utorok 29. decembra 2020

EU: Elektroodpad je najrýchlešie rastúcim odpadom

Len ťažko si dnes vieme predstaviť život bez výdobytkov modernej techniky, či už tú tu chladničky, televízory, sušičky bielizne alebo smartfóny a iná elektronika. Všetky tieto zariadenia však potom, ako nám prestanú slúžiť, predstavujú obrovské množstvo odpadu. A ak sa chce Európska únia (EÚ) vydať ekologickou cestou, musí vyriešiť aj tento narastajúci problém.

Odpad z elektrických a elektronických zariadení, elektroodpad alebo e-odpad sú vlastné staré vyhodené spotrebiče alebo zariadenia. Viac ako polovicu z neho tvoria veľké domáce spotrebiče, napríklad práčky a elektrické rúry. Veľkou katégoriou sú počítače, laptopy, tlačiarne telefóny a všetko okolo nich. Nasleduje spotrebná elektronika, lampy a menšie domáce spotrebiče ako napríklad vysávače alebo hriankovače. Ďalšie kategórie, ako elektrické náradie alebo zdravotnícke zariadenia, predstavujú cez 7 percent vyzbieraného e-odpadu. V EÚ sa aktuálne recykluje menej ako 40 % všetkého elektronického odpadu. Miera jeho recyklácie sa značne líši z krajiny na krajinu. Chorvátsko v roku 2017 recyklovalo 81,3 % všetkého elektronického a elektrického odpadu, zatiaľ čo na Malte to bolo 20,8 %. Na Slovensku je to necelá polovica.

Prečo je dôležité recyklovať odpad z elektrických a elektronických zariadení? Vyhodené elektrické a elektronické zariadenia obsahujú látky, ktoré môžu byť nebezpečné pre životné prostredie alebo pre ľudí, ktorí pracujú v recyklačných centrách. EÚ preto prijala legislatívu proti používanie niektorých látok, napríklad olovo. Ďalším problémom sú vzácne minerály, ktoré sa používajú v elektronike. Ich veľká časť totiž pochádza z krajín, kde sa nerešpektujú ľudské práva. Európsky parlament preto prijal pravidlá, ktoré ukladajú európskym dovozcom týchto minerálov povinnosť preverovať svojich dodávateľov, aby sme svojou spotrebou nefinancovali ozbrojené konflikty a zneužívanie ľudí.

V marci 2020 predstavila Európska komisia Akčný plán pre obehové hospodárstvo. Ako jedna z priorít sa tu spomína aj redukcia e-odpadu. Píše sa tu aj o opravovaní pokazených vecí a o ich opätovnom využívaní, zavedení jednotnej nabíjačky pre mobily a systému odmien, ktorý by ľudí motivoval k tomu, aby staré zariadenia recyklovali a nevyhadzovali s ostatnými smeťami. Európsky parlament vypracoval na akčný plán svoje stanovisko, o ktorom by mal hlasovať vo februári 2021. Jeho autor, holandský liberálny poslanec Jan Huitema sa vyjadril: „Je dôležité, aby sme ho pojali v jeho celku. Aby bola obehová ekonomika úspešná, musíme implementovať princípy obehovosti všetkých fázach hodnotového reťazca.“ Podľa neho by sme sa mali osobitne zamerať na elektroodpad, pretože jeho recyklácia nestíha doháňať jeho vytváranie. V roku 2017 bolo na svete vyprodukovaných 44,7 milióna metrických ton (Mt) e-odpadu a len 20 % z neho bolo náležite zrecyklovaných. Huitema okrem toho poznamenáva, že akčný plán by mohol pomôcť aj pri obnove hospodárstva: „Podpora inovatívnych obchodných modelov bude stimulovať ekonomický rast a pracovné príležitosti, ktoré bude Európa potrebovať na svoje zotavenie sa z krízy.“