Európsky parlament tiež prijal samostatné nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého vyzval na prijatie opatrení na úrovni EÚ proti hrozbám spojeným so silnejúcou technologickou prítomnosťou Číny v EÚ. Poslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami, že 5G zariadenia môžu čínskym výrobcom a orgánom poskytnúť neoprávnený prístup k súkromným a osobným údajom a dátovej komunikácii v EÚ. Predajcovia zariadení z tretích krajín by podľa poslancov mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ, nakoľko ich vnútroštátne predpisy zaväzujú k spolupráci so štátom na ochrane národnej bezpečnosti aj mimo vlastného územia. Viaceré krajiny reagovali najmä na čínske zákony o štátnej bezpečnosti dodatočnými bezpečnostnými posudkami alebo úplným zákazom.
Poslanci vyzvali Európsku komisiu (EK) a členské štáty, aby vypracovali návod na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu zraniteľných miest pri obstarávaní 5G zariadení. Súčasťou opatrení by mali byť diverzifikácia dodávateľov, zavedenie viacfázových postupov verejného obstarávania a vypracovanie stratégie na zníženie závislosti Európy od zahraničných technológií kybernetickej bezpečnosti. Parlament tiež apeloval na EK, aby poverila Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vytvorením certifikačného systému, ktorý by mal zabezpečiť, že zavádzanie 5G sietí bude spĺňať najvyššie bezpečnostné normy.
Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ, na ktorého znení sa už poslanci neformálne dohodli s členskými štátmi, zdôrazňuje popri produktoch, procesoch a službách dôležitosť certifikácie aj pre kritickú infraštruktúru vrátane energetických sietí, zariadení dodávok vody a energie a bankových systémov. Komisia by do roku 2023 mala posúdiť, či by sa mal niektorý z nových dobrovoľných systémov stať povinným. Zároveň poskytuje agentúre ENISA trvalý mandát a dodatočné zdroje.
Nariadenie musí po jeho odobrení Európskym parlamentom formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
