piatok 19. júla 2019

SR: Samovrážd je viac

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. O samovraždu sa pokúsilo celkovo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií ukončiť svoj život touto cestou sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov. Štyri samovraždy spáchali aj deti vo veku do 14 rokov. Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú u detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy. Štatistika zachytáva aj štyri samovraždy maloletých detí (dvaja chlapci a dve dievčatá) a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, z toho 11 z nich sa týkalo chlapcov. V oboch kategóriách je to o jeden prípad viac ako rok predtým.

Najviac prípadov, viac ako 600, bolo hlásených v rokoch 2008 až 2010 a v roku 2013. Z dlhodobého hľadiska je počet vlaňajších 533 dokonaných samovrážd menší ako priemer, čo predstavuje 548 prípadov. Pre samovraždu sa častejšie rozhodnú muži. Vlani prvýkrát klesol počet mužských samovrážd pod 80 percent (425 prípadov). Naopak, podiel samovrážd žien vzrástol na 20,3 percenta. Samovražda u žien prevažovala najviac vo veku od 60 do 69 rokov.
Od roku 2014 majú stúpajúcu tendenciu samovražedné pokusy pravidelne zamestnaných. V roku 2018 prevýšili počet nezamestnaných o 23 pokusov.

Galileo: Opäť funguje

Európsky satelitný navigačný systém Galileo obnovil poskytovanie služieb. Výpadok trval 6 dní od minulého piatka (12. 7.). 

Európska agentúra pre globálne navigačné satelitné systémy (GSA) uviedla, že komerční používatelia už môžu vidieť signály zotavenia navigačných služieb a služieb časovej synchronizácie, aj keď sa ešte dajú očakávať isté fluktuácie. Počas výpadku zostala v prevádzke len pátracia a záchranná služba (SAR), ktorá sa používa na lokalizáciu a pomoc ľuďom v núdzi, napríklad na mori alebo v horách. Podľa GSA problém spôsobila porucha prístrojov pozemných kontrolných centier satelitov. Čiastočne funkčný zostal aj systém "európskeho GPS", ktorý ponúka sústava družíc Galileo a ktorý vyšiel EÚ na vyše desať miliárd eur. Tento systém, ktorý využíva údaje až 30 družíc, je zameraný na poskytovanie geolokačných služieb so zatiaľ bezkonkurenčnou presnosťou. Tieto služby majú byť plne k dispozícii v roku 2020, kedy svojou presnosťou prevýšia ponuku amerického systému GPS, ruského systému GLONASS či čínskeho konkurenta Beidou. 

Na rozdiel od amerických, ruských alebo čínskych konkurentov je projekt Galileo civilný, čiže bol navrhnutý tak, aby ho mohli prevádzkovať civilné subjekty a aby slúžil predovšetkým civilným potrebám. Systém je funkčný od decembra 2016, ale stále je v takzvanej pilotnej fáze poskytovania prvotných služieb, ktorá predchádza fáze plnej prevádzkovej služby.
Systém Galileo v súčasnosti poskytuje tri typy služieb založených na satelitnej navigácii: otvorená služba (GOS) na určovanie polohy a času a na navigáciu; pátracia a záchranná služba (SAR) na zisťovanie polohy tiesňových signálov a verejne regulovaná služba, čiže kódovaná služba určená pre subjekty verejného sektora na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách, ako sú napríklad vojenské operácie. Cieľom tretieho typu služieb je zabezpečiť kontinuitu služieb aj v tom najkrízovejšom prostredí. Používateľom spomedzi štátnych subjektov poskytuje spoľahlivú a plne kódovanú službu počas núdzových alebo krízových situácií celoštátneho významu, ako sú napríklad teroristické útoky.

Výzvy: Pre údaje, e-government aj cloud

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) zverejnil tri dopytové výzvy, ktoré sa týkajú výmeny údajov medzi úradmi, zlepšovania e-governmentu, ako aj migrácie informačných systémov do vládneho cloudu.

O financie v dopytových výzvach môžu žiadať všetky subjekty verejnej správy.  Podmienkou je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktoré posúd ÚPVII a následne budú môcť žiadatelia predkladať už žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Schvaľovať ich budú odborní hodnotitelia. Nasleduje vydanie rozhodnutia a podpis zmluvy so žiadateľom. Paralelne sa robia aj verejné obstarávania, aby sa celý proces urýchlil. Výzvy sú vyhlásené ako otvorené a žiadosti o nenávratný finančný príspevok sa budú schvaľovať v hodnotiacich kolách. Uzávierka prvého z nich je 21. októbra. Projekty budú financované z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a z jeho prioritnej osi 7, uzatvára ÚPVII.

V rámci výzvy Manažment údajov, ktorej cieľom je systematický manažment dát v informačných systémoch verejnej správy, môžu byť podporené oblasti ako čistenie údajov, interná integrácia či konsolidácia údajov. Prílohou výzvy je aj vzorový projekt pre žiadateľa, ktorý mu pomôže s prípravou. Jednotlivé projekty môžu získať nenávratný finančný príspevok od 200.000 do 5 miliónov eur. Spolu je na projekty vyčlenených 26,7 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). 

Na elektronické služby pre občanov a podnikateľov, teda na elektronické služby verejnej správy je zameraná výzva Malé zlepšenia eGov služieb. Ide napríklad o jednoduchšie formuláre, notifikácie o stave služby, či možnosť vybaviť nejakú službu cez telefón alebo on-line, a to bez toho, aby bolo treba dokladať ďalšie papiere, či chodiť po úradoch. Výzvou chce ÚPVII zvýšiť využívanie e-služieb. Projekty musia riešiť také služby, ktoré už v súčasnosti preukazujú minimálne 5000 podaní ročne. Nenávratné finančné príspevky z tejto výzvy budú poskytnuté vo výške 200.000 až 5 miliónov eur. Na projekty poputuje z EFRR 28,1 milióna eur.

Výzva Migrácia informačného systému verejnej správy do cloudovej infraštruktúry ako služby uľahčí potenciálnym žiadateľom migrovať svoje informačné systémy do vládneho cloudu. Žiadatelia tým ušetria svoje financie, ktoré by inak museli investovať do správy vlastných informačných systémov. Projekty úspešných žiadateľov budú podporené sumou od 200.000 až 1,5 milióna eur. Spolu je na ne vyčlenených 7,5 milióna eur, takisto z EFRR.

štvrtok 18. júla 2019

5G: Súčasné smartfóny nedokážu naplno využiť potenciál 5G

Smartfóny boli ikonickým zariadeniami a základom úspechu 3G a 4G. Podľa reportu ConsumerLab spoločnosti Ericsson si väčšina spotrebiteľov myslí, že dnešné smartfóny nemôžu naplno využiť možnosti, ktoré ponúka 5G. Až 50% spotrebiteľov sa domnieva, že budú stále existovať aj s nástupom 5G, ale že ich do roku 2025 z veľkej časti nahradia inteligentné AR okuliare.

Predpovede spotrebiteľov odrážajú aj názory odborníkov. „Smartfóny budú za päť rokov mŕtvou technológií. Namiesto nich budeme využívať inteligentné okuliare", tvrdí Johan Hagegar z IMRSV centra inovácií AR / VR. Smartfóny, ako ich poznáme dnes, podľa neho nebudú v dlhodobom horizonte schopné využiť všetky výhody, ktoré prinesie 5G, napríklad holografické aplikácie. Marteen Ectors, riaditeľ pre inovácie z Legal & General, si myslí, že obrazovky budú úplne nahradené: „Zo sveta, ktorému dominujú obrazovky sa presunieme k iným spôsobom premietanie obrazov, ako sú napríklad trojrozmerné projekcie. Ruka v ruke s nimi nastúpi aj inteligentné okuliare s ich potenciálom pre komerčné účely."
Celkom 4 z 10 používateľov si myslia, že v budúcnosti nebudeme potrebovať mobilné obrazovky. Iní sa domnievajú, že sa súčasná generácia smartfónov bude vyvíjať spolu s 5G. Predstavia nové funkcie a stanú sa ústrednými bodmi alebo diaľkovým ovládaním pre iné zariadenia. Takmer všetci respondenti požadujú od smartfónov predĺženú životnosť batérie a väčšiu pamäť. Celkom 47% z nich očakáva, že telefóny budú disponovať niekoľkými kamerami, vrátane vstavanej 360 stupňové kamery. Používatelia ďalej požadujú 3D hologramové projektory (30%), sofistikovanejšie zabezpečenie podobné autentizáciu DNA (29%) a technológiu, ktorá im možní senzoricky vnímať textúry skrze obrazovku (25%).

Najnovšia štúdia Ericsson ConsumerLab je založená na 35.000 rozhovoroch s používateľmi smartfónov vo veku od 15 do 69 rokov v 22 rôznych krajinách. Za účelom získania pohľadu na hodnoty, ktoré má 5G pre zákazníkov, bolo vykonané ďalších 22 rozhovorov s poprednými odborníkmi, vrátane akademikov a vedúcich pracovníkov pracujúcich pre telekomunikačných operátorov, výrobcov headsetov a čipov, štart-upov a think-tankov.

Upozorňujeme: Nebezpečné modely klimatizácie

Spoločnosť FAST PLUS informuje o probléme 2 modelov mobilnej klimatizácie Sencor. Pri ich prevádzke môže dôjsť k závažnému poškodeniu vnútornej elektroinštalácie

Ide o mobilné klimatizácie Sencor SAC MT1221CH a SAC MT1222CH. Ich majitelia by mali kontaktovať centrálu spoločnosti FAST PLUS, ktorá u nich vykoná servisný zásah. Zákazníci tiež môžu výrobok vrátiť v predajni, kde ho zakúpili a získať späť plnú kúpnu cenu. Okamžite ich však prestaňte používať!

Pri niektorých modeloch bolo totiž zistené, že kabeláž elektroinštalácie je zle uchytená. Pri prevádzke tak hrozí skrat a zničenie výrobku. Do 1. júla t. r. firma dostala dve hlásenia o týchto problémoch. Modely mobilných klimatizácií pritom prešli všetkými mechanickými, elektrickými a chemickými testami potrebnými na uvedenie na trh EÚ.

Aktuálne: Mileniáli a príslušníci generácie Z strácajú dôveru v ekonomiku, médiá a vlády

Napriek ekonomickému rastu, všeobecnému rozvoju a príležitostiam sú mladšie generácie skeptické voči dianiu v spoločnosti a obávajú sa o svoju budúcnosť. 

Podľa tohtoročného prieskumu miléniovej generácie (Deloitte Global Millennial Survey 2019, vyše 13.000 mileniálov zo 42 krajín a viac ako 3.000 respondentov generácie Z v 10 krajinách) je ich ekonomický optimizmus na ústupe. Viera v budúci ekonomický rast je u respondentov na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov. Iba 26 % respondentov očakáva, že sa hospodárska situácia v ich krajine zlepší, čo je výrazný pokles z minuloročných 45 %. Za pesimistický názor mladých môže hlavne nerovnosť príjmov, nezamestnanosť a zlá sociálna mobilita. „Od hospodárskej krízy spred desiatich rokov až po štvrtú priemyselnú revolúciu vyrastali mileniáli a príslušníci generácie Z vo výnimočnom časovom období, ktoré ovplyvnilo ich prepojenosť, dôveru, súkromie, sociálnu mobilitu aj prácu. Táto neistota sa odráža v ich osobných názoroch na podnikanie, vládu, líderstvo a potrebu sprostredkovateľov pozitívnej spoločenskej zmeny. Biznis lídri musia riešiť otázky, ktoré najviac rezonujú týmito dvoma generáciami, inak riskujeme, že nebudeme schopní prilákať mladých ľudí na konkurenčnom trhu", vysvetlila Ivana Lorencovičová. Nerovnosť príjmov a nezamestnanosť sa uvádzali ako najväčšie výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí a pravdepodobne môžu za prevládajúci pesimistický názor na ekonomiku. Dve tretiny mileniálov sú presvedčené, že nie všetci majú rovnakú šancu dosiahnuť kariérny úspech.

Okrem poklesu dôvery vo vládne a náboženské inštitúcie mileniáli a príslušníci generácie Z nedôverujú ani médiám. Až 43% z nich tvrdí, že tradičné médiá negatívne ovplyvňujú svet a 27 % z nich vyjadrilo nulovú dôveru v médiá ako spoľahlivý zdroj informácií. Aj preto príslušníci týchto dvoch generácií zbierajú informácie z alternatívnych zdrojov. Obavy z dôsledkov sociálnych médií tiež nie sú zanedbateľné. Viac ako dve tretiny respondentov verí, že keby obmedzili sociálne médiá, boli by v lepšej fyzickej kondícii. Dokonca 41 % by chcelo prestať s ich používaním úplne. „Napriek tomu, že si uvedomujú negatívne vplyvy sociálnych médií, vo všeobecnosti respondenti prijímajú technológie pozitívne. Sú však veľmi skeptickí ohľadom kybernetickej bezpečnosti. Dokonca až 79% percent z nich sa obáva, že sa stanú obeťami online podvodu a 78 % z opýtaných znepokojuje, ako firmy zdieľajú ich osobné údaje medzi sebou. Aj to je dôvod, prečo až štvrtina mileniálov už ukončila spotrebiteľské vzťahy s firmami, ktoré nechránili dostatočne ich osobné údajú", uviedla Ivana Lorencovičová. 

Technológie mileniáli vnímajú rozporuplne aj v súvislosti s ich kariérou. Takmer polovica z nich je presvedčených, že nové technológie rozšíria ich pracovné možnosti. Na druhej strane 46 % verí, že vďaka meniacemu sa charakteru práce bude pre nich náročnejšie nájsť si alebo zmeniť zamestnanie. Mileniáli sú presvedčení, že firmy nesú najväčšiu zodpovednosť za vyškolenie zamestnancov pre potreby meniacich sa výziev. Generácia Z, ktorej zástupcovia z väčšej časti ešte len študujú, alebo práve ukončili štúdium, pripisuje túto zodpovednosť akademickej obci. To pre firmy a školy predstavuje zaujímavú príležitosť na spoluprácu, ktorá by mohla vyriešiť budúce pracovné výzvy. „Mileniáli a príslušníci generácie Z sú zmätení ohľadom toho, akú úlohu zohrávajú technológie a dúfajú, že firmy im pomôžu prispôsobiť sa novej situácii. Aby firmy pritiahli alebo si udržali mladých zamestnancov, mali by tiež podporovať svoje iniciatívy týkajúce sa diverzity a inklúzie, nájsť nové spôsoby, ako zapojiť tieto generácie do programov zodpovedného podnikania a zamerať sa na rekvalifikáciu a školenia, aby zabezpečili, že ich zamestnanci budú pripravení na všetko, čo budúcnosť prinesie", uzavrela Ivana Lorencovičová.   

streda 17. júla 2019

Novinky: Nové služby Google

Google uvádza na Slovensku novú hudobnú službu  YouTube Music. Predstavil tiež novinky v aplikácii Prekladač Google. 

Hudbu a hudobné videá z YouTube tak bude možné v rámci mesačného predplatného počúvať a sledovať bez reklám, ako aj na pozadí a v neposlednom rade sťahovať do offline režimu. K dispozícii sú okrem hudobných videí a oficiálnych albumov aj remixy či unikátne živé vystúpenia a cover verzie a takisto aj tisícky playlistov pre každý žáner a náladu. Nová služba vďaka sofistikovaným algoritmom odporúča používateľom hudbu nielen podľa žánru, ale aj podľa toho, čomu sa práve venujú, kde sa nachádzajú, prípadne podľa toho, čo sa deje vo svete. Navyše v službe je možné pohodlne sa prepínať medzi audiom a videom kedykoľvek v priebehu skladby. YouTube Music Premium a YouTube Premium sú dostupné na mesiac zadarmo.
 
V rámci okamžitého vizuálneho prekladu pribudla podpora ďalších jazykov a Google prekladač bude ponúkať preklady aj medzi menej používanými jazykmi navzájom. Okrem iného dokáže automaticky rozpoznať prekladaný jazyk a preklad textov naďalej vylepšuje vďaka strojovému učeniu. Pred štyrmi rokmi Google prvýkrát zvýšil počet podporovaných jazykov zo 7 na skoro 30. Aktuálne rozširuje počet jazykov, ktorým okamžitý vizuálny preklad rozumie, na 89. Patrí medzi ne napríklad arabčina, hindčina, malajčina, thajčina alebo vietnamčina.

EU: Viac žien v európskej spoločnosti a hospodárstve

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), poradný orgán Európskej komisie, vyhlásil súťaž o Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2019 na tému Viac žien v európskej spoločnosti a hospodárstve.

Šesťdesiat rokov po tom, čo sa Európska únia v Rímskych zmluvách zaviazala odstrániť rozdiely v príjmoch medzi ženami a mužmi, je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov naďalej obrovský a dosahuje 16 percent. Rozdiel v dôchodkoch medzi ženami a mužmi predstavuje neuveriteľných 38 percent. To všetko v situácii, kedy ženy tvoria 51 percent obyvateľstva EÚ, ale len 67 percent z nich pracuje. Podiel žien na podnikaní predstavuje iba 31 percent. Vzhľadom na svoje opatrovateľské povinnosti doma je pravdepodobnejšie, že sa zamestnajú na čiastočný úväzok alebo na neistých pracovných miestach, takže napokon zarábajú menej. Ženy sú ešte stále v nedostatočnej miere zastúpené v politických a hospodárskych rozhodovacích orgánoch, ako napríklad v správnych radách spoločností.

EHSV tento rok udelí svoju Cenu pre občiansku spoločnosť výnimočným projektom a iniciatívam, ktoré sa týkajú aspoň jednej z týchto otázok: boj proti rodovým stereotypom alebo zvyšovanie povedomia o nich; zvyšovanie povedomia o následkoch rodových stereotypov v mediálnom obsahu; podpora účasti žien v povolaniach, v ktorých tradične dominujú muži, a boj proti rodovej segregácii vo vzdelávaní; boj proti rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch mužov a žien; podpora podnikania žien, rovnosť v rozhodovacom procese, ekonomická nezávislosť žien a zosúladenie pracovného a súkromného života a tiež riešenie osobitných problémov, ktorým čelia zraniteľné ženy, ako sú slobodné matky, ženy so zdravotným postihnutím, migrantky, príslušníčky etnických menšín alebo pracovníčky s nízkou kvalifikáciou.

O cenu EHSV sa môžu uchádzať všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii a pôsobiace na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Prihlásiť sa môžu aj jednotlivci. Prihlasovať sa môžu iba iniciatívy alebo projekty, ktoré sa už realizovali alebo ktoré ešte stále prebiehajú. Suma v celkovej výške 50.000 eur sa rozdelí najviac medzi piatich víťazov. Konečný termín na zaslanie prihlášok je 6. september 2019 do 10.00 h. Slávnostné odovzdanie ceny sa uskutoční 12. decembra 2019 v Bruseli. Úplný popis požiadaviek a prihlasovací formulár sú dostupné na https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/2019-eesc-civi l-society-prize.

SR: Spotrebiteľské ceny v júni 2019

Podľa Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni 2019 v porovnaní s júnom 2018 v úhrne zvýšili o 2,6 %. 

Vzrástli ceny v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá o 4,1 %, reštaurácie a hotely o 4 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 3,9 %, rozličné tovary a služby, pošty a spoje zhodne o 3 %, alkoholické nápoje a tabak o 2,3 %, zdravotníctvo o 2,1 %, rekreácia a kultúra o 1,6 %, vzdelávanie o 1,4 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti o 1,3 %, odevy a obuv o 1 %. Klesli ceny v doprave o 2,3 %. 

Spotrebiteľské ceny v porovnaní s májom v úhrne vzrástli o 0,1 %. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 0,6 %, rekreácia a kultúra, rozličné tovary a služby zhodne o 0,4 %, alkoholické nápoje a tabak, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti, vzdelávanie zhodne o 0,2 %, odevy a obuv, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, zdravotníctvo zhodne o 0,1 %. Znížili sa ceny v doprave o 1,5 %, v reštauráciách a hoteloch o 0,1 %. Na májovej úrovni zostali ceny za pošty a spoje. 

Index spotrebiteľských cien v júni oproti máju vzrástol v domácnostiach zamestnancov, domácnostiach dôchodcov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,1 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,5 %, za domácnosti dôchodcov o 3,1 % a za nízkopríjmové domácnosti o 2,7 %.  

V priemere za prvý polrok 2019 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,5 %. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,4 %, za domácnosti dôchodcov o 2,9 % a za nízkopríjmové domácnosti o 2,6 %.

utorok 16. júla 2019

Trend: Záujem Slovákov o prácu v zahraničí stúpa

Počet pracovných ponúk do zahraničia bol v prvom polroku 2019 podľa pracovného portálu Profesia.sk takmer o pätinu nižší ako vlani. Záujem ľudí o prácu za hranicami napriek tomu stúpa.

Prvý polrok 2019 bolo v ponuke 4.273 pracovných inzerátov do zahraničia. Oproti minulému roku ide o pokles o vyše 19 %. Zatiaľ najvyšší počet pracovných ponúk evidovala Profesia v roku 2016. Portál vtedy zaznamenal viac ako 5.700 zahraničných pracovných príležitostí. Ale ak porovnáme počet reakcií v týchto dvoch obdobiach, je porovnateľný. Za prvých šesť mesiacov tohto roka bolo zaznamenaných vyše 66.000 reakcií uchádzačov na zahraničné pracovné ponuky.
Priemerný počet reakcií na jednu ponuku je tak v súčasnosti pomerne vysoký.  Na jeden zahraničný pracovný inzerát zareaguje v priemere viac ako 17 uchádzačov. Minulý rok to pritom boli približne 13 uchádzači.

Ľudí zaujíma najviac práca v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. Susedná Česká republika, v ktorej sa Slováci nestretávajú s veľkou jazykovou bariérou, skončila na štvrtom mieste. Medzi najčastejšie inzerovanými pozíciami sú robotník, pomocný pracovník, montážnik, vodič kamiónu či operátor výroby. 

EU: Vzájomné uznávanie liekov s USA

Európskej únii a Spojeným štátom sa podarilo naplniť dôležitý aspekt spoločného vyhlásenia, na ktorom sa v júli 2018 dohodol predseda EK Juncker a prezident USA Trump. Súčasťou prínosnej transatlantickej obchodnej agendy stanovenej v spoločnom vyhlásení je záväzok, že obe strany budú pracovať na odstraňovaní prekážok a zvyšovaní objemu obchodu v celom rade odvetví vrátane liekov.

Americký úrad pre potraviny a lieky (The Food and Drug Administration) napokon uznal aj Slovensko, ktoré bolo zostávajúcim členským štátom EÚ. Dohoda o vzájomnom uznávaní medzi EÚ a USA sa, pokiaľ ide o inšpekcie výrobných prevádzok liekov na humánne použitie, tak vykonáva v plnom rozsahu na územiach oboch strán. Pre obe strany sa tak uvádzanie liekov na trh stáva rýchlejším a menej nákladným. Zároveň potvrdila, že Únia a USA majú porovnateľné postupy na vykonávanie inšpekcií správnej výrobnej praxe humánnych liekov.

Na Európu a Spojené štáty dnes spolu pripadá viac ako 80 % celosvetového predaja nových liekov. Farmaceutický priemysel aj verejné orgány na oboch stranách budú môcť vďaka úplnému vykonávaniu tejto dohody uvoľniť zdroje, ktoré sa môžu použiť na kontrolu zariadení v iných krajinách, kde sa vo veľkom vyrábajú lieky. Farmaceutický priemysel je strategickým odvetvím, v ktorom je spolupráca medzi EÚ a USA v oblasti regulácie oveľa pokročilejšia než vo väčšine ostatných odvetví. Tímy Európskej komisie, príslušných orgánov členských štátov EÚ, Európskej agentúry pre lieky a Amerického úradu pre potraviny a lieky (EMA) od mája 2014 overujú a posudzujú príslušné systémy dohľadu. Americký úrad pre potraviny a lieky s priaznivým výsledkom posúdil všetky príslušné vnútroštátne orgány EÚ.

Zároveň sa odteraz začína uplatňovať aj výnimka týkajúca testovania šarží. Odborne spôsobilí zástupcovia farmaceutickej spoločnosti EÚ tak už nebudú musieť robiť kontroly kvality, ak sa už spravili v Spojených štátoch. Spolupráca na vzájomnom uznávaní bude pokračovať, aby sa pôsobnosť mohla rozšíriť aj na veterinárne lieky, očkovacie látky pre ľudí a lieky získané z plazmy. 

Novinka: Mladomanželská pôžička

Od 1. júla t. r. môžu mladé manželské páry na Slovensku požiadať o pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu, kúpu bytu alebo na jeho úpravu. 

Tento rok je zatiaľ k dispozícii 15 miliónov eur. Žiadosti možno posielať do 31. októbra na príslušnom mestskom úrade okresu, v ktorom sa realizuje financovanie nehnuteľnosti. Formulár žiadosti nájdete na webstránke ŠFRB.

Základné podmienky pre žiadateľa sú:
* vek minimálne 18 rokov a trvalý pobyt na území SR,
* vek oboch manželov nesmie v deň podania žiadosti presiahnuť 35 rokov,
* manželstvo muselo byť uzavreté maximálne 1 rok pred podaním žiadosti,
* príjem z podnikania, zo závislej činnosti alebo podľa osobitného predpisu,
* maximálny spoločný príjem manželov za predchádzajúci rok nesmie presiahnuť 4 násobok životného minima,
* bez nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení alebo danianiach.
Za úver zo štátneho fondu musí žiadateľ ručiť založenou nehnuteľnosťou, ktorá musí byť poistená voči živelným pohromám.

Mladomanželská pôžička prináša zvýhodnenú úrokovú sadzbu 1 % p. a. na prvých 15.000 eur z úveru. Splatnosť úveru môže byť maximálne 15 rokov. Úroková sadzba je fixovaná, čiže nemenná, počas celej doby splatnosti úveru. Ak sa vám počas splácania úveru narodilo dieťa, ktoré sa následne dožilo jedného roku života v spoločnej domácnosti so žiadateľom, štát vám odpustí 2.000 eur zo sumy úveru. O túto sumu bude znížená aktuálna istina úveru, maximálne pritom môže ísť celkovo o 6 000 eur (čiže za tri deti). Uvedené fakty platia aj pri osvojení si dieťaťa.

pondelok 15. júla 2019

Radíme: Bezpečnosť na cestách

Počas minuloročných letných prázdnin bolo na Slovensku podľa štatistiky ministerstva vnútra  2.531 dopravných nehôd, pri ktorých prišlo o život 49 osôb, ťažko sa zranilo 245 osôb a ľahké zranenia utrpelo 1.130. K zvýšenému počtu nehôd v lete dochádza v dôsledku viacerých faktorov. 

Najčastejšou príčinou dopravných nehôd vo všeobecnosti je nedodržanie povolenej rýchlosti, ale aj alkohol a omamné látky za volantom či nedodržanie prednosti v jazde. K ďalším dôvodom patrí porušovanie povinností vodiča, ako napríklad nepoužívanie smeroviek či používanie mobilov. Počet nehôd, najmä v letných mesiacoch, stúpa priamo úmerne zvýšenému počtu vozidiel na cestách.

Ospalosť a únava sú príčinou vážnych dopravných nehôd približne v ⅕ prípadov. Málo vodičov si uvedomuje, že unavení by sme si podľa zákona ani nemali sadať za volant. Odporúčame preto, aby vodiči nepreceňovali svoje sily a počas jazdy si radšej dali častejšie prestávky na oddych, a čo je veľmi dôležité, dodržiavali pitný režim. Ďalším výrazným faktorom, ktorý prispieva k zvýšenej nehodovosti, sú extrémne teploty. Unavujú, otupujú pozornosť aj čas reakcie vodiča a výrazne prispievajú k stavom mikrospánku aj na kratších trasách. Východiskom nie je ani klimatizácia – tá únavu len oddiali, rozhodne ju však nepotlačí úplne. Odborníci teda varujú pred jazdou dlhšou ako 3 hodiny nepretržite. Je rozumné dávať si pravidelné prestávky aj za cenu, že sa tým cesta predĺži. Sezónnym nebezpečenstvom sú tiež lokálne prietrže mračien vznikajúce pri extrémnych horúčavách, ktoré môžu znížiť bezpečnosť na vozovke. Veľké množstvo vody pri vysokej rýchlosti v kombinácii s letnými pneumatikami s plytším dezénom zvyšuje riziko šmyku a následnej kolízie. 

Riziká pohybu na cestách počas leta:
- nezodpovední vodiči nedodržiavajúci dopravné predpisy,
- väčší počet neskúsených vodičov v požičaných motorových vozidlách,
- zvýšený počet cyklistov a motorkárov,
- negatívny vplyv striedajúcich sa teplôt na ľudský organizmus,
- únava z tepla,
- nepredvídateľný mikrospánok,
- dlhé trasy,
- náhle dažďové prehánky.

EU: Európsky inovačný a technologický inštitút

Európska komisia navrhla aktualizáciu právneho základu Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ako aj jeho nový strategický inovačný program na roky 2021 – 2027.

EIT je nezávislý orgán EÚ vytvorený v roku 2008, ktorý posilňuje inovačnú schopnosť Európy. Prijaté návrhy zosúladia EIT s budúcim programom EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027). Tým sa napĺňa záväzok komisie ďalej podporovať inovačný potenciál Európy. S navrhovaným rozpočtom vo výške 3 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 600 miliónov EUR alebo o 25 % v porovnaní so súčasným strategickým inovačným programom (2014 – 2020), bude EIT financovať činnosti existujúcich a nových znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a podporí inovačnú kapacitu 750 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

EIT v súčasnosti podporuje osem ZIS, ktoré spájajú podniky, univerzity a výskumné centrá formou cezhraničných partnerstiev. Strategický inovačný program na roky 2021 – 2027 má dosiahnť tieto ciele:
1. Zvyšovanie regionálneho vplyvu znalostných a inovačných spoločenstiev: V budúcnosti EIT vďaka rozvoju regionálnych podporných stratégií posilní svoje siete. Budú sa do nich zapájať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, podniky aj výskumné organizácie. Výber spolupracujúcich partnerov a príprava činností ZIS budú inkluzívnejšie. ZIS budú takisto rozvíjať prepojenia na stratégie pre inteligentnú špecializáciu, čo je iniciatíva EÚ na podporu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest tým, že každému regiónu sa umožní identifikovať a rozvíjať vlastné konkurenčné výhody.
2. Rozvoj inovačnej kapacity vysokoškolského vzdelávania: EIT bude podporovať 750 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania finančnými prostriedkami, odbornými znalosťami a poradenstvom, ktoré im umožnia rozvíjať hospodárske činnosti v ich oblasti záujmu. Inštitút bude navrhovať a realizovať činnosti najmä v krajinách s nižšou inovačnou kapacitou. EIT bude pritom stavať na úspešných politických iniciatívach, ako je HEInnovate, bezplatný nástroj na sebahodnotenie pre všetky typy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, alebo rámec pre hodnotenie vplyvu na regionálne inovácie, ktorý umožní univerzitám posúdiť, ako podporujú inovácie v regiónoch, v ktorých majú sídlo.
3. Zakladanie nových ZIS: EIT zriadi dve nové ZIS v oblastiach, ktoré sú najviac relevantné pre politické priority programu Horizont Európa. Prvé nové ZIS sa má zameriavať na kultúrny a kreatívny priemysel a začiatok jeho pôsobenia je naplánovaný na rok 2022. Toto odvetvie má vysoký potenciál rastu, venujú sa mu mnohé miestne iniciatívy, je veľmi atraktívne pre občanov a vhodne dopĺňa existujúcich osem ZIS. O prioritnej oblasti druhého nového ZIS, ktoré začne fungovať v roku 2025, sa rozhodne neskôr.

Revidovaným nariadením o EIT sa zabezpečuje väčšia právna zrozumiteľnosť a zosúladenie s rámcovým programom EÚ pre výskum a inovácie. Nový právny základ takisto zavádza jednoduchý a zjednodušený model financovania EIT, ktorého cieľom je účinnejšie podporiť ďalšie súkromné a verejné investície. Okrem toho posilňuje riadiacu štruktúru EIT.

Nariadenie o EIT, ako aj rozhodnutie Európskej komisie o strategickom inovačnom programe na roky 2021 – 2027 budú predložené Európskemu parlamentu a Rade na diskusiu a prijatie.

Aktuálne: Splatnosť faktúry

Ani mesiac nestačí, aby došlo k úhrade faktúr na Slovensku. V Nemecku to trvá 23 dní, rovnako tak v Dánsku. Ešte aj v Českej republike či Chorvátsku uplynie menej dní - 34, kým dôjde k úhrade faktúr než na Slovensku. 

Na Slovensku sa platby priemerne realizujú až za 36 dní, čo výrazne prevyšuje počet dní v kalendárnom mesiaci. Naproti tomu, aj Rusko má oveľa kratšiu splatnosť faktúr – len 19 dní. Také výsledky priniesla štúdia European Payment Practices 2018. Podľa nej tak 
Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa čas splatnosti fraktúr pre koncových, ale aj pre biznis zákazníkov pohybuje na hornej hranici. Je to nad priemerom krajín východnej Európy - faktúry sa uhrádzajú za 35 dní, ale aj priemerom západoeurópskych krajín (31 dní). Celkovo za Európu bola vlani doba splatnosti faktúr 34 dní.

Trendom sa pritom stáva skôr skracovať lehoty splatnosti faktúr. Štúdia European Payment Practices 2018 tiež odhalila, že firmám sa v rámci celej skúmanej vzorky európskych krajín podarilo medziročne skrátiť splatnosť faktúr o 1 deň – z 35 na 34 dní.
 
Splatnost faktur

piatok 12. júla 2019

Radíme: Meškanie vlaku

Ak železničná spoločnosť oznámi, že do cieľovej stanice dorazí minimálne s hodinovým meškaním, tak má cestujúci nárok na zrušenie cesty a vrátenie ceny lístka. Podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) bez ohľadu na to, či vlak mešká alebo bol zrušený, má cestujúci počas čakania nárok na primerané informácie o aktuálnej situácii. 

Takisto môže cestujúcemu vzniknúť nárok na spiatočnú prepravu do východiskovej stanice, ak už cesta z dôvodu meškania nespĺňa pôvodný účel, alebo na prepravu do cieľovej stanice pri najbližšej príležitosti za porovnateľných prepravných podmienok. Ďalej má nárok na jedlo a občerstvenie, ak je meškanie dlhšie než 60 minút a ubytovanie, ak je v danej situácii nevyhnutné prenocovanie. V prípade, že sa cestujúci rozhodne pokračovať v ceste podľa pôvodného plánu, alebo využije náhradnú prepravu do cieľovej stanice, môže mať nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka, ak meškanie trvalo jednu až dve hodiny. Ďalej je to 50 % z ceny lístka, ak meškanie trvalo viac ako dve hodiny. Ale na náhradu cestujúcemu nevzniká nárok, ak bol o meškaní informovaný pred nákupom cestovného lístka.

V prípade straty alebo poškodenia registrovanej cestovnej batožiny počas prepravy má cestujúci nárok na náhradu, okrem prípadov, ak batožina nedostatočne chránila obsah, nebola na prepravu vhodná, alebo ak stratu či poškodenie zapríčinila jej osobitá povaha. Ak cestujúci dokáže preukázať hodnotu stratených predmetov, má nárok na náhradu do výšky 1.200 eur za každú cestovnú batožinu. Ak hodnotu stratených predmetov nedokáže preukázať, nárok na náhradu je 300 eur za každú cestovnú batožinu. Ak cestujúci zomrie, alebo sa zraní v dôsledku vlakového nešťastia, vznikne jemu alebo jeho pozostalým nárok na náhradu do 1.400 eur za stratu alebo poškodenie príručnej batožiny bez ohľadu na to, či bola registrovaná alebo nie. Ďalej majú on alebo jeho pozostalí nárok na náhradu škody. Železničný podnik musí najneskôr do 15 dní po nehode vyplatiť zálohu na pokrytie bezprostredných finančných potrieb. V prípade usmrtenia je výška tejto zálohy najmenej 21.000 eur na osobu.

Airbnb: Nové ponuky

Platforma Airbnb upravila spôsob zobrazovania ponuky ubytovania v súlade s normami stanovenými v právnych predpisoch Európskej únie (EÚ) v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ide o reakciu na výzvu Európskej komisie a výzvu orgánov EÚ na ochranu spotrebiteľa z júla 2018.

Pri vyhľadávaní ubytovania používatelia vidia na stránke celkovú sumu vrátane všetkých povinných poplatkov (miestna daň či poplatky za služby a upratovanie). Airbnb už zreteľne odlišuje, či ponuku ubytovania uverejňuje súkromný alebo profesionálny hostiteľ. Na jej webstránke sa tiež nachádza ľahko dostupný odkaz na platformu na riešenie sporov on-line a všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú riešenia sporov.

Spoločnosť upravila aj svoje podmienky poskytovania služieb, v ktorých jasne uvádza, že používatelia môžu podať žalobu proti Airbnb na súde vo svojej krajine pobytu, že rešpektuje základné právo používateľov žalovať hostiteľa v prípade osobnej ujmy alebo inej škody a zaväzuje sa, že nebude jednostranne meniť zmluvné podmienky bez toho, aby o tom vopred jasne informovala používateľov a dala im možnosť odstúpiť od zmluvy.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Do systému Rapex (rýchly výstražný systéme pre nepotravinárske výrobky) pribudli nové upozornenia na nebezpečné kozmetické výrobky od kontrolných orgánov zo Slovenskej republiky a z Litvy

V očných tieňoch Professional Mineral 12-color Matte Eyeshadow značky Anylady od čínskeho výrobcu sa nachádza olovo. Ide o látku, ktorá nesmie byť prítomná v kozmetických výrobkoch, a je to teda v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch.

Sérum na riasy Bimatoprost ophthalmic solution Careprost pôvodom z Indie obsahuje farmakologicky aktívnu zložku – bimatoprost. Táto zložka pritom nie je uvedená v zozname zložiek a výrobok môže spôsobiť svrbenie, opuchnutie, zápal očných viečok, bolesť očí alebo alergickú reakciu.

štvrtok 11. júla 2019

Aktuálne: mobil dole #hlavahore

Počas koncertov sa viac pozeráte do telefónu než na pódium? Skúste to zmeniť! Nová festivalová kampaň chce motivovať ľudí k tomu, aby počas koncertov odložili svoje telefóny a užili si ich naživo, mimo on-line sveta. 

Virálnu kampaň odštartovala slovenská skupina Billy Barman. „Celý rok beháme hore dole po Slovensku a užívame si jedinečnú atmosféru spojenú s každým koncertom. Čo nás už baví trochu menej je, keď namiesto vašich vysmiatych tvárí vidíme vaše telefóny, čím sa oberáte o zážitok vy a aj tí za vami toho vidia podstatne menej. Vykašlime sa aspoň na chvíľku na sociálne siete a užime si to spolu naživo a naplno“, uviedol Juraj Podmanický. Neskôr sa k tejto téme pridali aj raperi Vec a Tono S. či členovia reggae skupiny Medial Banana Erik Šulc a Poky man.

Odkaz kampane sa ponesie celým festivalovým letom, upriami pozornosť na zmysluplné používanie technológií v našich životoch a návrat k skutočnému, nie virtuálnemu prežívaniu jedinečných okamihov.
Je potrebné uvedomiť si aj nástrahy a obmedzenia virtuálnej reality a deti viesť k jej triezvemu začleneniu do rodinného harmonogramu, aby sa nepripravovali o skutočné zážitky s blízkymi či priateľmi. 

EU: Obchodná dohoda s Mercosurom

Európska únia (EÚ) a Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj) dospeli k politickej zhode o komplexnej obchodnej dohode. Nový obchodný rámec – ktorý je súčasťou širšej dohody o pridružení medzi oboma regiónmi – upevní strategické politické a hospodárske partnerstvo a vytvorí významné príležitosti pre udržateľný rast na oboch stranách, pričom bude rešpektovať životné prostredie a chrániť záujmy spotrebiteľov EÚ aj citlivé hospodárske odvetvia. 

EÚ je 1. hlavným partnerom, ktorý uzatvoril obchodný pakt s Mercosurom. Dosiahnutá dohoda sa bude vzťahovať na 780 miliónov obyvateľov, zastreší významné hospodárske reformy a modernizáciu, ktoré prebiehajú v krajinách Mercosuru. Dohoda dodržiava najvyššie normy bezpečnosti potravín, ochrany spotrebiteľa a obsahuje aj zásadu predbežnej opatrnosti, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín a pravidlá v oblasti životného prostredia. Jej súčasťou sú aj záväzky týkajúce sa pracovných práv a ochrany životného prostredia vrátane vykonávania Parížskej dohody o zmene klímy.

Hlavné črty obchodnej dohody
V rámci medziregionálnej dohody medzi EÚ a Mercosurom sa odstráni väčšina ciel na vývoz z EÚ do krajín Mercosuru, čím sa zvýši konkurencieschopnosť podnikov EÚ, keďže nebudú musieť uhrádzať clá vo výške 4 miliardy EUR ročne.
* Pokiaľ ide o priemyselné odvetvia EÚ, prispeje to k zvýšeniu vývozu výrobkov z EÚ, za ktoré sa doteraz museli platiť vysoké a niekedy prohibitívne clá (napr. autá- sadzba 35 %, stroje - 14 až 20 %, chemikálie - 18 %, farmaceutické výrobky- 14 %, odevy a obuv - 35 % a i.
* Agropotravinársky sektor EÚ bude môcť využívať zníženie existujúcich vysokých ciel Mercosuru na vývoz čokolády a cukroviniek (20 %), vín (27 %), liehovín (20 až 35 %) a nealkoholických nápojov (20 až 35 %) z EÚ. Touto dohodou sa takisto zabezpečí bezcolný prístup k mliečnym výrobkom EÚ podliehajúcim kvótam (v súčasnosti sadzba 28 %), najmä v prípade syrov. Krajiny Mercosuru zavedú aj právne záruky na ochranu pred imitáciou 357 kvalitných európskych potravín a nápojov, ktorým sa priznalo zemepisné označenie.
Dohoda zjednoduší hraničné kontroly, zníži byrokraciu a obmedzí využívanie vývozných daní v krajinách Mercosuru. Vďaka novej online platforme poskytujúcej jednoduchý prístup ku všetkým relevantným informáciám bude prospešná aj pre menšie spoločnosti na oboch stranách. Osobitná kapitola dohody venovaná udržateľnému rozvoju bude zahŕňať otázky ako udržateľné obhospodarovanie a ochrana lesov, dodržiavanie pracovných práv a podpora zodpovedného správania sa podnikov. Dohoda tiež chráni právo EÚ a Mercosuru regulovať vo verejnom záujme. Normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín zostanú nezmenené.

Trend: Mobilné platby

Počas prvého dňa fungovania si Apple Pay aktivovalo viac ako 5-tisíc klientov mBank a spolu zrealizovali transakcie v hodnote viac ako 100-tisíc eur. Na konci prvého týždňa zaplatili klienti banky s Apple Pay viac ako jeden milión eur.

Platenie mobilným telefónom na Slovensku už nie je len záležitosťou úzkej skupiny technologických nadšencov a guru, ale stáva sa bežnou súčasťou každodenného života. Keď napríklad banka pred časom pre svojich klientov spúšťala službu Google Pay, využívalo ju osemkrát viac mužov než žien. Po zavedení Apple Pay sa ukázalo, že muži síce medzi používateľmi stále dominujú, ale už s oveľa nižším rozdielom – medzi klientmi mBank je ich trikrát viac ako žien a rozdiel sa stále zmenšuje.

Vďaka tejto službe môžete zaplatiť  prostredníctvom svojich iPhonov, Apple Watch či zariadení s požadovaným iOS. Prostredníctvom mobilnej aplikácie môžete priamo v telefóne kedykoľvek a kdekoľvek zapnúť a vypnúť jednotlivé typy transakcií, akými sú napríklad platby v zahraničí, nákupy v obchodoch, výbery hotovosti či internetové platby podľa aktuálnej potreby. „Zapnúť a vypnúť si môžete tieto služby kedykoľvek tak, aby ste ich mohli realizovať len vtedy, keď máte kartu úplne pod kontrolou a vypnuté ich mať vtedy, keď je karta odložená napríklad v hotelovej izbe počas slnenia sa na pláži“, dopĺňa Zdeněk Rys. Banka tiež svojim klientom umožňuje priamo v aplikácii on-line meniť finančné limity pre jednotlivé karty a typy transakcií, uzatvoriť cestovné poistenie, alebo zablokovať okamžite kartu v prípade straty alebo krádeže.

streda 10. júla 2019

Upozorňujeme: Nebezpečné hrnčeky

Úrad verejného zdravotníctva SR upozornil na nebezpečný výrobok - sklenené hrnčeky s objemom 500 ml značky Smart Cook, ktoré sa predávajú v sade troch kusov.

Laboratórnou analýzou hygienici zistili migráciu olova a kadmia, ktoré prekročili povolené limity. Tieto látky môžu pri používaní prechádzať z hrnčeka do potravín v množstve, ktoré môže ohroziť zdravie človeka. Výrobok pochádza z Českej republiky, bol distribuovaný a určený na predaj aj na území Slovenskej republiky. Údaje o konkrétnych odberateľoch nie sú dostupné. 

Spotrebiteľom sa odporúča, aby uvedený výrobok nekupovali, už zakúpený výrobok nepoužívali, prípadne ho vrátili späť v mieste predaja.

Slovensko.sk: Aj pre krajiny EÚ

Služby na ústrednom portáli verejnej správy, ktorým je slovensko.sk, už môžu využívať aj osoby s nemeckým občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte cudzinca žijúceho v Nemecku. 

Umožnil to projekt eIDAS a nové pravidlá Európskej únie (EÚ), vďaka ktorým sa tieto osoby vedia prihlásiť na portál slovensko.sk a môžu komunikovať cez elektronickú schránku. Podľa NASES sa postupne pripoja aj ďalšie krajiny EÚ. Smernica eIDAS podľa agentúry vytvára spoločný základ pre bezpečné elektronické služby, čím urýchľuje rozvoj digitalizácie komunikácie v rámci EÚ. Jej cieľom je okrem iného vzájomné uznávanie elektronického občianskeho preukazu a iných autentifikačných prostriedkov vo všetkých štátoch EÚ.

Do konca tohto roka budú na slovensko.sk pripojení občania ďalších šiestich krajín EÚ, medzi nimi Taliansko, Luxembursko, Estónsko, Chorvátsko, Španielsko a Belgicko. Vybrané služby portálu slovensko.sk budú postupne sprístupnené aj v anglickom jazyku. Slovensko uż v júni oznámilo svoju notifikačnú schému pre ostatné krajiny EÚ. Podľa NASES to znamená, že po jej schválení budú môcť občania Slovenska využívať elektronické služby členských štátov EÚ len prostredníctvom svojho elektronického občianskeho preukazu. 

Hypotéka: Nové podmienky

Banky sprísňujú podmienky na získanie hypotéky priebežne, aj počas tohto roka. Od klientov požadujú minimálne 10 percent vlastných úspor, ktoré použijú na kúpu nehnuteľnosti. Zároveň striktnejšie pristupujú k tomu, z čoho má klient príjem a ako ho dokladuje.

Podľa Michala Ďuriša majú dnes pre banky najväčšiu váhu zamestnanci s dostatočnou finančnou úsporou. Nasporiť si desať či dvadsať percent z ceny súčasných nehnuteľností však nemusí byť jednoduché. Dôležité je nastaviť si prácu už od začiatku na čo najväčší príjem, nespoliehať sa na príjmové formy, ktoré banky neradi akceptujú (ako SZČO, mandátne zmluvy, zamestnanie vo vlastnej firme). Zároveň odporúča radiť sa s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí počas obdobia tvorby rezervy dokážu poradiť aj s tým, ako ju vytvárať rýchlejšie: „Kľúčové sú aktuálne náklady, príjem klienta a tiež vlastné úspory. To znamená, že klient by sa ešte pred žiadosťou mal snažiť zlikvidovať všetky svoje záväzky, maximalizovať príjem, najmä ak začína pracovať inak ako na trvalý pracovný pomer a  snažiť sa myslieť na tvorbu úspor."
 
Ako získať základné financie nahypotéku:
* Od rodiny – peniaze môže poskytnúť ako pôžičku alebo vklad do nehnuteľnosti, kde pri jej predaji môže získať viac naspäť.
* Záložné právo navyše – k založeniu úveru sa poskytne napríklad aj časť rodičovského domu.
* Spotrebný úver – je najviac na 8 rokov, ale k hypoúveru tvorí značný náklad, keďže má vyššiu úrokovú sadzbu.
* Stavebné sporenie – náklady sú podobné ako pri „spotrebáku“,  ale legislatívne je jeho splatnosť 20 až 30 rokov.
* Vlastná rezerva = odklad kúpy na neskoršie obdobie o 3 či 5 rokov a snažiť sa vytvárať si vlastnú bonitu.
 „Neexistuje presné percento, ktoré by klienti mali dávať na svoje bývanie z platu, či už si naň sporia, alebo platia hypotéku. Hovorí sa, že klienti by nemali pracovať na svoje bývanie viac ako jednu štvrtinu, teda týždeň z mesiaca“, dodal Michal Ďuriš.

utorok 9. júla 2019

Dotácie: Pre pacientov so zriedkavými chorobami

Právnické aj fyzické osoby môžu požiadať Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR o finančnú podporu pre projekty zamerané na podporu a rozvoj zdravotnej starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami. Najvyššia výška dotácie je 100.000 eur. 

O podmienkach získania dotácií informuje rezort na svojom webe. V rámci realizácie prioritne určených aktivít pre rok 2019 z akčného plánu, rozpracovaného na podmienky rezortu zdravotníctva, ide o podporu a rozvoj zdravotnej starostlivosti – vývoj národného špecializovaného expertízneho pracoviska pre zriedkavé choroby v SR. Snahou je tiež podľa vyjadrenia MZ SR podpora a rozvoj plnohodnotných expertíznych pracovísk, napríklad doplnenia potrebného prístrojového vybavenia či zavedenia nových technológií, ktoré potenciálne budú môcť byť zaradené do európskej referenčnej siete špecializovaných pracovísk pre zriedkavé choroby.

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je právnická alebo fyzická osoba. Okrem samotnej žiadosti nesmie pri predkladaní chýbať popis projektu, štruktúrovaný rozpočet a povinné prílohy, akými sú napríklad doklad o zriadení alebo založení žiadateľa, ak je žiadateľom právnická osoba, doklad o zabezpečení financovania projektu z iných zdrojov či čestné vyhlásenie žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom a ďalšie.
Záujemcovia si môžu predložiť žiadosť o poskytnutie dotácie do 3. septembra na adresu MZ SR.

EU: Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie

Európska komisia uverejnila ročný prieskum vývoja zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za rok 2019 venovaný téme udržateľnosti. Navrhuje politické riešenia, ktoré umožnia zachovať konkurencieschopnosť EÚ, udržať rast a umožniť, aby z neho mali prínos všetci obyvatelia EÚ aj budúce generácie a pritom napĺňať ambiciózny plán prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. 

Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo prinesie nové pracovné miesta a zmení štruktúru pracovného trhu, rozloženia pracovných miest a potrebných zručností. Podľa predpokladov by mal do roku 2030 vytvoriť ďalších 1,2 mil. pracovných miest v Európskej únii (EÚ) nad rámec 12 miliónov nových pracovných miest s ktorými sa už počíta. Zároveň sa ním obmedzí súčasná polarizácia pracovných miest spôsobená automatizáciou a digitalizáciou vytvorením pracovných miest na strednej úrovni odmeňovania a rozloženia zručností, najmä v stavebníctve a vo výrobných odvetviach.

Napriek tomu nebude vplyv takéhoto prechodu v jednotlivých krajinách a odvetviach rovnaký. Preto sa krajiny musia na prechod pripraviť, aby sa nezabudlo na ľudí, ktorí sú zamestnaní v odvetviach a regiónoch so stále vysokou spotrebou uhlíka. Kľúčové je dbať hneď od začiatku na sociálny rozmer napríklad opatreniami poskytujúcimi finančnú podporu počas prechodu alebo kombináciou vyššieho zdaňovania energií a ich redistribúcie. K jednoduchšiemu prechodu môže prispieť aj sociálny dialóg, do ktorého budú zapojení tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia.

Vo všeobecnosti z prieskumu vyplynulo, že ak chce EÚ aj naďalej hospodársky rásť, potrebuje investovať do zručností svojich ľudí a do inovácie. Najlepšie hospodárske výsledky v EÚ dosahujú práve firmy, ktoré čo najviac investujú do odbornej prípravy svojich zamestnancov a do skvalitňovania ich pracovných podmienok. Investície do zručností, kvalifikácií a formálnej odbornej prípravy dospelých v skutočnosti naozaj zvyšujú zamestnateľnosť ľudí, rast miezd a konkurencieschopnosť firiem. Prieskum ESDE tiež potvrdil, že sociálne investície (ako napr. dostupnosť zariadení ponúkajúcich starostlivosť o dieťa alebo jeho predškolské vzdelávanie) zvyšuje produktivitu práce a kvalitu života ľudí. Vďaka cenovo dostupnému a adekvátnemu bývaniu môžu Európania využiť svoj potenciál na trhu práce a nájsť si svoje miesto v spoločnosti.

Širokopásmový internet: Národný plán

Slovensko chce v programovom období 2021 – 2027 čerpať európske zdroje aj na pokrytie ultrarýchlym internetom. Podmienkou je národný plán v oblasti širokopásmového pripojenia, ktorý Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) vytvorí na základe mapovania pokrytia v spolupráci s operátormi.

ÚPVII na základe dát od operátorov vytvorí zoznam bielych adries, ktoré nie sú a ani v najbližších troch rokoch nebudú pokryté ultrarýchlym širokopásmovým pripojením s rýchlosťou 100 Mbit/s a viac. Túto rýchlosť bude možné zvýšiť na 1 Gbit/s. Pokrytie internetom už ÚPVII v minulosti mapoval, vtedy sa ale zameriaval na pokrytie NGA sietí v obciach. Zisťovala sa dostupnosť základného širokopásmového pripojenia s rýchlosťou 30 Mbit/s. Mapovanie vtedy vychádzalo z cieľov Digitálnej agendy do roku 2020.
Operátori teraz musia uviesť pre každú jednu adresu najvyššiu možnú rýchlosť, ktorú dokážu zákazníkovi garantovať bez dodatočných zmien a úprav. ÚPVII od nich tiež potrebuje údaje o ich aktuálnom pokrytí a aké majú plány v najbližších troch rokoch. Dáta musia poslať najneskôr do 19. septembra 2019. Akonáhle bude mať ÚPVII k dispozícii všetky potrebné údaje, vyhodnotí ich a pripraví podklady do národného plánu, ktorý by mal byť hotový do konca roka.

pondelok 8. júla 2019

Grilovanie: Aby bolo jedlo zdravé

Grilovanie je zdravá, nízkokalorická forma prípravy jedla, pretože nevyžaduje použiť ďalší tuk. Je však potrebné dodržiavať základné pravidlá, na ktoré upozonila vedúca Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava Alžbeta Béderová. 

Na grilovani nie sú vôbec vhodné údenárske výrobky alebo mäsá naložené v soli či marináde. Použitá soľ sa totiž vplyvom vysokej teploty a ohňa v spojení s bielkovinou z mäsa stáva zdrojom nitrozamínov, ktoré sú považované za najintenzívnejšiu rakovinotvornú látku.  Na opekanie či grilovanie nie je vhodné mastné mäso, pretože topiaca sa masť kvapká na pahrebu a jej spaľovaním vznikajú rovnako kancerogénne látky. 

Do pripravovaného mäsa sa ďalej neodporúča pichať, ale len ho opatrne otáčať. Vytekajúca šťava sa v ohni či pahrebe spaľuje, dymí a mení sa tiež na škodlivé benzpyrény. Niektorí pred záverom opekania polejú mäso pivom, aby dostalo lepšiu chuť a chutnejšiu kôrku. Ani tento postup nie je správny, pretože väčšinou vzniknutý dym znehodnotí pripravované jedlo.


  

EU: Tretina všetkých Európanov cestuje v rámci vlastnej krajiny

Podľa aktuálnej štatistiky Eurostatu v roku 2017 absolvovali obyvatelia Európskej únie 1,3 miliardy výletov s následným pobytom cez noc, čo v konečnom dôsledku činí takmer 6,4 miliardy nocí. V porovnaní s rokom 2016 sa pritom počet výletov jednoznačne zvýšil. 

Najčastejšie využívaným dopravným prostriedkom na tieto výlety patrí vlastné alebo požičané vozidlo, predovšetkým auto (64%). Na druhom mieste sa umiestnila letecká doprava (17%), nasledujú vlaky (11%) a autobusy (6%). Slováci využívali na cestovanie taktiež prednostne motorové vozidlá (67%) a leteckú prepravu (11%).

Čo sa týka Slovenska, celkový počet výletov dosiahol počet 10.970 (1.255.347 v EÚ), z čoho viac ako polovica - 64,7% (73,3% v EÚ) boli domáce výlety a 35,3% (26,7% v EÚ) výletov smerovalo za hranice Slovenska. Priemerná dĺžka pobytu Slovákov boli 4 noci, zatiaľčo v EÚ 5,1 noci.

Radíme: Ochrana elektroniky

Počas dovolenky si na pláž nosíme mobilné telefóny, notebooky, tablety aj fotoaparáty. Ale elektronika, a najmä notebooky, je na okolitú vysokú teplotu pomerne citlivá. 

Branislav Kadlub vysvetľuje, že notebooky, tablety aj smartfóny majú v sebe batériu, ktorá nie je určená na použitie pri vysokých teplotách. Zariadenia môžu vykazovať neštandardné správanie, batéria sa môže vysokými teplotami poškodiť a môže byť nepoužiteľná. Práve preto sa neodporúča, aby ľudia nechávali elektroniku na priamom slnku či v aute. V prípade, že dôjde k prehriatiu elektroniky, je vhodné nechať takéto zariadenia pred ďalším použitím ochladiť na bežnú teplotu. Pri použití týchto zariadení napríklad na pláži treba rátať s tým, že sa do zariadení môžu dostať voda, piesok a iné nečistoty, prípadne sa môžu zariadenia na priamom slnku prehriať a následne poškodiť.

K najčastejším poškodeniam notebookov patria rozbité LCD panely, prípadne iné "povrchové zranenia". V prípade mobilov a tabletov sú najcitlivejšie displej a obúchané rohy pri páde na zem. U fotoaparátoch je citlivá najmä optika, ktorú poškodzuje rôzne znečistenie, piesok v objektíve a podobne.
Používateľom notebookov postačí, ak budú priebežne čistiť zašpinenú LCD obrazovku špeciálnymi vlhčenými utierkami na LCD panely. Pri notebookoch je dobré aj raz či dvakrát za rok povysávať otvory, v ktorých sa môže usádzať prach (väčšinou ide o vetranie). V ponuke je široký výber ochranných puzdier a tašiek na všetky zariadenia, ktoré so sebou bežne nosíme (notebooky, fotoaparáty, tablety, smartfóny). Pri notebookoch odporúčame vybrať si takú tašku alebo batoh, kde sa okrem samotného notebooku zmestia napríklad aj cestovná nabíjačka, myš, potrebné dokumenty, pero, prípadne aj osobné veci. Pri fotoaparáte treba myslieť aj na možnosť uloženia fotopríslušenstva, prípadne pamäťových kariet. Na mobilné telefóny špecialisti odporúčajú ochranné sklo a zadný ochranný kryt.


   

piatok 5. júla 2019

Upozorňujeme: Podvodný e-mail ZSE

Západoslovenská energetika (ZSE) upozorňuje na pravdepodobnosť hekerského útoku a odporúča neotvárať e-mail v mene ZSE (z adresy faktura@zse.sk). 

Na spoločnosť sa obrátilo prvých 5 osôb, pričom niektoré nie sú ani zákazníkmi ZSE, s otázkami o doručenom emaili s predmetom upomienky. Obsahuje tiež prílohu s príponou ".exe", ktorá môže po otvorení poškodiť počítačový systém prijímateľa. Spoločnosť ZSE neprevádzkuje emailové konto faktura@zse.sk a nie je ani odosielateľom predmetnej správy. Spotrebiteľovov a obchodných partnerov upozorňuje, aby prílohu neotvárali, keďže sa nemôže vylúčiť ani to, že cieľom odosielateľa môže byť hekerský útok škodlivým softvérom v prílohe emailu. 

ZSE analyzuje možné kroky na ochranu dobrého mena a obrátila sa tiež na Národný bezpečnostný úrad, s ktorým situáciu konzultuje. Zákazníci ZSE majú možnosť overiť si úhradu svojich pohľadávok na zákazníckej linke 0850 111 555 alebo prostredníctvom online zákazníckej zóny na stránke zse.sk.

EU: Geografické blokovanie

Len niekoľko mesiacov po začatí uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní už 50 % občanov Európskej únie (EÚ) vie o jej opatreniach na boj proti situáciám, keď obchodníci neodôvodnene diskriminujú zákazníkov. Treba však zlepšiť informovanosť o osobitných digitálnych právach zakotvených v právnych predpisoch EÚ, keďže len 29 % respondentov vedelo, ktoré práva sa ich konkrétne týkajú.

Za posledné štyri roky sa počet používateľov internetu, ktorí sa snažia získať cezhraničný prístup k obsahu, takmer zdvojnásobil (z 8 % v roku 2015 na 15 % v roku 2019). Najobľúbenejšie druhy obsahu vyhľadávané cezhranične sú audiovizuálne diela (9 % respondentov) a hudba (8 %). Tento trend bude pravdepodobne pokračovať, a to najmä u mladých ľudí. Percentuálny podiel respondentov vo veku 15 až 24 rokov, ktorí sa pokúsili získať prístup k týmto službám v zahraničí, predstavuje takmer dvojnásobok podielu, ktorý pripadá na celkový počet respondentov (28 %).
Najbežnejším dôvodom získať prístup k takémuto obsahu je nedostatočná dostupnosť v krajine pobytu respondentov (44 %). Na druhej priečke je želanie mať širší výber (39 %). Väčšina z tých, ktorí sa nesnažili pristupovať k obsahu určenému pre používateľov v inej krajine EÚ, by však stále mala o takúto možnosť záujem. To platí najmä v audiovizuálnom sektore (31 %) a hudbe (29 %), a osobitne v prípade mladších generácií.

Prieskum Eurobarometra je súčasťou prebiehajúceho hodnotenia Európskej komisie zameraného na potreby spotrebiteľov a trhové podmienky v odvetviach, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú pravidlá geografického blokovania, prípadne sa na ne vzťahujú len čiastočne. Bude podkladom pre prvé preskúmanie pravidiel plánované na marec 2020, ktoré sa bude zaoberať otázkou, či treba rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia. Z prieskumu napríklad jasne vyplýva, že spotrebitelia cezhranične s najväčšou obľubou vyhľadávajú audiovizuálne a iné elektronické diela chránené autorskými právami, ako sú streaming a sťahovanie hudby, elektronické knihy či hry. Súčasné pravidlá sa na tento druh obsahu nevzťahujú. Je však pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti im právne predpisy EÚ začnú venovať osobitnú pozornosť.

Novinka: Informácie o nájomnom za pozemky

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v spolupráci s okresnými úradmi zverejnilo na svojej webstránke priemerné výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy. Údaje o obvyklej výške nájomného sú zverejnené podľa jednotlivých katastrálnych území. 

Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov stanovila pre nájomcov novú povinnosť, podľa ktorej sú povinní viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru. Údaje z formulárov boli následne použité na stanovenie obvyklej výšky nájomného za rok 2018 pre každé katastrálne územie v SR, ktorá sa vypočítala ako priemerná výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku pre každé katastrálne územie osobitne. Obvyklá výška nájomného sa bude určovať a zverejňovať každoročne.

Agrorezort vyhodnotil aj najčastejšie chyby a nedostatky pri vypĺňaní formulárov zo strany nájomcov. Išlo o duplicitne podané formuláre jedného nájomcu pre to isté katastrálne územie s rôznymi údajmi či neúplné údaje vo formulároch, kedy boli napríklad vyplnené len údaje o prenajatej výmere, ale údaje o dohodnutom alebo zaplatenom nájomnom nie.
Problémom boli aj nesprávne uvedené výmery prenajatej poľnohospodárskej pôdy alebo nesprávne uvedené hodnoty dohodnutého alebo zaplateného nájomného, prípadne oboch. Okresné úrady v takýchto prípadoch vyzývali nájomcov na nápravu a predloženie nových, opravených, respektíve doplnených sumárnych údajov. Údaje o obvyklej výške nájomného podľa jednotlivých katastrálnych území za rok 2018 sú zverejnené na stránke mpsr.sk/ovn2018.

štvrtok 4. júla 2019

Bankrot: V 2. štvrťroku zbankrotovalo 4.338 obyvateľov Slovenska

V júni 2019 bolo na Slovensku vyhlásených 1.430 osobných bankrotov a v druhom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 4.338. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), je to o 22,37 % viac než v prvom štvrťroku 2019 s 3.545 osobnými bankrotmi.

V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2019 zbankrotovalo až o 26,03 % viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.442 občanov Slovenska. V júni 2019 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji - 312, najmenej v Bratislavskom kraji - 60. Zároveň bolo zrušených 1.139 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z tohto počtu až 1.068 bolo zrušených pre nedostatok majetku, čo znamená, že dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani jedno euro. Iba 6,41 % dlžníkov bolo oddlžených predajom majetku, z ktorého boli veritelia uspokojení aspoň v minimálnej miere.

V druhom štvrťroku tohto roku počet osobných bankrotov dosiahol 4.338, čo je prvýkrát, kedy ich počet v jednom kalendárnom štvrťroku prekročil hranicu 4.000 osobných bankrotov. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom s 3.545 osobnými bankrotmi je to o 22,37 % viac. V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2019 zbankrotovalo o 26,03 % viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.442 občanov.

Od roku 2006, kedy začal platiť na Slovenskú inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2019 zbankrotovalo už 29.888 dlžníkov.

EU: Európsky akt o kybernetickej bezpečnosti

Nové celoeurópske pravidlá majú vo všeobecnosti posilniť kybernetickú bezpečnosť on-line služieb a spotrebiteľských zariadení.

Poskytujú Európe základný rámec pre certifikáciu produktov, procesov a služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom taktiež posilňujú mandát Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť. Tento permanentný mandát zahŕňa väčšie zodpovednosti a taktiež aj zdroje na lepšiu podporu členských štátov pri riešení hrozieb a útokov v danej oblasti.

Európska komisia však okrem týchto pravidiel navrhla v septembri 2018 aj vytvorenie Európskej siete a centra kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť s cieľom lepšie zamerať a koordinovať dostupné finančné prostriedky na spoluprácu, výskum a inovácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

V súvislosti so aktom o kybernetickej bezpečnosti stanovila Európska rada v máji 2019 tiež sankčný režim, ktorý umožňuje Európskej únii zaviesť reštriktívne opatrenia na odradenie od kybernetických útokov, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre členské štáty EÚ.

SR: Ženy vo svete informačných technológií

Čo dievčatá na moderných technológiách najviac zaujíma a priťahuje? Aký je ich vzťah k informatike ako predmetu v škole, aké je ich „informatické sebavedomie“ a ktoré majú najväčšie šance stať sa IT odborníčkou?

Výsledky výskumného projektu Ženy vo svete informačných technológií, ktorý bol realizovaný s finančnou podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis a spoločnosti Accenture predstavil Inštitút pre verejné otázky. Zameral sa najmä na to, aký je záujem dievčat o štúdium informatiky a o prácu v IT oblasti. Potenciál dievčat študovať a následne pracovať v oblasti informačných technológií na jednej strane  zvyšujú predpoklady ako výborné výsledky v škole  (celkový prospech s vyznamenaním), relatívne dobrý rozsah a úroveň digitálnych zručnosti a pozitívny vzťah k informatike. Na druhej strane sú to motivačné faktory, akým je záujem a príťažlivosť infotechnológií, odhodlanie ísť študovať informatiku ovplyvnené relevantnými informáciami o nárokoch na štúdium informatiky (resp. odbúravanie stereotypov o informatike ako „náročnom štúdiu“) alebo „informatické sebavedomie“ (teda pripustenie možnosti, že „som lepšia ako chlapci v mojom veku“). Ak vezmeme do úvahy vzájomný prienik všetkých faktorov, potenciál dievčat študovať a následne sa uplatniť v oblasti IT možno odhadnúť niekde na úrovni 20%. Avšak na to, aby sa „každé piate dievča“ presadilo ako IT špecialistka v mnohom závisí aj od externých faktorov, akými sú „nastavenie“ štátneho vzdelávacieho systému, podpora vzdelávania zo strany korporátnej sféry či globálny vývoj v IT sektore.

Nedostatok informácií o profesiách v IT oblasti je kritickým miestom rozhodovania dievčat, ale aj podpory zo strany rodičov. Väčšina z nich si totiž myslí, že IT = programovanie. No práve rôznorodosť smerov v IT je najväčším benefitom daného odvetvia, v ktorom sa vedia realizovať naozaj rôzne profily ľudí. Ak chceme systémovo zvýšiť podiel žien v IT sektore, musíme začať pracovať už s dievčatami na prvom stupni základnej školy a aby výučba informatiky mala relevantný obsah.

streda 3. júla 2019

Kryptomeny: Zatiaľ Slovákov veľmi nezaujímajú

Úroveň informovanosti o kryptomenách je medzi internetovými Slovákmi stále skôr nižšia. Aktívny záujem o ne prejavuje štvrtina. 
Podľa tohtoročného výskumu Nielsen Admosphere Slovakia, ktorý nadväzuje na rovnaký výskum realizovaný minulý rok, štyri pätiny Slovákov vedia, čo sú to kryptomeny a tretina sa o ne aj aktívne zaujíma. Väčšina s nimi avšak doposiaľ neobchodovala (päťsto respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela). Drvivá väčšina Slovákov (81 %) o kryptomenách už počula. Približne tretina respondentov (32 %) sa však o túto tému ďalej nezaujímala. O niečo menej opýtaných (26 %) si o kryptomenách vyhľadalo ďalšie informácie - urobili tak viac muži ako ženy. 23 % opýtaných sa o tému kryptomien zaujíma, ale priznali, že ďalšie informácie si nevyhľadali.

O kryptomenách naopak nepočulo 19 % respondentov, väčšia neznalosť sa týka skôr žien a opýtaných so základným vzdelaním.

Z medziročného porovnania vyplýva, že už spomínané povedomie o kryptomenách (81 %) zostáva rovnaké ako minulý rok. Rozdiel sa však prejavil pri aktívnom záujme o tému kryptomien, ktorý oproti údajom z minulého roka mierne klesol, presnejšie o 6 % - bližšie informácie o kryptomenách si vyhľadalo 26 % internetových Slovákov

EU: Nové pravidlá pre daňové spory

Nový systém pomôže riešiť daňové spory pri odstraňovaní dvojitého zdanenia, ktoré môžu medzi členskými štátmi vzniknúť pri výklade a vykonávaní medzinárodných dohôd a dohovorov. V Európskej únii (EÚ) v súčasnosti prebieha odhadom 2.000 takýchto sporov, pričom 900 z nich trvá už viac ako 2 roky. 

Vďaka novému mechanizmu budú môcť podniky a občania svižnejšie a účinnejšie vyriešiť spory súvisiace s daňovými zmluvami. Ide v prvom rade o spory súvisiace s dvojitým zdanením, ktoré pre podniky a jednotlivcov predstavujú jednu z hlavných prekážok podnikania, spôsobujú neistotu, zbytočné náklady a viažu likviditu. Nová smernica zároveň vnáša do daňových sporov v EÚ väčšiu transparentnosť.

Ako bude mechanizmus na riešenie sporov fungovať?
Nová smernica o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia by mala pomôcť lepšie riešiť daňové spory, pretože členské štáty budú mať teraz zákonnú povinnosť prijímať konečné rozhodnutia:
· Daňovníci, ktorí sa ocitnú v daňových sporoch plynúcich z bilaterálnych daňových dohôd alebo dohovorov, v ktorých sa ustanovuje odstránenie dvojitého zdanenia, môžu teraz iniciovať postup vzájomnej dohody, pričom dotknuté členské štáty sa musia pokúsiť urovnať spor zmierom do 2 rokov.
· Ak sa koncom tejto 2-ročnej lehoty nenájde riešenie, daňovník môže požiadať o zriadenie poradnej komisie, ktorá vydá svoje stanovisko. Ak mu členské štáty nevyhovejú, daňovník môže podať žalobu na vnútroštátny súd svojej krajiny a donútiť členské štáty konať.
· Táto poradná komisia sa bude skladať z 3 nezávislých členov vymenovaných dotknutými členskými štátmi a zo zástupcov dotknutých príslušných orgánov. Svoje stanovisko musí vydať do 6 mesiacov a členské štáty sú povinné sa ním riadiť, pokiaľ sa v lehote 6 mesiacov od vydania stanoviska nedohodnú na inom riešení.
· Ak dotknuté daňové orgány nevykonajú konečné rozhodnutie, daňovník, ktorý s ním súhlasil a vzdal sa práva na vnútroštátne opravné prostriedky do 60 dní od oznámenia rozhodnutia, sa môže domáhať výkonu rozhodnutia na vnútroštátnom súde. Členské štáty sú povinné oznámiť daňovníkom konečné rozhodnutie a uverejniť jeho plné znenie alebo výťah.

Nová smernica sa vzťahuje na sťažnosti predložené 1. júla 2019 a neskôr vo veci spornej otázky týkajúcej sa príjmu alebo kapitálu za daňový rok začínajúci 1. januára 2018 alebo neskôr. Príslušné orgány však môžu smernicu uplatňovať aj na žiadosti predložené pred uvedeným dňom alebo na skoršie daňové roky.

Novinka: Onkologického ochorenia

O onkologických ochoreniach na Slovensku v interaktívnej forme informuje od utorka nová webová podstránka Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). 

Dáta Národného onkologického registra (NOR) SR môžu využívať nielen pacientske organizácie, ale aj odborná a laická verejnosť. Získať tak môžu prehľad o epidemiologickej situácii onkologických ochorení na Slovensku, odhad aj medzinárodné porovnanie. Zatiaľ ide o pilotnú prevádzku. Rozsah ponúkaných informácií tak nie je konečný, národné centrum ho plánuje postupne a v krátkom čase rozširovať. Na jeseň NCZI predstaví na webe prvýkrát prognózu vývoja onkologických ochorení až do roku 2025.

Nová webová podstránka je podľa NCZI interaktívnym nástrojom, ktorý poskytuje vizualizáciu výstupných údajov z NOR SR prostredníctvom grafického zobrazenia absolútnych počtov prípadov, ich percentuálneho zastúpenia a ukazovateľov výskytu choroby, ako napríklad incidencia.

utorok 2. júla 2019

Trend: Nárast používateľov sociálnych sietí

Záujem o sociálne siete na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách Európskej únie z roka na rok rastie. Kým pred ôsmimi rokmi ich nebola ani polovica, v roku 2018 využívalo sociálne siete až 60 % Slovákov. Vo vekovej kategórii 16 až 24 rokov je to až 93 %. 

„Na Slovensku má pripojenie k internetu 80 % domácností. Najviac internetových pripojení majú na západnom Slovensku, najmenej na strednom. Ešte pred desiatimi rokmi malo internet doma 58 % domácností. Ruka v ruke s tým u nás postupne narastá aj digitálna gramotnosť", uviedla analytička Lenka Buchláková. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat v rámci 28 krajín Európskej únie využívalo za rok 2018 sociálne siete až 56 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Aj v tomto prípade ide o nárast, nakoľko ešte v roku 2011 bolo pripojených na sociálnych sieťach len 38 % Európanov. 
Podľa analytičky využívanie sociálnych sietí v tomto prípade zahŕňa vytvorenie si profilu na Facebooku či Whatsappe, posielanie si správ či zdieľanie príspevkov. Najväčšiu aktivitu na sociálnych sieťach majú Dáni (79 %), Belgičania (73 %), Švédi a Veľká Británia (obe 70 %). Na opačnom konci rebríčka s využitím sociálnych sietí pod 50 % je Francúzsko (42 %), Taliansko (46 %) a Slovinsko (49 %).

Sociálne siete najviac využívajú mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov, a to až každý deviaty z 10 mladých má účet na nejakej sociálnej sieti. Čo sa týka staršej generácie vo veku 65 až 74 rokov, aj tam je viditeľný nárast používateľov za posledných osem rokov. Aktuálne sa takýmto spôsobom socializuje v únii v priemere 19 % dôchodcov. Na Slovensku to bolo za rok 2018 približne 12 % seniorov.

EU: Leto filmovej klasiky

Až do konca septembra t. r. si návštevníci na mnohých miestach v 13 krajinách Európskej únie (EÚ), a to v malých mestách aj metropolách, budú môcť zdarma pozrieť klasické európske filmy v rámci podujatí  Sezóny klasických filmov.

Sezóna klasických filmov sa začala na filmovom festivale v Bologni prehliadkou viacerých reštaurovaných filmových diel natočených jednou z prvých farebných filmových techník, systémom Chronochrome štúdia Gaumont. Medzi klasickými filmami, ktoré bude možné zhliadnuť počas filmovej sezóny, nájdeme niektoré z najznámejších titulov svetovej kinematografie – napríklad film Metropolis v réžii Fritza Langa z roku 1927, dielo Francoisa Truffauta s názvom Nikto ma nemá rád (Les quatre cents coups) z roku 1959 a film Kino Raj (Cinema Paradiso) z roku 1988 z dielne Giuseppeho Tornatoreho.

K ikonickým miestam, ktoré sa na istý čas stanú filmovými stánkami, patrí Aristotelovo námestie v gréckom Solúne, kaštieľ v írskom meste Kilkenny a hlavné námestie Piazza Maggiore v talianskej Bologni. Úplný program sezóny je k dispozícii tu.

Potraviny: Muži nakupujú často podľa zoznamu, ženy spontánnejšie

Slováci a Slovenky sú ohľaduplní a starostliví a až pri 7 z 10 nákupov potravín dbajú na chute partnerky, partnera alebo najbližšej rodiny. Za najdôležitejšie faktory pri výbere potravín považujú čerstvosť, chuť a kvalitu potravín. Samozrejmosťou je výhodná cena, ale aj čistota a poriadok v predajniach. 

Podľa prieskumu (pre spoločnosť BILLA na vzorke 1.016 respondentov realizovala agentúra 2muse koncom mája 2019) ženy viac ako muži dovolia svojim deťom vybrať si pri nákupe aj niečo len pre seba. Pravdepodobnosť, že deti dostanú svoju drobnosť do košíka je pri nákupe s mamou o 60 percent vyššia ako pri nákupe s otcom. Najčastejšie a aj najradšej nakupujú Slováci potraviny sami alebo s partnerkou či partnerom, pričom deti cielene berie na nákupy potravín len 5 percent opýtaných. Ženy pritom len s deťmi nakupujú až 5-krát častejšie ako muži. Rovnako však platí, že rodiny s deťmi nakupujú častejšie denne ako slobodní ľudia.

Najčastejšie zákazníci urobia nákup za 20 eur a nákupný košík tvoria pečivo, mliečne výrobky, ovocie, zelenina a mäsové výrobky. Mäso, nápoje a trvanlivé potraviny sa dostanú do košíka skôr pri väčšom týždňovom nákupe. Pečivo vyslovene kraľuje denným nákupom a vkladá si ho do košíka až 90 % ľudí. Mliečne výrobky nakupuje pri každom nákupe 74 percent Slovákov. Nasleduje zelenina s 65% a ovocie so 64%. Z mäsových výrobkov sa medzi populárne dostali salámy s 58 percentami obľúbenosti, ostatné položky putujú do košíka pri malom nákupe skôr výnimočne. Pri väčších nákupoch už je zloženie košíka pestrejšie a pribúda najmä mäso a trvanlivé mäsové výrobky, cukrovinky, zaváraniny, mrazené výrobky a väčšie balenia nealko nápojov.

Prieskum ukázal aj rebríček dôvodov, ktoré sú pre Slovákov pri nakupovaní najdôležitejšie. Prvé miesto obsadili suverénne čerstvosť, chuť a kvalita potravín – spomenulo ich až 9 z 10 Slovákov. V tesnom závese nasleduje výhodná cena a taktiež čistota a poriadok na predajni. V neposlednom rade je však pre kupujúcich dôležitá šírka ponuky, ochota personálu, dostupnosť predajne a prehľadnosť usporiadania tovaru v ponuke.
Keď nakupujú muži, tak najčastejšie cielene prejdú predajňou k vopred plánovaným položkám a štyria z piatich pripúšťajú, že si pritom aspoň občas pomáhajú nákupným zoznamom. Ženy sa najčastejšie orientujú podľa usporiadania predajne a systematicky prechádzajú jednotlivými oddeleniami a postupne vkladajú do košíka všetko dôležité a potrebné pre domácnosť. Výsledky prieskumu ukazujú aj to, že muži nakupujú takmer o 20 percent viac alko aj nealko nápoje. Ženy naopak preferujú v podobnej miere sladkosti a pochutiny, ktorých sa v košíkoch žien objaví rovnako o pätinu viac.