Európa bola zasiahnutá obzvlášť tvrdo vzhľadom na jej silnejšiu závislosť od dovozu energií a nedávne znehodnotenie eura na päťročné minimum oproti americkému doláru. Analytici Allianz Trade sú presvedčení, že prudký nárast cien bol spôsobený najmä kombináciou silnej dynamiky opätovného otvorenia ekonomiky po pandémii Covid-19, ale aj problémom v pružnosti dodávateľských reťazcov, keďže krehký globálny systém výroby a distribúcie nedokázal držať krok s dopytom po pandémii. „Vojna Ruska s Ukrajinou ešte viac zhoršila dynamiku inflácie, ktorú poháňa predovšetkým prudký nárast cien komodít – najmä energií,“ poznamenal Peter Mucina. Čo sa týka Slovenska, medziročná hodnota inflácie v apríli vzrástla na 11,8 %, čo analytici označujú za rekordný rast. Ceny sa podľa Štatistického úradu SR medzimesačne zvýšili o 1,5 %. Najvýraznejšie to bolo cítiť pri nákupoch v potravinách, ale aj na účtoch za energie či pri tankovaní na pumpách. Peter Mucina poznamenáva, že inflácia postupuje smerom nahor a tlaky na ceny energií sa stále zvyšujú, čo naznačuje, že vrchol je ešte len pred nami: „Doterajšia dynamika inflácie predpovedá, že sa sekundárne efekty počiatočných cenových šokov (najmä potravín a energií) v priebehu roka postupne zmiernia. Základné príčiny súčasných cenových šokov sú však mimoriadne silné, preto očakávame, že inflácia zostane vyššia dlhšiu dobu.“
Analytici Allianz Trade sú presvedčení, že k odlišnej dynamike inflácie by mohli viesť aj štrukturálne zmeny v dôsledku neefektívneho prerozdeľovania zdrojov počas oživenia po pandémii. Napríklad globálne dodávateľské reťazce mohli byť trvalo poškodené alebo trh práce sa môže ukázať ako oveľa napätejší, než naznačuje miera nezamestnanosti. Očakávajú, že inflácia v eurozóne sa tento rok ustáli na úrovni 6,5 % a 2,5 % v budúcom roku. Jadrová inflácia by mala zostať neobvykle vysoká - na priemernej úrovni 2,5 % (medziročne), čo je viac ako dvojnásobok miery zaznamenanej počas dekády pred pandémiou Covid-19. V období medzi rokmi 2001 a 2021 sa podieľala z 55 % na náraste spotrebiteľských cien. V roku 2022 však analytici odhadujú, že iba 35 % celkovej inflácie bude možné pripísať jadrovej inflácii, pričom za zvyšok môže zvyšovanie cien potravín (17 %) a energií (48 %). Očakávajú, že celková inflácia dosiahne vrchol v 2. štvrťroku 2022. Vychádzajú pritom zo základných prognóz cien ropy a zemného plynu, ktoré nezahŕňajú embargo EÚ na dovoz ruskej ropy a zemného plynu. Tento vrchol by nemal byť prekonaný, aj keď by ceny energií zostali konštantné na súčasných zvýšených úrovniach až do konca budúceho roka. „Ceny ropy a plynu však pravdepodobne klesnú, ak nedôjde k ďalšej politickej eskalácii, ale ak by sa to aj stalo, očakávame, že v budúcom roku budú mať na celkovú infláciu vplyv dezinflačné sily,“ doplnil Peter Mucina.
