Existuje aj takzvaný letný smog. Ten vzniká za intenzívneho slnečného svitu, kedy pôsobí UV žiarenie na splodiny zo spaľovacích motorov, predovšetkým na NOx, CO a uhľovodíky. „Vytvára sa ozón, ktorý sa zúčastňuje zložitých fotooxidačných reakcií, za vzniku aldehydov, kyseliny dusičnej, peroxidov a ďalších látok. Takto vzniká zmes, ktorá dráždi očné rohovky a spojovky, sliznice dýchacích ciest a zhoršuje pľúcne funkcie,“ upozorňuje Mgr. Milada Eštóková, PhD. Koncentrácie znečisťujúcich látok kopírujú denné zmeny rozptylových podmienok a denný rytmus aktivít ľudí (v tomto období najmä intenzita dopravy). Najvyššie hodnoty bývajú v ranných hodinách a večer po západe slnka. Pre pobyt vonku zvoľte najpriaznivejší časový úsek dňa. Najlepšie podmienky pre pobyt vonku aj vetranie sú teda v skorých popoludňajších hodinách.
Ako sa správať počas smogovej situácie? Najmä pre citlivé skupiny obyvateľov: deti, vrátane dojčiat, tehotné ženy, starší ľudia a osoby s chronickým ochorením dýchacieho systému (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc) a obehového systému a tiež oslabení ľudia (ľudia v rekonvalescencii, s oslabenou imunitou a podobne) môže mať dlhšie trvanie smogu nepriaznivé účinky na zdravie. „Ak patríte do citlivej skupiny obyvateľov, odporúčame skrátiť čas pobytu vonku. Vonku nešportujte ani nevykonávajte ťažšiu fyzickú prácu, pretože v týchto prípadoch človek dýcha intenzívnejšie a vdýchne väčšie množstvo znečisteného vzduchu,“ odporúča doktorka Milada Eštóková. Zároveň sa vyhnite domácim prácam a aktivitám, ktoré zvyšujú potrebu vetrania v byte – ide napríklad o práce s použitím farieb, lakov, lepidiel, brúsenie či fajčenie.
