Psychiatrické
ambulancie na Slovensku v roku 2021 vyšetrili 377.200 osôb
(694,1/10.000 obyvateľov), čo predstavuje nárast o 3,5 % oproti
predchádzajúcemu roku. Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli
afektívne poruchy, ktoré boli diagnostikované u 32,2 % zo všetkých
vyšetrených osôb (223,2/10.000 obyvateľov). Nasledovali neurotické
stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 27,0 % osôb
(187,6/10.000) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických,
ktoré tvorili 19,7 % (137,1/10.000) zo všetkých vyšetrených osôb.
Najvyšší počet pacientov s psychickou poruchou evidovali ambulancie v
Bratislavskom kraji (879,0 osôb/10.000 obyvateľov kraja), Košickom kraji
(779,3/10.000), Banskobystrickom kraji (749,1/10.000) a Prešovskom
kraji (748,9/10.000).
V roku 2021 bola psychická porucha diagnostikovaná prvýkrát v živote
63.083 osobám (116,1 osôb/10.000 obyvateľov), čo predstavuje medziročný
nárast o 3,4 %. Novodiagnostikovaní pacienti boli najčastejšie liečení
pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy s počtom
18.442 pacientov (33,9 osôb /10.000 obyvateľov), organické duševné
poruchy vrátane symptomatických s počtom 15.331 pacientov (28,2
osôb/10.000) a afektívne poruchy s počtom 11.627 pacientov (21,4 osôb
/10.000 obyvateľov). V posledných piatich rokoch prišlo k významnému
nárastu počtu novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej
častých psychických poruchách. V skupine porúch príjmu potravy (dg.
F50.0 – F50.9) narástol počet pacientov s diagnózou zistenou prvý krát v
živote o 31,3 % oproti roku 2020. Poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v
posledných rokoch kontinuálny nárast, vzhľadom na 5-ročný priemer
stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %. Podobne medziročne vzrástli
novodiagnostikované prípady porúch psychického vývinu o 24,5 %, v
porovnaní s päťročným priemerom tento nárast predstavuje 22,2 % .
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení
bolo v roku 2021 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených
37.482 hospitalizácií (68,9/10.000 obyvateľov). Najviac hospitalizácií
si podobne ako v predchádzajúcich rokoch vyžiadala porucha psychiky a
správania zapríčinená užívaním alkoholu (25,8 % zo všetkých
hospitalizácií). Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a
poruchy s bludmi (21,0 %), afektívne poruchy (14,4 %) a organické
duševné poruchy vrátane symptomatických (14,0 %). Po prepočte
hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac
hospitalizovaní muži (80,0/10.000 mužov) ako ženy (58,2/10.000 žien).
Najvýraznejšia prevaha mužov (27,5/10 000 mužov; 8,4/10.000 žien) bola
pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenou
užívaním alkoholu. Pri druhej najčastejšej skupine diagnóz schizofrénia,
schizotypové poruchy a poruchy s bludmi taktiež mierne prevažovali muži
(15,7/10.000 mužov; 13,2/10.000 žien). Ženy boli častejšie
hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy (12,4/ 10.000 žien;
7,3/10.000 mužov) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických
(10,5/10.000 žien; 8,7/10.000 mužov). Pri takmer polovici všetkých
ukončených hospitalizácií (46,5 %) strávili pacienti v nemocničnom
zariadení menej ako 14 dní. Najdlhšiu hospitalizáciu (viac ako 180 dní)
si vyžiadali najmä pacienti so skupinou diagnóz schizofrénia,
schizotypové poruchy a poruchy s bludmi.
Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s
psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (59,1 %) a
slobodné ženy (39,3 %). Podľa pracovného stavu a pohlavia sa najviac
hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov (29,3 %) a žien starobných
dôchodkýň (28,3 %). Vzhľadom na vzdelanie bol zaznamenaný najvyšší počet
hospitalizácií u mužov so stredoškolským vzdelaním bez maturity (34,4
%) a u žien so stredoškolským vzdelaním s maturitou (30,9 %). Najviac
hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami (podľa územia trvalého
bydliska pacienta) bolo v Košickom kraji (96,0/10.000 obyvateľov kraja),
Trenčianskom kraji (78,0/10.000) a Prešovskom kraji (66,7/10.000).
