Používatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú emaily od neznámych odosielateľov (76 %); nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a pod. (72 %); nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71 %); nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71 %); nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64 %). Pretrvávajúcim problémom však zostáva, že iba menej ako polovica praktizuje aj ďalšie dôležité formy ochrany, ako napr. pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizáciu softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu; nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia / filtrovania obsahu na internetovom prehliadači alebo bezpečné nastavenie domáceho routera. Len tretina slovenských internetových používateľov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, anti-spyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete (v reštauráciách, kaviarňach, na letiskách, a pod.).
Výsledky tiež poukázali na pomerne silný deficit v edukácii, resp. v digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany používatelia totiž vôbec nepoznajú. Zväčša ide o tie, ktoré sú technicky náročné a sofistikované, ako napr. zálohovanie a šifrovanie údajov, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia internetového prehliadača, nastavenie domáceho routera či využívanie viacfaktorovej autentifikácie. Porovnanie vývoja medzi rokmi 2013 a 2020 ale ukazuje, že napriek pretrvávajúcim deficitom došlo v správaní internetovej populácie takmer vo všetkých sledovaných formách opatrení k miernemu zlepšeniu. Napríklad v prípade takých foriem, kde sa vyžaduje vlastná interakcia založená na zodpovednom prístupe a obozretnosti (napr. pri používaní hesiel, otváraní emailov, spúšťaní aplikácií a webstránok, zverejňovaní osobných údajov), sa podiel zvýšil priemerne o 10 percentuálnych bodov. „Index digitálnej bezpečnosti, ktorý súhrnne vyjadruje rizikovosť správania sa užívateľov v kyberpriestore naznačuje, že niektoré sociálne skupiny a prostredia situáciu výrazne podceňujú. Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov, alebo obyvateľov 2 – 5-tisícových obcí. Rizikovosť správania v kyberpriestore pritom úzko súvisí s dosiahnutou úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím sú digitálne zručnosti vyššie, tým je správanie užívateľov menej rizikové, a naopak“, dodáva Marián Velšic.
Dôležitosť zodpovedného správania dokumentuje aj zistenie, že spomedzi širokej škály bezpečnostných hrozieb má takmer každý druhý respondent skúsenosti s vážnejšími bezpečnostnými hrozbami: s nenávistným správaním na internete, s rôznym druhom malware, so šírením poplašných správ, dezinformácií, konšpirácií alebo s phishingom. Ďalšia štvrtina má tiež skúsenosti so zneužitím osobných údajov a takmer pätina so stratou / narušením súkromia alebo s útokom hekerov na internetové služby, ktoré využíva. Na druhej strane uspokojivé nie je ani potenciálne správanie používateľov v konkrétnej krízovej situácii. Napríklad pri potenciálnom infikovaní počítača, tabletu alebo smartfónu vírusom, by sa takmer polovica opýtaných (43%) obrátila na laickú pomoc – teda niekoho z najbližšieho sociálneho okolia (rodinu, kamaráta, známeho, kolegu, a pod). Iba štvrtina by požiadala odborníka (napr. z firmy poskytujúcej antivírusový softvér, PC servis a pod.), menej ako pätina by si trúfla problém vyriešiť svojpomocne a desatina by požiadala o pomoc svojho poskytovateľa internetových služieb alebo konektivity. Mnohé z týchto problémov pritom používateľ bez odborných znalostí zvládne len veľmi ťažko. „Naše detekčné technológie ukazujú, že Slováci denne narazia na tisícky škodlivých kódov rôzneho druhu. Najčastejšie ide o advér, ktorý zobrazuje množstvo nevyžiadaných reklám a tým znemožňuje normálne použitie infikovaného zariadenia, či coinminery, ktoré zneužívajú mobil alebo počítač na nepovolenú ťažbu kryptomien. No treba si uvedomiť, že od týchto hrozieb je to už len krok k sofistikovanejším škodlivým kódom, ktoré podľa príkazov útočníkov môžu vytvárať váš profil, kradnúť vaše mená a heslá, sledovať váš každý „ťuk“ alebo sa napríklad snažiť šifrovať vaše dáta a vydierať vás“, opisuje riziká digitálneho sveta Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť.
