piatok 30. júla 2021

UEFA EURO 2020: Využívanie internetu

Štatistiky využitia internetu v súvislosti s nedávnym turnajom UEFA EURO 2020 potvrdili významné rozdiely v záujme o internetové servery vo víťaznom Taliansku a porazenom Anglicku. Fanúšikovia po prehre vo zvýšenej miere strácajú záujem o športové správy a sponzorské kampane.

Podľa dát z Cloudflare Radar z obdobia počas vyraďovacích bojov bol v Anglicku najväčší záujem o spravodajské športové servery po osemfinálovom víťazstve nad Nemeckom, kedy dosiahol 2,29-násobku zvyčajnej prevádzky. Po prehre s Taliansko vo finále bol síce ešte 1,84-krát vyšší, ale s Talianskom sa to nedalo porovnať. Záujem fanúšikov v Taliansku stúpal počas play-off postupne a po finále dosiahol 3,27-násobku zvyčajného priemeru. Ešte markantnejší rozdiel bol v záujme o webové stránky sponzorov oboch národných tímov. Zatiaľčo po prehre bola prevádzka na stránkach anglických sponzorov v priemere dokonca nižšia než v celom sledovanom období, talianski sponzori si mohli mädliť ruky: 1,89-násobok zvyčajnej prevádzky po finále bol zďaleka najvyšší počas celého play-off. Dáta Cloudflare tak potvrdzujú, že z pohľadu sponzorov je stávka na víťaza pre úspech ich marketingových kampaní úplne zásadná.

Cloudflare Radar je služba, ktorá využíva informácie z globálnej siete datacentier firmy Cloudflare na zisťovanie tém a trendov internetovej prevádzky s hlavným cieľom poskytnúť prehľady na dosiahnutie vyššej bezpečnosti a výkonnosti internetovej prevádzky. Na to slúžia komponenty Radar Internet Insights, Radar Domain Insights a Radar IP Insights, ktoré poskytujú nielen informácie o internetových hrozbách a útokoch, ale napríklad aj informácie o využívaní nových technológií či globálnych témach, ako COVID-19 či EURO 2020.

Trend: Udržateľné nákupy

Na nadmerný konzum opäť upozornil tohtoročný Deň vyčerpania prírodných zdrojov (Earth Overshoot Day, svetový 29. júla a slovenský 31. mája 2021). Pre náš životný štýl a nároky by sme aktuálne potrebovali 1,7 planéty - tú však máme len jednu a ak chceme zaistiť jej budúcnosť,  musíme všetci prispieť k zmene. Aj spôsobom, akým produkujeme, distribuujeme a konzumujeme potraviny.

Potraviny sa stávajú najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov a ich produkcia je do veľkej miery zodpovedná za stratu biodiverzity a biotopov. Až 40 % všetkého vyprodukovaného jedla končí ako odpad! Podľa spoločnej štúdie Tesca a WWF „Driven to Waste“ potraviny, ktoré sa nikdy nedostanú na stôl spotrebiteľov, sú zodpovedné až za 10 % globálneho objemu emisií skleníkových plynov. To je takmer dvojnásobok ročných emisií vyprodukovaných autami v USA a Európe. Až 1,2 miliardy ton potravín ročne končí ako odpad priamo na farmách v porovnaní s 931 miliónmi ton, ktoré takto končia v maloobchode a u spotrebiteľov. Správa upozorňuje na to, že potravinový odpad je zodpovedný nielen za emisie, ale aj za spotrebu vody v objeme 304 miliónov olympijských bazénov a na jeho produkciu potrebujeme pôdu s rozsahom väčším ako celý Indický polostrov. V strednej a východnej Európe je až 61,5 % prirodzených biotopov ovplyvnených poľnohospodárstvom.

Earth Overshoot Day sa tento rok vrátil na hodnoty spred dvoch rokov (26. júla 2019) po minuloročnom posune, pod ktorý sa podpísali opatrenia prijaté v boji s pandémiou – obmedzenie výroby, dopravy, ale aj ťažby v lesoch a pralesoch (22. augusta 2020).

Upozorňujeme: Nebezpečný silikónový riad

Úrad verejného zdravotníctva SR obdržal cez Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá (RASFF) upozornenie na migráciu prchavých organických látok zo silikónového pohára a silikónového taniera z Číny. Nebezpečné výrobky sú určené pre batoľatá.

Silikónový pohár SILICONE SNACK CUP značky mushie (čiarový kód: 0810052461441; Art. 2340124) a silikónový prísavný tanier SILICONE SUCTION PLATE rovnakej značky mushie (čiarový kód: 0810052460536; Art. 2320031) sú od čínskeho výrobcu: Shenzhen Kean Silicone product Co. Ltd., Kean Industrial Park 61, Cazi North Road, Shenzhen, 518111, Čína, ale dovezené boli do Dánska.

Keďže tieto výrobky boli distribuované aj na Slovensko a prípadne aj do iných krajín, spotrebiteľov upozorňujeme, aby ich nekupovali a už zakúpené nepoužívali. 

Aktuálne: Nedostatok surovín, rast inflácie

Globálna ekonomika bojuje s nedostatkom viacerých surovín a materiálov. V prvom rade ide o nedostatok čipov, ktorý spôsobuje odstávky výroby hlavne v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Podľa odhadov budú chýbajúce čipy trápiť automobilky minimálne do konca tohto roka. Ďalším veľkým problémom pre priemysel je nedostatok plastového granulátu, ktorý sa využíva vo väčšine odvetví vrátane automobiliek. Trh hlási aj problémy s nedostatkom plechov, kovov, dreva, skla a aj stavebných materiálov.

Materiálová kríza je spôsobná hlavne zabrzdením výroby počas krízy a pomalším rozbiehaním výroby po pandémii. Mnohí svetoví producenti napríklad chemických produktov či plastov čelili počas krízy problémom s výrobou kvôli karanténnym opatreniam a nedostatku zamestnancov schopných nastúpiť do práce. To sa aktuálne odzrkadľuje aj na nízkych skladových zásobach u výrobcov, v dôsledku čoho nestíhajú uspokojovať dopyt. Slabá ponuka a rastúci dopyt tlačia na rast cien týchto produktov a materiálov. Zvyšovanie cien výrobných vstupov a stavebných materiálov signalizujú aj dáta Štatistického úradu SR. Podľa indexu cien vo výrobnej sfére (PPI inflácia) sa ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh v júni medziročne zvýšili o 3,6 % (v máji dosiahli podobný rast o 3,5 %). Ešte začiatkom roka boli ale priemyselné ceny nižšie ako vlani. Medzimesačne, v porovnaní s májom t. r., sa v júni priemyselné ceny zvýšili o 0,2 %. V rámci priemyselnej výroby výrazným medziročným tempom rastú hlavne ceny rafinovaných ropných produktov (cca o 50 %) a chemických výrobkov (o cca 30 %). Dvojciferný medziročný rast ale zaznamenali aj drevené a papierové výrobky (o 13 %) a kovy a kovové výrobky (o 11 %). Výrazne drahšie ako vlani sú aj stabené materiály, a to o 9 %. Práve drahšie stavebné materiály spôsobujú, že opravy a rekonštrukcie bytov či domov nás vychádzajú o dosť drahšie. A samozrejme sa takto zvyšujú aj náklady na výstavbu novostavieb, čo bude postupne tlačiť nahor aj ceny nehnuteľností na realitnom trhu.

Rastúce ceny priemyselných výrobcov tlačia nahor aj konečné ceny pre spotrebiteľov, čo spôsobuje aj citeľné zvyšovanie spotrebiteľskej inflácie. Júnová CPI inflácia dosiahla vysoký rast o 2,9 %, čo je najvyššia úroveň od februára 2020, teda ešte z obdobia pred pandémiou. Pod rast inflácie sa v súlade s našimi očakávaniami výrazne podpísali potraviny. Okrem nich ale k vyššej inflácii prispievala aj drahšia ropa, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov a rastúce ceny priemyselných výrobkov a stavebných materiálov. Akú infláciu ďalej očakávame? Podľa analytičky Jany Glasovej rast cien priemyselných výrobcov bude citeľný aj v nasledujúcich mesiacoch, pod čo sa bude podpisovať hlavne nedostatok viacerých surovín a materiálov na globálnom trhu. Zvyšovať sa bude aj spotrebiteľská inflácia. Za celý tento rok sa očakáva na úrovni okolo 2 %, prípadne môže byť aj mierne vyššia.


štvrtok 29. júla 2021

Novinka: Virtuálne zrkadlo ModiFace Facebook

Rozšírená realita (AR) a umelá inteligencia (AI) nám umožnia vyskúšať si počas on-line nakupovania na Instagrame už aj dekoratívnu kozmetiku. Zákazníci si môžu prezrieť instagramový profil vybranej značky, zvoliť určitý produkt a pred nákupom ho vyskúšať pomocou virtuálneho zrkadla.

Medzi prvé značky spoločnosti L'Oréal, ktoré umožnia použitie virtuálneho zrkadla na výber rúžov ​​pri nakupovaní na Instagrame, patria NYX Professional Makeup, Urban Decay, Maybelline New York a Lancôme. Postupne sa bude zapájať čoraz viac značiek s ďalšími druhmi dekoratívnej kozmetiky.

Technologická novinka na nakupovanie s personalizovaným skúšaním v on-line prostredí na platforme spoločnosti Facebook Spark AR bude kombinovaná s aplikáciou ModiFace. „Spoločnosť ModiFace sa posledných desať rokov sústreďuje na využívanie najmodernejších technológií na báze rozšírenej reality a s ich pomocou vyvinula realistický a presný zážitok pri virtuálnom skúšaní dekoratívnej kozmetiky. V čase, kedy je pre spotrebiteľa možnosť nakupovania prostredníctvom sociálnych sietí stále významnejšie, pomôže tento nový krok v rámci našej spolupráce s Facebookom na to, aby bolo nakupovanie kozmetických prípravkov na Instagrame pohodlnejšie, ľahké a zábavné",  dodal Parham Aarabi.





EU: Bezpečné cestovanie

Európsky parlament pripomína odporúčania pre bezpečné cestovanie v čase pandémie. Všetci cestujúci musia v prvom rade rešpektovať požiadavky krajiny, ktorú chcú navštíviť. Aj Európska komisia rozbehla viaceré iniciatívy, ktoré majú ľuďom pomôcť cestovať po celej Európe bezpečnejšie.

Ide napr. o platformu Re-open EU, kde nájdete najnovšie informácie o bezpečnostných opatreniach a podmienkach vstupu do konkrétnej krajiny, digitálny COVID prekaz, ktorý slúži ako potvrdenie, že jeho nositeľ bol zaočkovaný, testovaný s negatívnym výsledkom alebo ochorenie už prekonal či aplikácie na sledovanie pohybu a kontaktov.

Odporúčania Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva:
  • Necestuje, ak trpíte príznakmi, ako je kašeľ, horúčka, dýchavičnosť, strata chuti alebo čuchu.
  • Pred check-inom vyplňte vyhlásenie o vašom zdravotnom stave a podľa možnosti uskutočnite check-in on-line.
  • Zaobstarajte si na cestu dostatok rúšok, aby ste ich mohli meniť každé štyri hodiny.
  • Príďte na letisko v dostatočnom predstihu, aby ste mali čas na dodatočné kontroly, majte vždy pripravené potrebné dokumenty.
  • Noste rúško, pravidelne si umývajte ruky a dodržiavajte odstup od ostatných.
  • Kašlite a kýchajte do vreckovky alebo do lakťa.
  • Neprechádzajte sa po lietadle, obmedzte váš pohyb na minimum.
Európsky parlament už od marca 2020 trvá na koordinovanom postupe Európskej únie na prekonanie krízy v odvetví cestovného ruchu. V marci 2021 vyzvali k vyboreniu novej stratégie pre cestovný ruch, aby bolo cestovanie čistejšie, bezpečnejšie a ekologickejšie a aby sa cestovný ruch mohol po pandémii znovu postaviť na nohy.

SR: Mŕtvych Slovákov je menej

V júni zomrelo na Slovensku 4.251 osôb, najmenej za posledných dvanásť mesiacov. Celkový počet úmrtí prevyšoval podľa Štatistického úradu SR zhruba o 5 % priemer júnových hodnôt v predchádzajúcich piatich rokoch. Ide zároveň o najnižšiu nadúmrtnosť za ostatných deväť mesiacov. 

Počty úmrtí aj celková nadúmrtnosť sa od začiatku tohto roku plynule znižujú. „Nadúmrtnosť je najnižšia od septembra minulého roka, ešte minulý mesiac bola na úrovni 9 % a pred dvoma mesiacmi v apríli na 28 %. Najvyššie hodnoty sme v SR zaznamenali v januári, keď pri rekordných 9,1 tisíca úmrtiach dosiahla skoro 77 %“, uviedla Zuzana Podmanická. Počas júna tohto roka bola nadúmrtnosť v šiestich z ôsmich slovenských krajov, pričom v jednotlivých regiónoch dosahovala 5 až 10 %. Najhoršia situácia bola v Banskobystrickom kraji, nasledovali Košický a Trnavský kraj. V dvoch krajoch – Bratislavskom a Žilinskom – bol počet úmrtí mierne nižší než priemer predošlých piatich rokov. Oproti májovým hodnotám sa situácia v miere nadúmrtnosti zhoršila v Banskobystrickom, Trnavskom a Nitrianskom kraji, najviac v Banskobystrickom o 8 percentuálnych bodov (v máji bola nadúmrtnosť vyše 1 %). Naopak, v porovnaní s májom bolo najvýraznejšie zlepšenie situácie v Žilinskom kraji (pokles o 15 percentuálnych bodov) a v Prešovskom kraji (pokles o 14 p. b.).

V seniorskej kategórii nad 65 rokov zostali aj júnové hodnoty vyššie ako je priemer predchádzajúcich rokov, zomrelo takmer 3,3 tisíca osôb, čo je o 8 % viac ako päťročný priemer. Štatistiky o úmrtiach už niekoľko mesiacov najviac ovplyvňuje podskupina mladších seniorov (od 65 do 74 rokov), v júni predstavovala ich nadúmrtnosť takmer 18 %. Oproti máju nadúmrtnosť mladších seniorov klesla o 5 percentuálnych bodov, ale napríklad v porovnaní s tohtoročným januárom až o 90 bodov. V podskupine starších seniorov nad 75 rokov prevyšoval počet zomretých päťročný priemer len o necelé 4 %. Na následky infekcie COVID-19 zomrelo v júni už len 76 osôb, čo predstavuje necelé dve percentá zo všetkých zomretých. Koronavírus (takmer tri štvrtiny jeho obetí boli seniori nad 65 rokov) sa tak posunul na ôsmu priečku zo všetkých príčin úmrtí. Svedčí to o tom, že druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 už v júni výrazne ustúpila. Ešte počas prvých troch mesiacov tohto roka bol korovanírus najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku, v apríli klesol na druhé miesto a v máji ešte o jednu priečku nižšie. Kým v januári až v marci spôsobil COVID-19 na Slovensku úmrtie 37 až 40 ľudí zo sto, v júni to boli už len 2 osoby zo sto. Na regionálnej úrovni mal koronavírus najväčší podiel na príčinách úmrtí v Prešovskom kraji (4 %) a v Žilinskom kraji (3 %). Menej ako jednopercentný podiel na úmrtiach dosiahol v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji.

Najčastejšími príčinami úmrtí v šiestom mesiaci tohto roka boli choroby obehového systému 47 % úmrtí (2 tisíc osôb) a nádory 25 % (1,1 tis. osôb). Tieto dve skupiny ochorení patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Kým na kardiovaskulárne choroby zomrelo v júni oproti priemeru predošlých piatich rokov o 4 % viac osôb, v prípade nádorov stále zomieralo menej ľudí, ale hodnoty sa priblížili k predošlým rokom. Súčasne platí, že pri týchto dvoch príčinách bola najhoršia situácia vo vekovej štruktúre mladších seniorov, kde nadúmrtnosť výraznejšie prevýšila hodnoty predošlých rokov. Prvú päťku najčastejších príčin dopĺňali v júni úmrtia na choroby dýchacej sústavy (podiel 8 % z úmrtí), tráviacej sústavy (6 %) a vonkajšie príčiny úmrtí (5 %). Príčiny úmrtí sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH).


Práca: Riziká osobných zariadení

S rozvojom práce na diaľku sa zvyšujú aj riziká častejšej práce s osobnými, BYOD (Bring Your Own Device) zariadeniami. Poskytovatelia služieb MSP preto potrebujú komplexné nástroje typu N-able RMM obsahujúce funkcie na ochranu pred hrozbami využívania osobných zariadení na prácu.

Podľa prieskumu spoločnosti Dell je 61 % mladých pracovníkov (generácie Y) presvedčených, že ich osobné nástroje sú lepšie než tie pracovné, navyše 60 % všetkých pracovníkov používa na prácu svoj inteligentný telefón. Vystavujú sa tak týmto možným hrozbám:
1. Krádež dát – používatelia sú pri osobných aktivitách menej opatrní, čo môže zapríčiniť neoprávnený prístup k firemným dátam.
2. Malvér – pri sťahovaní používatelia nerozlišujú medzi osobnými (napr. hry) či firemnými súbormi, čo môže viesť k napadnutiu firemnej siete.
3. Právne problémy – kybernetický útok môže priniesť právne dôsledky a stratu reputácie nielen pre koncového zákazníka, ale tiež pre MSP poskytovateľov.
4. Stratené či ukradnuté zariadenie – nie je výnimkou, že používatelia v poznámkach na svojich osobných zariadeniach uchovávajú heslá do firemných systémov.
5. Nedostatočná správa zariadení – podobne riziková situácia nastáva, keď pracovník odíde do inej firmy a zostanú mu prístupy do systémov predchádzajúceho zamestnávateľa.
6. Chýbajúce školenia – ak používateľ nemá povedomie o firemnej bezpečnostnej politike, nemôže na prácu správne používať ani vlastné mobilné zariadenie.
7. Tieňové IT – veľa používateľov využíva verejné cloudové služby (Google, Dropbox) mimo chránenej firemnej IT infraštruktúry a vystavujú tým firemné siete hrozbám.

Kľúčové funkcie MSP riešení na elimináciu týchto rizík sú schopnosť zamknúť mobilné zariadenie na diaľku, vymazať jeho obsah a zmazať heslá z centrálnej konzoly riešení na vzdialenú správu. Riešenie N- able RMM vďaka kombinácii správy osobných zariadení, cloudového antivírusu, ochrany koncových bodov a vzdialeného prístupu umožňuje správu kompletného portfólia mobilných zariadení vrátane automatizovanej údržby.


streda 28. júla 2021

Olympiáda Tokio 2020: Podvody on-line

Letné olympijské hry 2020 v Tokiu prebiehajú bez divákov, čím sa znižujú fyzické riziká nielen z hľadiska zdravia, ale aj z pohľadu kybernetickej bezpečnosti (napríklad krádež dát, kedy útočník zneužíva zraniteľnosti verejnej Wi-Fi siete na štadióne). Športoví nadšenci by však nemali zabúdať na to, že kybernetickí zločinci sa budú usilovať využiť nadšenie fanúšikov sledujúcich olympijské hry, a to viacerými podvodnými schémami v on-line prostredí.

Odborníci spoločnosti Kaspersky analyzovali phishingové weby súvisiace s olympijskou tematikou, aby získali lepší prehľad o tom, ako sa podvodníci snažia speňažiť záujem divákov. Objavili falošné stránky, ktoré ponúkajú streamovanie rôznych olympijských podujatí, predaj lístkov na súťaže, ktoré sa konajú bez divákov, či rôzne darčeky a dokonca objavili aj ponuku na prvú falošnú virtuálnu menu olympijských hier - fond podpory pre olympijských športovcov, samozrejme falošný. Ak si používateľ zakúpi token, podvodníci ponúknu finančnú podporu talentovaným športovcom z celého sveta, ktorí to potrebujú.

Nie je prekvapením, že s presunom väčšiny divákov zo štadiónov do on-line priestoru vznikli rôzne phishingové stránky ponúkajúce streamovanie podujatí z olympijských hier. Niektoré z nich pred sprístupnením streamu požiadajú ľudí, aby sa zaregistrovali. Zvyčajne v prípade takýchto phishingových stránok býva používateľ po zadaní prihlasovacích údajov presmerovaný na stránku, ktorá distribuuje rôzne škodlivé súbory. Okrem toho, že sa im prostredníctvom týchto súborov nainštaloval na ich zariadenie malvér, používatelia taktiež poskytli svoje osobné informácie nedôveryhodným zdrojom. Následne môžu podvodníci vďaka tomu začať používať tieto údaje na pochybné účely alebo ich predať na darkwebe. Prekvapením už ale je, že hoci sa tento rok konajú všetky podujatia bez divákov, podvodníci sa nevyhýbajú osvedčeným podvodným pokusom ako predaj lístkov na off-line podujatia, ktoré sú z nejakého dôvodu stále efektívne. Objavili sa tiež stránky ponúkajúce vrátenie peňazí za už zakúpené lístky. Pri analýze identifikovaných podvodných stránok našli experti aj príklady phishingových stránok maskovaných ako oficiálne olympijské stránky - napríklad ďalší oficiálny web Letných olympijských hier 2020 v Tokiu alebo napodobnenie webu Medzinárodný olympijský výbor. Ďalšia stránka zase zhromažďovala prihlasovacie údaje používateľov využívajúce MS Services. Veľké verejné podujatia sa nezaobídu bez podvodníkov napodobňujúcich mimoriadne štedré darčeky. Experti identifikovali aj phishingové stránky, ktoré ponúkajú ako výhru televízor, ideálny na sledovanie olympijských hier. Ide o celkom populárnu podvodnú schému, kedy sa zvyčajne každý používateľ stáva šťastným výhercom; stačí len zaplatiť poplatok za doručenie. Netreba dodávať, že televízia sa k oklamanému používateľovi nikdy nedostane.

Na ochranu pred phishingom súvisiacim s olympiádou odborníci spoločnosti Kaspersky odporúčajú:
  • Skontrolovať link predtým než naň kliknete. Podržaním kurzora myši na URL adrese zobrazíte jej ukážku, následne sa zamerajte na to, či neobsahuje pravopisné chyby alebo iné nezrovnalosti.
  • Skontrolovať pravosť webových stránok predtým než na nej zadáte vaše osobné údaje. Olympijské hry sledujte len cez oficiálne webové stránky. Dôkladne skontrolujte formáty URL adries a pravopis názvov spoločností.
  • Používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ako napríklad Kaspersky Security Cloud, ktoré identifikuje škodlivé prílohy a blokuje phishingové stránky.

EU: 122 miliónov eur na dekarbonizáciu hospodárstva

Po prvýkrát od vytvorenia inovačného fondu Európska únia investuje 118 miliónov eur do 32 malých inovatívnych projektov v 14 členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku. Z grantov sa podporia projekty zamerané na uvedenie nízkouhlíkových technológií na trh v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj v odvetviach vodíka, uskladňovania energie a energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem týchto grantov využije 15 projektov v 10 členských štátoch EÚ a Nórsku pomoc pri vypracúvaní projektov vo výške až 4,4 milióna eur, aby pokročili z hľadiska ich pripravenosti.

Nezávislí experti hodnotili 32 projektov vybraných na financovanie. Posudzovali pritom ich schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov oproti konvenčným technológiám a prinášať inovácie nad rámec súčasného stavu technologického rozvoja. Zároveň skúmali, či sú dostatočne pripravené na rýchle zavedenie. K ďalším kritériám patril potenciál projektov z hľadiska rozšíriteľnosti a nákladovej efektívnosti. Vybrané projekty pokrývajú širokú škálu relevantných odvetví, keďže cieľom je dekarbonizovať rôzne segmenty európskeho priemyslu a energetické odvetvia. Miera úspešnosti oprávnených návrhov v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov je 18 %.

Pri 15 projektoch, ktoré môžu využiť pomoc pri vypracúvaní projektov, sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že sú dostatočne inovatívne a sľubné z hľadiska schopnosti znižovať emisie skleníkových plynov, no stále nie sú dostatočne pripravené na to, aby sa v súvislosti s nimi uvažovalo o udelení grantu. Cieľom podpory, ktorú má Európska investičná banka poskytnúť ako individualizovanú technickú pomoc, je pokročiť v ich finančnej či technickej pripravenosti, aby mohli byť opätovne predložené v rámci budúcich výziev na financovanie z inovačného fondu.

Pri úspešných projektoch predložených v rámci výzvy pre malé projekty sa začínajú pripravovať jednotlivé dohody o grante, ktoré by mali byť dokončené vo štvrtom štvrťroku 2021. Komisia bude môcť následne prijať príslušné rozhodnutie o udelení grantu a začať s vyplácaním grantov. Na finančnú závierku majú projekty štyri roky. Európska investičná banka sa skontaktuje s predkladateľmi projektov, ktorým bola ponúknutá pomoc pri vypracúvaní v rámci výzvy pre veľké projekty, s cieľom uzavrieť individuálne dohody a umožniť začatie prevádzky vo štvrtom štvrťroku 2021.

Trend: Sofistikovanejšia kyberkriminalita

Najnovšia globálna správa Threat Insights do HP prináša analýzu reálnych kybernetických útokov a zraniteľností. Podľa vykonaného prieskumu došlo k výraznému nárastu počtu kybernetických útokov a tiež vzrástla ich premyslenosť. V období medzi druhou polovicou roku 2020 a prvým polrokom 2021 došlo tiež k 65 % nárastu v používaní stiahnutých hekerských nástrojov.

Hekerské nástroje, bežne dostupné a používané, ponúkajú prekvapivo pokročilé schopnosti. Jeden z nich dokáže napríklad rozpoznávať obrazce CAPTCHA pomocou techník počítačového videnia, konkrétne optického rozpoznávania znakov (OCR) a napádať tak webové stránky útokmi typu Credential stuffing (zneužitie databázy uniknutých používateľských mien a hesiel). Kybernetickí zločinci sú organizovanejší než kedykoľvek predtým, vzájomne spolupracujú, zdieľajú taktiky, techniky a postupy útokov. 

Medzi významné hrozby izolované HP Wolf Security patria:
  • Spolupráca kyberzločincov otvára dvere rozsiahlejším útokom: Kybernetickí zločinci napojení na systém Dridex predávajú prístup do systémov napadnutých organizácií tiež ďalším potenciálnym útočníkom, tí teda môžu ďalej distribuovať ransomware. Pokles aktivity Emotetu viedol k tomu, že v 1. štvrťroku 2021 izoloval nástroj HP Wolf Security najčastejšie malware patriaci do rodiny nástrojov Dridex.
  • Zlodeji informácií vyvíjajú stále nebezpečnejší malware: Malware CryptBot – v minulosti používaný ako nástroj na krádeže prihlasovacích údajov k peňaženkám s kryptomenami a prihlasovacích údajov uložených webovým prehliadačom – sa teraz používa aj na šírenie DanaBotu, teda bankového trójskeho koňa prevádzkovaného organizovanými zločineckými skupinami.
  • Kampaň sťahujúca ďalší malware prostredníctvom VBS zameraná na vedúcich pracovníkov vo firmách: Ako súčasť viacstupňového útoku zneužívajúceho skript napísaný v jazyku Visual Basic (VBS) zdieľajú útočníci infikované prílohy vo formáte ZIP, pomenované po vedúcom pracovníkovi, na ktorého sa kampaň zameriava. V prvej fáze využije útočník skrytý VBS downloader, neskôr sa pomocou legitímnych nástrojov sysadmin na napadnutých zariadeniach a ďalej šíri malware.
  • Od aplikácie k infiltrácii: Škodlivá spamová kampaň vo forme životopisov zasielaných zásielkovým, námorným prepravným, logistickým a súvisiacim spoločnostiam v siedmich krajinách (Čile, Japonsko, Veľká Británia, Pakistan, USA, Taliansko a Filipíny), ktorá zneužívala zraniteľnosť aplikácií Microsoft Office na nasadenie komerčne dostupného malwaru RAT Remcos a získanie prístupu do infikovaných počítačov cez tzv. zadné vrátka.
Vďaka lepšiemu pochopeniu správania malwaru v reálnom prostredí môžu výskumníci a inžinieri spoločnosti HP Wolf Security posilniť ochranu koncových zariadení a celkovú odolnosť systému.

Ďalšie kľúčové zistenia správy:
  • 75 % zisteného škodlivého softvéru bolo doručeného emailom, zvyšných 25 % pripadá na sťahovanie z webu. Počet nebezpečných programov stiahnutých pomocou webových prehliadačov vzrástol o 24 %, čo čiastočne spôsobil fakt, že používatelia sťahovali hekerské nástroje a softvér pre ťažbu kryptomien.
  • Najčastejšími emailovými phishingovými návnadami boli faktúry a obchodné transakcie (49 %), zatiaľčo 15 % tvorili odpovede na zachytenú emailovú komunikáciu. Podiel phishingových návnad zmieňujúcich covid-19 bol menší ako 1 %. Od 2. polroka 2020 do 1. polroka 2021 klesol o 77 %.
  • Najčastejším typom škodlivých príloh boli archívne súbory (29 %), tabuľky (23 %), dokumenty (19 %) a spustiteľné súbory (19 %). Na obchádzanie detekčných a skenovacích nástrojov a na inštaláciu malwaru, ktorý možno ľahko získať na nelegálnych trhoviskách, sa používajú nezvyčajné typy archívnych súborov - napríklad JAR (Java Archive).
  • Správa zistila, že 34 % zachyteného malwaru nebolo skôr známeho, 1 čo predstavuje 4 % pokles v porovnaní s druhou polovicou roka 2020.


Zálohovanie: Častejšie v SaaS

Z dopytovania, ktoré vykonal Acronis na stretnutí s českými a slovenskými partnermi vyplynulo, že všetci oslovení predajcovia svojim zákazníkom odporúčajú zálohovať minimálne každý deň, ale radšej častejšie, a tiež registrujú stále väčší záujem o presun zálohovania do modelu SaaS (Software as a Service).

Počas posledných dvoch rokov muselo veľa organizácií posilniť svoju IT infraštruktúru a spoliehať sa viac na on-line procesy. To využívajú kybernetickí útočníci, ktorí častejšie napádajú kritickú infraštruktúru a dáta, pričom môžu spôsobiť oveľa väčšie škody než kedykoľvek predtým. Organizácie sa snažia chrániť pred zero-day a iným zákernými útokmi nielen častejším zálohovaním, ale tiež sofistikovanejšou kybernetickou ochranou, ktorá integruje antimalvér, ochranu koncových zariadení, skenovanie zraniteľností a ochranu elektronickej pošty.

Najzaujímavejšie údaje z prieskumu:
  • 27 % predajcov odporúča kontinuálne zálohovanie, 5 % každú hodinu a 68 % každý deň. Menej časté zálohovanie neodporúča žiadny partner.
  • 65 % partnerov uviedlo, že ich zákazníci najviac presúvajú do SaaS služieb práve zálohovanie.
  • Investície do kybernetickej bezpečnosti všeobecne rastú – za posledných 12 mesiacov vzrástli podľa 77 % partnerov, podľa ďalších 9 % partnerov dokonca výrazne. Podľa 14 % zostali rovnaké.


utorok 27. júla 2021

SR: Koľko platíme za hobby

Viac než polovica Slovákov (51 %) utratí mesačne za zábavu približne desatinu svojho rodinného rozpočtu. Ďalších 31 % domácností vynaloží na svoje koníčky 10 až 30 % príjmov. Najviac peňazí vydajú Slováci za cestovanie a víkendové výlety, najmenej za kultúrne podujatia. 

Prieskum výdavkov slovenských domácností na zábavu a koníčky uskutočnila spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Menšiu časť príjmov vydávajú za zábavu ženy, muži investujú do svojich koníčkov výrazne viac. Približne každá šiesta slovenská domácnosť (17 %) uvádza, že za zábavu a koníčky neutratí vôbec nič. Za zábavu míňajú svoje finančné prostriedky nielen študenti, ale aj Slováci v produktívnom veku a tieto výdavky začínajú klesať až u ľudí starších než 55 rokov. Do koníčkov a nových zážitkov investujú najmä vzdelanejší ľudia, ktorí bývajú vo väčších mestách a majú viacčlenné rodiny. „Z nášho prieskumu vyplýva, že Slováci síce radi utrácajú za zábavu a ďalšie voľnočasové aktivity, zároveň však výdavky na tieto účely klesajú s ich osobným či rodinným príjmom. To zodpovedá aj ďalším záverom nášho prieskumu, podľa ktorých si Slováci napríklad len veľmi zriedka požičiavajú peniaze na dovolenku. Pokiaľ ide o socioekonomické postavenie respondentov, najviac vydajú na svoje záujmy a zábavu tí, ktorí pracujú v oblastiach informačných technológií a finančných služieb“, uviedla Jaroslava Palendalová.

Najväčšiu časť peňazí (takmer 27 %) za zábavu minú Slováci za cestovanie a výlety, pričom je medzi nimi vysoký podiel štvorčlenných a viacčlenných domácností. Pätinu (20 %) výdavkov predstavujú návštevy reštaurácií a posedenia s priateľmi. Takmer rovnaký podiel investícií do koníčkov smerujú slovenské domácnosti do športu a záhradkárčenia: do športu ide takmer 13 percent celkových výdavkov na zábavu a záujmy a do záhradkárčenia 14 percent. Najmenej, len necelých 5 % výdavkov v tejto oblasti, utratia Slováci za kultúru – teda návštevy koncertov, divadiel, kín, výstav a ďalších kultúrnych podujatí. Najväčšiu časť svojho rozpočtu na zábavu vynaložia za cestovanie ľudia vo veku 25 až 34 rokov, reštaurácie a posedenia s priateľmi vyhľadávajú najmä študenti vo veku 18 až 24 rokov a záhradkárčeniu sa venujú predovšetkým ľudia v dôchodkovom veku. „Veľká obľuba cestovania a návštev reštaurácií je medzi Slovákmi dlhodobá, čo potvrdzuje aj porovnanie s naším prieskumom medzi mladými ľuďmi z roku 2019. Z prieskumu však žiaľ vyplýva aj to, že medzi respondentmi, ktorí na svoje záľuby vynaložia 10 % – 30 % príjmov, je takmer každý piaty bez úspor (18 %) a má v súčasnosti dlhy po splatnosti (21 %)“, dodala Jaroslava Palendalová.

EU: Voda na kúpanie

Plánujete navštíviť obľúbenú pláž a zaujímate sa o jej kvalitu vody? Európa má veľkú rozmanitosť krásnych pláží a kúpalísk a každý rok milióny Európanov trávia víkendy na svojich miestnych plážach alebo prázdniny ochladením pri vode.

S cieľom umožniť Európanom rozhodnúť sa o tom, kam sa vydať, aby ste si čo najlepšie užili európske miesta na kúpanie vo vnútrozemí aj na pobreží, pripravila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre životné prostredie Európskej komisie výročné hodnotiace brífingy. Na briefingu sa hodnotí kvalita vody na kúpanie vo všetkých 28 členských štátoch EÚ ako aj v Albánsku a Švajčiarsku za sezónu 2020, a poskytuje sa tak údaj o oblastiach, v ktorých sa očakáva, že kvalita kúpania bude tento rok dobrá.

Až 93% vodných plôch v Európskej únii (EÚ) určených na kúpanie spĺňa minimálne požiadavky na kvalitu vody. A až 83 % lokalít na kúpanie má vynikajúcu kvalitu vody. Najviac vodných plôch na kúpanie s vynikajúcu kvalitou vody - viac ako 95% - majú na Malte, Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Rakúsku. Podrobnosti o všetkých vodách určených na kúpanie v členských štátoch pre sezónu 2020 nájdete v národných správach o vode určenej na kúpanie na webstránke EEA. Každá správa obsahuje podrobnosti o monitorovaní vody určenej na kúpanie v konkrétnej krajine a hodnotenie výsledkov do roku 2020 a trendu v kvalite vody určenej na kúpanie.




Nadštandard: Iba pre 2 %

Ľuďom veľmi nezáleží na tom, či bude ich dom energeticky úsporný, ani či bude v súlade s ekologickými normami. Hlavne aby náklady na stavbu boli čo najnižšie. Takto situáciu hodnotí na základe svojej praxe až 77 % odborníkov z radov projektantov a architektov. Spoločne sa zhodujú, že stavitelia chcú, aby domy splnili požiadavky predpísanej energetickej triedy A0 za minimálne náklady, bez ohľadu na fungovanie domu. 

Vyplýva to z prieskumu odbornej verejnosti, ktorú v júni uskutočnilo Združenie výrobcov murovacích materiálov (ZVMM) v spolupráci so Slovenskou komorou stavebných inžinierov (SKSI) na vzorke 284 odborníkov. „Závery prieskumu sa môžu javiť ako prekvapivé vzhľadom na to, akou je ekológia v súčasnosti silnou spoločenskou témou. Ľudia chcú predovšetkým bývať, veľmi nehľadia na to, aké podmienky má dom spĺňať či na jeho funkčnosť, prvoradá je peňaženka“, uviedol Martin Mihál, predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). To, že stavebníkom naozaj záleží na kvalitnej stavbe v energetickej triede A0, ktorá by spĺňala reálne prevádzkové podmienky, si myslí 21 % respondentov. Len dve percentá vyjadrili názor, že ľudia chcú nadštandard – veľmi úsporný ekologický dom, ktorý bude prekračovať požiadavky na energetickú triedu A0.

Veľa stavebníkov stále nevie ani o povinnosti stavať domy v energetickej triede A0 platnej od januára tohto roka. Takmer štvrtina (24 %) projektantov a architektov si myslí, že o platnej legislatíve vie menej ako 40 % stavebníkov, podobné množstvo (26 %) je optimistickejšie a tvrdí, že to ovláda zhruba polovica. Martin Mihál je presvedčený, že existuje nedostatok povedomia o tom, prečo stavať nulové domy: „Štát by mal viac informovať o dôležitosti energetickej úspornosti a tiež o potrebe prihliadať na ekológiu.“ O edukáciu v tomto smere sa dlhodobo snaží aj samotné ZVMM, ktoré v minulosti popularizovalo jednotlivé dotácie na výstavbu takmer nulových domov a vydalo aj on-line publikáciu Ako stavať domy z murovacích materiálov v energetickej triede A0. V súvislosti so zmenou povinnosti stavať domy v energetickej triede A0 namiesto A1 odborníci v prieskume tvrdia, že ľudia pocítili aj rast nákladov na stavbu domu. Tretina odhaduje percentuálne zvýšenie ceny rodinného domu o 15 až 20 %. Ďalšia štvrtina hovorí o ešte väčšom náraste – prevyšujúcom 20 %. Podpredseda ZVMM Gabriel Szöllösi upriamil pozornosť aj na fakt, že medzi odborníkmi prevláda názor, že treba nechať ľudí stavať také domy, na aké majú peniaze. 

Väčšina oslovených projektantov a architektov sa domnieva, že požiadavky na energetickú hospodárnosť budov by sa už v žiadnom prípade nemali sprísňovať. So sprísňovaním pravidiel nesúhlasí viac ako polovica (59 %) oslovených odborníkov. Ďalších 38 % si myslí, že ak by sa mali tieto nároky ešte sprísniť, vyžadovalo by si to kompenzáciu vo forme štátnej dotácie. „Aj tieto závery svedčia o potrebe vyššej informovanosti ohľadom zavádzania čoraz prísnejších ekologických noriem, potrebe energetickej hospodárnosti a trvalej udržateľnosti. Stavebníci si totiž lepšie parametre domu automaticky nespájajú s vyššou kvalitou, trvácnosťou či ušetrenými energiami“, uzavrel Gabriel Szöllösi.

Materiálna deprivácia: Čo si Slováci nemohli dovoliť

Na Slovensku pociťovalo v roku 2020 materiálnu depriváciu 12,6 % obyvateľov, čo je 677 tisíc osôb. Ich počet a podiel sa za posledných desať rokov sa pritom výrazne znížil. Ide o ľudí, ktorí uviedli tri či viac z deviatich nedostatkov týkajúcich sa financovania vybraných tovarov a služieb nevyhnutných pre bežný život. Počet obyvateľov ohrozených jednotlivými nedostatkami (položkami materiálnej deprivácie) sa zásadne líšili v jednotlivých regiónoch SR a aj typoch domácností. 

Takmer 35 % obyvateľov Slovenska si v roku 2020 nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna obyvateľov SR, najmä seniori a viacdetné domácnosti. Pri najväčšom pociťovanom nedostatku, ktorým je schopnosť zaplatiť si týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok, majú na Slovensku problém najmä ľudia v Banskobystrickom či v Prešovskom kraji (42 až 45 % obyvateľov), v Bratislavskom kraji uvádzala tento nedostatok len pätina osôb. Zaplatiť si týždennú dovolenku mimo domu je súčasne najväčším problémom pre osamelých seniorov, nemohlo si to dovoliť až 65 % osôb. Týždňová dovolenka mimo domu bola výrazným problémom aj pre domácnosti, kde žijú dvaja dospelí s tromi a viac deťmi. „V dlhodobom horizonte sa však situácia výrazne zlepšovala. Problém uhradiť si týždňovú dovolenku malo pred desiatimi rokmi takmer o 900-tisíc viac ľudí ako v roku 2020“, konštatoval R. Vlačuha.

Druhým najčastejším problémom slovenských domácností a ich obyvateľov boli malé finančné rezervy, respektíve riešenie neočakávaných finančných výdavkov. Neschopnosť čeliť neočakávaným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov uvádzalo minulý rok 26 % populácie, čo je vyše 1,4 milióna ľudí. Aj tu došlo k výraznému zlepšeniu, keďže v roku 2019 malo tento problém 30 % obyvateľov a pred desiatimi rokmi to bolo 36 % populácie. V rámci regiónov sa tento problém v roku 2020 najčastejšie vyskytoval u obyvateľov Bratislavského kraja (36 % obyvateľov) a Banskobystrického kraja (31 % obyvateľov). Kým ľudia v Banskobystrickom kraji uvádzali najväčšie problémy aj pri ostatných sledovaných položkách, v Bratislavskom kraji to bolo výlučne len pri tomto probléme a ostatné nedostatky ich zasahovali len minimálne. „Neočakávané výdavky sú najväčším problémom pre neúplne domácnosti s deťmi. Až 58 % percent ľudí žijúcich v takejto domácnosti nedokázalo v roku 2020 čeliť neočakávaným výdavkom. Je to pre nich väčší problém, ako si zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok“, doplnil R. Vlačuha.

Tretím najčastejším nedostatkom materiálnej deprivácie na Slovensku je možnosť mať mäsité jedlo aspoň každý druhý deň, čo si v roku 2020 nemohlo dovoliť takmer 634-tisíc Slovákov (skoro 12 % populácie). Najvypuklejší bol tento problém v Banskobystrickom kraji, čo uviedlo 22 % jeho obyvateľov. Naopak, v Bratislavskom či Nitrianskom kraji malo tento problém menej ako 7 % obyvateľov. Z hľadiska jednotlivých typov domácností sa tento nedostatok dotýkal najmä neúplných domácností s deťmi, ale aj osamelých seniorov. Jesť mäsité jedlo každý druhý deň si nemohla dovoliť až štvrtina osôb žijúcich v týchto typoch domácností.

V živote obyvateľov Slovenska sa v roku 2020 prejavovali aj ďalšie tri materiálne nedostatky. V roku 2020 si celkovo 7,7 % Slovákov nemohlo dovoliť automobil a 6,7 % priznalo nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním alebo pravidelnými službami. Súčasne 5,7 % obyvateľov si finančne nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Ale aj pri týchto troch nedostatkoch sa situácia na Slovensku medziročne zlepšila. K najväčšiemu zlepšeniu situácie došlo pri splácaní hypoték a pôžičiek, keď ešte v roku 2019 priznalo nedoplatky nejakého druhu pri mesačných nákladoch 10,2 % obyvateľov a v roku 2020 to bolo už len 6,7 %. Situácia sa však rôznila podľa regiónov či typov domácností. Najväčší podiel ľudí, ktorých sa dotýkal problém nedoplatkov v roku 2020, mal Košický a Banskobystrický kraj (11 % obyvateľov regiónu). Na druhej strane v Trnavskom kraji to boli len necelé 3 % obyvateľov.

Na Slovensku sa materiálna deprivácia v roku 2020 týkala 12,6 % osôb, čo je necelá osmina Slovákov (677-tisíc obyvateľov). Oproti roku 2019 sa podiel dotknutých osôb znížil o 2,6 percentuálneho bodu. Za ostatnú dekádu klesol počet ľudí ohrozených materiálnou depriváciou výrazne, ešte v roku 2011 uvádzalo aspoň tri nedostatky až 22 % obyvateľov. Súčasne sa vyhodnocuje aj Miera závažnej materiálnej deprivácie (podiel populácie, ktorá priznala 4 z 9 sledovaných nedostatkov). Vlani išlo o 5,9 % obyvateľov SR, čo predstavuje 318-tisíc Slovákov. Je to o polovicu menej ako pri materiálnej deprivácii. Pri oboch mierach materiálnej deprivácie boli na Slovensku zaznamenané výrazné regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji sa v roku 2020 tri a viac nedostatkov týkalo života 6,7 % obyvateľov, v Banskobystrickom kraji to bolo až 20,8 % ľudí. Podobne závažnú materiálnu depriváciu pociťovali len 2 % obyvateľov Bratislavského kraja, ale v Banskobystrickom kraji to bolo skoro sedemnásobne viac, takmer 14 %. Závažná materiálna deprivácia sa najviac vyskytuje tiež v neúplných domácnostiach s deťmi, dotýkala sa 12 % osôb žijúcich v takýchto domácnostiach. Naopak, v úplných domácnostiach s dvoma deťmi boli ohrozené len necelé 3 % obyvateľov.

Predmetom európskeho zisťovania EU SILC 2020, ktorého výsledky zverejnil Štatistický úrad SR, je každoročne celkovo 9 nedostatkov (položiek materiálnej deprivácie), ktoré ponúkajú obraz o počtoch či podiele osôb čeliacich vynútenému nedostatku aspoň v 3 z celkovo 9 položiek finančnej záťaže a vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby. Pri všetkých zisťovaných nedostatkoch (položkách) sa situácia medziročne (v porovnaní s rokom 2019) zlepšila. Okrem jednej položky sa zlepšila aj v dlhodobom horizonte. V roku 2020 sa pravidelné zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností uskutočnilo medzi prvou a druhou vlnou pandémie koronavírusu a ešte neodráža jej možné negatívne dôsledky. 

pondelok 26. júla 2021

Upozorňujeme: Nová nebezpečná kozmetika

Opäť pribudli nové upozornenia na výskyt nebezpečných kozmetických výrobkov v Európskej únii, ktoré nahlásil do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolný orgán vo Švédsku. Vyskytovať sa však môžu aj v iných krajinách.

Výrobok na zosvetlenie pokožky Bronz Tone Maxi Tone  (čiarový kód: 6182000108765) z Pobrežia Slonoviny obsahuje nedovolenú látku Clobetasol propionate (0,02 hmot. %) zo skupiny kortikosteroidov, ktorá je viazaná na lekársky predpis. Môže spôsobiť podráždenie pokožky a endokrinné problémy.

V ďalších produktoch na zosvetlenie pokožky z Pobrežia Slonoviny: El Nett Cream (výrobná dávka: 2915, čiarový kód: 6181100420302), New Light Zaban Cream (výrobná dávka: 356, čiarový kód: 6181100422955) a La Bamakoise Tamarin Creme (výrobná dávka: 229)  bola zistená prekročená koncentrácia kyseliny salicylovej (Salicylic acid 25,0 hmot. %, 26,1 hmot. % a 31,9 hmot. %) v rozpore s príslušnou európskou legislatívou.

Nebezpečná ortuť v množstve 9270 mg/kg bola zistená tiež vo výrobku na zosvetlenie pokožky Shivanya Beauty Cream (čiarový kód: 6000980911049) z Pakistanu.  Ortuť sa kumuluje v ľudskom tele a môže poškodiť obličky, mozog, nervový systém, môže ovplyvniť aj reprodukciu.


EU: Jednoduchšie pravidlá pomoci

Európska komisia prijala rozšírenie rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré členským štátom umožnia vykonávať určité opatrenia pomoci bez predchádzajúceho skúmania zo strany komisie. Revidované pravidlá sa týkajú: i) pomoci poskytovanej vnútroštátnymi orgánmi na projekty podporované prostredníctvom určitých centrálne riadených programov EÚ v rámci nového viacročného finančného rámca a ii) určitých opatrení štátnej pomoci na podporu zelenej a digitálnej transformácie a sú zároveň relevantné pre zotavenie po hospodárskych účinkoch pandémie koronavírusu.

Oslobodenie takejto pomoci od predchádzajúceho oznamovania je významným zjednodušením, ktoré uľahčí členským štátom rýchle zavedenie takýchto opatrení, ak sú splnené podmienky obmedzujúce narušenie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Zmenami, ktoré boli zavedené do nariadenia o skupinových výnimkách, sa zladili pravidlá financovania z prostriedkov EÚ a pravidlá štátnej pomoci platné pre tieto typy financovania tak, aby sa odbúrala zbytočná zložitosť a zároveň zachovala hospodárska súťaž na jednotnom trhu EÚ. Ide o vnútroštátne finančné prostriedky, ktoré sa týkajú týchto oblastí:
  • finančné a investičné operácie podporené z Fondu InvestEU;
  • projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré získali známku excelentnosti v rámci programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa, ako aj spolufinancované projekty v oblasti výskumu a vývoja alebo akcie zamerané na vytváranie tímov v rámci programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa;
  • projekty Európskej územnej spolupráce (ETC) známej aj ako Interreg.
Po prijatej zmene všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách môžu členské štáty tieto opatrenia vykonávať priamo bez toho, aby ich museli notifikovať komisii, ktorú stačí len následne informovať. Záruky zakotvené v programoch EÚ, ktoré centrálne riadi komisia, umožňujú vyňať pomoc v týchto oblastiach spod povinnosti predchádzajúceho oznámenia. Podpora udelená v rámci týchto programov sa predovšetkým: i) zameriava sa na cieľ spoločného záujmu; ii) sleduje ciele sociálno-ekonomickej súdržnosti a iii) je obmedzená na nevyhnutnú minimálnu sumu. 

Okrem toho komisia zmenou všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách vytvára pre členské štáty ešte ďalšie možnosti poskytovania pomoci potrebnej na dvojakú transformáciu spôsobom, ktorý im takisto umožní rýchlo podporiť podniky, ktoré potrebujú finančné prostriedky na boj proti hospodárskym dôsledkom pandémie koronavírusu. Nové kategórie pomoci oslobodené od notifikačnej povinnosti patria do oblastí politiky, ktoré sú hlavnými prioritami dvojakej transformácie:
  • pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov;
  • pomoc na infraštruktúru nabíjacích a čerpacích staníc pre nízkoemisné cestné vozidlá;
  • pomoc na pevné širokopásmové siete, mobilné siete 4G a 5G, určité projekty infraštruktúry transeurópskej digitálnej konektivity a určité poukážky.

SR: Najvyššie príjmy za frekvencie

Príjmy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v roku 2020 dosiahli 74,23 mil. eur. Najvyšší podiel mali prímy z úhrad za právo používať frekvencie vo výške 72,85 mil. eur, z toho 57,665 mil. boli jednorazové úhrady, resp. prvá splátka úhrady, ktorú zaplatili mobilní operátori po výberovom konaní za pridelenie frekvencií z frekvenčných pásiem 700 MHz, 900 MHz a 1800 MHz. 

Príjmy z úhrad podľa všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb boli vo výške 807,79 tis. eur a z úhrad za právo používať čísla 487,07 tisíc eur. Výdavky úradu bez prostriedkov Európskej únie boli na úrovni 7,699 mil. eur.

Frekvencie majú pridelené okrem mobilných operátorov aj ďalší telekomunikační operátori, ďalej napr. aj obecné polície, hasičské záchranné zbory, nemocnice, civilné bezpečnostné služby, taxislužby, priemyselné podniky a i. Všetci z nich platia každoročne opakované úhrady za právo používať frekvencie.


SR: Vývoj spotrebiteľských cien v júni 2021

Podľa Štatistického úradu SR sa v júni t. r. rast cien na Slovensku zdynamizoval, ceny boli medziročne vyššie o 2,9 %, najviac od februára 2020. Vzrástli ceny za bývanie, najmä položky ovplyvnené cenami stavebných materiálov (imputované nájomné) a opäť ceny potravín o 1,3 % aj ceny nealko nápojov o 2,8 %. Na celkovú infláciu pôsobili tiež vyššie ceny pohonných hmôt o viac než pätinu.

Medzimesačne ceny vzrástli o 0,6 %, tempo rastu voči predošlému mesiacu bolo o niečo pomalšie (0,8 %). Spomedzi 12 odborov spotrebného koša ceny vzrástli vo všetkých okrem vzdelávania. Najvýraznejší vplyv mali vyššie ceny v dvoch najvýznamnejších zložkách - v odbore bývanie a energie a v odbore potraviny a nealkoholické nápoje. Ceny v odbore bývanie a energie medzimesačne vrástli o 1,1 %. Vplyv na to mali najmä vyššie ceny v zložke (skupine) - imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) o 2,6 %. Toto zvýšenie naďalej ovplyvňovali drahšie stavebné materiály. Rýchlejšie rástli aj ceny na údržbu a opravu obydlia (o 1,7 %). V júni pokračoval rast cien potravín s miernejším tempom ako v máji, počas šiesteho mesiaca sa zvýšili o 0,5 %. Vyššie ceny malo šesť z deviatich sledovaných zložiek (tried), najmä však ovocie o 3,4 %, oleje a tuky o 1,5 % a mäso o 1,2 %. Z potravín klesli ceny chleba a obilnín, mlieka, syrov a vajec aj cukor a cukrovinky. Po dvoch mesiacoch poklesu opäť rástli ceny nealkoholických nápojov o 1,8 %, hlavne ceny minerálnych vôd, nealko nápojov a štiav. K medzimesačnému výsledku výrazne prispeli aj vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely, v ktorých ubytovacie služby vzrástli o 1,1 % a stravovacie služby o 0,9 %. V odbore rekreácia a kultúra sa zvýšili ceny rekreačných a športových služieb o 1,7 % aj organizované dovolenkové zájazdy o 2,6 %.

Medziročná hodnota inflácie v júni stúpla na 2,9 %, naďalej bola ovplyvnená odbormi s nižšou váhou v spotrebnom koši. Aj v júni na vyššom celkovom raste cien sa podieľali najmä ceny palív a mazadiel (medziročne o 21,7 %) v rámci odboru doprava, čo je z časti vplyvom bázického efektu - pred rokom pod vplyvom prvej vlny pandémie ceny palív prudšie klesli. Rástli tiež ceny za nákup dopravných prostriedkov (motorových vozidiel, motocyklov aj bicyklov) a cestná osobná doprava. Už štvrtý mesiac ovplyvňuje infláciu aj rast cien v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnený zvýšením cien tabakových výrobkov po úprave daní (o 16,5 %) a v júni tiež nový vplyv vyšších cien destilátov (o 2,5 %). Ceny v najsledovanejšom odbore spotrebného koša, ktorý je druhý v poradí z hľadiska výšky podielu vo výdavkoch domácností – odbor potraviny a nealkoholické nápoje zaznamenali prvýkrát v tomto roku medziročný rast o 1,4 %. Z deviatich sledovaných zložiek (tried) v rámci skupiny potraviny boli ceny pod úrovňou minulého roka iba dve - ovocie o 5,2 % a cukor a cukrovinky o 0,1 %. Medziročne platili spotrebitelia viac najmä za zeleninu o 7,9 %, oleje a tuky o 7 % a najnovšie za nealko nápoje o 2,8 %. V odbore bývanie a energie, ktorý predstavuje najvyšší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností spomedzi 12 sledovaných zložiek (odborov) spotrebného koša, sa rast cien zdynamizoval na 1,2 %. Tlmiaci účinok zlacnenia energií od začiatku roka aktuálne prerušil najmä ďalší rast cien stavebných materiálov, ktorý sa odrazil vo zvýšení imputovaného nájomného o 6,3 % (v máji to bolo 3,9%). Nad hodnotu 5 % medziročne vzrástli aj ceny za údržbu a opravu obydlia.
Vplyv na celkovú úroveň inflácie mali tiež rastúce ceny v rámci odboru reštaurácie a hotely, stravovacie služby o 3,7 % a ubytovacie služby o 2 %.

Index spotrebiteľských cien sa v júni oproti máju zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,6 %, domácnostiach dôchodcov o 0,8 % a v nízkopríjmových domácnostiach o 0,5 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,9 %, za domácnosti dôchodcov o 2,8 % a za nízkopríjmové domácnosti o 2,7 %. V súhrne za šesť mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny v priemere zvýšili o 1,6 %. Medziročne za šesť mesiacov sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 1,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 1,5 %, za domácnosti dôchodcov o 1,3 %.

piatok 23. júla 2021

YouTube Shorts: Už aj na Slovensku

Nový formát krátkych videí YouTube Shorts je dostupný už aj na Slovensku. Novinka bola prvýkrát predstavená v septembri 2020 v Indii, v marci tohto roku bola spustená v USA a teraz môžu aj slovenskí používatelia nahrávať, sledovať a zverejňovať krátke 15-sekundové videá len s pomocou mobilného telefónu a doplniť ich krátkym audio doprovodom z katalógu hudby od viac než 250 vydavateľstiev z celého sveta.

YouTube Shorts reagujú na zvyšujúci sa dopyt po krátkom videoobsahu. Sú novým spôsobom, ako sa vyjadriť za menej než 60 sekúnd. Používatelia ich môžu nájsť v špeciálnej záložke v mobilnej aplikácii YouTube. Služba prináša aj nové funkcie ako viacsegmentovú kameru, vďaka ktorej možno spojiť viac videoklipov dokopy, pridávanie textu v jednotlivých fázach videa, filtre pre korekciu farieb a ďalšie možnosti úprav. Shorts sú momentálne k dispozícii v beta verzii. Ďalšie funkcionality budú do budúcnosti pribúdať na základe toho, ako budú tvorcovia produkt používať a aká bude ich spätná väzba. 

Najväčšou novinkou YouTube Shorts je možnosť využívať na svoje vlastné krátke videá hudbu z miliardovej knižnice videí na YouTube. Takto vytvorené Shorts potom odkazujú divákov na pôvodné dlhé video, z ktorého vybrané audio pochádza. Používatelia tak môžu vlastnou kreativitou pretvoriť svoj obľúbený obsah a sprostredkovať ho tak novému publiku. Tvorcovia pôvodných videí majú všetko pod kontrolou a môžu využívanie svojich diel v rámci YouTube Shorts úplne zakázať. V knižnici, ktorú môžu používatelia na tvorbu videí využiť, je k dispozícii hudba z labelov a vydavateľstiev skupiny Universal Music, spoločností Sony Music Entertainment a Sony Music Publishing, Warner Music Group a Warner Chappell Music, Believe, Merlin, Because Music, Beggars alebo Kobalt. 

V posledných troch rokoch spoločnosť vyplatila tvorcom, umelcom a mediálnym domom vyše 30 miliárd dolárov. YouTube navyše oznámil vytvorenie grantového fondu YouTube Shorts Fund v hodnote 100 miliónov dolárov, ktorú plánuje v priebehu rokov 2021 - 2022 rozdeliť práve medzi tvorcov najlepších krátkych videí. Prehrávač YouTube Shorts zaznamenáva v súčasnosti celosvetovo 6,5 miliardy zhliadnutí denne. V nasledujúcich dňoch by mala na Shorts odštartovať tiež globálna kampaň, v rámci ktorej sa YouTube spojil s chlapčenskou k-popovou skupinou BTS.

EU: Boj proti vírusu

Na podporu naliehavého výskumu koronavírusu a jeho variantov zaradila Európska komisia do užšieho výberu 11 nových projektov v hodnote 120 miliónov eur z programu Horizont Európa, najväčšieho európskeho programu pre výskum a inováciu (2021 – 2027). Financovanie je súčasťou výskumných a inovačných opatrení prijatých na boj proti koronavírusu. Prispieva k celkovej prevencii a zmierňovaniu vplyvov vírusu a jeho variantov v súlade s novým európskym plánom pripravenosti na biologickú obranu Inkubátor HERA.

Jedenásť projektov, ktoré sa dostali do užšieho výberu, zahŕňa 312 výskumných tímov zo 40 krajín vrátane 38 účastníkov z 23 krajín mimo EÚ. Väčšina bude podporovať klinické skúšanie nových liečebných postupov a vakcín, ako aj rozvoj rozsiahlych kohort a sietí v súvislosti s koronavírusom za hranicami Európy, čo umožní prepojenie s európskymi iniciatívami. Ďalšie projekty posilnia a rozšíria prístup k výskumným infraštruktúram, ktoré poskytujú služby, alebo sú potrebné na výmenu údajov, odborných znalostí a výskumných zdrojov medzi výskumníkmi s cieľom umožniť výskum zaoberajúci sa koronavírusom a jeho variantmi. Zahŕňajú už aktívne infraštruktúry, akou je Európska platforma údajov o COVID-19 a príslušné európske výskumné infraštruktúry v oblasti biologických vied.


Úspešné konzorciá budú spolupracovať s ďalšími iniciatívami a projektmi na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom maximalizovať synergie a komplementaritu a zabrániť zdvojeniu výskumného úsilia. Prispejú k vytvoreniu Úradu EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ktorý EÚ umožní predvídať budúce pandémie a lepšie ich riešiť.

Absolventi: Ktorí sú najdrahší?

Podľa analýzy Profesie majú najvyššie platové očakávania na Slovensku ľudia, ktorí vyštudovali informatiku, stavebníctvo a strojárstvo. Spomedzi jednotlivých univerzít majú najväčšie očakávania absolventi bratislavských univerzít.

Priemerný očakávaný plat absolventa odboru, ktorý súvisel s informatikou, predstavoval vlani takmer 1.400 eur v hrubom. Napríklad absolventom filozofie stačí o zhruba 430 eur menej. Analýza Profesie rozoberá, aké boli platové očakávania absolventov v roku 2020. Výsledky potvrdzujú, že medzi jednotlivými školami sú pomerne veľké rozdiely. Plat pod 1.000 eur stačí málokomu, priemerný očakávaný zárobok absolventov a absolventiek predstavoval vlani 1.057 eur. Hrubý plat pod 1.000 eur očakávali iba ľudia, ktorí vyštudovali teológiu, školstvo, umenie, šport a filozofiu.

Spomedzi slovenských verejných vysokých škôl majú najvyššie platové očakávania absolventi Slovenskej technickej univerzity. Na druhom mieste skončila Ekonomická univerzita v Bratislave. Na prvých troch miestach sa umiestnili iba vysoké školy, ktoré sídlia v hlavnom meste. Dve spomínané univerzity dopĺňa ešte Univerzita Komenského na treťom mieste. Keď porovnávame očakávania absolventov slovenských škôl s absolventami českých a ďalších zahraničných univerzít, môžeme vidieť, že naši domáci absolventi majú v drvivej väčšine nižšie platové požiadavky. Výnimkou sú iba podmienky absolventov STU, ktoré zostávajú najvyššie aj v porovnaní s univerzitami mimo Slovenska. Priemerný očakávaný plat absolventa českej univerzity predstavoval vlani 1.175 eur a pri absolventoch univerzít z iných krajín išlo o 1.208 eur.

Analýza rozoberá mzdové očakávania absolventov aj podľa fakúlt, ktoré vyštudovali. Na prvých piatich miestach sa umiestnili fakulty so zameraním na informatiku. Najdrahších mladých uchádzačov má Fakulta informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite. Priemerná očakávaná mzda tu predstavuje 1.568 eur v hrubom. Na druhom mieste sa umiestnila ďalšia fakulta STU – Fakulta elektrotechniky a informatiky. Tretie miesto patrí Fakulte riadenia a informatiky na Žilinskej univerzite.

On-line: Očkovacia prémia a bonus

Na Slovensku sa pripravujú podporné nástroje ako motivácia na očkovanie čo najväčšieho množstva obyvateľov proti ochoreniu Covid-19. Ministerstvo financií SR pripravilo pre očkovaciu prémiu a sprostredkovateľský bonus samostatnú webovú stránku.  

Finančnú výhru môže získať každý zaočkovaný, ktorý sa zaregistruje do žrebovania o finančné výhry. Do očkovacej prémie sa budú môcť zapojiť všetci zaočkovaní, bez ohľadu na to, kedy a aká vakcína im bola podaná. Registrovať sa teda budú môcť aj ľudia, ktorí boli zaočkovaní medzi prvými. Keď sa zaočkovaní prihlásia na získanie prémie, automaticky v nej zostávajú počas všetkých kôl žrebovania. Čím skôr sa teda zaočkujú, tým budú mať väčšiu šancu na výhru. Všetci zaregistrovaní budú po overení údajov automaticky zaradení do žrebovania už po prvej dávke vakcíny, alebo po podaní jednodávkovej vakcíny od spoločnosti Johnson & Johnson. Ak sa dajú zaočkovať druhou dávkou, budú mať dvakrát vyššiu šancu na výhru. Prihlasovanie (registráciu) plánuje ministerstvo financií spustiť od 1.8.2021 prostredníctvom internetovej stránky bytzdravyjevyhra.sk. 

Táto webová stránka bude zároveň slúžiť aj na účely sprostredkovateľského bonusu - finančná odmena pre ľudí, ktorí motivovali iných vo svojom okolí, aby sa dali zaočkovať. Zaočkovaná osoba po registrácii od 1.8.2021 na webstránke  bytzdravyjevyhra.sk získa špecifický kód a ten následne odovzdá osobe (sprostredkovateľovi), ktorá ju motivovala na očkovanie. Bonus si môže sprostredkovateľ uplatniť až vtedy, keď osoba, ktorú motivoval k očkovaniu, absolvovala obe dávky vakcíny, (alebo jednu dávku vakcíny od spoločnosti Johnson & Johnson), najneskôr však do 31.10.2021. Ľudia, ktorí absolvujú kompletné očkovanie ešte pred spustením systému, teda v termíne od 1.7.2021 do 1.8.2021, budú musieť svojho sprostredkovateľa prihlásiť do 7 dní od spustenia registrácie, teda do 7.8.2021.


štvrtok 22. júla 2021

Digitálny dohadzovač: Rande s umelou inteligenciou?

Inteligentné algoritmy v zoznamovacích službách sú vnímané väčšinou pozitívne - podľa štúdie spoločnosti Kaspersky zameranej na randenie a vplyv technológií na vzťahy by 44 % respondentov dôverovalo voľbe umelej inteligencie a 64 % uviedlo, že odporúčania algoritmov plne zodpovedali ich preferenciám. Pozitívne vnímanie umelej inteligencie vyplynulo aj z globálneho prieskumu realizovaného pre spoločnosť ARM, kde 54 % respondentov pripustilo, že má záujem o využitie umelej inteligencie ako osobného spoločníka alebo asistenta.

On-line randenie sa od toho nijako nelíši, pričom zoznamovacie služby využívajú inteligentné algoritmy, aby ľuďom pomohli nájsť partnera a odporučili im vhodné profily. Viac než polovica (54 %) respondentov súhlasí s tým, že zoznamovacie aplikácie vo všeobecnosti tento proces výrazne uľahčili a 43 % by sa navyše stretlo iba s partnermi, ktorých im algoritmus odporúča. Avšak jedna vec je dôverovať odporúčaniam a druhá vybrať si partnera iba na základe odporúčaní umelej inteligencie. Viac než polovica (56 %) opýtaných si nie je istá, či algoritmy dokážu pokryť komplexnosť faktorov, ktoré ľudí k sebe navzájom priťahujú. Okrem toho 39 % respondentov považuje výber partnera na základe algoritmov za dehumanizujúci. „Výsledky nášho výskumu ukazujú, že veľa ľudí vníma zavedenie umelej inteligencie do zoznamovacích aplikácií pozitívne a že mnohým tak dokáže uľahčiť hľadanie vhodného partnera. Inteligentné algoritmy analyzujú záujmy, preferencie a swipy (vpravo či vľavo, výber partnera v aplikáciách, či sa osoba na fotke páči alebo nie) používateľa, na základe ktorých odporučia vhodných kandidátov. Napriek výhodám a možnostiam, ktoré tieto služby poskytujú, vrátane odporúčaní, by ste mali byť vždy ostražití a pamätať na to, že nie je možné s istotou vedieť, kto je na druhej strane obrazovky“, upozorňuje bezpečnostný expert David Jacoby.

Terapeuti Birgitt Hölzel a Stefan Ruzas vnímajú digitalizáciu a jej možnosti ako zmenu formy, akou skutočnú lásku hľadáme a nie skutočnú lásku ako takú. Technológie, napríklad umelá inteligencia, umožňujú vyhľadávať presnejšie, rýchlejšie a ľahšie a minimalizujú riziká. A to je dôležité, pretože zoznamovacie aplikácie sú predovšetkým o nájdení dokonalého partnera. Preto sme takí ochotní nechať umelú inteligenciu, aby nám pomohla. Dokáže pomôcť vo výberovom procese až do prvého stretnutia. Nie je to inak ani v reálnom živote. Keď niekoho stretneme v práci, na športovom podujatí alebo v bare, najskôr sa sústredíme na spoločné záujmy a zvyčajne predstierame, že sme o niečo zaujímavejší, ako by sme mohli byť. Avšak ako tú zhodu „cítime“ v skutočnosti, napríklad, či je spojenie skutočné alebo umelé, či má človek záujem alebo sa nudí, sa nikdy nedá skutočne dešifrovať umelou inteligenciou a jej odporúčaniami. Tiež nám nemôže povedať, ako ten druhý človek vonia, smeje sa alebo vystupuje. Preto umelá inteligencia a láska nejdú dokopy iba na prvý pohľad. Algoritmy nemusia byť schopné cítiť, ale umožňujú vzťahy, ktoré zahŕňajú veľmi osobné vlastnosti, ako sú empatia, otvorenosť a emočná stabilita.


EU: Finančná trestná činnosť

Európska komisia predložila ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súčasťou je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Cieľom je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť. 

Navrhnuté opatrenia zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickými inováciami. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Ide o štyri legislatívne návrhy:
  1. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
  2. Nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva.
  3. Šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva.
  4. Revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).
Nový orgánu EÚ má zmeniť dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ a posilniť spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.


SR: Vývoj nezamestnanosti v júni

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola v júni t. r. na úrovni 7,76 %, čo je oproti 7,92 % v máji t. r. pokles o 0,16 p. b. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny si prácu našlo takmer 15 tisíc nezamestnaných. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ponúkali vyše 73 tisíc voľných pracovných miest.

Medzimesačne sa na Slovensku znížil aj počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce. V júni t. r. úrady evidovali 212.635 takýchto osôb, čo je o 4.527 ľudí menej ako v máji. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie sa za jún 2021 ustálila na úrovni 8,37 %. Medzimesačne, v porovnaní s májom 2021, poklesla o 0,10 p. b. Predstavuje to spolu 229.394 evidovaných ľudí bez práce, čo je o 2.835 osôb menej ako v máji 2021.

Na druhej strane si svoje uplatnenie na trhu práce našlo 14.976 uchádzačov o zamestnanie, čo je o 1.622 ľudí viac ako tomu bolo v máji t r. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019, kedy Slovensko nepociťovalo dopady pandémie, je to dokonca nárast o 2.003 osôb (12.973 v júni 2019). Celkovo úrady z evidencie vyradili 19.962 uchádzačov o zamestnanie, vrátane nespolupráce či z iných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Upozorňujeme: Zaplavené autá

Najviac ojazdených automobilov sa na Slovensko a do Českej republiky dováža z Nemecka, Belgicka a Holandska, krajín postihnutých obrovskými povodňami. Predpokladá sa, že predajcovia z týchto oblastí sa budú snažiť zbaviť zaplavených vozidiel. Pri kúpe jazdeného auta z dovozu si preto dôkladne skontrolujte, či automobil nepochádza zo zaplavaného územia, napríklad aj zo susedného Česka.

„Na základe našich skúseností sa u rôznych predajcov či v inzercii začínajú zaplavené vozidlá objavovať už krátko po povodniach. Vzhľadom k bleskovému charakteru povodní najmä v Nemecku, ktoré je najobľúbenejšou krajinou pre dovoz ojazdených áut, možno čakať, že áut bolo zaplavených veľké množstvo. Až 100 vozidiel postihla rýchla povodeň dokonca priamo na diaľnici v Severnom Porýní - Vestfálsku. O to väčší počet pokusov o predaj týchto vozidiel môžeme čakať smerom na východ", uviedol Petr Vaněček. Ročne sa na Slovensko zo zahraničia dovezú desaťtisíce áut. Väčšina importov pochádza práve z Nemecka, ktoré na mnohých miestach, vrátane veľkých aglomerácií s hustou automobilovou premávkou, trápili rekordné povodne. „Jazdenky“ z podobne postihnutého Belgicka a Holandska sú taktiež často dovážané na územie Slovenska a Česka. Pri moderných vozidlách plných elektronickej výbavy a rôznych bezpečnostných systémov je pochopiteľne zvýšená náchylnosť na poruchy, najmä po zaplavení veľkým množstvom vody do väčšej výšky než je motorový priestor. Veľa závad potom môže byť až životu nebezpečných. Prakticky kedykoľvek totiž môže nastať zlyhanie elektroniky alebo problémy na vonkajších súčastiach auta vplyvom nadmernej korózie.

„V čase po rozsiahlych záplavách vždy evidujeme pokusy o predaj áut, ktoré sú evidentne poškodené vodou. Preto starostlivo preverujeme, kde sa s vozidlom jazdilo. Oveľa detailnejšie kontrolujeme, či napríklad nie je bahno v rôznych ťažko prístupných miestach, trebárs pod čalúnením dverí. Často býva aj za tesnením okolo dverí alebo pod palubnou doskou. Veľa napovie tiež väčšia miera korózie pod kobercom v batožinovom priestore alebo zápach", opisuje Petr Vaněček. Starostlivo by k nákupu ojazdeného auta mali pristupovať aj motoristi. V kúpnej zmluve by rozhodne mali požadovať ustanovenie o tom, že vozidlo nebolo zatopené, aby v rámci reklamácie mohli žiadať finančnú kompenzáciu. Pri autách zo zahraničia väčšinou ide o individuálne dovozy. Neoplatí sa kupovať autá z druhej ruky od priekupníkov. Pri takýchto vozidlách potom reálne hrozia vážne problémy a s nimi spojené dodatočné náklady na opravy. Tie môžu mnohokrát prevýšiť aj cenu samotného vozidla. Správne by po zatopení vozidla mala byť vymenená celá elektroinštalácia, čo znamená náklady v hodnote stoviek až tisícok eur. Preto sú v mieste pôvodu zatopené autá prakticky nepredajné a smerujú na vývoz. Pri vozidlách dovezených zo zahraničia je overenie ich servisnej histórie a histórie poistných udalostí, vrátane informácií o poškodení povodňami oveľa zložitejšie, najmä ak sa podvodníci snažia pôvod auta zamaskovať, napríklad rýchlym predajom do tretích krajín, aby vozidlo vyzeralo, že nepochádza zo zaplavených oblastí.

streda 21. júla 2021

Aktuálne: Slováci a úspory

Slováci sa pre pandémiu koronavírusu pozerajú na peniaze a úspory inak než v minulosti. Neistá doba, hrozba straty zamestnania či znížené príjmy, niekoľko mesiacov zatvorené obchody, ako aj obmedzenia v cestovaní mnohých prinútili v uplynulom aj v tomto roku menej utrácať. Takmer polovica Slovákov počas pandémie vôbec nesiahala na svoje úspory. Dve tretiny ľudí ani nehodlajú z našetrených peňazí v najbližšej dobe výraznejšie utrácať. Čakajú, ako sa situácia vyvinie.

Štyria z desiatich respondentov očakáva zlepšenie svojej finančnej situácie. Naopak, jej zhoršenia sa obáva 22 %. Najväčšie obavy pritom majú zo zdražovania energií a rastu daní. Vyplýva to z prieskumu  agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit (jún 2021). Súčasná doba ovplyvnená koronavírusom veľmi výraze poznačila nielen spotrebiteľské správanie sa Slovákov, ale aj ich vnímanie vlastných financií, úspor či investícií. Slováci vyčkávajú, čo ich čaká. „Ako ukázal prieskum, 48 percent ľudí pre pandémiu nesiahlo na svoje ušetrené peniaze. Ak aj áno, väčšinou nešlo o príliš vysoké sumy. Dvaja z desiatich minuli z úspor do 400 eur, tretina do 800 eur. No našli sa aj dve percentá takých, ktorí si ukrojili z našetrených peňazí viac ako 4.000 eur“, približuje analytik Jaroslav Ondrušek. To, čo si Slováci v uplynulom období našetrili, väčšine z nich na účtoch v najbližšom období aj ostane. Až dve tretiny opýtaných nechcú z úspor výraznejšie míňať. 

Finančné rezervy má drvivá väčšina Slovákov uložených na svojich bežných účtoch. Keď už museli siahať na svoje úspory, až 48 % respondentov peniaze brala predovšetkým odtiaľ. Pomerne veľká časť ľudí míňala aj z hotovosti, ktorú mali k dispozícii doma (39 %), ale taktiež aj zo sporiaceho účtu (29 %). Je zaujímavé, že predovšetkým mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov čerpali svoje úspory z hotovosti, ktorú mali uloženú doma (51 %). Počas pandémie sa Slovákom príliš zadlžovať nechcelo. Pôžičku si vzalo len 8 % ľudí. Najčastejšie išlo o pôžičku v sume do 400 eur (24 %). „Realita v uplynulom období ukázala, že viacerí boli pre znížené príjmy nútení využiť aj odklad splátok. Ľudia by si preto mali uvedomiť, že pôžička môže pomôcť iba v situácii, keď dokážu mesačne ušetriť na jej splátku. V neistej dobe je dobré si záväzok vo forme úveru dobre premyslieť a keď už, tak siahnuť po takom, ktorý napríklad ponúka flexibilné možnosti splácania, aby sa v prípade výpadku príjmu človek vedel danej situácii na nejaký čas prispôsobiť", radí Miroslav Zborovský. 

Očakávajú Slováci zlepšenie svojej finančnej situácie? Štyria z desiatich si myslia, že sa im v tomto roku a nasledujúcom období bude finančne dariť lepšie. Na druhej strane, približne pätina opýtaných v tomto smere očakáva skôr zhoršenie svojich finančných záležitostí.