Priemerné nominálne zárobky na Slovensku na začiatku roka mierne zrýchlili tempo medziročného rastu. Reálny rast miezd počas 1. štvrťroka bol všakv vplyvom inflácie najpomalší od konca roka 2023. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 1. štvrťroku 2025 dosiahla 1 518 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,9 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka si zamestnanci v hrubom prilepšili v priemere o 71 eur. Tempo rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku mierne zrýchlilo, no rastúca inflácia na začiatku roka spomalila reálny rast platov len na úroveň 1 %. Išlo o najpomalší rast reálnych miezd od posledného štvrťroka 2023. Priemerná mzda po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku 2024 vzrástla o 1,6 %.
Počet pracujúcich na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 medziročne prekročil 2 milióny 604-tisíc osôb. Zamestnanosť zostala na úrovni vlaňajšieho úvodu roka, počet pracujúcich sa zvýšil len nepatrne o 0,1 %. Dáta po sezónnom očistení potvrdili rovnaký medzikvartálny (oproti 4. štvrťroku) rast zamestnanosti o nepatrných 0,1 % na vyše 2 milióny 625-tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,9 %. Celkový stav zamestnanosti zostal nezmenený najmä vďaka medziročnému prírastku počtu pracovníkov v službách o 19-tisíc pracujúcich (+1,2 %), ktorý kompenzoval pretrvávajúci aktuálny 15-tisícový pokles vo výrobných odvetviach (-1,6 %). V službách pôsobila väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich v krajine, teda 1,6 mil. pracovníkov. Vo výrobných odvetviach pracovalo na 964-tisíc pracujúcich a zamestnanosť v nich klesala už tretí kvartál po sebe. Najvýraznejší prírastok pracujúcich o vyše 20-tisíc osôb (+6,4 %) zaznamenal obchod. S 336-tisíc pracovníkmi bol naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150-tisíc pracujúcimi medziročný prírastok evidovala aj doprava a skladovanie o takmer 11-tisíc osôb (+6,6 %). Naopak, pokles zamestnanosti zaznamenalo zdravotníctvo a sociálna pomoc ako aj vzdelávanie, v súhrne v nich ubudlo o viac ako 12-tisíc osôb. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve aj poľnohospodárstve, v priemysle zostal nezmenený. V priemysle pracovalo viac ako 644-tisíc osôb, naďalej to bolo najväčšie zamestnávateľské odvetvie v ekonomike. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.
Podľa vekového zloženia absolútny počet pracujúcich sa navýšil najmä v skupine 50 až 54 ročných, kde pribudlo 18-tisíc osôb. Nižšie prírastky boli aj v skupine najstarších pracovníkov (nad 60 rokov) alebo naopak najmladších na trhu práce vo veku 15 až 24 rokov. K zníženiu počtu pracujúcich došlo v skupine mladšieho produktívneho veku od 25 do 34 rokov (- 24-tisíc osôb), prípadne v preddôchodkovom veku 55 až 59 ročných (- 7-tisíc). Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 1. štvrťroku 2025 medziročne mierne vyšší v 7 z 8 krajov SR. Jediný kraj s úbytkom pracovnej sily bol Nitriansky kraj, a to o 9,3 tisíca osôb. Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,2 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už piaty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, mierne cez 72 %.
Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2025 takmer 120-tisíc pracujúcich. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 30-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj (o viac ako 7-tisíc pracujúcich).
