štvrtok 2. mája 2019

EU: Prehľad justície

Európska komisia zverejnila porovnávací prehľad Európskej únie (EÚ) v oblasti justície za rok 2019, ktorý poskytuje komparatívny prehľad nezávislosti, kvality a efektívnosti justičných systémov v členských štátoch EÚ. Výsledky sú rôzne a ukazujú relatívne zlepšenie, pokiaľ ide o efektivitu justičných systémov a kvalitu súdnictva. Prehľad zároveň poukazuje na čoraz väčšie problémy, pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva.

Vĕra Jourová, európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2019 prichádza v čase, keď na niektorých miestach v Európe narastajú problémy s dodržiavaním zásady právneho štátu. Teší ma, že mnohé krajiny pokračujú v zlepšovaní svojho súdnictva, no v iných, žiaľ, dochádza k zvráteniu tohto pozitívneho trendu. V EÚ je ešte stále priveľa občanov, ktorí nevnímajú justičné systémy svojich krajín ako nezávislé a ktorí čakajú na spravodlivosť príliš dlho.“

V siedmom vydaní porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície sa ďalej rozvíjajú rôzne ukazovatele a prehlbuje sa zameranie na nezávislosť súdnictva ako kľúčového prvku na dodržiavanie zásad právneho štátu v členských štátoch. Jedným z nových prvkov je prehľad disciplinárnych režimov pre sudcov v rámci vnútroštátnych justičných systémov a prehľad záruk, ktoré majú zabrániť politickej kontrole súdnych rozhodnutí. Porovnávací prehľad sa venuje aj riadiacim právomociam vo vzťahu k prokurátorom vo vnútroštátnych justičných systémoch vrátane ich vymenúvania a odvolávania, ktoré sa považujú za kľúčové ukazovatele nezávislosti prokuratúry.

V tohtoročnom vydaní sa dospelo k týmto hlavným zisteniam:
- Niekoľko pozitívnych trendov v oblasti efektívnosti justičných systémov: porovnávací prehľad svedčí o tom, že vo väčšine členských štátov, ktoré sa v kontexte európskeho semestra identifikovali ako štáty, ktoré čelia osobitným problémom, možno za obdobie ôsmich rokov (2010 – 2017) pozorovať pozitívny vývoj. Od roku 2010 sa v takmer všetkých týchto členských štátoch dĺžka súdnych konaní v prvej inštancii skrátila alebo ostala na rovnakej úrovni. Súdne konania v prvej inštancii v súvislosti s trestnými činmi prania špinavých peňazí trvajú v priemere až rok. V niektorých členských štátoch, ktoré v tejto oblasti čelia problémom, však trvá toto konanie dva alebo viac rokov.
- Pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva, problémy narastajú: podľa dnes uverejneného prieskumu Eurobarometra sa v porovnaní s rokom 2016 zlepšilo vnímanie nezávislosti súdnictva v približne dvoch tretinách členských štátov. V porovnaní s minulým rokom však verejnosť vníma nezávislosť súdnictva horšie v približne troch pätinách všetkých členských štátov [1]. Hlavným dôvodom, prečo ľudia nepovažujú súdy a sudcov za dostatočne nezávislých, je možné zasahovanie alebo tlak zo strany politikov. Pokiaľ ide o vnútroštátne prokuratúry, porovnávací prehľad EÚ ukazuje, že v niektorých členských štátoch existuje tendencia koncentrovať riadiace právomoci, ako je právomoc hodnotiť, povýšiť či preložiť prokurátora, v jedinom orgáne.
- Kvalita súdnictva: celkové výdavky verejnej správy na súdy boli v roku 2017 v celej EÚ naďalej stabilné. Na zlepšenie kvality rozsudkov poskytuje väčšina súdov (na základe údajov európskych justičných sietí) sudcom špecifickú odbornú prípravu zameranú na štruktúru a štýl odôvodňovania a koncipovania rozsudkov. V niektorých členských štátoch môžu účastníci konania požiadať o objasnenie súdnych rozhodnutí. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa zlepšil online prístup k rozsudkom súdov, najmä pokiaľ ide o zverejňovanie rozsudkov najvyššej inštancie: 19 členských štátov v súčasnosti zverejňuje všetky rozsudky v civilných/obchodných a správnych konaniach.

Zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu za rok 2019 boli zohľadnené pri hodnotení jednotlivých krajín v rámci európskeho semestra 2019 a pomôžu pri príprave návrhov špecifických odporúčaní Európskej komisie pre jednotlivé krajiny za rok 2019. O týchto politických odporúčaniach diskutujú zástupcovia členských štátov v Rade. Lídri EÚ ich schvaľujú v júni a Rada ich následne prijíma v júli. Vlády členských štátov potom tieto odporúčania zapracúvajú do svojich reformných plánov a národných rozpočtov na nasledujúci rok.