov. Až 66 % Európanov a 71 % obyvateľov Slovenska si želá, aby sa EÚ podieľala na ich ochrane, čím podčiarkuje ochrannú rolu EÚ v súčasnej politickej situácii. Občania sa tiež domnievajú, že zásadný význam má jednota: 89 % respondentov z celej EÚ a 92 % zo Slovenska uviedlo, že členské štáty by mali byť jednotnejšie. A 73 % Európanov a 68 % občanov SR súhlasí s tým, že EÚ potrebuje na riešenie súčasných globálnych výziev viac prostriedkov. Podľa občanov by sa mala únia v záujme posilnenia svojej pozície vo svete zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (40 %), konkurencieschopnosť, ekonomiku a priemysel (32 %) a energetickú nezávislosť (29 %). Obyvatelia Slovenska ako hlavné priority EÚ na posilnenie jej pozície vo svete uvádzajú energetickú nezávislosť (40 %), konkurencieschopnosť a potravinovú bezpečnosť (37 %).
Životnú úroveň občanov naďalej ovplyvňujú vysoké ceny. V jednotlivých krajinách sú inflácia, rastúce ceny a životné náklady (41 % v EÚ a až 61 % v SR) opäť hlavnými prioritami, ktorými by sa mal podľa Európanov Európsky parlament zaoberať. Tesne za nimi nasledujú hospodárstvo a vytváranie pracovných miest - 35 % v EÚ, čo predstavuje zvýšenie o päť percentuálnych bodov oproti máju 2025 a 41 % v SR. Zatiaľčo väčšina respondentov očakáva, že ich životná úroveň zostane počas nasledujúcich piatich rokov stabilná, značná časť z nich (28 %) očakáva pokles, a to najmä v krajinách, v ktorých je akútne pociťovaná ekonomická neistota. Pokles životnej úrovne najviac očakávajú občania Francúzska (45 %), Belgicka a Slovenska (40 %). Na európskej úrovni občania očakávajú, že EÚ sa zameria na posilnenie svojej pozície vo svete, najmä zameraním sa na obranu a bezpečnosť (40 %, čo v porovnaní s posledným prieskumom predstavuje nárast o 3 percentuálne body). Občania zároveň znovu potvrdili dôležitosť základných hodnôt, na ktorých bola EÚ založená. Hodnotou, ktorú by mal podľa nich Európsky parlament chrániť najviac, je mier (52 %), čo len odzrkadľuje súčasnú geopolitickú situáciu. Naďalej tiež očakávajú, že chrániť bude aj demokraciu (35 %), slobodu prejavu (23 %), ľudské práva (22 %) a právny štát (21 %).
Postoje k EÚ a jej inštitúciám zostávajú pozitívne aj napriek miernemu poklesu od mája 2025. Relatívna väčšina občanov vníma EÚ pozitívne (49 %, pokles o 3 percentuálne body) oproti 17 %, ktorí ju vnímajú negatívne. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 51 % respondentov a negatívne 19 % respondentov. Európsky parlament vníma pozitívne 38 % (pokles o 3 percentuálne body) v porovnaní s negatívnym vnímaním na úrovni 20 %. Výrazná a rastúca väčšina občanov si myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec (62 % v EÚ), čo je dvojbodový nárast od februára/marca 2024, keď im táto otázka bola položená naposledy. Na Slovensku tento názor zdieľa 60 % opýtaných. Zo sociálno-demografického hľadiska patria medzi najhorlivejších podporovateľov EÚ mladí ľudia, ktorí majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mala Únia zohrávať. Pravdepodobnosť pozitívneho postoja k EÚ a Európskemu parlamentu je u mladých občanov vo veku 15 – 30 rokov vyššia než u tých starších: 58 % má k EÚ pozitívny vzťah (v porovnaní so 49 % – 43 % v prípade starších vekových skupín) a 68 % si želá, aby Európsky parlament zohrával výraznejšiu úlohu (v porovnaní s 58 % – 54 % u starších skupín občanov). Mladší Európania tiež veľmi jasne podporujú väčšiu jednotu medzi členskými štátmi v súčasnej situácii (90 %), viac prostriedkov pre EÚ (78 %) a silnejší hlas EÚ na medzinárodnej scéne (87 %).
Jesenný prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu 2025 vykonala prieskumná agentúra Verian od 6. do 30. novembra 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum bol realizovaný osobnými rozhovormi, pričom v niektorých členských štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Malta a Švédsko) bola použitá aj forma videorozhovorov (CAVI). Spolu sa ich uskutočnilo 26 453. Výsledky pre celú EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.
