streda 31. júla 2019

Trend: Stratégia pre budúcnosť práce

Umelá inteligencia, internet vecí, virtuálna realita a ďalšie pokročilé technológie menia spôsoby podnikania. Spoločnosti, ktorým sa podarilo úspešne implementovať stratégiu pre budúcnosť práce sú označované skratkou FDO.

Prieskum Dell Technologies a VMware publikovaný v rámci štúdie IDC s názvom Buďte pripravení na „budúcnosť práce“: Nasledujte lídrov ukázal, že iba 29% európskych firiem má stratégiu pre budúcnosť práce a upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska je ignorovanie tohto trendu neudržateľné.
Existujú desiatky významných technológií, ktoré formujú vývoj práce budúcnosti, avšak jedna z nich sa vyníma nad ostatnými. Je ňou digitalizácia pracoviska, ktorá je hnacím motorom transformácie a zamestnancom zjednodušuje prístup ku všetkým potrebným aplikáciám a materiálom. FDO firmy využívajú integrované platformy digitálneho pracoviska, ktoré zabezpečujú:
- Podporu všetkých aplikácií, naprieč zariadeniami a operačnými systémami, bez ohľadu na miesto a čas.
- Štatistiky a dáta, ktoré pomáhajú zlepšovať užívateľskú skúsenosť a bezpečnosť.
- Riešenia ušité na mieru zamestnancovi od prvého dňa až po odchod z pracoviska.

Cesta k pracovisku budúcnosti však nezávisí iba od digitálnych technológií, ale je naviazaná aj na zlepšovanie samotného pracovného prostredia. Štúdia identifikuje, že viac ako polovica FDO firiem sa prestáva riadiť ukazovateľmi výkonnosti(tzv. KPI) a prechádza na behaviorálne ukazovatele – tímová práca, riešenie problémov, adaptabilita a pod. Tento prístup prispieva k zvyšovaniu komfortu zamestnancov bez ohľadu na typ ich úväzku. Okrem toho, až 55% FDO organizácií investuje do tréningových programov, ktoré pracovníkov oboznamujú s najnovšími trendami a pripravujú ich na meniaci sa charakter ich súčasných pozícií.

Mnohé FDO firmy si osvojujú inovácie v spolupráci s tretími stranami – 45% s technologickými partnermi a 40% konzultáciami so zákazníkom. Prekračujú zaužívané hranice korporátnej komunikácie a práve preto je jednou z ich hlavných priorít bezpečnosť. FDO firmy razia nekompromisnú bezpečnostnú politiku, investujú do správy informácií o používateľoch, mobilnej bezpečnosti a iných riešení, ktoré zabraňujú strate citlivých údajov. Až 61% FDO organizácií zavádza nové bezpečnostné riešenia, s ktorými súvisí rekvalifikácia a dodatočné vzdelávanie zamestnancov.

EU: Verejné obstarávanie

Európska únia (EÚ) má otvorený trh verejného obstarávania, ktorého hodnota sa odhaduje na 2 bilióny EUR ročne. V novom usmernení sú uvedené praktické rady pre verejných obstarávateľov v členských štátoch. Slúži ako pomôcka na identifikáciu tých uchádzačov z tretích krajín, ktorí získali prístup na trh verejného obstarávania v EÚ. 

Usmernenie sa ďalej zameriava na zvýšenie informovanosti verejných obstarávateľov o rôznych nástrojoch zo súboru nástrojov EÚ pre verejné obstarávanie. Patria medzi ne opatrenia, ktoré možno prijať v prípade ponúk s neobvykle nízkou cenou, ako aj opatrenia na zabezpečenie toho, aby uchádzači z tretích krajín dosahovali rovnakú úroveň kvality ako uchádzači z EÚ v oblastiach, ako sú bezpečnostné, pracovné a environmentálne normy. Pomáha verejným obstarávateľom aj v tom, aby dokázali efektívne skúmať ponuky, odhaľovať ponuky s potenciálne neobvykle nízkou cenou a nachystať svoje obstarávania tak, aby v nich vybrali možnosť, ktorá bude najinovatívnejšia, sociálne najvýhodnejšia či najekologickejšia. 

Konkrétne sa zameriava na oblasti:

- Prístup zahraničných uchádzačov: Pravidlá EÚ vo všeobecnosti nerozlišujú medzi spoločnosťami z EÚ a z tretích krajín. V usmernení sa však objasňuje, že zaručený prístup na trh verejného obstarávania v EÚ majú len spoločnosti z tretích krajín, s ktorými EÚ podpísala záväzné medzinárodné alebo dvojstranné dohody o voľnom obchode vzťahujúce sa na verejné obstarávanie. Iné spoločnosti z tretích krajín na trhy verejného obstarávania v EÚ zabezpečený prístup nemajú a môžu byť z obstarávaní vylúčené. V usmernení sa ďalej potvrdzuje, že členské štáty majú naďalej možnosť obmedziť prístup na svoje trhy v oblastiach obrany a bezpečnosti.

- Odmietnutie ponúk s neobvykle nízkou cenou: Komisia verejným obstarávateľom pripomína, že v súlade s pravidlami EÚ majú možnosti zamietnuť ponuky, ktorých cena sa javí ako neopodstatnene nízka. Usmernenie obsahuje kontrolný zoznam otázok, ktoré môžu obstarávatelia položiť uchádzačovi, aby im vysvetlil nízku cenu.
- Verejné obstarávanie založené na kvalite: Pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania nabádajú verejné orgány, aby ich obstarávania boli strategické a aby stredobodom ich postupov verejného obstarávania bola inovácia, sociálna zodpovednosť a udržateľnosť. Takto sa dá predísť zadávaniu zákaziek len na základe najnižšej ceny. Usmernenie obsahuje konkrétne príklady takéhoto strategického obstarávania a vysvetľuje sa v ňom, ako pri postupe verejného obstarávania stanoviť a presadzovať sociálne, environmentálne a pracovné normy. Tieto pravidlá platia pre všetky verejné obstarávania bez ohľadu na to, či ponuky predkladajú podniky usadené v EÚ alebo nie.

- Praktická pomoc Európskej komisie: V usmernení sa pripomína aj to, že verejné orgány môžu Komisiu požiadať, aby pred prijatím dôležitých krokov, napríklad pred vyhlásením výzvy na predkladanie ponúk v rámci hlavného projektu alebo podpísaním medzinárodnej dohody, posúdila zlučiteľnosť projektu s pravidlami verejného obstarávania EÚ (tzv. mechanizmus „posudzovania ex ante“). Môže ísť napríklad o poradenstvo súvisiace s neobvykle nízkou cenou alebo o posúdenie formy verejného obstarávania na základe kvality.

Aktuálne: K polovici roka 2019 čerpalo Slovensko eurofondy na úrovni 24,92 %

Slovensko dosiahlo podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu k 30. júnu 2019 za všetky fondy na programové obdobie 2014 – 2020 čerpanie na národnej úrovni 3,82 miliardy eur, čo predstavuje 24,92 % z celkovej alokácie. 

K uvedenému dátumu bolo napríklad z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka čerpaných 44,6 % a zakontrahovaných je 65,9 % prostriedkov, z Kohézneho fondu bolo čerpanie na úrovni 35,2 % a zakontrahovanie 72,3 %. Prostriedky z Európskeho sociálneho fondu sa čerpali na 29,4 % a zakontrahované boli na 74,2 %, zatiaľ čo v prípade Európskeho námorného a rybárskeho fondu bolo čerpanie 6,8 % a kontrahovanie 11,1 %. 

Z alokácie bolo priebežne najväčšie čerpanie v Programe rozvoja vidieka (44,56 %), potom v operačnom programe (OP) Technická pomoc (43,85 %), na treťom mieste v PS INTERACT III (34,46 %) a na štvrtom v OP Integrovaná infraštruktúra (33,73 %), naopak, v programe Interreg V-A SK-AT dosiahlo čerpanie 3,03 %, v Interregu V-A SK-CZ to bolo 4,52 % a v OP Rybné hospodárstvo 6,79 %.

Riadiace orgány v platných výzvach a vyzvaniach pre potenciálnych žiadateľov nenávratného finančného príspevku sprístupnili k 30. júnu financie vo výške 15,77 miliardy eur, čo je 103,05 % z celkovej alokácie. Za prvý polrok boli kontrahované prostriedky v objeme 9,23 miliardy eur, čo predstavuje 60,17 % z celkovej alokácie.


utorok 30. júla 2019

Roaming: Regulácia iba v niektorých krajinách

Regulácia roamingu sa vzťahuje iba na krajiny Európskej únie (EÚ), Nórsko, Lichtenštajnsko a Island. Mobilní operátori tak odporúčajú pre výhodné volania a prístup k internetu mimo týchto krajín vopred sa informovať o cenách či balíčkoch služieb.

Mobilný operátor Orange zákazníkom radí, aby si mimo krajín s reguláciou roamingu aktivovali cestovateľský balík. Vhodné je tiež si kontrolovať spotrebu dát v roamingu. Dáta sú  rovnako využiteľné v EÚ ako doma, pričom po prečerpaní určitého objemu dát zákazník môže zaplatiť roamingový príplatok. Objem dát využiteľný v EÚ bez roamingového príplatku je pre každý paušál iný.

Spoločnosť O2 ponúka v dovolenkových destináciách, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ako napríklad Turecko či Egypt, bezplatnú službu O2 svetový roaming. Zákazník je upozornený bezplatnou SMS správou, ak používaním dátových služieb v roamingu prečerpá istú sumu, neskôr je dátovanie dokonca pozastavené.
Slovak Telekom odporúča naštudovať si dostupnosť operátorov a ich cenové podmienky pre hovory, SMS a dáta. Aj prijatý hovor býva totiž mimo EÚ účtovaný, nie je bezplatný ako na Slovensku či v EÚ. Odchádzajúci hovor mimo EÚ býva tiež účtovaný a spravidla je drahší ako prijímaný. SMS sa účtuje samostatne a býva drahšia ako v EÚ. Ak sú zákazníci zvyknutí na používanie dát, je vhodné aktivovať si dátový balíček.

EU: Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Európska komisia prijala oznámenie a štyri správy, ktoré pomôžu európskym a vnútroštátnym orgánom lepšie zvládať riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Smernice je nutné implementovať v plnej miere, a zároveň sa poukazuje aj na potrebu doriešiť viacero štrukturálnych nedostatkov, ktoré sprevádzajú vykonávanie pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Oznámenie Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu poskytuje prehľad štyroch správ. Nadnárodná správa o posudzovaní rizík obsahuje aktualizáciu odvetvových rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu (od roku 2017 Európska komisia prijíma túto správu každé dva roky). Stále pretrvávajú niektoré horizontálne nedostatky, najmä pokiaľ ide o anonymné výrobky, identifikáciu konečných užívateľov výhod a nové neregulované výrobky, ako sú virtuálne aktíva. Niektoré z nich sa budú riešiť prostredníctvom nadchádzajúcej transpozície piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Členské štáty ešte pritom ešte v plnej miere netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. V správe o posúdení nedávnych ostro sledovaných prípadov prania špinavých peňazí vo finančnom sektore a v správach o finančných spravodajských jednotkách a vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa analyzujú nedostatky súčasného dohľadu a spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ale zároveň sa navrhujú spôsoby ich riešenia. 

Ukazuje sa, že:
- Banky vo viacerých analyzovaných prípadoch v skutočnosti nedodržiavali, alebo niekedy vôbec nesplnili požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí. Nemali zavedené riadne vnútorné mechanizmy na predchádzanie praniu špinavých peňazí a nezosúladili svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, keď mali riskantné obchodné modely. Zo zistení takisto vyplynulo, že medzi týmito politikami chýbala dostatočná koordinácia buď na úrovni jednotlivých subjektov, alebo na úrovni skupiny.

- Vnútroštátne orgány reagovali veľmi rozdielne, pokiaľ ide o včasnosť a účinnosť ich opatrení v oblasti dohľadu. Z hľadiska stanovovania priorít, zdrojov, odborných znalostí a dostupných nástrojov boli zistené značné rozdiely. Najmä v otázkach dohľadu nad bankovou skupinou mali orgány dohľadu sklony k tomu, že sa príliš spoliehali na rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí hostiteľských členských štátov, čo narúšalo účinnosť opatrení v oblasti dohľadu v cezhraničných prípadoch na úrovni EÚ. Rozdelenie zodpovedností navyše viedlo k tomu, že spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí, orgánmi prudenciálneho dohľadu, finančnými spravodajskými jednotkami a orgánmi presadzovania práva nebola účinná.

- Niektoré finančné spravodajské jednotky nie sú vzhľadom na svoj odlišný status, právomoci a organizáciu schopné získať prístup k relevantným informáciám (finančným a administratívnym informáciám a informáciám týkajúcim sa presadzovania práva) ani si ich vymieňať.

- Výmena informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami je naďalej nedostatočná a často je príliš pomalá.

- Nástroje IT: Finančné spravodajské jednotky navyše niekedy nemajú ani vhodné nástroje IT, aby dokázali účinne importovať a exportovať informácie do/zo siete FIU.net.

- Obmedzený rozsah pôsobnosti platformy finančných spravodajských jednotiek v EÚ, ktorá nemôže vydávať právne záväzné vzory, usmernenia a normy.

V správe o vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa uvádza niekoľko prvkov, ktoré treba zvážiť v prípade prepojenia registrov bankových účtov a systémov vyhľadávania údajov. Komisia navrhuje, že takýto systém by mohol byť prípadne decentralizovaným systémom so spoločnou platformou na úrovni EÚ. Na účely dosiahnutia takéhoto vzájomného prepojenia by bolo potrebné legislatívne opatrenie, ktoré by sa prijalo po konzultácii s vládami členských štátov, finančnými spravodajskými jednotkami, orgánmi presadzovania práva a úradmi pre vyhľadávanie majetku.

Radíme: Ako si nepoškodiť sluch

Časté a hlasné počúvanie hudby cez slúchadlá môže byť rizikové. Stanoviť bezpečný limit z hľadiska hlasitosti a dĺžky počúvania je podľa odborníkov veľmi ťažké, hlavne vzhľadom na veľa pôsobiacich faktorov. Okrem typu a kvality slúchadiel ide aj o interindividuálne rozdiely v citlivosti jedincov na hluk, čo je dané fyziológiou človeka, zmenami po prekonaných zápalových a iných ochoreniach, či ďalšími spolupôsobiacimi faktormi. 

Sluch je druhým najdôležitejším zmyslom po zraku. Umožňuje vnímať zvuky, dorozumievať sa a orientovať sa v priestore. Sluchový orgán je zložitý, a preto aj veľmi citlivý na vnútorné aj vonkajšie podnety, hlavne na hluk. Ten je z medicínskeho hľadiska škodlivý nadmernou intenzitou. Ako uviedla Jarmila Beláková z banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), jedna zo štúdií napríklad preukázala, že ženy v porovnaní s mužmi vnímajú hlasnejšiu hudbu ako viac nebezpečnú. Taktiež u mladých ľudí, u ktorých hlasná hudba vyvolala dočasný tinitus, teda vnímané bzučanie, zvonenie a iné zvuky bez vonkajšej príčiny, sa posudzuje hlasná hudba ako viac riziková na rozdiel od jedincov, ktorí tento problém nezaznamenali. Vo všeobecnosti platí, že počúvanie hudby do 80 decibelov možno z hľadiska sluchu považovať za bezpečné. Zdravotné riziká vznikajú pri hudbe hlasnejšej ako 80 dB. Hranica zdravotného rizika závisí od intenzity hluku a času vystavenia. „V záujme nezvyšovania expozície, každý vzostup o tri decibely musí byť kompenzovaný skrátením času počúvania na polovicu. Napríklad expozícia 80 decibelov počas jednej hodiny za deň je ekvivalentná 83 decibelom počas 30 minút za deň, alebo 86 decibelov počas 15 minút za deň - za predpokladu, že tieto expozície zvuku sa opakujú počas dlhého obdobia. Zjednodušene povedané - pri dlhom a častom počúvaní hlasnej hudby zo slúchadiel riskuje človek, že si poškodí sluch“, upozorňuje J. Beláková.

Podľa odborníkov dočasné poškodenie sluchu môže pri opakovanom intenzívnom zaťažovaní vyústiť do jeho trvalého poškodenia. Okrem sluchových účinkov, ktoré sa prejavujú po dlhodobom vystavení hluku o intenzite 85 decibelov a viac, existujú závažné mimosluchové účinky hluku pri nižších hladinách intenzity hluku spôsobené neurovegetatívnym dráždením, vyvolávaním stresu s následnými zmenami na zdravotnom stave. Pri dlhodobom vystavení hluku sú najviac časté bolesti hlavy, poruchy sústredenia sa, zhoršenie pamäti, bolesti žalúdka, zvýšenie tlaku krvi. 

Aký typ slúchadiel používať? Kvalita osobných slúchadiel sa výrazne líši podľa výrobcov. Zaťaženie zvukom záleží od spôsobu založenia slúchadiel samotným poslucháčom, alebo od hĺbky vloženia vkladacích slúchadiel do zvukovodu a od ich charakteristík. Zaťaženie hlukom závisí však najmä od intenzity hluku a od výšky tónov. Platí, že čím je menšie slúchadlo, tým je väčšie množstvo zvukovej energie prenášané na príslušný objem zariadenia. „Podľa zahraničných štúdií bolo preukázané, že vkladacie slúchadlá do zvukovodu produkujú zvukový výkon, ktorý je o sedem až deväť decibelov väčší, ako zo štandardných vonkajších slúchadiel. Pre ochranu, čiastočnej či trvalej strate sluchu sa preto odporúča, aby bol obmedzený výkon osobných prehrávačov na 90 decibelov, čím by sa limitovalo riziko poškodenia sluchu“, dodala J. Beláková.

pondelok 29. júla 2019

Trend: Malvér známy ako „zlodej hesiel"

Malvér zameraný na zber digitálnych údajov spotrebiteľov zaznamenal tento rok výrazný nárast. Podľa údajov spoločnosti Kaspersky dosiahol počet napadnutých používateľov iba v prvom polroku  940.000, čo je o polovicu viac v porovnaní so 600.000 obeťami v rovnakom období v roku 2018.

Password Stealing Ware (PSW) je hlavnou zbraňou v súbore nástrojov kybernetických zločincov, ktorý narúša súkromie používateľov. Tento škodlivý typ softvéru zachytáva údaje priamo z webových prehliadačov používateľov pomocou rôznych metód. Často sú tieto informácie citlivé a obsahujú prístupové údaje k online účtom, ako aj finančné informácie,  napríklad uložené heslá, údaje automatického dopĺňania či údaje o platobnej karte. Niektoré rodiny tohto typu škodlivého softvéru sú navyše určené na krádež súborov prehliadača cookies, súborov používateľov z konkrétneho umiestnenia (napríklad na pracovnej ploche používateľa), ako aj súborov aplikácií, (napríklad služieb na posielanie správ).

Počas posledných šiestich mesiacov Kaspersky zistil vysokú úroveň aktivity malvéru v Európe a Ázii. Najčastejšie sa zameriaval na používateľov v Rusku, Indii, Brazílii, Nemecku a USA. Jedným z najrozšírenejších trojanov tohto typu, tzv. stealerov, bol multifunkčný Azorult, ktorý bol identifikovaný na počítačoch viac ako 25 % všetkých používateľov, ktorí sa v skúmanom období stretli s malvérom typu Trojan-PSW. Podľa bezpečnostného experta Alexandra Eremina sú moderní spotrebitelia čoraz aktívnejší online a pochopiteľne sa v mnohých ohľadoch spoliehajú na internet, ktorý im pomáha s každodennými úlohami. Ich digitálne profily obsahujú stále viac a viac dát, ktoré sa dajú mnohými spôsobmi speňažiť, čo robí z nich lukratívny cieľ pre zločincov. Bezpečným ukladaním hesiel a poverení môžu spotrebitelia využívať svoje obľúbené online služby bez obáv, že ich informácie budú vystavené riziku.

EU: Upozornenia na neplnenie povinností

Európska komisia podniká právne kroky voči členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva Európskej únie (EÚ). Patrí k nim aj Slovensko.

Cieľom  rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych odvetví a oblastí politiky EÚ, je zaistiť riadne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov. Komisia okrem toho ukončuje konanie v 146 prípadoch, v ktorých sa problémy týkajúce sa dotknutých členských štátov vyriešili bez toho, aby musela v konaní pokračovať.

Slovensko je dotknuté v nasledujúcich oblastiach:
· Digitálny jednotný trh - oneskorenie s transpozíciou nariadenia EÚ o geografickom blokovaní do vnútroštátneho práva.

· Energetická efektívnosť - transpozícia pravidiel EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do vnútroštátneho práva a ich riadne vykonávanie.

· Udržateľné biopalivá – neúplná transpozícia pravidiel EÚ, ktorými sa posilňuje udržateľnosť biopalív.

· Ochrana prírody - výzva Európskej komisie na rozšírenie slovenskej sústavy Natura 2000 a dodržiavanie povinností, ktoré vyplývajú zo smernice o biotopoch.

· Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP – transpozícia nových pravidiel EÚ týkajúcich sa strelných zbraní do vnútroštátnych právnych predpisov, neoznámenie transpozičných opatrení.

· Ochrana detí – nevykonávanie pravidiel EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii.

· Cestná doprava – nezmodernizovanie prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov cestných dopravcov s novou verziou európskych registrov podnikov cestnej dopravy.

Radíme: Ako sa nenakaziť salmonelózou

Jún, júl a august sú obdobím s najvyšším počtom ochorení na salmonelózu. Podľa Úradu verejného zdravotníctva sú ich zdrojom kontaminované suroviny, nedodržanie správnej technológie, ale aj zlé skladovanie surovín a hotových pokrmov.  

Príčinou môže byť aj mäso pripravené na grile. Pri grilovaní mäso nakrájajte na tenšie plátky alebo menšie kúsky a naklepte ho, odstráňte z neho kožu aj tuk a pečte ho na hliníkovej fólii. Grilujte pri miernejšej teplote tak, aby bolo mäso menej spálené na povrchu, ale prepečené aj v strednej časti. Zažívacie ťažkosti môžu spôsobiť aj nedostatočne tepelne upravené potraviny. Okrem dodržiavania osobnej hygieny treba pri grilovaní používať čisté náčinie a utierky, myslieť na ochranu jedál pred hmyzom a pokrm skonzumovať čo najskôr.

Ochorenia prenášané potravinami postihujú najmä tráviaci systém. Najčastejšie spôsobujú hnačky, bolesti brucha, zvracanie, niekedy aj vysokú teplotu. V niektorých prípadoch môžu mať komplikovaný priebeh. Najčastejšie ich vyvolávajú baktérie prežívajúce v potravinách, ktoré nie sú dostatočne tepelne spracované, alebo sú nesprávne uskladňované. Ide najmä o mäso a mäsové výrobky, vajcia alebo výrobky z nich a tepelne nespracované mliečne výrobky. Kontaminované však môžu byť aj iné druhy potravín, napríklad nedostatočne umytá zelenina a ovocie.

piatok 26. júla 2019

Internet: Nedostatočná kapacita

Rastúce toky v komunikáciách, aplikáciách a cloudových službách nútia firmy hľadať nové riešenia. Až 37 % slovenských a českých firiem aktuálne pociťuje nedostatok internetovej kapacity.

Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými malými a stredne veľkými spoločnosťami (SMB) viac ako tretinu trápi nedostatočná kapacita internetového pripojenia. Na vine je predovšetkým rastúca spotreba internetovej šírky pásma zo strany podnikových komunikačných riešení, najrôznejších desktopových a mobilných aplikácií a cloudových služieb.

Stále viac malých a stredných spoločností využíva množstvo cloudových aplikácií typu Office 365 či SalesForce a konferenčné riešenia na báze IP, ako sú napríklad Skype, Zoom alebo WebEx. Nedostatočná kapacita hlavne v špičkách má potom za následok výpadky kritických aplikácií a zníženie kvality či prerušenie komunikačných prenosov. Namiesto posilňovania podnikovej priepustnosti sa stále viac firiem snaží optimalizovať existujúce kapacity prostredníctvom prioritizácie internetových tokov vo firemných sieťach.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- Lokálne SMB podniky väčšinou využívajú firemné internetové pripojenie do 100 Mbit/s (79 %), ďalších 18 % využíva rýchlosť 100 – 500 Mbit/s a iba 3 % využíva rýchlosti vyššie než 500 Mbit/s.
- Podľa 3 % spoločností je ich kapacita predimenzovaná, pre 60 % nastavená adekvátne, v 34 % firiem nepostačuje v špičkách a pre 3 % nepostačuje chronicky.
- Priemerná SMB spoločnosť dnes využíva v priemere 15 firemných aplikácií, pričom ich počet a nároky na internetové pripojenie neustále rastú.

EU: Cestovanie láka

Takmer každý z nás vo svojom voľnom čase rád cestuje a spoznáva okolité alebo aj vzdialenejšie krajiny, či už za účelom oddychu, návštevy rodiny či známych, pobytu pri mori, turistiky, alebo jednoducho len z túžby spoznávania nových miest. V jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) je úroveň finančných príjmov rôzna, a preto sú aj výrazné rozdiely medzi priemernými výdavkami na jeden výlet. Analýzu pripravila Poštová banka.

Podľa údajov z Eurostatu za rok 2017 aspoň raz vycestovalo 62 % obyvateľstva Európskej únie. Zo všetkých krajín únie boli najscestovanejšími Fíni - 9 z 10 obyvateľov strávilo pár dní na dovolenke mimo svojho domova. Vysoký podiel obyvateľov absolvujúcich aspoň jeden výlet za rok mali aj Holanďania (86 %), Švédi, Česi a Luxemburčania (81 až 82 %). Naopak najmenej cestujúcich za oddychom bolo v Rumunsku (27 %), Bulharsku (35 %) a Grécku (39 %). Podiel Slovákov, ktorí boli minimálne na jednej dovolenke, bol ešte vyšší než priemer únie (70 % vs. 62 %). Slovensko má spomedzi krajín EÚ najväčšie zastúpenie cestujúcich (až štvrtina) vo vekovej kategórii 35 až 44 rokov, ktorá je celkovo najbežnejšou vekovou kategóriou v únii. Najviac ľudí v dôchodkovom veku, teda obyvateľov nad 65 rokov užívajúcich si oddych (viac ako štvrtina obyvateľstva), je vo Švédsku, Francúzsku, Fínsku, Nemecku a Dánsku. 

V ktorých krajinách únie nájdeme najväčších cestovateľov? Na vrchole tohto rebríčka boli opäť Fíni, ktorým šliapali na päty Švédi. Každý obyvateľ z týchto krajín totižto absolvoval v priemere až 8 výletov za rok. Zatiaľ čo Fíni preferovali kratšie dovolenky, cca 3-4 noci, tak Švédi si dopriali v priemere o 2 noci viac. Dáni na tretej priečke uzavreli rebríček trojice najväčších cestovateľov (7 výletov za rok zhruba na 4 noci). Priemer za úniu ako celok boli 4 výlety za rok na 5 nocí. Slováci si vyrazili v priemere za celý rok 2017 na dovolenku či výlet trikrát a strávili tam 4 až 5 nocí. Najmenej cestovali Gréci, na ktorých pripadli 1 až 2 výlety za rok, no tí keď si už dopriali výlet, tak aspoň na 10 nocí, čo bol najvyšší priemer prenocovaní v únii. 

Aké boli priemerné výdavky prepočítané na jeden výlet v jednotlivých krajinách? Najviac boli ochotní utratiť za jeden trip Švédi (takmer 780 EUR) a Luxemburčania (762 EUR). Viac ako 600 EUR minuli aj obyvatelia Rakúska, Malty a Dánska. Priemer v únii ako celku bol 382 EUR. Slováci zaplatili za jednu dovolenku v priemere 247 EUR. Obyvatelia ostatných krajín V4 dali za výlet menej peňazí ako my. Najmenej z tohto zoskupenia a aj celkovo v únii minuli Česi a Rumuni (cca 135 EUR). 

Medzi top 3 destinácie Slovákov v roku 2017 patrila v prvom rade naša domovina. No v rámci V4 sme najmenej verní svojej krajine. Vyše polovica našincov navštívila nejakú časť Slovenska, kde strávila v priemere predĺžený víkend (3 noci), pričom jedna noc ich stála zhruba 43 EUR. Druhou najobľúbenejšou krajinou Slovákov bola blízka Česká republika. Tú si prišlo pozrieť 7,4 % Slovákov, pričom tu strávili v priemere 3 až 4 noci a cena za noc bola porovnateľná ako u nás (48 EUR). No a tretia priečka patrí našej obľúbenej prímorskej krajine, Chorvátsku, kam smerovali kroky takmer 7 % Slovákov. More sme si tam užívali 7 až 8 nocí, no za noc sme zaplatili takmer dvojnásobok toho čo u nás (79 EUR).

Patrí aj naša krajina medzi niekoho obľúbené destinácie? Naši českí bratia majú podobné preferencie, čo sa týka cestovania, ako my. Najradšej chodia na predĺžené víkendy (3-4 noci) v rámci svojej domoviny (takmer 70 %), kde za noc minú len 21 EUR, čiže polovicu toho čo my. Ak cestujú za hranice svojej krajiny, tak najčastejšie do Chorvátska (5 % Čechov) na 8 až 9 nocí a za noc tam nechajú necelých 50 EUR. A TOP3, Čechmi najnavštevovanejších krajín, uzatvára Slovensko, ktoré navštívilo 3,8 % Čechov v priemere na 4 noci a za noc u nás minuli priemerne 44 EUR. Aj Poliaci majú najradšej krásy svojej krajiny, navštívilo ju 64 % domácich v priemere na 5 nocí. No medzi ich obľúbené krajiny patrí aj Nemecko a Veľká Británia, kde v priemere strávili 12-15 dní. Aj Maďari najčastejšie chodia na výlety v rámci svojej krajiny (54 %), a to v priemere na 3 noci. Aj ich obľúbenou krajinou je Nemecko, a tiež radi navštevujú susedné Rakúsko. Slovensko nepatrí medzi TOP destinácie Poliakov, Maďarov ani Rakúšanov. Kam najradšej chodia Rakúšania? Iba tretina domácich si spravila výlet v rámci svojej domoviny, kde strávili v priemere 3 noci. Ich obľúbenými destináciami sú Taliansko a Chorvátsko, kde pravdepodobne vyrazili za pobytom pri mori. Do Talianska sa vybralo 10,5 % Rakúšanov na týždennú dovolenku (5-6 nocí), pričom za noc tam nechali až 137 EUR. Do Chorvátska cestovalo 8,5 % Rakúšanov na približne 7 nocí, pričom noc ich vyšla takmer 100 EUR. Podľa výdavkov za noc to vyzerá, že Rakúšania si vyberajú pri Jadranskom mori luxusnejšie ubytovanie v porovnaní s nami, a teda pravdepodobne uprednostňujú hotely so službami pred apartmánmi s vlastnou kuchyňou. 

A kde najčastejšie dovolenkujú obyvatelia ostatných krajín únie? Patrí aj na ich prvé miesto domovina? Veľa záleží od krajiny, a to predovšetkým od jej veľkosti a lokality. Napríklad takí Luxemburčania navštevujú často Portugalsko a Francúzsko (zhruba 16 až 18 %) a taktiež aj Španielsko. Obyvatelia Malty (viac ako 19 %) preferovali Taliansko a Britániu pred trávením času na ich domácom ostrove. Aj veľa Belgičanov smerovalo na dovolenku do Francúzska (viac ako 22 %) a do Španielska (takmer 14 %) radšej ako na dovolenku v domovskej krajine. Ešte dve krajiny únie mali inú cieľovú destináciu ako svoju domácu krajinu. A to Slovinci, ktorí mali na prvom mieste susedné Chorvátsko (až 43 %) a Cyperčania, ktorí uprednostňujú Britániu (22 %).

Upozorňujeme Letné horúčavy a auto

Na základe výskumu Stanfordskej univerzity varujú experti z AAA AUTO pred smrteľným nárastom teploty v aute zaparkovanom na slnku. Počas jednej hodiny sa môže interiér vozidla vyhriať až na 47 stupňov Celzia a stať sa tak smrteľnou pascou pre dieťa alebo domáce zvieratko. Vážne to pritom ohrozuje aj dospelého človeka v dobrej telesnej kondícii.

Pri vonkajšej teplote 35 stupňov sa počas jednej hodiny môže interiér auta zaparkovaného na slnku vyhriať až na 47 stupňov Celzia. Niektoré prvky interiéru môžu dosahovať ešte vyššie teploty, napríklad sedadlá až 51 stupňov, volant 53 a palubová doska až 69 stupňov. Na druhej strane, v prípade auta zaparkovaného v tieni, kde je vonkajšia teplota tiež 35 stupňov, dosahuje interiér 38 stupňov, palubná doska 48 stupňov, volant 42 a sedadlá 41 stupňov.

Rýchlosť, s akou sa automobily môžu zohrievať, je veľmi nebezpečná, takže už keď je vonkajšia teplota okolo 20 stupňov Celzia, nemali by sme v zaparkovanom aute nechávať dieťa alebo zviera, inak sa ich telesná teplota bude postupne zvyšovať. Nie sú schopné toto teplo dostatočne rýchlo odbúrať a tento nárast teploty môže viesť k nebezpečnému stavu a ohrozeniu života. Rýchlosť ohrievania závisí aj od typu vozidla. Malé mestské autá sa zohrievajú rýchlejšie než kombíky alebo minivany.

Rady, ako v zaparkovanom aute udržať čo najnižšiu teplotu:
· Parkujte v tieni.
· Nechajte okná otvorené aspoň na dva centimetre.
· Na čo najviac okien použite slnečnú clonu.
· Ideálne je použitie solárneho ventilátora.
· Najlepšie odpudzujú slnečné lúče svetlé autá a okná s certifikovanou ochrannou fóliou.

štvrtok 25. júla 2019

Trend: Zdieľaná ekonomika

Takmer polovica Slovákov aktívnych na internete pozná pojem zdieľaná ekonomika, avšak nevedia presne, čo znamená. Za najužitočnejšie považujú Slováci všeobecne zdieľanie služieb pre každodenný život. 

Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (na vzorke 500 respondentov z aktívnej slovenskej internetovej populácie staršej ako 15 rokov) pojem zdieľaná ekonomika pozná 47 % internetových Slovákov, avšak nie sú si istí, čo presne znamená. Tí, ktorí naozaj vedia, čo sa zdieľanou ekonomikou myslí, tvorí dokopy iba 13 %. Vedľa týchto skupín s priepastným rozdielom je ešte skupina tých, ktorí tento pojem vôbec nepoznajú (40 %). Tieto odpovede korešpondujú s rovnakým výskumom realizovaným v Česku. Zo služieb zdieľanej ekonomiky vyberali slovenskí respondenti tie, ktoré sú podľa nich najužitočnejšie. Za takéto služby označili hlavne ubytovanie - krátkodobé či dlhodobé (35 %); požičiavanie vecí, ako je náradie, technika, nástroje a rôzne pomôcky na cestovanie a turistiku (30 %); potom prepravu zásielok, vecí a nábytku (27 %) alebo služby v domácnosti, ako remeselnícke práce a upratovanie (27 %). Internetoví Slováci, ktorí už majú so zdieľanými službami skúsenosť, pravidelne využívajú predovšetkým zdieľané ubytovanie; alternatívne taxi služby typu Uber, Taxify/Bolt; prepravu zásielok, vecí a nábytku a spolujazdu. Naopak medzi tie služby, ktoré respondenti nevyužívajú a ani ich neplánujú využiť, patria najviac venčenie a stráženie domácich zvierat; požičiavanie peňazí (prostredníctvom služby typu Zonky); stráženie detí; alebo taktiež zdieľanie kancelárií.

Veľká časť slovenskej internetovej populácie (42 %) uvádza, že služby zdieľanej ekonomiky síce nevyužíva, avšak radi by ich využili v budúcnosti. Zhruba tretina naopak tvrdí, že služby zdieľanej ekonomiky nevyužíva a ani to neplánuje (29 %). Výrazne viac sa tak vyjadrili ľudia so základným a stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným kategóriám. Približne tretinu potom spoločne tvoria ľudia, ktorí tieto služby využili alebo využívali v minulosti (19 %), a takí, ktorí ich aktívne využívajú aj dnes (11 %). Týka sa to viacej žien a ľudí s vyšším vzdelaním. Svoju skúsenosť hodnotí viac než polovica (58 %) týchto respondentov ako skôr pozitívnu a približne štvrtina (23 %) ako veľmi pozitívnu. Zvyšok opýtaných má neutrálny postoj (18 %). Negatívnu skúsenosť nedeklaroval nikto z týchto opýtaných.

Môžeme pozorovať určité rozdiely v porovnaní s českými výsledkami rovnakého výskumu: medzi Čechmi je napríklad viac tých, ktorí tieto služby nevyužívajú a ani sa ich využiť nechystajú (45 %). Menší záujem Čechov o zdieľanú ekonomiku je vidieť taktiež z počtu respondentov, ktorí tieto služby zatiaľ nevyužívajú, avšak radi by to skúsili v budúcnosti: je ich 34 %, teda o 8 % menej ako na Slovensku. Ohľadom vnímania zdieľanej ekonomiky zastávajú internetoví Slováci aj Česi rovnaký všeobecný postoj, ktorý najlepšie vystihuje tento výrok: sú služby, pri ktorých zdieľanie oceňujú, ale sú aj služby, ktorých zdieľanie považujú za negatívne (25 % Slovákov a 22 % Čechov).

EU: Prvý rok GDPR

Európska komisia uverejnila po roku od nadobudnutia účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov správu, v ktorej sa zaoberá pozitívnym vplyvom pravidiel Európskej únie (EÚ) na ochranu údajov a možnosťami ďalšieho zlepšenia jeho uplatňovania. Väčšina členských štátov vytvorila potrebný právny rámec a nový systém na posilnenie presadzovania pravidiel na ochranu údajov sa uplatňuje. 

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov zvýšilo povedomie občanov EÚ o pravidlách ochrany údajov a ich právach, ako vyplýva z výsledkov Eurobarometra uverejneného v máji 2019. Len 20 % Európanov však vie, ktorý orgán verejnej moci je zodpovedný za ochranu ich údajov. Toto je dôvod, pre ktorý Európska komisia spustila toto leto novú kampaň s cieľom motivovať Európanov, aby si prečítali vyhlásenia o ochrane osobných údajov a aby optimalizovali svoje nastavenia ochrany súkromia.

Hoci nové pravidlá ochrany údajov dosiahli mnohé zo svojich cieľov, v oznámení komisie sa stanovujú aj konkrétne kroky na ďalšie posilnenie týchto pravidiel a ich uplatňovania:
- Jeden kontinent, jeden právny rámec: v súčasnosti všetky členské štáty okrem troch – Grécka, Portugalska a Slovinska – aktualizovali svoje vnútroštátne právne predpisy o ochrane údajov pravidlám EÚ. Komisia bude naďalej monitorovať právne predpisy členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby ďalšia špecifikácia všeobecného nariadenia o ochrane údajov prostredníctvom právnych predpisov členských štátov bola v súlade s týmto nariadením a aby tieto vnútroštátne právne predpisy pritom zbytočne nenavršovali právne požiadavky. Komisia v prípade potreby bez váhania využije nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane konaní o porušení povinností, aby zabezpečila, aby členské štáty správne transponovali a uplatňovali pravidlá.

- Podniky prispôsobujú svoje postupy: súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov pomohol spoločnostiam zvýšiť bezpečnosť ich údajov a rozvíjať ochranu súkromia ako konkurenčnú výhodu. Komisia podporí súbor nástrojov všeobecného nariadenia o ochrane údajov pre podniky s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov, ako sú napr. štandardné zmluvné doložky, kódexy správania a nový certifikačný mechanizmus. Naďalej bude tiež podporovať MSP pri uplatňovaní týchto pravidiel.

- Silnejšia úloha orgánov pre ochranu údajov: všeobecné nariadenie o ochrane údajov poskytlo vnútroštátnym orgánom pre ochranu údajov väčšie právomoci na presadzovanie pravidiel. Počas prvého roka ich vnútroštátne orgány pre ochranu údajov v prípade potreby účinne využili. Orgány pre ochranu údajov takisto užšie spolupracujú v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov. Do konca júna 2019 bolo prostredníctvom mechanizmu spolupráce riešených 516 cezhraničných prípadov. Európsky výbor pre ochranu údajov by mal intenzívnejšie presadzovať svoju vedúcu úlohu a pokračovať v budovaní kultúry ochrany údajov v celej EÚ. Komisia takisto nabáda vnútroštátne orgány na ochranu údajov, aby spojili svoje úsilie, napríklad realizáciou spoločných vyšetrovaní. Európska komisia bude naďalej finančne podporovať vnútroštátne orgány pre ochranu údajov v ich úsilí zameranom na spoluprácu so zainteresovanými stranami.

- Pravidlá EÚ sú referenčným bodom pre kvalitnejšiu ochranu údajov po celom svete: keďže čoraz viac krajín na celom svete pristupuje k moderným pravidlám ochrany údajov, ako referenčný bod používajú štandardy EÚ v oblasti ochrany údajov. Táto vzostupná konvergencia otvára nové príležitosti pre bezpečné toky údajov medzi EÚ a tretími krajinami. Komisia ďalej zintenzívni svoje dialógy o primeranosti, a to aj v oblasti presadzovania práva. Zameriava sa najmä na ukončenie prebiehajúcich rokovaní s Kórejskou republikou v nadchádzajúcich mesiacoch. Komisia sa okrem problematiky primeranosti snaží preskúmať možnosti vytvorenia multilaterálnych rámcov na výmenu údajov na základe vzájomnej dôvery zmluvných strán.

V súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov Európska komisia podá správu o jeho vykonávaní aj v roku 2020, s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý po dvoch rokoch uplatňovania, a takisto preskúma aj 11 rozhodnutí o primeranosti, ktoré boli prijaté na základe smernice z roku 1995.

Upozorňujeme: Nebezpečná miska aj kozmetika

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upozornil na nebezpečnú drevenú misku aj na ďalšie nebezpečné kozmetické výrobky, ktoré nahlásili do systému Rapex (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolné orgány v Írsku a vo Fínsku. 

Drevená miska Schale, vyrobená v Číne, bola určená na predaj na území Slovenskej republiky cez pobočky spoločnosti TEDi. Laboratórnou analýzou hygienici zistili migráciu formaldehydu a melamínu. Výrobok je tak v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, podľa ktorého musia byť tieto materiály a predmety vyrobené tak, aby za obvyklých alebo predvídateľných podmienok používania ich zložky neprechádzali do potravín v množstve, ktoré by mohlo ohroziť zdravie ľudí. 

Medzi nebezpečné kozmetické výrobky, ktoré sa môžu nachádzať aj v slovenských predajniach, patrí farbiaci prášok henna od výrobcu M. Manzoor & Co. Pak z Pakistanu s názvom Zarqa Henna. Vo výrobku bol zistený prekročený limit na mikroorganizmy, kvasinky a plesne. Potenciálne nebezpečenstvo predstavuje aj prírodný šampón značky Ayumi Naturals pod názvom Shikakai Powder 100 % Natural Hair Cleanser. Výrobca šampónu nie je uvedený, no jeho dovozcom je Spojené kráľovstvo. Výrobky sú v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch. V prípade, že výrobky prídu do kontaktu s poškodenou pokožkou alebo očami, môžu spôsobiť infekcie alebo podráždenie. Úrad varuje aj pred čistiacim výrobkom na vlasy a telo pre deti pod názvom No perfume baby all-over wash. Výrobcom je Urtekram International A/S z Dánska. Ďalším výrobkom, na ktorý upozorňujú hygienici, je henna farbiaci prášok s názvom 100 % Pure (Mehandi) Henna Powder od výrobcu Ayumi Naturals z Indie. Vo výrobkoch bol prekročený limit na mikroorganizmy.

Spotrebiteľom sa odporúča, aby uvedené výrobky nekupovali a v prípade už zakúpené výrobky nepoužívali. Môžu ho vrátiť späť do predajne a požiadať o vrátenie kúpnej ceny.

streda 24. júla 2019

Radíme: Symboly na plastových výrobkoch

Symboly na plastových obaloch a výrobkoch by sme ako spotrebitelia rozhodne nemali prehliadať. Dodržiavanie pokynov uvedených formou značiek a symbolov je dôležité pre správne použitie a minimalizovanie ohrozenia zdravia ľudí. Inštrukcie môžu byť uvedené aj slovne.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) sa na plastových výrobkoch často objavujú napríklad symboly umývačky riadu, mikrovlnnej rúry či mrazničky. Ak sa tieto symboly na plastových obaloch alebo na výrobkoch nenachádzajú, znamená to, že nie sú určené na takéto použitie. Aj ak sú prečiarknuté, rovnako sa nesmú v danom prostredí používať! Trojuholníkové značky informujú o materiáli plastového výrobku. Číslo v trojuholníku v žiadnom prípade neznamená počet použití. Väčšina plastov, napríklad tégliky, poháre a PET fľaše, je určená na jedno použitie. 

Symboly a značky môžu byť umiestnené na obale alebo na priamo na výrobkoch, na etikete, prípadne priloženom oznámení. Mali by byť zreteľne čitateľné a uvedené v slovenskom jazyku. Používatelia sa s nimi môžu stretnúť napríklad na PET fľašiach, plastových miskách, dózach na potraviny či kuchynskom náčiní. K neoficiálnym symbolom patrí označenie BPA free - označuje produkt, ktorý neobsahuje chemickú zlúčeninou bisfenol A. Používanie tejto látky je obmedzené, úplný zákaz platí pri výrobe PC pohárov a fliaš pre deti do troch rokov.

EU: Hospodárska prognóza z leta 2019

Rast v eurozóne bol v prvom štvrťroku tohto roku silnejší, než sa očakávalo, a to vďaka viacerým dočasným faktorom (mierna zima či oživenie predaja automobilov). K rastu prispeli aj opatrenia fiškálnej politiky, ktoré zvýšili disponibilný príjem domácností vo viacerých členských štátoch. 

Krátkodobé vyhliadky pre európske hospodárstvo sú však poznačené vonkajšími faktormi. Prognóza rastu HDP eurozóny v roku 2019 zostáva nezmenená na úrovni 1,2 %, zatiaľ čo prognóza na rok 2020 sa mierne znížila na úroveň 1,4 %. Prognóza HDP pre Európsku úniu (EÚ) zostáva nezmenená na úrovni 1,4 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020. Predpokladá sa, že rast HDP bude v roku 2020 vyšší, čiastočne v dôsledku vyššieho počtu pracovných dní. Hospodársky rast v Európe je naďalej poháňaný domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností, k čomu prispieva pretrvávajúci silný trh práce. HDP má podľa prognózy v tomto aj budúcom roku rásť vo všetkých členských štátoch EÚ, no rast bude výrazne silnejší v niektorých oblastiach (napr. v strednej a východnej Európe, na Malte a v Írsku) v porovnaní s inými (napr. Taliansko, Nemecko).

Prognózy celkovej inflácie v eurozóne a EÚ sa v tomto a budúcom roku znížili o 0,1 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku nižších cien ropy a mierne slabšieho hospodárskeho výhľadu. Inflácia v eurozóne dosiahne podľa aktuálnych prognóz priemernú úroveň 1,3 % v roku 2019 aj v roku 2020, zatiaľ čo v EÚ má dosiahnuť v priemere 1,5 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020.

Riziká pre globálny hospodársky výhľad sú naďalej výrazne previazané a sú prevažne negatívne - prehĺbená hospodárska konfrontácia medzi USA a Čínou spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnou politikou USA, napätie na Blízkom východe okrem toho zvyšuje potenciál výrazného nárastu cien ropy, na domácej pôde zostáva hlavným zdrojom neistoty brexit.

Hospodársky rast Slovenska zostáva naďalej silný, ale predpokladá sa jeho zmienenie z 4,1 % v roku 2018 na 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020.

Upozorňujeme: Ďalší podvodný e-shop

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zaevidovala viacero spotrebiteľských podaní o porušovaní právnych predpisov v súvislosti s prevádzkovaním e-shopov alabo.sk, resp. alabo.cz.

Okrem slovenských spotrebiteľov na nekalé obchodné praktiky prevádzkovateľa uvedených e-shopov poukazujú aj spotrebitelia z iných členských štátov Európskej únie, ktorí svoje podnety podali prostredníctvom Európskeho spotrebiteľského centra v SR. Spoločnosti ALABO zatiaľ nereagovala na výzvy SOI, ani nekomunikuje s kupujúcimi, ktorým nedodala zaplatený tovar.

Odporúča sa preto, aby ste zvážili nákup prostredníctvom internetových obchodov alabo.sk a alabo.cz, ktoré prevádzkuje spoločnosť ALABO, s. r. o., Gorkého 10, Bratislava.

utorok 23. júla 2019

Trend: Zmena zamestnania

V najbližších troch mesiacoch uvažuje o zmene práce tretina Slovákov a ďalšia takmer štvrtina túto možnosť úplne nevylučuje. Konkurencia ich k sebe láka aj na vyšší plat. 

Zamestnávatelia musia zostať v strehu, viac než polovica zamestnancov sa buď chystá (33 %), alebo sa rozhoduje (23 %) o zmene zamestnania. Podľa prieskumu personálnej agentúry Manuvia (prostredníctvom Instant Research na jar 2019 na  vzorke 1.050 zamestnancov) pri úvahách o zmene práce rozhoduje pre viac než štvrtinu zamestnancov už suma 100 eur. Až dve tretiny zamestnancov by požadovali zvýšenie platu o 200 eur a viac. Novú prácu si chcú nájsť predovšetkým mladšie vekové skupiny a ľudia so základným vzdelaním, teda veľmi často ľudia na pozíciách, ktoré je už dnes veľmi ťažké obsadiť. K regiónom, kde ľudia uvažujú o zmene práce najčastejšie, patrí Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Trenčiansky kraj (nad 30 %). Oproti ostatným regiónom je v Bratislave už tradične nízka nezamestnanosť. Hlavné mesto sa stalo akýmsi centrom pracovného trhu Slovenska. Netreba zabúdať ani na Košice, kde sú silne zastúpené IT spoločnosti, ako aj na automobilky v Žilinskom, Nitrianskom a Trnavskom regióne, ktoré rádovo znižujú mieru nezamestnanosti. 

Nový zamestnávateľ by hľadal jednoduchšie v susednom Česku než na Slovensku, resp. aspoň tak to respondenti v prieskume vnímajú. Novú prácu by 6 % zamestnancov na Slovensku našlo prakticky okamžite. Každý desiaty človek by nemal problém nájsť si prácu do dvoch týždňov, takmer tretina ľudí do mesiaca a zostávajúcej polovici by hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac. Vyhliadky na uplatnenie na trhu práce sa líšia podľa veku respondentov. Zatiaľčo 33 % mladých dospelých si myslí, že by im hľadanie práce trvalo len niekoľko týždňov, v skupine zamestnancov v preddôchodkovom veku je to 23 %. Pesimistickejšie sú ženy, ktoré uvádzali, že by im hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac (59 % u žien a 40 % u mužov).

EU: Bezpečnosť sietí 5G

V nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie (EK) o spoločnom európskom prístupe k bezpečnosti sietí 5G sa 24 členským štátom Európskej únie (EÚ) podarilo podniknúť prvý krok vo forme predloženia vnútroštátnych posúdení rizík. 
Vnútroštátne posúdenie rizika zahŕňa prehľad:
· hlavných hrozieb a aktérov s vplyvom na siete 5G;
· stupňa citlivosti prvkov a funkcií sietí 5G, ako aj ďalších zložiek a
· rôznych typov zraniteľnosti vrátane technických, ako aj iných – napríklad riziká potenciálne vyplývajúce z dodávateľského reťazca sietí 5G.
Na vypracovaní vnútroštátnych posúdení sa podieľala celá škála zodpovedných aktérov v členských štátoch vrátane orgánov kybernetickej bezpečnosti a telekomunikačných orgánov a bezpečnostných a spravodajských služieb, vďaka čomu sa posilnila ich spolupráca a koordinácia.

Na základe doručených informácií členské štáty v spolupráci s EK a Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) do 1. októbra 2019 pripravia koordinované celoúnijné posúdenie rizika. Agentúra ENISA pritom v súčasnosti pripravuje analýzu hrozieb sietí 5G, ktorá poslúži ako dodatočný vstup. Skupina pre spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti do 31. decembra 2019 vypracuje a odsúhlasí súbor opatrení na zmiernenie rizík identifikovaných v posúdeniach rizík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Vzhľadom na to, že koncom júna nadobudol účinnosť akt o kybernetickej bezpečnosti, EK a Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť zriadia rámec certifikácie platný v celej EÚ. Členské štáty sa vyzývajú na spoluprácu v záujme priorizovania systému certifikácie, ktorý sa vzťahuje na siete 5G a ich vybavenie. Do 1. októbra 2020 by mali posúdiť účinky prijatých opatrení s cieľom stanoviť, či treba podniknúť ďalšie kroky. V tomto posúdení by sa malo zohľadniť koordinované európske posúdenie rizika.

SR: Upravený register partnerov verejného sektora

S účinnosťou od 1. septembra 2019 schválila
Národná rada SR novelu zákona o registri partnerov verejného sektora. Na aké novinky sa máme pripraviť?

Upravuje sa okruh pôsobnosti zákona. Povinnosť registrácie po novom nebudú mať podniky odoberajúce energie vo veľkom množstve. Keďže odber energií sa spravidla uskutočňuje v rámci bežného obchodného styku, povinnosť registrácie sa v tomto prípade míňala účelu zákona. Povinnosť registrácie nebudú mať ani verejné podniky, banky, poisťovne a niektoré finančné inštitúcie, ktorých registrácia bola vzhľadom na ich postavenie zbytočná. Tešiť sa môžu aj veľké zahraničné firmy (emitenti cenných papierov), ktoré budú môcť výrazne zredukovať počet zapísaných osôb. Zákon myslí aj na ochranu osobných údajov, keďže za určitých podmienok bude umožnené namiesto údajov o trvalom pobyte fyzickej osoby zapísať údaj o sídle spoločnosti. Oprávneným osobám uľahčí prácu zavedenie tzv. dobrovoľného overenia identifikácie, ktoré spočíva v tom, že oprávnené osoby budú môcť vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod aj mimo zákonom povinne stanovených udalostí. 

Novela zákona operatívnym spôsobom rieši aj medzery zákona, ktoré vyšli najavo v aplikačnej praxi súdu a ktoré sa snažili využiť subjekty, voči ktorým sa viedlo konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Po novom zákon výslovne uvádza, že ak v priebehu konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod dôjde k výmazu partnera verejného sektora na návrh oprávnenej osoby, súd toto konanie dokončí. „Veľmi podstatnou je tiež skutočnosť, že v prípade výmazu spoločnosti sa táto spoločnosť nebude môcť nasledujúce 2 roky do registra znova zapísať, čo bude firmy motivovať odhaľovať svoje skutočné vlastnícke pozadie ešte viac ako vysoké finančné pokuty“, dodáva Ján Azud. Napriek pozitívnemu hodnoteniu novely naďalej existuje priestor na precizovanie zákona, a to najmä v jeho procesnej časti. JUDr. Ivan Šafranko uvádza: „Ministerstvo spravodlivosti SR pri tvorbe novely odignorovalo návrh Slovenskej advokátskej komory a ďalších subjektov na zavedenie možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o výmaze subjektu z registra. Partner verejného sektora tak v súčasnosti nemá možnosť brániť svoje práva v rámci dvojinštančného konania. Zastávame názor, že takýto stav popiera ústavné princípy a medzinárodné dohovory zaručujúce spravodlivý súdny proces.“


pondelok 22. júla 2019

Aktuálne: Osobné údaje z kamier

Úrad na ochranu osobných údajov upozornil na verejnú konzultáciu Európskeho výboru na ochranu osobných údajov (EDPB) o spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení.

Usmernenia, ktoré prijal na júlovom plenárnom zasadnutí Európsky výbor na ochranu osobných údajov, sa venujú nasledujúcim oblastiam: zákonnosť spracúvania (právny základ), vylúčenie monitorovania spod pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov z dôvodu spracúvania fyzickou osobou výlučne pre domácu činnosť, poskytnutie videonahrávky tretím stranám, spracúvanie biometrických údajov, právo na prístup, právo namietať a právo na výmaz, informačná povinnosť, štandardná a špecificky navrhnutá ochrana a iné. 

Dostupné sú na https://edpb.europa.eu/our-work-tools/public-consultations/2019/guide lines-32019-processing-personal-data-through-video_en. 
Pripomienky je nutné zaslať v anglickom jazyku priamo na mailovú adresu EDPB@edpb.europa.eu do 6. septembra 2019.

EU: 36 miliárd phishingových správ ročne

Podľa údajov Európskej komisie zločinci ukradli za minulý rok 1,44 miliardy eur páchaním podvodov v oblasti bezhotovostných platieb. Medzi najčastejšie spôsoby patrí odčítanie údajov z karty pri platení bezkontaktne, zadávanie údajov z karty pri on-line nákupoch a tzv. phishing, teda vymáhanie údajov podvodnými správami.

Európskym občanom sa každý rok zašle približne 36 miliárd phishingových správ. Ide o činnosť, pri ktorej sa podvodník snaží neoprávnene získať od používateľov heslá, používateľské mená a ďalšie podrobnosti napríklad o platobných kartách. Problémom je aj nakupovanie cez internet. „V roku 2018 až 70 % Slovákov nakúpilo cez internet. V porovnaní s okolitými krajinami sme lídrami. Súvisí to aj s tým, že Slováci radi využívajú zľavy a tých ja na eshopoch veľa. Vlani minuli viac ako miliardu eur. Takmer 7 % všetkých platieb kartou sa uskutoční práve pri nákupe cez internet", uviedla Lenka Buchláková. Podľa nej je dôležité rozoznať nedôveryhodný web. Väčšinou sú to neaktívne webové stránky, ktoré aj podľa grafiky vyzerajú zastarané. Majú nefunkčné podstránky alebo obsahujú preklepy. Veľakrát im chýba bezpečnostný certifikát https, ktorý je na začiatku okienka s URL adresou. Zobraziť sa môže aj ako odomknutý zámok pri názve domény. Tieto stránky nemajú štandardné platobné brány. 

„Akonáhle klient zistí neštandardnú operáciu na jeho účte, mal by hneď kontaktovať klientske centrum banky, kartu zablokovať a následne zadať reklamáciu. V prípade podozrenia na zneužitie platobnej karty na internete všetky reklamácie banky prešetrujú a posudzujú individuálne, nakoľko musia zohľadňovať aj pravidlá kartových spoločností. Záleží to aj od toho, o aký typ zneužitia ide, v niektorých prípadoch môžu mať klienti svoje peniaze naspäť už o niekoľko dní, pri tých komplikovanejších to môže byť však dlhšie", zdôrazňuje analytička. Bezkontaktné platobné karty v porovnaní s klasickými kartami neznamenajú pre klientov vyššie riziko. Práve naopak, keďže klient kartu pri platení nedáva z rúk, je v podstate nemožné, aby ju niekto počas platenia oskenoval. Navyše, pokiaľ by sa preukázalo, že karta bola zneužitá na bezkontaktnú platbu, banka klientovi vráti peniaze.
 

Výzva: Podpora rodovej rovnosti

Úrad vlády SR  vyhlásil v rámci Nórskych grantov otvorenú výzvu na predkladanie žiadostí o projekt v programe Domáce a rodovo podmienené násilie. Na výzvu vyčlenil 1.440.000 eur. Oprávnenými žiadateľmi sú verejné alebo súkromné, komerčné aj nekomerčné subjekty i mimovládne organizácie. 

Podporu získajú najmä projekty realizované inštitúciami či odborníkmi s relevantnou históriou o ich doterajšej činnosti, projekty podporujúce inštitúcie dlhodobo aktívne v oblasti rodovej rovnosti, projekty, v rámci ktorých budú poskytnuté prednášky vo viacerých školách a okresoch a viacerých školách s vysokým zastúpením žiakov a študentov z rómskeho etnika. Rovnako projekty zamerané na aktívne zapojenie rôznorodých zainteresovaných strán, projekty, ktoré sú udržateľné a inovatívne a zároveň boli konzultované so zodpovednými zainteresovanými stranami či projekty realizované v partnerstve so subjektmi z Nórskeho kráľovstva.

Rôzne projekty budú vyberané tak, aby spoločne prispeli k naplneniu týchto priorít. Posudzovať ich bude výberová komisia, pozostávajúca najmenej zo štyroch osôb s príslušnými odbornými znalosťami. Žiadosť o projekt má byť vypracovaná v anglickom jazyku a predložená elektronicky prostredníctvom aplikácie na webovej stránke eeagrants.sk

piatok 19. júla 2019

SR: Samovrážd je viac

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. O samovraždu sa pokúsilo celkovo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií ukončiť svoj život touto cestou sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov. Štyri samovraždy spáchali aj deti vo veku do 14 rokov. Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú u detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy. Štatistika zachytáva aj štyri samovraždy maloletých detí (dvaja chlapci a dve dievčatá) a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, z toho 11 z nich sa týkalo chlapcov. V oboch kategóriách je to o jeden prípad viac ako rok predtým.

Najviac prípadov, viac ako 600, bolo hlásených v rokoch 2008 až 2010 a v roku 2013. Z dlhodobého hľadiska je počet vlaňajších 533 dokonaných samovrážd menší ako priemer, čo predstavuje 548 prípadov. Pre samovraždu sa častejšie rozhodnú muži. Vlani prvýkrát klesol počet mužských samovrážd pod 80 percent (425 prípadov). Naopak, podiel samovrážd žien vzrástol na 20,3 percenta. Samovražda u žien prevažovala najviac vo veku od 60 do 69 rokov.
Od roku 2014 majú stúpajúcu tendenciu samovražedné pokusy pravidelne zamestnaných. V roku 2018 prevýšili počet nezamestnaných o 23 pokusov.

Galileo: Opäť funguje

Európsky satelitný navigačný systém Galileo obnovil poskytovanie služieb. Výpadok trval 6 dní od minulého piatka (12. 7.). 

Európska agentúra pre globálne navigačné satelitné systémy (GSA) uviedla, že komerční používatelia už môžu vidieť signály zotavenia navigačných služieb a služieb časovej synchronizácie, aj keď sa ešte dajú očakávať isté fluktuácie. Počas výpadku zostala v prevádzke len pátracia a záchranná služba (SAR), ktorá sa používa na lokalizáciu a pomoc ľuďom v núdzi, napríklad na mori alebo v horách. Podľa GSA problém spôsobila porucha prístrojov pozemných kontrolných centier satelitov. Čiastočne funkčný zostal aj systém "európskeho GPS", ktorý ponúka sústava družíc Galileo a ktorý vyšiel EÚ na vyše desať miliárd eur. Tento systém, ktorý využíva údaje až 30 družíc, je zameraný na poskytovanie geolokačných služieb so zatiaľ bezkonkurenčnou presnosťou. Tieto služby majú byť plne k dispozícii v roku 2020, kedy svojou presnosťou prevýšia ponuku amerického systému GPS, ruského systému GLONASS či čínskeho konkurenta Beidou. 

Na rozdiel od amerických, ruských alebo čínskych konkurentov je projekt Galileo civilný, čiže bol navrhnutý tak, aby ho mohli prevádzkovať civilné subjekty a aby slúžil predovšetkým civilným potrebám. Systém je funkčný od decembra 2016, ale stále je v takzvanej pilotnej fáze poskytovania prvotných služieb, ktorá predchádza fáze plnej prevádzkovej služby.
Systém Galileo v súčasnosti poskytuje tri typy služieb založených na satelitnej navigácii: otvorená služba (GOS) na určovanie polohy a času a na navigáciu; pátracia a záchranná služba (SAR) na zisťovanie polohy tiesňových signálov a verejne regulovaná služba, čiže kódovaná služba určená pre subjekty verejného sektora na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách, ako sú napríklad vojenské operácie. Cieľom tretieho typu služieb je zabezpečiť kontinuitu služieb aj v tom najkrízovejšom prostredí. Používateľom spomedzi štátnych subjektov poskytuje spoľahlivú a plne kódovanú službu počas núdzových alebo krízových situácií celoštátneho významu, ako sú napríklad teroristické útoky.

Výzvy: Pre údaje, e-government aj cloud

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) zverejnil tri dopytové výzvy, ktoré sa týkajú výmeny údajov medzi úradmi, zlepšovania e-governmentu, ako aj migrácie informačných systémov do vládneho cloudu.

O financie v dopytových výzvach môžu žiadať všetky subjekty verejnej správy.  Podmienkou je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktoré posúd ÚPVII a následne budú môcť žiadatelia predkladať už žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Schvaľovať ich budú odborní hodnotitelia. Nasleduje vydanie rozhodnutia a podpis zmluvy so žiadateľom. Paralelne sa robia aj verejné obstarávania, aby sa celý proces urýchlil. Výzvy sú vyhlásené ako otvorené a žiadosti o nenávratný finančný príspevok sa budú schvaľovať v hodnotiacich kolách. Uzávierka prvého z nich je 21. októbra. Projekty budú financované z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a z jeho prioritnej osi 7, uzatvára ÚPVII.

V rámci výzvy Manažment údajov, ktorej cieľom je systematický manažment dát v informačných systémoch verejnej správy, môžu byť podporené oblasti ako čistenie údajov, interná integrácia či konsolidácia údajov. Prílohou výzvy je aj vzorový projekt pre žiadateľa, ktorý mu pomôže s prípravou. Jednotlivé projekty môžu získať nenávratný finančný príspevok od 200.000 do 5 miliónov eur. Spolu je na projekty vyčlenených 26,7 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). 

Na elektronické služby pre občanov a podnikateľov, teda na elektronické služby verejnej správy je zameraná výzva Malé zlepšenia eGov služieb. Ide napríklad o jednoduchšie formuláre, notifikácie o stave služby, či možnosť vybaviť nejakú službu cez telefón alebo on-line, a to bez toho, aby bolo treba dokladať ďalšie papiere, či chodiť po úradoch. Výzvou chce ÚPVII zvýšiť využívanie e-služieb. Projekty musia riešiť také služby, ktoré už v súčasnosti preukazujú minimálne 5000 podaní ročne. Nenávratné finančné príspevky z tejto výzvy budú poskytnuté vo výške 200.000 až 5 miliónov eur. Na projekty poputuje z EFRR 28,1 milióna eur.

Výzva Migrácia informačného systému verejnej správy do cloudovej infraštruktúry ako služby uľahčí potenciálnym žiadateľom migrovať svoje informačné systémy do vládneho cloudu. Žiadatelia tým ušetria svoje financie, ktoré by inak museli investovať do správy vlastných informačných systémov. Projekty úspešných žiadateľov budú podporené sumou od 200.000 až 1,5 milióna eur. Spolu je na ne vyčlenených 7,5 milióna eur, takisto z EFRR.

štvrtok 18. júla 2019

5G: Súčasné smartfóny nedokážu naplno využiť potenciál 5G

Smartfóny boli ikonickým zariadeniami a základom úspechu 3G a 4G. Podľa reportu ConsumerLab spoločnosti Ericsson si väčšina spotrebiteľov myslí, že dnešné smartfóny nemôžu naplno využiť možnosti, ktoré ponúka 5G. Až 50% spotrebiteľov sa domnieva, že budú stále existovať aj s nástupom 5G, ale že ich do roku 2025 z veľkej časti nahradia inteligentné AR okuliare.

Predpovede spotrebiteľov odrážajú aj názory odborníkov. „Smartfóny budú za päť rokov mŕtvou technológií. Namiesto nich budeme využívať inteligentné okuliare", tvrdí Johan Hagegar z IMRSV centra inovácií AR / VR. Smartfóny, ako ich poznáme dnes, podľa neho nebudú v dlhodobom horizonte schopné využiť všetky výhody, ktoré prinesie 5G, napríklad holografické aplikácie. Marteen Ectors, riaditeľ pre inovácie z Legal & General, si myslí, že obrazovky budú úplne nahradené: „Zo sveta, ktorému dominujú obrazovky sa presunieme k iným spôsobom premietanie obrazov, ako sú napríklad trojrozmerné projekcie. Ruka v ruke s nimi nastúpi aj inteligentné okuliare s ich potenciálom pre komerčné účely."
Celkom 4 z 10 používateľov si myslia, že v budúcnosti nebudeme potrebovať mobilné obrazovky. Iní sa domnievajú, že sa súčasná generácia smartfónov bude vyvíjať spolu s 5G. Predstavia nové funkcie a stanú sa ústrednými bodmi alebo diaľkovým ovládaním pre iné zariadenia. Takmer všetci respondenti požadujú od smartfónov predĺženú životnosť batérie a väčšiu pamäť. Celkom 47% z nich očakáva, že telefóny budú disponovať niekoľkými kamerami, vrátane vstavanej 360 stupňové kamery. Používatelia ďalej požadujú 3D hologramové projektory (30%), sofistikovanejšie zabezpečenie podobné autentizáciu DNA (29%) a technológiu, ktorá im možní senzoricky vnímať textúry skrze obrazovku (25%).

Najnovšia štúdia Ericsson ConsumerLab je založená na 35.000 rozhovoroch s používateľmi smartfónov vo veku od 15 do 69 rokov v 22 rôznych krajinách. Za účelom získania pohľadu na hodnoty, ktoré má 5G pre zákazníkov, bolo vykonané ďalších 22 rozhovorov s poprednými odborníkmi, vrátane akademikov a vedúcich pracovníkov pracujúcich pre telekomunikačných operátorov, výrobcov headsetov a čipov, štart-upov a think-tankov.

Upozorňujeme: Nebezpečné modely klimatizácie

Spoločnosť FAST PLUS informuje o probléme 2 modelov mobilnej klimatizácie Sencor. Pri ich prevádzke môže dôjsť k závažnému poškodeniu vnútornej elektroinštalácie

Ide o mobilné klimatizácie Sencor SAC MT1221CH a SAC MT1222CH. Ich majitelia by mali kontaktovať centrálu spoločnosti FAST PLUS, ktorá u nich vykoná servisný zásah. Zákazníci tiež môžu výrobok vrátiť v predajni, kde ho zakúpili a získať späť plnú kúpnu cenu. Okamžite ich však prestaňte používať!

Pri niektorých modeloch bolo totiž zistené, že kabeláž elektroinštalácie je zle uchytená. Pri prevádzke tak hrozí skrat a zničenie výrobku. Do 1. júla t. r. firma dostala dve hlásenia o týchto problémoch. Modely mobilných klimatizácií pritom prešli všetkými mechanickými, elektrickými a chemickými testami potrebnými na uvedenie na trh EÚ.

Aktuálne: Mileniáli a príslušníci generácie Z strácajú dôveru v ekonomiku, médiá a vlády

Napriek ekonomickému rastu, všeobecnému rozvoju a príležitostiam sú mladšie generácie skeptické voči dianiu v spoločnosti a obávajú sa o svoju budúcnosť. 

Podľa tohtoročného prieskumu miléniovej generácie (Deloitte Global Millennial Survey 2019, vyše 13.000 mileniálov zo 42 krajín a viac ako 3.000 respondentov generácie Z v 10 krajinách) je ich ekonomický optimizmus na ústupe. Viera v budúci ekonomický rast je u respondentov na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov. Iba 26 % respondentov očakáva, že sa hospodárska situácia v ich krajine zlepší, čo je výrazný pokles z minuloročných 45 %. Za pesimistický názor mladých môže hlavne nerovnosť príjmov, nezamestnanosť a zlá sociálna mobilita. „Od hospodárskej krízy spred desiatich rokov až po štvrtú priemyselnú revolúciu vyrastali mileniáli a príslušníci generácie Z vo výnimočnom časovom období, ktoré ovplyvnilo ich prepojenosť, dôveru, súkromie, sociálnu mobilitu aj prácu. Táto neistota sa odráža v ich osobných názoroch na podnikanie, vládu, líderstvo a potrebu sprostredkovateľov pozitívnej spoločenskej zmeny. Biznis lídri musia riešiť otázky, ktoré najviac rezonujú týmito dvoma generáciami, inak riskujeme, že nebudeme schopní prilákať mladých ľudí na konkurenčnom trhu", vysvetlila Ivana Lorencovičová. Nerovnosť príjmov a nezamestnanosť sa uvádzali ako najväčšie výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí a pravdepodobne môžu za prevládajúci pesimistický názor na ekonomiku. Dve tretiny mileniálov sú presvedčené, že nie všetci majú rovnakú šancu dosiahnuť kariérny úspech.

Okrem poklesu dôvery vo vládne a náboženské inštitúcie mileniáli a príslušníci generácie Z nedôverujú ani médiám. Až 43% z nich tvrdí, že tradičné médiá negatívne ovplyvňujú svet a 27 % z nich vyjadrilo nulovú dôveru v médiá ako spoľahlivý zdroj informácií. Aj preto príslušníci týchto dvoch generácií zbierajú informácie z alternatívnych zdrojov. Obavy z dôsledkov sociálnych médií tiež nie sú zanedbateľné. Viac ako dve tretiny respondentov verí, že keby obmedzili sociálne médiá, boli by v lepšej fyzickej kondícii. Dokonca 41 % by chcelo prestať s ich používaním úplne. „Napriek tomu, že si uvedomujú negatívne vplyvy sociálnych médií, vo všeobecnosti respondenti prijímajú technológie pozitívne. Sú však veľmi skeptickí ohľadom kybernetickej bezpečnosti. Dokonca až 79% percent z nich sa obáva, že sa stanú obeťami online podvodu a 78 % z opýtaných znepokojuje, ako firmy zdieľajú ich osobné údaje medzi sebou. Aj to je dôvod, prečo až štvrtina mileniálov už ukončila spotrebiteľské vzťahy s firmami, ktoré nechránili dostatočne ich osobné údajú", uviedla Ivana Lorencovičová. 

Technológie mileniáli vnímajú rozporuplne aj v súvislosti s ich kariérou. Takmer polovica z nich je presvedčených, že nové technológie rozšíria ich pracovné možnosti. Na druhej strane 46 % verí, že vďaka meniacemu sa charakteru práce bude pre nich náročnejšie nájsť si alebo zmeniť zamestnanie. Mileniáli sú presvedčení, že firmy nesú najväčšiu zodpovednosť za vyškolenie zamestnancov pre potreby meniacich sa výziev. Generácia Z, ktorej zástupcovia z väčšej časti ešte len študujú, alebo práve ukončili štúdium, pripisuje túto zodpovednosť akademickej obci. To pre firmy a školy predstavuje zaujímavú príležitosť na spoluprácu, ktorá by mohla vyriešiť budúce pracovné výzvy. „Mileniáli a príslušníci generácie Z sú zmätení ohľadom toho, akú úlohu zohrávajú technológie a dúfajú, že firmy im pomôžu prispôsobiť sa novej situácii. Aby firmy pritiahli alebo si udržali mladých zamestnancov, mali by tiež podporovať svoje iniciatívy týkajúce sa diverzity a inklúzie, nájsť nové spôsoby, ako zapojiť tieto generácie do programov zodpovedného podnikania a zamerať sa na rekvalifikáciu a školenia, aby zabezpečili, že ich zamestnanci budú pripravení na všetko, čo budúcnosť prinesie", uzavrela Ivana Lorencovičová.   

streda 17. júla 2019

Novinky: Nové služby Google

Google uvádza na Slovensku novú hudobnú službu  YouTube Music. Predstavil tiež novinky v aplikácii Prekladač Google. 

Hudbu a hudobné videá z YouTube tak bude možné v rámci mesačného predplatného počúvať a sledovať bez reklám, ako aj na pozadí a v neposlednom rade sťahovať do offline režimu. K dispozícii sú okrem hudobných videí a oficiálnych albumov aj remixy či unikátne živé vystúpenia a cover verzie a takisto aj tisícky playlistov pre každý žáner a náladu. Nová služba vďaka sofistikovaným algoritmom odporúča používateľom hudbu nielen podľa žánru, ale aj podľa toho, čomu sa práve venujú, kde sa nachádzajú, prípadne podľa toho, čo sa deje vo svete. Navyše v službe je možné pohodlne sa prepínať medzi audiom a videom kedykoľvek v priebehu skladby. YouTube Music Premium a YouTube Premium sú dostupné na mesiac zadarmo.
 
V rámci okamžitého vizuálneho prekladu pribudla podpora ďalších jazykov a Google prekladač bude ponúkať preklady aj medzi menej používanými jazykmi navzájom. Okrem iného dokáže automaticky rozpoznať prekladaný jazyk a preklad textov naďalej vylepšuje vďaka strojovému učeniu. Pred štyrmi rokmi Google prvýkrát zvýšil počet podporovaných jazykov zo 7 na skoro 30. Aktuálne rozširuje počet jazykov, ktorým okamžitý vizuálny preklad rozumie, na 89. Patrí medzi ne napríklad arabčina, hindčina, malajčina, thajčina alebo vietnamčina.

EU: Viac žien v európskej spoločnosti a hospodárstve

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), poradný orgán Európskej komisie, vyhlásil súťaž o Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2019 na tému Viac žien v európskej spoločnosti a hospodárstve.

Šesťdesiat rokov po tom, čo sa Európska únia v Rímskych zmluvách zaviazala odstrániť rozdiely v príjmoch medzi ženami a mužmi, je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov naďalej obrovský a dosahuje 16 percent. Rozdiel v dôchodkoch medzi ženami a mužmi predstavuje neuveriteľných 38 percent. To všetko v situácii, kedy ženy tvoria 51 percent obyvateľstva EÚ, ale len 67 percent z nich pracuje. Podiel žien na podnikaní predstavuje iba 31 percent. Vzhľadom na svoje opatrovateľské povinnosti doma je pravdepodobnejšie, že sa zamestnajú na čiastočný úväzok alebo na neistých pracovných miestach, takže napokon zarábajú menej. Ženy sú ešte stále v nedostatočnej miere zastúpené v politických a hospodárskych rozhodovacích orgánoch, ako napríklad v správnych radách spoločností.

EHSV tento rok udelí svoju Cenu pre občiansku spoločnosť výnimočným projektom a iniciatívam, ktoré sa týkajú aspoň jednej z týchto otázok: boj proti rodovým stereotypom alebo zvyšovanie povedomia o nich; zvyšovanie povedomia o následkoch rodových stereotypov v mediálnom obsahu; podpora účasti žien v povolaniach, v ktorých tradične dominujú muži, a boj proti rodovej segregácii vo vzdelávaní; boj proti rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch mužov a žien; podpora podnikania žien, rovnosť v rozhodovacom procese, ekonomická nezávislosť žien a zosúladenie pracovného a súkromného života a tiež riešenie osobitných problémov, ktorým čelia zraniteľné ženy, ako sú slobodné matky, ženy so zdravotným postihnutím, migrantky, príslušníčky etnických menšín alebo pracovníčky s nízkou kvalifikáciou.

O cenu EHSV sa môžu uchádzať všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii a pôsobiace na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Prihlásiť sa môžu aj jednotlivci. Prihlasovať sa môžu iba iniciatívy alebo projekty, ktoré sa už realizovali alebo ktoré ešte stále prebiehajú. Suma v celkovej výške 50.000 eur sa rozdelí najviac medzi piatich víťazov. Konečný termín na zaslanie prihlášok je 6. september 2019 do 10.00 h. Slávnostné odovzdanie ceny sa uskutoční 12. decembra 2019 v Bruseli. Úplný popis požiadaviek a prihlasovací formulár sú dostupné na https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/2019-eesc-civi l-society-prize.