pondelok 30. septembra 2019

Aktuálne: Byrokratický index 2019

Inštitút INESS pri príležitosti medzinárodného dňa byrokracie opäť vydal Byrokratický index. Dosiahol hodnotu 221 hodín, čo je o hodinu menej ako pred rokom. Na modelovom príklade výrobného mikropodniku so 4 zamestnancami mapuje všetky byrokratické povinnosti, ktorým musí tento podnik počas roka čeliť. K týmto povinnostiam je priradený časový náklad, ktorého suma tvorí výsledok indexu.

Z 221 hodín najväčšiu časť odkrojila agenda zamestnávania (vrátanie manažmentu daní a odvodov pre zamestnancov), ktorá dosiahla hodnotu 84,5 hodiny. Oblasť podnikateľských daní si vyžiadala 46 hodín. V roku 2019 klesol počet hodín, ktoré podnikateľ musí venovať ochrane osobných údajov (GDPR), čo nebolo spôsobené zmenou pravidiel, ale prostým faktom, že v roku 2018 index zahrňoval aj vysoké náklady z prvotného zavádzania tohto systému. Naopak podnikatelia sa museli v roku 2019 popasovať s novými úlohami. Najvýznamnejšou udalosťou s 11 hodinami bolo podľa INESS zavedenie e-kasy. Hodiny pribudli aj vďaka novej trojkombinácii povinností: nahlasovanie zamestnancov 2. rizikovej kategórie, povinnej registrácie konečného užívateľa výhod, či novej povinnosti ohlasovať voľné pracovné miesto. Vďaka malému počtu zamestnancov nateraz modelová firma unikla niektorým novým povinnostiam, napr. rekreačným poukazom. 

Do Byrokratického indexu sa tento rok zapojili aj tri ďalšie krajiny: byrokratický index dosiahol v Českej republike hodnotu 226 hodín, v Litve 244 hodín a v Španielsku 363 hodín. Podľa INESS sa síce pripravujú antibyrokratické balíčky, postupuje (pomaly) informatizácia, či (ešte pomalšie) pravidlo „1-krát a dosť“, ale pre podnikateľa sa život príliš nemení. Vyššie spomenuté nové povinnosti pre podnikateľov to dobre symbolizujú. Nielen že celková prospešnosť týchto opatrení je veľmi nejasná, v praxi ich dopady nikto nevyhodnocuje. Úplným paradoxom je, že napriek niekoľko rokov fungujúcemu portálu Slovensko.sk, aj v roku 2019 má každá z týchto troch nových povinností vlastný formát elektronického formulára a každá má svoju vlastnú webstránku. Podnikateľ sa o vzniku týchto nových povinností dozvedel len cez médiá, neexistuje žiadny centralizovaný oznamovací systém, kde by si mohol skontrolovať všetky svoje povinnosti. Samozrejme, pokuty za nesplnenie týchto povinností sú drakonické a ich horná výška sa pohybuje aj v desiatkach tisíc eur.

SR: Patríme medzi najpriemyselnejšie krajiny únie

Drvivá väčšina zamestnancov na Slovensku pracuje v službách a služby vytvárajú aj väčšinu hrubej pridanej hodnoty v našej ekonomike. Napriek tomu zostáva podľa analýzy Poštovej banky hnacím motorom slovenskej ekonomiky priemysel a v európskom porovnaní patríme medzi „najpriemyselnejšie“ krajiny Európskej únie (EÚ). 

V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov, vďaka čomu sa Slovensko zaradilo na druhé miesto európskeho rebríčka. Predbehlo nás jedine susedné Česko, kde priemysel zamestnáva až 36,5 % pracujúceho obyvateľstva. Tretia priečka patrí našim severným susedom z Poľska, kde v priemysle pracuje 31,3 % obyvateľov. Môžeme teda povedať, že krajiny V4 skutočne patria medzi priemyselné krajiny EÚ. Mierne zaostáva jedine Maďarsko, keďže v priemyselných odvetviach je zamestnaných „len“ 27 % ľudí. V Európskej únii pracuje v priemysle zhruba pätina zamestnancov. Tento európsky priemer je teda výrazne nižší ako podiel na Slovensku. Popredné priečky rebríčka obsadili nové členské krajiny únie s ekonomikou zameranou na priemysel. A aj zamestnanosť v priemysle je v nových členských krajinách vyššia. Naopak vo vyspelejších krajinách západnej Európy je zamestnanosť v priemysle nižšia a vyšší podiel má zamestnanosť v službách. 

Pre všetky krajiny EÚ ale platí, že sektor služieb zamestnáva väčšinu obyvateľstva. V európskej 28- čke pracuje v službách v priemere až 74 % zamestnancov. U nás je tento podiel „len“ na úrovni 65,4 %. Najviac, až takmer 84 % pracujúcich v odvetviach služieb, nájdeme v Holandsku. Nasleduje Británia s podielom cca 82 % a 80 %-nú hranicu prekročilo aj Belgicko, Malta, Francúzsko, Luxembursko či Dánsko. Slovensko, podobne ako ďalší noví členovia únie, sa nachádza na spodku rebríčka čo sa zamestnanosti v službách týka. Podobne je na tom aj Maďarsko, ČR či Poľsko. Najnižší podiel ľudí pracujúcich v službách je v rámci EÚ v Rumunsku, a to len 47 %. Práve Rumunsko je krajinou, kde stále veľa obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Spomedzi krajín EÚ je tento podiel v Rumunsku najvyšší – až 23 %. Dvojciferné úrovne dosahuje podiel obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve jedine v spomínanom Rumunsku, v Bulharsku (takmer 18 %) a v Grécku (cca 11 %). V ostatných krajinách je zamestnanosť v poľnohospodárstve výrazne nižšia. Najnižšia je vo vyspelých západných krajinách – v Luxembursku len 0,8 % zamestnancov pracuje v poľnohospodárskych odvetviach, v Británii a Belgicku 1,2 % a v Nemecku 1,4 %.

Priemysel u nás vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty (HPH). Aj pri tomto ukazovateli v priemysle sme sa umiestnili na čele európskeho rebríčka. Slovensku totiž patrí s podielom 35 % HPH vytvorenej v priemysle tretia priečka. Vďačíme za to samozrejme hlavne automobilovému priemyslu a výrobe počítačov a elektroniky. Pred nami sa umiestnilo jedine ČR s podielom 35,8 % a Írsko (39,3 %). Opäť platí, že hrubá pridaná hodnota vytvorená priemyselníkmi, je vyššia hlavne v nových krajinách únie. Vo vyspelejších ekonomikách je podiel HPH v priemysle na nižších úrovniach. Tak napríklad v takom Luxembursku je to len cca 12 % a na Malte a Cypre zhruba 14 %. Vo Francúzsku, Holandsku či Británii je tento podiel zhruba pätinový. Rovnako ako v prípade zamestnanosti, aj v prípade HPH platí, že v krajinách únie je hrubá pridaná hodnota tvorená hlavne sektorom služieb. Lebo sú to práve služby, ktoré tvoria drvivú väčšinu hospodárstva vyspelých ekonomík. V Luxembursku, na Malte a na Cypre je to až viac než 84 %, vo Francúzsku či v Británii služby tvoria cca 80 % HPH. Ale napríklad Nemecko je taktiež výrazne priemyselnou krajinou, keďže služby tvoria „len“ 68 % HPH a na priemysel pripadá 31 % hrubej pridanej hodnoty.

EU: Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019

Európska komisia pri príležitosti 2. európskeho samitu o vzdelávaní uverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019, v ktorom analyzuje vývoj vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii (EÚ). Poukazuje aj na potrebu väčšej podpory pre učiteľov a zatraktívnenia učiteľského povolania.

Tohtoročné 8. vydanie monitoru sa zameriava na učiteľov. Uvádzajú sa v ňom a analyzujú zistenia z rozsiahleho prieskumu medzi učiteľmi, ktorý uskutočnila OECD. Prieskum zdôrazňuje potrebu odbornej prípravy tak, aby mohli učitelia lepšie zvládať naliehavé úlohy súčasnosti, t.j. využívanie informačných a komunikačných technológií, výučba žiakov so špeciálnymi potrebami a výučba v multikultúrnych triedach. Monitor odporúča tieto otázky riešiť zabezpečením primeraného počtu učiteľov v systéme, vo všetkých predmetoch a vo vidieckych aj v mestských oblastiach. Je potrebné pritiahnuť medzi učiteľov najvhodnejších kandidátov, zabezpečiť ich náležitú prípravu a motivovať ich k tomu, aby pri tomto povolaní zostali.

Slovensko – hlavné zistenia:
· Postupne zlepšuje vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, čo je obzvlášť pozitívne pre deti zo znevýhodnených rodín.
· Prijíma strategickejší prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zvyšovaniu zručností a rekvalifikácii.
· Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa však od roku 2010 výrazne zvyšuje a na východnom Slovensku dosahuje 14%.
· Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú nedostatočné, čo sa odráža na platoch učiteľov, ktoré sú napriek nedávnemu zvyšovaniu stále nízke.

Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politiky, vďaka ktorým môžu tieto systémy lepšie reagovať na sociálne potreby a potreby trhu práce. Súčasťou monitoru je aj 28 podrobných správ o jednotlivých členských štátoch EÚ. Meria pokrok v plnení cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave pre rok 2020 a poskytuje informácie dôležité k riešeniu záležitostí v oblasti vzdelávania v rámci každoročného cyklu európskeho semestra. Monitor zároveň napomáha určiť, na čo by sa malo zamerať financovanie EÚ v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rozvíjania zručností.

piatok 27. septembra 2019

Aktuálne: Týždeň zelených budov

Týždeň zelených budov na Slovensku vrcholí 27. septembra. Hlavným mottom tohtoročnej kampane je Spoločným úsilím za ekologické, zdravé a klimaticky odolné prostredie pre všetkých. Piatkový festival udržateľnosti Green Day sa uskutoční  v priestoroch auly Ústavu manažmentu STU, Bratislava. 

Programom bude sprevádzať Ladislav Miko alias youtuber Zlý Zajo. Róbert Holý zo Slovenských elektrárni 630 stredoškolákom predostrie tému globálneho otepľovania a možného riešenia. Počas jeho prednášky s názvom Odysea Zeme otvorí rôzne témy ohľadom elektriny, zdrojov energie a problémov s tým súvisiacich. Riešenie vidí v nízkouhlíkových zdrojoch energie, ako sú jadrové, vodné, slnečné a veterné elektrárne. Podujatie príde podporiť aj Peter Varmuža z Yeme, kde vytvorili vlastné zero – waste recyklačné centrum. Až 70 % odpadu z obchodu dokážu zrecyklovať a nepoužívajú ropné plasty, ale kompostovateľné bioobaly. Súčasťou programu bude predstavenie vzdelávacieho projektu a súťaže pre stredoškolákov Ambasádori udržateľnosti. Tímy, ktoré medzi sebou súťažia, pracujú vo virtuálnej platforme SOLVED. Ide o simuláciu skutočného pracovného prostredia. Počas Green Day sa študenti zoznámia aj so základnými princípmi elektromobility. Názorná ukážka a fungovanie elektromobilu im pomôže lepšie pochopiť teóriu o e-mobilite či elektronabíjačkách. 

Podľa Hany Ovesnej v budovách dnes trávime až 90 % svojho času. Zelené budovy sú ohľaduplné k ľuďom, ktorí v nich bývajú a pracujú: zdravý vzduch bez škodlivých látok, správne osvetlenie, tepelný komfort, dostatok priestoru... Ľudia, ktorí pracujú v takýchto budovách sú produktívnejší a majú aj nižšiu chorobnosť. Zelená budova je taká, ktorá je navrhnutá, postavená, prevádzkovaná a využívaná udržateľným spôsobom. Vyššie nároky na architektonické ako aj technologické prevedenie spravidla znamenajú vyššie náklady, no v dlhodobom horizonte sa stanú zdrojom šetrenia nákladov. Súvisiacou témou sú brownfields - pozemky, ktoré sú nedostatočne využívané, zanedbané a často kontaminované a o možnosti ich transformácie. 

EU: Falšovaný tovar

Podľa aktuálnych údajov, ktoré zverejnila Európska komisia, sa v roku 2018 zvýšil počet prípadov, kedy bol pri dovoze do Európskej únie (EÚ) zachytený falšovaný tovar. Príčinou je veľký počet malých balíkov zasielaných expresnou doručovacou službou či poštou. 

Počet zaistených zásielok narástol z 57.433 v roku 2017 na 69.354 v roku 2018, hoci celkové množstvo zaisteného tovaru sa oproti minulému roku znížilo. V roku 2018 sa zaistilo 27 miliónov výrobkov, ktoré porušovali práva duševného vlastníctva. Ich predajná hodnota na čiernom trhu predstavovala takmer 740 miliónov eur. Hlavnou kategóriou zaisteného tovaru boli cigarety, ktoré predstavovali 15 % z celkového množstva zaistených výrobkov. Po nich nasledovali hračky (14 %), obalový materiál (9 %), štítky, etikety a nálepky ( 9%) a odevy (8 %). Výrobky určené na každodennú osobnú potrebu v domácnosti, ako napríklad telová kozmetika, lieky, hračky a elektrické domáce spotrebiče spolu tvorili takmer 37 % celkového množstva zaisteného tovaru.

Najviac tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva pochádzalo aj naďalej z Číny. Severné Macedónsko bolo zase hlavnou krajinou pôvodu falšovaných alkoholických nápojov. Iné nápoje, parfumy a kozmetika pochádzali v prvom rade z Turecka. Európski colníci odhalili veľké množstvo falšovaných hodiniek, mobilných telefónov a príslušenstva, atramentových náplní a tonerov, CD/DVD nosičov a štítkov, etikiet a nálepiek z Hongkongu (Číny). Hlavným pôvodcom počítačového vybavenia bola India, cigarety putovali najmä z Kambodže a obalový materiál z Bosny a Hercegoviny.

Výzva: Zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore ISVS / ITVS

Pomôcť inštitúciám štátnej správy lepšie sa pripraviť na možné kybernetické hrozby je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s alokáciou 20 miliónov EUR. Výzva je určená ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ktoré spadajú pod sektor informačných systémov verejnej správy.

Dopytová výzva je predĺženou rukou národného projektu Riadenie incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe a má za cieľ napomôcť orgánom štátnej správy zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť vo svojej pôsobnosti. Žiadatelia by mali svoje projekty zamerať na jednu zo štyroch hlavných oblastí kybernetickej a informačnej bezpečnosti, a to zvýšenie ochrany pred útokmi z externého prostredia; zvýšenie schopnosti detekcie škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov; ochranu dát, dátových prenosov a komunikácie alebo budovanie bezpečnostného povedomia.

Výzva je určená na projekty s dĺžkou trvania do jedného roka, pričom podpora na jeden projekt môže byť vo výške od 500 tisíc EUR do 5 miliónov EUR. Celková indikatívna výška finančných prostriedkov predstavuje 20 miliónov EUR. Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.
Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

štvrtok 26. septembra 2019

Virtuálna realita: Na liečbu očných chýb

V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave budú pacientov liečiť aj hrou vo virtuálnej realite. Pri hre na Klinike detskej oftalmológie (KDO) sú v 3D okuliaroch pre jednotlivé oči rôzne obrazy. Podobajú sa a princíp binokulárneho videnia je v tom, že mozog ich spojí do jedného zrakového vnemu.

Beáta Bušányová dodáva, že hry sú určené práve na zdokonaľovanie binokulárnych funkcií: „Cvičiť treba opakovane, liečba je dlhodobá a trvá niekoľko mesiacov až rokov.“ Prístroje, ktoré NÚDCH zakúpila vďaka pomoci občianskeho združenia (OZ) Billa ľuďom, sa využívajú pri liečbe porúch binokulárneho videnia a strabizmu, teda škúlenia. Na dosiahnutie želaného efektu je potrebná séria ôsmich cvičení, trvajúcich asi 40 minút, dvakrát do týždňa. Dieťa cvičí pod dozorom špeciálnej ortoptickej sestry. „Na tupozrakosť liečime deti od tretieho roku života, avšak táto liečba má efekt aj u starších detí po siedmom roku života a dokonca aj u dospelých“, konštatuje Bušányová. Liečba hrou dokáže eliminovať aj stres spojený s pobytom v nemocnici. 

Tupozrakosť je očná chyba, ktorou trpia dve až štyri percentá detskej populácie. Spôsobuje, že zraková dráha oka, ktorá doň prenáša zrakové podnety, nie je dostatočne funkčná. Dieťa nemá ostré a priestorové videnie. Jedno z očí je postihnuté viac a treba ho rozcvičiť. Tupozrakosť môže byť spojená s výrazným rozdielom dioptrií medzi očami a strabizmom. Najčastejšie je odhalená v súvislosti s týmito ochoreniami. S liečbou tupozrakosti u dieťaťa je potrebné začať čo najskôr.

AI: Pripravia nás moderné inovačné technológie o zamestnanie?

Európske spoločnosti sú skeptické voči umelej inteligencii (AI). Podľa reprezentatívneho prieskumu European Payment Practices 2019 takmer polovica opýtaných finančných pracovníkov verí, že AI je hrozbou pre pracovné miesta. Dôvera v samovzdelávacie inteligentné systémy je nízka: len jedna z piatich spoločností si dokáže predstaviť, že by sa v oblasti manažmentu pohľadávok spoliehala úplne na umelú inteligenciu. 

„Z prieskumu vyplýva, že európske spoločnosti sú všeobecne skeptické voči využívaniu umelej inteligencie. Jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je zvyšovanie osvety, pretože tým, ktorí okamžite spájajú umelú inteligenciu s predstavou boja človeka proti strojom, často chýbajú potrebné základné informácie“, zdôrazňuje Joachim Göller. So svojím tímom pracuje na riešeniach AI, ktoré podporujú EOS v riadení pohľadávok. „Moja skúsenosť je, že čím viac sa naši kolegovia zaoberajú touto témou, tým je pravdepodobnejšie, že sa ich predsudky zmenšia. Pretože ak pri svojej každodennej práci používate nástroje AI, je zrejmé, že vám pri práci pomáhajú a nie sú pre ňu hrozbou.“ Strach z umelej inteligencie sa odráža aj na skutočnosti, že iba 30 % opýtaných tvorcov finančných rozhodnutí predpokladá, že umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom, zatiaľčo 36 % ju považuje za „úplne nadhodnotenú“.

Ako vyplýva z prieskumu EOS, východoeurópske spoločnosti sú celkovo skeptickejšie ako ich západoeurópski kolegovia. Napríklad len 17 % respondentov vo východnej Európe si dokáže predstaviť, že sa bude úplne spoliehať na AI, v porovnaní s 22 % v západnej Európe. Vo východnej Európe je tiež väčšia obava zo straty pracovných miest, kde si 49 % myslí, že AI predstavuje hrozbu pre pracovné miesta, čo je znepokojenie, ktoré v západnej Európe zdieľa 43 %. Mimochodom, najväčší optimisti v oblasti umelej inteligencie sú Dáni, kde si takmer tretina spoločností (najvyššia hodnota v Európe) dokáže predstaviť, že sa v budúcnosti bude môcť úplne spoliehať na umelú inteligenciu. Aj keď spoločnosti z Európy, ktoré odpovedali na prieskum, sú prevažne skeptické, niektoré vidia potenciál v riešeniach, ktoré ponúka AI. Napríklad štvrtina vidí samovzdelávacie systémy ako nevyhnutnú súčasť riadenia pohľadávok. A 30 % finančných riaditeľov predpokladá, že AI „drasticky zníži“ chybovosť.

V Európe chýba dôvera v umelú inteligenciu
„Viem si dobre predstaviť,že sa môžem úplne spoľahnúť na umelú inteligenciu.“
19 %
Nemôžem sa dočkať, až budem pracovať s umelou inteligenciou pri riadení pohľadávok.“
18 %
„Použitie umelej inteligencie pri riadení pohľadávok ohrozuje pracovné miesta.“
47 %
„Umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom v riadení pohľadávok.“
30 %
„Umelá inteligencia je iba módny výraz a je úplne nadhodnotená.“
36 %

Prieskum oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych krajinách.

On-line: Bezpečnosť detí

Podľa nového prieskumu  pre spoločnosť Kaspersky sa až 84 % rodičov obáva o bezpečnosť svojho dieťaťa v on-line prostredí. Vyše 9 z 10 detí vo veku 7 až 12 rokov na svete k dispozícii smartfón či tablet, resp. iné zariadenie s pripojením k internetu. A najmä, dvaja z troch rodičov (64 %) súhlasí s tvrdením, že ich deti trávia v on-line prostredí príliš veľa času. Svoje detstvo tak presedia pred obrazovkou namiesto toho, aby zažívali iné radostné momenty patriace k detstvu, pričom sú neustále vystavované rôznym potenciálnym rizikám. 

Podľa rodičov predstavuje pre deti najväčšie nebezpečenstvo škodlivý obsah násilného alebo sexuálneho charakteru (27 %), závislosť na internete (26 %) a prijímanie anonymných správ alebo obsahu, ktorý ich môže podnecovať k nevhodnej, či násilnej činnosti (14 %). S cieľom znížiť potenciálne riziká a vysvetliť deťom nástrahy, ktoré na ne číhajú pri surfovaní na internete si 81 % rodičov myslí, že učiť deti o online bezpečnosti je spoločnou zodpovednosťou ako ich, tak aj škôl. No až 86 % rodičov súhlasí s tvrdením, že táto zodpovednosť by mala byť skôr na pleciach rodičov, nakoľko im deti vo všeobecnosti dôverujú viac. Rodičia si síce uvedomujú, že na nich leží bremeno usmerňovania svojich detí, no takémuto podstatnému rozhovoru či diskusii na tému on-line bezpečnosti dokopy nevenujú ani len hodinu času. Z prieskumu jasne vyplýva, že je pre nich takýto rozhovor zložitý.

Najväčšie výzvy pre rodičov:
· Vysvetliť on-line hrozby spôsobom, ktorému deti porozumejú a budú sa s ním vedieť stotožniť (60 %).
· Primäť deti k tomu, aby tieto hrozby brali vážne (51 %).
· Vysvetliť, resp. odradiť deti od toho, aby nepodľahli tlaku rovesníkov (42 %).

Na ochranu detí pred internetovými hrozbami spoločnosť Kaspersky rodičom odporúča:
· Pokiaľ viete, čo chce vaše dieťa vyhľadať on-line, môžete mu ponúknuť pomoc a podporu, no pristupujte k týmto informáciám citlivo.
· Diskutujte so svojím dieťaťom o tom, koľko času môže tráviť na sociálnych sieťach. Pokúste sa s ním dohodnúť, aby tam netrávilo čas počas vyučovacích hodín alebo v noci.
· Snažte sa neobmedzovať jeho sociálne okolie, ale povedzte mu, aby si priateľov a známych vyberalo dôsledne a zodpovedne.
· Dôležitý je tiež výber spoľahlivého bezpečnostného riešenia.



[1] Spoločnosť Kaspersky realizovala medzinárodnú štúdiu, do ktorej boli zapojení rodičia 7 až 12 ročných detí, s cieľom preskúmať trendy, postupy a výzvy, ako udržať svoje deti v bezpečí v online prostredí. Pokrývajúc takmer 20 krajín po celom svete bolo do štúdie zapojených takmer 9-tisíc rodičov. Štúdia v rámci prieskumu skúmala, ako sa zariadenia s internetovým pripojením používajú v domácnostiach, aké sú najväčšie obavy rodičov týkajúce sa online bezpečnosti a ako ich rodičia riešia.

streda 25. septembra 2019

Pôžička: Na školské pomôcky sa aj zadlžujeme

Zatiaľčo necelé dve pätiny (37 %) Slovákov úplne odmietajú vziať si pôžičku na akýkoľvek účel, viac ako šestina (16 %) opýtaných by bola ochotná zadlžiť sa v prípade školských potrieb a ďalších nákupov spojených so školskou dochádzkou (výlety, škola v prírode atď.). 

Podľa prieskumu pre KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) na rebríčku rozumných dôvodov na zadlženie, ako ich vnímajú Slováci, je úver z dôvodu školskej výbavy ďaleko za pôžičkami v prípade poruchy v byte (pokazená práčka, zatečený strop atď.) s 58 % respondentov, splátkou za leasing vozidla so 47 % opýtaných i pôžičkou na splátku spotrebiteľského úveru za nový TV prijímač alebo chladničku (43 % respondentov). „Možnosti vziať si pôžičku na nákup školských potrieb sú viac naklonení ľudia, ktorí už nejaký úver majú, so základným vzdelaním a s päť a viacčlennými rodinami. Medzi rozumnými dôvodmi na zadlženie stojí pôžička na obstaranie školských potrieb na podobnej úrovni ako úver na zaplatenie nájmu alebo elektriny či plynu“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Aj v prípade, že sa rodičia zamerajú na najlacnejšie výrobky, vyjde potrebná výbava pre dieťa nastupujúce do prvej triedy na 100 až 150 eur. Ďalšie náklady sú spojené so školskými výletmi a exkurziami alebo pobytom na škole v prírode. Školáci potrebujú tiež viac oblečenia či vybavenia na telocvik a ďalšie náklady sú spojené so stravovaním v školskej jedálni a možnosťou navštevovať školskú družinu. „Náš predchádzajúci prieskum ukázal, že na školské pomôcky a ďalšie vybavenie spojené s nástupom školskej dochádzky si niekedy požičala peniaze viac ako osmina slovenských rodičov. Väčšina domácností je teda schopná financovať tieto náklady v rámci svojich bežných prevádzkových výdavkov alebo majú vopred nasporené“, dodáva Jaroslava Palendalová.

Na školskej výbave sa dá aj ušetriť, napríklad v prípade nákupu aktovky a ďalších potrebných vecí z druhej ruky. Rodinám vo finančnej núdzi môžu pomôcť rôzne neziskové a charitatívne organizácie.

Technológie: Nadšenie aj obavy

Technológie sú už prirodzenou súčasťou nášho života a ľudia sú nadšení možnosťami, ktoré prinášajú. V niektorých oblastiach ale stále vzbudzujú nevôľu.

Celosvetový prieskum 3M, v ktorom 14.025 ľudí zo
14 krajín vyjadrilo svoje názory na vedu a disciplíny s ňou súvisiace, prináša zaujímavé výsledky. Napríklad 64 % ľudí by si radšej vybralo bežné ako autonómne auto, v strednej Európe až 74 %. Ešte viac ľudí, 74 % celosvetovo a 79 % v strednej Európe, by uprednostnilo ako asistenta druhého človeka pred robotom. Vo svojom každodennom živote si viac cení technológie ako vedu 61 % ľudí,  pričom jedno bez druhého nemôže existovať. V strednej Európe je to ale naopak, až 59 % pripisuje väčšiu hodnotu vede ako technológiám. Keď sa pozrieme na to, ako ľudia prijímajú technologické novinky do svojho života, zistíme, že celosvetovo najväčšia skupina, až 35 %, nepotrebuje mať
tieto novinky okamžite a zadováži si ich až vtedy, keď ich bude potrebovať. Ale druhý najčastejší postoj je rezistencia voči novým veciam a snaha využívať svoje technologické zariadenia čo najdlhšie - 20 % respondentov. Na druhej strane iba 8 % ľudí musí mať najnovšiu technológiu čo najskôr.

Ľudia síce vítajú nové technológie a vedecké poznatky, ale majú z nich tiež obavy, najmä v otázkach klonovania, geneticky modifikovaných potravín, zmien v génoch a robotických technológií na pracovisku. K týmto celosvetovým obavám sa v strednej Európe ešte
pridávajú aj už spomínané autonómne automobily a ich budúca možná prevaha na ceste. Potom sú témy, ktoré nevyvolávajú jednoznačné emócie. Napríklad
prítomnosť robotov na každom pracovisku víta 48 % respondentov a cestná premávka tvorená iba autonómnymi vozidlami vyvoláva nadšenie u 53 %
respondentov a tiež takmer rovnako, 47 %, by z nej malo obavy. Čo sa však vníma s výrazným nadšením, to sú lety do vesmíru. Fandí im 71 % respondentov. Najlepšie hodnotenou oblasťou vedeckých pokrokov je potom zdravie a liečba závažných ochorení, to kvituje 87 % respondentov.

Väčšina účastníkov prieskumu tiež predpokladá, že vedecké a technologické pokroky sa dostanú k ľuďom ešte počas ich života. 66 % celosvetovo a 54 % v
strednej Európe verí, že bežnou súčasťou našich ciest sa stanú autonómne autá. Rovnako bežnou súčasťou našich pracovísk sa stanú roboty, celosvetovo
je o tom presvedčených 61 % respondentov, v strednej Európe 45 %. Ale u viac ako polovice ľudí prevažujú obavy nad nadšením z tohto robotického nástupu.
O nástupe cestovania a turistiky do vesmíru ešte počas ich života je presvedčených viac ako polovica ľudí - 59 % celosvetovo a 52 % v strednej Európe.

Výzva: Lepšie využívanie údajov inštitúciami verejnej správy

Podporiť jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti lepšieho využívania údajov, napomôcť im, aby sa pre ne analytické využívanie dát stalo cieľovo orientovanou aktivitou a zlepšili tak svoje fungovanie je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s indikatívnou výškou 20 miliónov EUR, ktorú vyhlásil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Výzva je určená pre organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja. Jednotlivé inštitúcie môžu žiadať o podporu minimálne vo výške 200 tisíc EUR a maximálne 5 miliónov EUR na projekt. Hlavné aktivity projektu musia byť zamerané na modernizáciu fungovania verejnej správy pri výkone agendy prostredníctvom IKT alebo na podporu využívania znalostí vo verejnej správe.

Celkovo ide o 14 typov projektov, ktoré výzva podporuje a na ktoré žiadateľ vypracuje štúdiu uskutočniteľnosti – Lepší návrh politík a regulácií; Lepší dozor a dohlaď nad regulovaným prostredím; Spojenie úradníka a stroja: Inovácie procesov; Prediktívne kontroly; Automatizácia spracovania podaní; Určovanie opatrení na základe rizík; Lepšie riadenie zdrojov a plánovanie činností; Plánovanie budúcich kapacít; Prediktívna polícia a prediktívne hasičstvo; Územné plánovanie; Zvýšenie kvality služieb; Zvýšenie výkonnosti vnútorných procesov; Optimalizácia prevádzky organizácií verejnej správy; Využitie decentralizovaných technológií.

Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

utorok 24. septembra 2019

SR: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Slovensko ako prvá krajina v strednej Európe zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Nová legislatíva nadobudne účinnosť 1. januára 2020. Prvé zálohovanie sa spustí v roku 2022, po nastavení celého systému zálohovania, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky.

Právna norma počíta s výškou zálohy 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku. Zaviesť zálohovanie podľa novej legislatívy nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 m2. Je však predpoklad, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.

Cieľom novej legislatívy je zásadným spôsobom znížiť množstvo voľne pohodených plastových nápojových obalov. V súčasnosti sa ročne uvedie na slovenský trh miliarda PET fliaš. Z toho 400 miliónov končí na skládkach, či v horšom prípade voľne pohodená v prírode, riekach či pri cestách. Vďaka zálohovaniu asi 95 % nápojových obalov skončí tam, kde patrí – v recyklačných zariadeniach.

V súčasnosti neexistuje v Európe iný overený spôsob, ako maximalizovať mieru recyklácie PET fliaš. Zálohovanie má zavedených 10 krajín v Európe. Päť krajín dosahuje deväťdesiat a viac percentnú mieru recyklácie PET fliaš. Ďalších 5 krajín je nad osemdesiatimi percentami a na hranicu 90 % sa doťahujú. Na druhej strane, neexistuje krajina, ktorá by nezálohovala a dosahovala 90 % mieru recyklácie, čo je aj cieľom Slovenska.

EU: Trh s recyklonými plastami

Viac ako 100 subjektov z verejného a súkromného sektora podpísalo vyhlásenie Aliancie pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorým sa majú podporiť dobrovoľné kroky na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu Európskej únie (EÚ) s recyklovanými plastami. 

Vo vyhlásení sa objasňuje, ako aliancia do roku 2025 dosiahne cieľ zvýšenia objemu recyklovaných plastov, ktoré sa v Európe každý rok použijú na výrobu nových výrobkov, na 10 miliónov ton. Tento cieľ stanovila Európska komisia vo svojej Stratégii pre plasty z roku 2018 v snahe zvýšiť mieru recyklovania plastov v Európe. Vo vyhlásení participujúce subjekty mimo iného aj vyzývajú na prechod k nulovému množstvu plastového odpadu v prírode a nulovému skládkovaniu.

Vo vyhlásení stanovujú konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, napríklad:
* zlepšiť dizajn plastových výrobkov tak, aby sa zvýšila ich recyklovateľnosť a zväčšil podiel recyklovaných plastov, ktoré obsahujú,
* identifikovať nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o rozsiahlejší zber plastového odpadu, jeho triedenie a recykláciu v celej EÚ, ako aj medzery v investíciách,
* vypracovať program výskumu a vývoja v oblasti obehového využívania plastov,
* zaviesť transparentný a spoľahlivý monitorovací systém na sledovanie všetkých tokov plastového odpadu v EÚ.

Vyhlásenie aliancie zostane na webovom sídle Európskej komisie prístupné pre ďalšie subjekty, ktoré by ho ešte chceli podpísať. Záujmovým združeniam a podnikom sa zároveň adresuje výzva, aby predložili dobrovoľné záväzky týkajúce sa intenzívnejšieho využívania alebo výroby recyklovaných plastov.



Výzva: Digitálna inklúzia

S cieľom výraznejšie začleniť ľudí zo znevýhodnených skupín do digitálneho prostredia Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil otvorenú dopytovo-orientovanú výzvu v objeme 15 miliónov EUR. Je určená inštitúciám verejnej správy na projekty zamerané pre ľudí so zdravotným postihnutím a občanov vo veku od 55 do 74 rokov.

Zámerom je podporiť také typy projektov, ktoré u ľudí zo znevýhodnených skupín zabezpečia inklúziu do digitálneho prostredia. Projekty môžu byť zamerané na rozvoj digitálnych zručností, zjednodušenie prístupu k internetu, k informáciám a službám verejnej správy či na rozvoj participácie na digitálnom trhu. Ďalšou skupinou aktivít je podpora asistovaného života a telemedicíny pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja sa tak môžu uchádzať o podporu projektu v minimálnej výške 200 tisíc EUR a maximálnej výške 5 miliónov EUR. V prípade zamerania projektov na rozvoj digitálnych zručností je miestom realizácie celé územie Slovenska. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

pondelok 23. septembra 2019

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozornil na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré nahlásil do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolný orgán v Írsku. 

Nebezpečné sú dve výrobné dávky Coconut Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu - kokosový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030619, UR0040619, UR0050719, UR0060719, UR0070719), ďalej Watermelon Primer Spray – sprej pred aplikáciu make-upu - melónový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0030419, UR0040519, UR0050619) a 
Charcoal Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu, značka: PS... Prep & Perfect ( výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030119, UR0040219) z Turecka.

Analýzou bol vo výrobkoch zistený prekročený povolený limit pre mikroorganizmy, čo je v rozpore s čl. 3 (Bezpečnosť) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov.

Uvedené výrobky sa môžu vyskytovať aj v Slovenskej republike či iných krajinách Európskej únie.







Kryptomeny: Účet za ťažbu - 800 ton emisií CO2 ročne

V roku 2018 sa mohlo ťažbou kryptomien prostredníctvom webových aplikácií v počítačoch používateľov spotrebovať až 18,8 gigawattov elektrickej energie. Vyplýva to z aktuálneho výskumu spoločnosti Kaspersky, ktorý analyzoval ekonomický a environmentálny dopad neželanej ťažby kryptomien, ktorý zodpovedá približne 800 tonám emisií CO2.

Ťažba kryptomien vo webových prehliadačoch (a tzv. cryptojacking alebo web mining) predstavuje hrozbu, ktorej mohli byť vystavení používatelia aj bez toho, aby o tom vedeli. Môžu na to prísť len vtedy, ak skontrolujú zdrojový kód webstránky, alebo zaregistrujú zvýšenú preťaženosť ich zariadenia po otvorení niektorých webových zdrojov. Web mining je alternatívnou metódou ťažby kryptomien, ktorá využíva zariadenia návštevníkov internetových stránok na dosiahnutie svojho cieľa. Majitelia webových stránok premieňajú kapacitu zariadení svojich návštevníkov na kryptomenu vo chvíli, keď má používateľ otvorený prehliadač, prípadne keď mu beží na pozadí. V niektorých prípadoch na to dokonca používateľa upozornia aj samotné stránky, pričom žiadajú o jeho súhlas, že zariadenie bude využité na ťažbu kryptomien. Zároveň prikladajú aj vysvetlenie, že ide o formu monetizácie webstránky, aby napríklad nemusela používateľa otravovať reklamami alebo vyžadovať predplatné.

Takáto ťažba kryptomien je zvyčajne považovaná skôr za neškodnú aktivitu, lebo používateľa neoberá o peniaze a spotrebúva sa pri nej len malé množstvo elektrickej energie. Analytici Kaspersky analyzovali dáta z riešení spoločnosti zameraných na ochranu používateľov pred web miningom. Dospeli k záveru, že hoci individuálne straty možno považovať za bezvýznamné, globálny dosah je prekvapivo desivý. Podľa týchto výpočtov by objem energie spotrebovanej pri neželanej ťažbe kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov mohol dosiahnuť až 1670 megawatthodín (MWh) do času, kým webová stránka nezablokovala kód zodpovedný za spustenie ťažby. V prepočte na emisie oxidu uhličitého podľa svetového priemeru Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) to zodpovedá približne 800 tonám skleníkových plynov (CO2) vypustených do atmosféry v roku 2018.

Poplatky za elektrinu za tak veľkú spotrebu energie sa môžu pohybovať na úrovni od niekoľko stotisíc do pol milióna dolárov (približne 450-tisíc eur), v závislosti od konkrétnej krajiny. Množstvo takejto energie by zodpovedal trojnásobku energie vyprodukovanej jadrovou elektrárňou Černobyľ rok pred jej neslávnym koncom. 
Aby ste predišli zneužitiu vášho zariadenia na ťažbu kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov, spoločnosť Kaspersky odporúča:
- Venujte pozornosť výkonu vášho počítača. Ak je váš počítač spomalený, či mrzne, môže to byť znakom škodlivej aktivity.
- Skontrolujte, či sa počítač výrazne neprehrieva – to je neklamný znak toho, že procesor je viac zaťažovaný, čo je typické pre webových ťažiarov.
- Začať používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré poskytuje ochranu pred webovými ťažiarmi

Novinka: Audit kybernetickej bezpečnosti

Kybernetická bezpečnosť firiem sa bude kontrolovať prostredníctvom špeciálneho druhu auditu. Súvisiaca legislatíva v oblasti kybernetickej bezpečnosti zavedie pre prevádzkovateľov základnej služby a poskytovateľov digitálnej služby novú povinnosť.

Aktuálna vyhláška predložená Národným bezpečnostným úradom hovorí o nových povinnostiach pre prevádzkovateľov základnej služby. Podľa stanovených pravidiel bude každá takáto inštitúcia povinná preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti špeciálnym druhom auditu, čím sa zabezpečí požadovaná úroveň bezpečnosti. „Prevádzkovatelia sa musia pripraviť na to, že budú povinní preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie jednotlivých, zákonom daných požiadaviek vykonaním auditu kybernetickej bezpečnosti v období do dvoch rokov odo dňa, keď boli zapísaní do registra prevádzkovateľov základných služieb“, vysvetľuje Erik Saller.

Audit overí a posúdi zhodu prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie povinností týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informačných systémov. Presné pravidlá auditu, podmienky pre samotných audítorov vrátane úrovne ich vzdelania či praxe, ale aj rozsah záverečnej správy o výsledkoch, metodike a dôkazoch sú podrobne stanovené v uvedenej vyhláške. Vyhláška o audite kybernetickej bezpečnosti je aktuálne po medzirezortnom pripomienkovom konaní a prebieha jeho vyhodnocovanie. Návrh počíta s účinnosťou vyhlášky od 1. januára 2020. „Kým nadobudne účinnosť slovenská vyhláška, ENISA (Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií) vydala usmernenie, ktoré podrobne opisuje kroky auditu kybernetickej bezpečnosti. Toto usmernenie tiež obsahuje popis zaujímavých štandardov a rámcov pre riadenie kybernetickej bezpečnosti“, doplnil Erik Saller.

piatok 20. septembra 2019

Aktuálne: Globálny klimatický štrajk

Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita a Slovenská akadémia vied sa pridávajú ku globálnemu klimatickému štrajku. Vyzývajú všetkých študentov, pedagogických a vedeckých zamestnancov a širokú verejnosť na účasť na protestnom zhromaždení, ktoré sa uskutoční v piatok 20. septembra 2019 o 10.00 hod. v Bratislave.

Inštitúcie poukazujú na to, že napriek sústavnému naliehaniu vedeckej obce, hnutí či mimovládnych organizácií neprijali politickí predstavitelia štátov ani po desaťročiach kroky nevyhnutné na riešenie klimatickej krízy na medzinárodnej úrovni. Ich úlohou bude preto okrem iného aj odhaľovať pravdu v systéme konšpiračných teórií. Demaskovaním niektorých neprávd politikov, ktorí do značnej miery ovplyvňujú verejnú mienku, a odpoveďami podloženými exaktnými, empirickými a verifikovanými faktami chcú postupne zmeniť zmýšľanie ľudí a pohľad na danú vec.

Globálny klimatický štrajk organizuje iniciatíva Fridays for Future, bude sa konať v tisíckach miest po celom svete. Uskutoční sa pred samitom OSN o klimatickej kríze v New Yorku 23. septembra.

Trend: Home office či coworking

Pracovať len v priestoroch zamestnávateľa je čoraz menej atraktívne pre Slovákov. Možnosť pracovať flexibilne aj mimo kancelárie ako pracovný benefit vyžadujú najmä mileniáli (v prieskume od 16 do 34 rokov), ktorí potrebujú mať pocit voľnosti a slobody.

Najčastejšie na prácu odkiaľkoľvek mileniáli využívajú tzv. home office a pracujú z domu (32 %). V Európe mimo kancelárie z domu pracuje občas 27 % mileniálov. Aj podľa portálu Profesia.sk sú zamestnanecké benefity spojené s väčšou voľnosťou pracovného života čoraz rozšírenejšie. Postupne sa zvyšuje podiel pracovníkov na Slovensku, ktorí majú k dispozícii možnosť pracovať z domu. Kým v roku 2015 malo home office 12 percent zamestnancov, v súčasnosti je to už 19 percent. 

Druhým najobľúbenejším miestom mileniálov na prácu na diaľku sú zdieľané kancelárie, ktoré na Slovensku niekedy využíva 15 % ľudí do 34 rokov (17 % v Európe). Coworkingy využíva zhruba pätina ľudí na Slovensku a z toho 15 % mileniálov. Zvýšený záujem o ne potvrdzujú aj zamestnanci korporácií, ktorí sa nevedia sústrediť v open space, alebo nemajú svoje stále pracovné miesto. Mileniáli využívajú na prácu na diaľku aj kaviarne či cestovanie. 

Kde mileniáli najčastejšie pracujú na diaľku?Slovensko:Európa (19 krajín):
1. Z domu32 %27 %
2. V zdieľaných kanceláriách15 %17 %
3. Pri cestovaní13 %13 %
4. V kaviarni9 %5 %
5. V start-up huboch1 %2%

Zdroj: Prieskum Microsoftu prebehol v 19 európskych krajinách vrátane Slovenska a Česka od decembra 2016 do januára 2017. Celkový počet respondentov bol 12 804. Respondenti boli z mikrofiriem (1 – 9 pracovníkov), malých (do 49 pracovníkov) a stredných (do 250 pracovníkov) firiem. Prieskum bol realizovaný v spolupráci s Ipsos Mori.


Behom a chôdzou: Spoločne za zdravším srdcom

Pri príležitosti Svetového dňa srdca (29. septembra 2019) sú pre verejnosť pripravené preventívne vyšetrenia krvného tlaku, cukru, obvodu pása, BMI a tuku v tele. Preventívne merania budú realizované 20. septembra 2019 od 10:00 – 20:00 hod. počas podujatia s názvom Srdcový festival dobrého života. 

V tento deň sa bude konať o 17:00 aj štart sprievodnej aktivity Beh srdca – Aby vaše srdce nezlyhalo pri OC Eurovea, od sochy M.R. Štefánika. Nechať si skontrolovať vybrané kardiovaskulárne parametre, bude možné aj počas konania behu. Okrem meraní bude poskytované aj poradenstvo k „srdcovým otázkam“ zabezpečené odborníkmi pre kardiovaskulárnu oblasť a na festivale budú prítomné aj rehabilitačné sestry. Pre návštevníkov sú takisto pripravené aj ukážky prvej pomoci, ktoré zabezpečí Slovenský červený kríž, či zábavno-kreatívny kútik pre najmladších „srdcových“ priaznivcov.

Sprievodnej aktivity Beh srdca. Aby vaše srdce nezlyhalo sa budú môcť zúčastniť aktívni nadšenci behu ako všetci tí, ktorí majú chuť si len symbolicky odkráčať označený úsek. Hlavným cieľom behu je podporiť fyzickou aktivitou a vyzvať tak aj širokú verejnosť, aby sa viac starala o zdravie svojho srdca. Nejde o tempo ani rýchlosť, ide o podporu zdravia nášho-vášho srdca. Vstup na srdcový festival, absolvovanie meraní a sprievodné aktivity budú bezplatné. Pre bežcov sú pripravené dve oficiálne dĺžky tratí a to 4 alebo 7 km. Pre prvých 150 návštevníkov srdcového festivalu a záujemcov o preventívnu kontrolu kardiovaskulárnych parametrov, sú pripravené aj symbolické darčeky na pamiatku tohto osvetového podujatia (dáždnik, pero, kľúčenka ako aj hodnotné informačné brožúry). Vítaní sú návštevníci všetkých vekových kategórií, od najmladších po najstarších, ktorí spolu pobežia za zdravším srdcom. Tešíme sa na Vás.

Podrobný harmonogram nájdete na webových stránkach presrdce.eu a tvojesrdce.sk. ako aj na Facebooku Slovenskej nadácie srdca a Únie pre zdravšie srdce.

štvrtok 19. septembra 2019

Aktuálne: Európske spoločnosti považujú kybernetickú bezpečnosť a ochranu údajov za hlavné témy budúcnosti

Ak sa spýtate veľkých európskych spoločností na trendy v oblasti manažmentu pohľadávok v nasledujúcich dvoch rokoch, väčšina uvedie tému bezpečnosti, bez ohľadu na ich krajinu. 52 % pripisuje veľký význam ochrane údajov a 49 % kybernetickej bezpečnosti.

Bol to jeden z poznatkov z prieskumu European Payment Practices 2019, ktorý v mene EOS oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych krajinách. Je prekvapujúce, že hoci sa kybernetická bezpečnosť považuje za trend v oblasti manažmentu pohľadávok, iba 28 % európskych spoločností zúčastnených na prieskume prijalo v tejto oblasti akékoľvek opatrenia. V západnej Európe sa každá tretia spoločnosť aktívne venuje tejto téme (33 %), zatiaľčo vo východnej Európe je to len jedna zo štyroch (25 %). Spoločnosti si vedú o trochu lepšie v zlepšovaní ochrany údajov. Napriek všeobecnému nariadeniu EÚ o ochrane údajov (GDPR), ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2018, sa však touto témou aktívne zaoberá iba 67 % západoeurópskych a 55 % východoeurópskych spoločností.

„Z prieskumu vyplýva, že mnohí finanční výkonní pracovníci stále zanedbávajú otázku kybernetickej bezpečnosti. Je to nedbanlivosť a môže to viesť k významným ekonomickým stratám. V tejto oblasti je obrovská potreba investícií“, hovorí Gunnar Woitack. Štúdia manažmentu spoločnosti Accenture odhalila, že v dôsledku kybernetických útokov by v nasledujúcich piatich rokoch spoločnosti na celkom svete mohli prísť o 5,2 bilióna USD. S cieľom zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti údajov vo viac ako 60 spoločnostiach EOS v 26 krajinách si Woitack pravidelne najíma špecializovaných hekerov mimo spoločnosti, ktorí vyhľadávajú slabé stránky virtuálnej obrany spoločnosti EOS: „Prirodzene, na začiatku je to bolestivé, keď sa vonkajším odborníkom podarí prekonať našu obranu v tzv. prienikových testoch. Je to však jediný spôsob, ako odhaliť naše potenciálne zraniteľné miesta a zablokovať ich skôr, ako môže dôjsť ku krádeži údajov.“

EU: Viac peňazí pre výskum a mobilitu mládeže

Poslanci Európskeho parlamentu schválili zvýšenie prostriedkov pre výskum a mobilitu mládeže o 100 miliónov eur. Program Horizont 2020 by si mal polepšiť o 80 miliónov eur a Erasmus+ o 20 miliónov eur.

Navýšenie prostriedkov pre programy Horizont 2020 a Erasmus+ spolu o 100 miliónov eur, na ktorom sa v decembri 2018 dohodli vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady (ministrov) EÚ, schválilo plénum EP pomerom hlasov 614 (za): 69 (proti): 10 (zdržalo sa hlasovania). Z celkovej sumy sa 80 miliónov eur vynaloží na výskum a 20 miliónov eur na mobilitu mládeže.

Poslanci tiež hlasovaním rozhodli o vrátení prebytku minuloročného rozpočtu Európskej únie v objeme 1,8 miliardy eur členským štátom prostredníctvom zníženia ich aktuálnych príspevkov. Ide o každoročnú rozpočtovú procedúru týkajúcu sa financií, ktoré Európska komisia získala z úrokov z omeškania a pokút či ušetrila v prípadoch, keď pôvodne vyčlenené prostriedky na jednotlivé programy neboli vyčerpané v plnej výške.

Upozorňujeme: Sociálne odvody v roku 2020

Sociálna poisťovňa oznámila nové vymeriavace minimálne aj maximálne základy odvodov, ktoré vstúpia do platnosti od januára budúceho roku 2020.  

Nový minimálny vymeriavací základ v roku 2020 bude 506,50 eur. Výška poistného vypočítaná z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bude mesačne 167,89 eura. Nový maximálny vymeriavací základ na rok 2020 bude 7.091 eur. Poistné vypočítané z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO bude 2.350,66 eura.

Sociálna poisťovňa zmeny oznámi živnostníkom a ostatným SZČO listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú. SZČO dostanú oznámenia v januári 2020 a poistné v novej výške prvý raz zaplatia vo februári 2020. Vypočítané poistné je úhradou za predošlý mesiac a zahŕňa platbu na všetky fondy sociálneho poistenia, ktoré je SZČO povinná uhrádzať.

Rozšírená realita: Ďalšia úroveň gamingu

Až 66 % používateľov zaujíma v oblasti gamingu rozšírená realita. Medzi nimi je aj 35 %, ktorí inak hry nehrajú. Pre takmer 50 % respondentov by bolo zaujímavé zapojenie virtuálne objektov do reálneho sveta. A 43 % používateľov láka využitie rozšírenej reality v športe.

Správa ConsumerLab spoločnosti Ericsson zameraný na oblasť hranie hier, teda tzv. gaming, sa sústredil na aspekty, ktoré so sebou prináša rozšírená realita. Gaming zaznamenáva veľký nárast, ktorý poháňa predovšetkým mobilný gaming. Hranie hier tvorí až 26 % hodín celkovej spotreby médií. Avšak spôsob, akým k nemu ľudia pristupujú, sa líšia na základe veku a životné fázy, v ktorej sa nachádzajú. Prekvapivé je, že tínejdžeri neprikladajú hraniu hier takmer žiadnu dôležitosť a berú ich skôr ako nástroj, ako si skrátiť dlhú chvíľu. Report odhalil, že hranie hier je najdôležitejšia pre osoby vo veku 25 - 34 rokov, ktoré žijú v manželstve a majú deti. Najviac sa hry hrajú doma, hlavne v podvečerných a večerných hodinách. Jeden z piatich hráčov však na týždennej báze hrá hry aj počas cestovania.

Existujú štyri hlavné zariadenie, na ktorých je možné hrať hry - smartfóny, tablety, počítače a herné konzoly a takmer tretina hráčov využíva všetky z nich. Pre jedného z troch užívateľov sú však súčasné platformy AR gaming nepohodlné a do budúcnosti neakceptovateľné. Rozšírená realita je zaujímavá nielen pre používateľov, ktorí pravidelne hrajú hry. Záujem o ňu prejavuje tiež 35 % respondentov, ktorí nie sú pravidelnými hráčmi. Pre šesť z desiatich súčasných hráčov je najväčšou motiváciou na hranie práve pohlcujúci herný zážitok. Zároveň sa však hráči zhodujú na tom, že hranie hier v rozšírenej realite sa stane ešte zaujímavejším s prístupom k lacnejším AR okuliarom a k lepším batériám.

Celkom 43% používateľov sa domnieva, že potenciál rozšírenej reality tkvie aj v oblasti športu. Polovica opýtaných sa zhoduje na tom, že by pre nich boli veľmi zaujímavé virtuálne športy pre viac hráčov s ľudským protivníkom. Pre takmer polovicu respondentov by bolo tiež lákavé zapojenie virtuálne objektov do reálneho sveta a každodenného života. Objekty by zostali tam, kde je pri hre umiestnili. Predstava vytvoriť digitálnu sochu, digitálne dekorovanie izby alebo dokonca navrhovanie digitálneho domu či interiéru láka aj tých, ktorí hry nehrajú. Dve tretiny hráčov sa domnievajú, že využitie rozšírenie reality bude v nasledujúcich piatich rokoch stále narastať.

streda 18. septembra 2019

e-Government: Novela zákona proti byrokracii

Od 1. septembra 2019 sa stala účinnou novela tzv. zákona proti byrokracii. V rámci hesla jedenkrát a dosť už od vás úrady nemôžu žiadať predloženie niektorých ďalších potvrdení. Portál OverSi spustil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 1. septembra 2018.
Novela č. 221/2019 prináša od 1. septembra 2019 zmenu vo vyžadovaní týchto potvrdení:
- Potvrdenie o návšteve školy – úrady si tieto potvrdenia dohľadajú prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
- Odpis z registra právnických osôb – k službe sa pridáva register nadácií, občianskych združení, neinvestičných fondov, neziskových fondov a organizácií s medzinárodným prvkom.

Od 1. decembra 2019 budú na portáli OverSi k dispozícii aj služby:
- potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení,
- potvrdenie o nedoplatkoch na daniach,
- potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení.

Od 1. januára 2021 budú na portáli OverSi k dispozícii aj služby:
- potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia,
- potvrdenie o dôchodkových dávkach.

Radíme: Nikdy nekončiace svrbenie

Atopická dermatitída (AD) alebo atopický ekzém je chronické, imunitne sprostredkované ochorenie, ktoré je systémové, nevyliečiteľné, viditeľné na koži a môže výrazne zhoršovať kvalitu života nielen samotných pacientov, ale aj ich rodín. Nevyvolávajú ju mydlá či pracie prostriedky a najlepším liekom nie je med. Rovnako sa proti atopii nedá zaočkovať a nevylieči ju ani kokosový olej.  

Pri tomto imunologickom ochorení veľmi citlivý imunitný systém reaguje aj na tie najmenšie alergény alebo dráždivé látky a táto reakcia spôsobuje spustenie zápalových procesov. Okrem nerovnováhy imunitného systému zohrávajú pri vzniku AD úlohu aj environmentálne faktory. Až u 72% osôb so stredne ťažkou a ťažkou AD sa vyskytujú astma, potravinové alergie, alergická nádcha, nosové polypy, chronické zápaly prínosových dutín či alergické konjuktivitídy. Symptómy zahŕňajú suchú pokožku, začervenanie, svrbenie, napätú a popraskanú kožu, tvorbu chrást a mokvanie rán na pokožke. Do značnej miery ovplyvňuje AD aj psychiku pacienta. Pacienti majú čato pre nočné svrbenie problémy so spánkom, poukazujú na zníženú výkonnosť v práci, vyhýbajú sa spoločenským aktivitám. Bývajú často neurotickí, vykazujú známky hypochondrie a zvyknú mať problémy s ovládaním hnevu. Deti s AD môžu mať kvôli zameškanej školskej dochádzke zhoršený prospech a nevyhnú sa ani šikane pre svoj vzhľad.

Vývoj nových systémových liekov už cielene zasahuje do zápalového procesu, ktorý sa podieľa na vývoji tohto ochorenia. Biologická liečba už od tretieho dňa významne redukuje svrbenie, následne  lézie s pretrvávajúcou dlhodobou kontrolou ochorenia počas viac ako 52 týždňov. Pre pacientov so závažným chronickým ochorením je okrem liečby veľmi nápomocné, keď si vymieňajú svoje skúsenosti, stretávajú sa, diskutujú a navzájom sa podporujú. Na Slovensku sa pacienti s AD a ich blízki môžu obrátiť na Spoločnosť psoriatikov a atopikov SR (www.spae.sk) a na OZ Bodkáčik – združenie pre rodiny, deti a mládež s kožným ochorením (www.bodkacik.sk).






Trend: Ako môžu predajcovia ťažiť z nových technológií

Nové technológie predajcom pomáhajú dosiahnuť zisk a pozitívne zapôsobiť na zákazníkov. Zákazníci potenciál nových technológií rýchlo rozpoznajú. Predajcovia môžu dialógom so zákazníkmi určiť ich potreby a získať informácie, aby dokázali navrhnúť a poskytnúť riešenie, ktoré tieto potreby skutočne spĺňa. Predajcovia ale musia reagovať rýchlo, čo znamená pracovať na diaľku a v cloude.

Pre tých, ktorí sú pripútaní k tradičnému sieťovému riešeniu vyžadujúcemu lokálnu správu a manuálne zapojenie nového hardvéru, je každá vlna novej technológie výzvou. Vrásky na čele predajcom pridávajú napríklad výjazdy k zákazníkom, plánované odstávky a nutnosť problémy riešiť priamo na mieste inštalácie. Petr Koudelka zdôrazňuje, že predajcovia, ktorí ponúkajú správu na báze cloudu, sú oveľa lepšie pripravení na to, aby pomocou nových technológií mohli svojim klientom poskytovať lepšiu pridanú hodnotu, a to najmä z dvoch dôvodov:
a) títo predajcovia dokážu nové riešenia lepšie prispôsobiť individuálnym potrebám zákazníkov a zavádzať ich spôsobom, ktorý oveľa menej naruší prevádzku v organizácii zákazníka, 
b) rastúca obľuba cloudu znamená, že vývoj nových a inovatívnych technológií stále častejšie vychádza z predpokladu, že správcovia sietí pracujú práve v cloude.
A to nie je všetko, pretože schopnosť implementovať nové technológie rýchlo a s minimálnym narušením chodu organizácie zákazníka umožňuje predajcom cloudových systémov s istotou riešiť požiadavky a návrhy klientov tak, aby klientovi prinášali skutočnú hodnotu. Táto výhoda potom predajcom pomáha budovať so svojimi zákazníkmi pevné, prínosné a dlhodobé vzťahy.

Umelá inteligencia (AI), kybernetická bezpečnosť, internet vecí (IoT), inteligentné zariadenia, robotika, kvantové počítače a blockchain: to všetko sa do značnej miery spolieha na cloud, pričom niektoré z týchto položiek nedokážu mimo cloud vôbec fungovať. A to isté stále častejšie platí tiež pre IT prvky, ktoré doposiaľ bývali offline, čo odráža celkový prechod k diaľkovej správe a prístupu. Spomeniete si ešte, kedy ste si naposledy kúpili softvér na CD a nie on-line? Technológie všeobecne, a nielen tie nové, prechádzajú na cloud a vychádzajú z cloudu. Pre niektorých predajcov a mnohých z ich klientov však tento prechod nie je jednoduchý. Kvôli tradičnej infraštruktúre, nedostatku zdrojov, nedôvere k novým technológiám alebo ich neznalosti sa niektorí predajcovia a klienti nechcú rozlúčiť so starými riešeniami. Ďalším faktorom, ktorý niektorých ľudí odrádza od cloudu, sú pretrvávajúce obavy z kybernetickej kriminality.

Hoci sú všetky tieto dôvody pochopiteľné, stoja na vratkých základoch. Pokiaľ kybernetická kriminalita prichádza z cloudu (čo je fakt), potom proti nej potrebujeme cloudové riešenie, ktoré využíva umelú inteligenciu a hrozby rieši v reálnom čase. V dnešnej dobe už proste nie je praktické držať všetko iba na lokálnych serveroch. Ľudia túžia po nových technológiách a sú stále viac zvyknutí na praktickosť, kreativitu, presnosť a možnosť voľby, ktorú im technológie poskytujú v
osobnom živote. Väčšina z nás chce mať presne tie isté výhody mať aj v pracovnom prostredí a bolo by hlúpe, aby im v tom predajcovia bránili. Nové technológie totiž majú celý rad hľadísk, ktoré môžu pre klientov byť veľmi praktické, a tým predajcom, ktorí myslia na budúcnosť, umožňujú podstatne
zvýšiť hodnotu nimi ponúkaných riešení.

utorok 17. septembra 2019

SR: Počet materských dávok otcov stúpa

Od začiatku tohto roka do 31. augusta 2019 Sociálna poisťovňa vypláca mužom 14.373 dávok materské. Je to už o 1,5 tisíc dávok viac ako za celý rok 2018, kedy ju poberalo 12.836 mužov. Potvrdzuje sa tak rýchlo rastúci trend poberania dávky materské v tejto skupine poistencov. V roku 2016 Sociálna poisťovňa dávku priznala a vyplácala 3.076 mužom a v roku 2017 ich bolo 6.553. 

Dávku materské Sociálna poisťovňa zatiaľ v tomto roku nepriznala pre nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa alebo podmienky súčasného nepoberania rodičovského príspevku matkou v 265-tich prípadoch. V ďalších 51 prípadoch dávka nebola priznaná z dôvodu nesplnenia potrebnej podmienky nemocenského poistenia 270 dní.  Vlani predstavoval počet všetkých nepriznaných dávok (z oboch dôvodov) 240. Zamietnutých žiadostí z tohtoročného celkového počtu je 1,8 %.

V auguste 2019 v tejto súvislosti dostala Sociálna poisťovňa aj informáciu z Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorá preverovala tri podnety poistencov a ktorá konštatovala, že ani v jednom prípade nebolo preukázané porušenie základných práv a slobôd.

Trend: Seniori a úvery

Životný štýl sa v posledných rokoch výrazne mení aj u seniorov. Zatiaľčo kedysi sa ľudia vo veku 55 a viac považovali za starých, dnes väčšina z nich žije aktívnym životom a viacerí si plánujú aj zmenu bývania. 

Za desať rokov sa zvýšil podiel seniorov, ktorí sú plne zamestnaní. „Podiel plne zamestnaných ľudí sa zvýšil z viac ako 22 % takmer na 32 % a naopak podiel dôchodcov sa znížil z vyše 72 % na viac ako 64 %", upresnil Július Filo. Zamestnaní seniori a dôchodcovia tak prirodzene aktívne riešia aj svoje bývanie. Podľa Ondrej Brosku sa v praxi stretávajú so staršími ľuďmi, ktorí sa sťahujú z bytov v mestách do menších rodinných domov mimo miest alebo do satelitov, a teda riešia vybavenie hypotekárneho úveru. Nemenej významná je aj skupina ľudí, ktorí si chcú zrekonštruovať svoje bývanie. „Starší klienti sú práve tí, ktorí spravidla bývajú v starších nehnuteľnostiach. Byty a domy, ktoré majú 20 až 30 rokov, už rozhodne potrebujú rekonštrukciu, nielen z dôvodu komfortu, ale aj bezpečnosti bývania", zdôrazňuje Kamil Timura.

Aktivitu seniorov v oblasti bývania dokazujú aj prieskumy. Ľudia vo veku 55 a viac rokov v súčasnosti využívajú častejšie úvery na bývanie, na rekonštrukciu alebo vybavenie domácnosti oproti tej istej vekovej skupine spred desiatich rokov. Zatiaľčo v roku 2008 využívalo nejaký typ úveru na zlepšenie bývania len 3,5 % starších ľudí nad 55 rokov, dnes je táto istá veková skupina zadlžená až v 14,8 % prípadoch. Najväčší nárast pritom zaznamenal spotrebný úver na účely vybavenia domácnosti, signifikantne narástlo aj využívanie hypotekárneho úveru.

Aktuálne: Digitálne technológie menia odvetvie zdravotnej starostlivosti

Digitálne technológie prinášajú do zdravotníctva rozsiahlu transformáciu. Zmena sa týka aj biofarmaceutických spoločností, ktoré vďaka digitalizácii môžu inovovať vývoj výrobkov a služieb, lepšie komunikovať so spotrebiteľmi a zefektívniť svoje činnosti. 

Podľa analýzy Deloitte samotné spoločnosti považujú digitálnu transformáciu za možnosť výrazne inovovať výrobky a služby, zvýšiť zaangažovanosť zákazníkov a zlepšiť vykonávanie súvisiacich činností. Biofarmaceutické spoločnosti by preto mali byť pripravené transformovať svoje prevádzkové a obchodné modely. „Aby boli biofarmaceutické spoločnosti konkurencieschopné, je potrebné využiť digitalizáciu v čo najväčšej možnej miere. Digitálne technológie sú zdrojom obrovských zmien v odvetví zdravotnej starostlivosti. Postupom času môžeme očakávať rozmach digitálnej diagnostiky a liečby, väčšiu orientáciu na pacienta, vzájomne prepojené údaje a intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti regulácie“, vysvetľuje Ľubica Dumitrescu.

V oblasti výskumu a vývoja má digitálna transformácia potenciál výrazne zlepšiť produktivitu pomocou umelej inteligencie a matematickej biológie pri objavovaní a vývoji liekov a zefektívňovaní klinického skúšania. Pacient pocíti dopady transformácie hlavne pri samotnej liečbe, ktorá bude lepšia a efektívnejšia vďaka cielenému zaangažovaniu pacienta a uplatňovaniu zásad behaviorálnej vedy. Ako ďalej konštatuje štúdia, individualizovaný marketing pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by mohol viesť k väčšiemu povedomiu o trhu. Digitálne dodávateľské siete zároveň môžu viesť k lepšej viditeľnosti výrobkov, sledovateľnosti a kontrole zásob.

„Každá biofarmaceutická spoločnosť by si mala zvoliť vlastný smer a nastaviť si ciele. Výskum naznačuje, že na digitálnu transformáciu je potrebných päť kľúčových kompetencií. Patrí sem rozširovanie vedeckých poznatkov prostredníctvom prístupu k novým zdrojom dát a uplatňovanie zásad behaviorálnej vedy na zlepšenie výsledkov liečby. Ďalej je to vytvorenie štruktúry podnikovej architektúry, rozvoj prediktívnej analytiky a kapacít umelej inteligencie a umožnenie zmeny kultúry“, vymenúva Dumitrescu. 

pondelok 16. septembra 2019

EU: Týždeň mobility

Európsky týždeň mobility (ETM) prebieha každý rok od 16. do 22. septembra. Umožňuje vyskúšať si alternatívy trvalo udržateľnej dopravy, akými sú verejná hromadná doprava, pešia chôdza či cyklistika.

Témou ročníka 2019 je Bezpečná chôdza a cyklistika so sloganom PREJDIME SA SPOLU! Tento rok je počas ETM kladený dôraz na bezpečnú chôdzu a jazdu na bicykli ako aj na ich výhody pre zdravie, životné prostredie a osobný bankový účet. Mestá, ktoré podporujú pešiu chôdzu či jazdu na bicykli sú vnímané ako atraktívnejšie, s nižšími emisiami, menším preťažením a vyššou kvalitou života pre svojich obyvateľov.

Do kampane EURÓPSKYTÝŽDEŇMOBILITY sa každoročne zapája viac sídel z rôznych krajín, v roku 2018 sa zapojilo celkom 54 krajín s počtom 2.792 zaregistrovaných samospráv. Stúpajúci počet prihlásených sídel je citeľný aj na Slovensku.