Najnovší Eurobarometer ukazuje, že verejnosť jednoznačne podporuje snahy o transparentnosť a efektívnu kontrolu vynakladania prostriedkov EÚ, ktoré by mali byť použité na obnovu pre budúce generácie v rámci programov NextGenerationEU. Podľa prieskumu sa 53 % občanov EÚ a 54 % občanov SR jednoznačne stotožňuje s požiadavkou účinnej kontroly čerpania prostriedkov únie, ďalších 32 % občanov EÚ a 31 % občanov SR s ňou skôr súhlasí. Nesúhlas s takouto požiadavkou vyjadrilo v prieskume 8 % občanov EÚ a 9 % občanov SR. Rovnaký názor zastáva aj Európsky parlament, ktorý aktuálne spolu s Európskou komisiou posudzuje národné plány s cieľom zaistiť, aby sa prostriedky EÚ určené na obnovu využili v súlade s cieľom podporiť ekologickejšiu, digitalizovanejšiu a odolnejšiu európsku spoločnosť.
Respondenti zareagovali pozitívne na program obnovy Európskej únie v hodnote 800 miliárd eur. Traja z piatich občanov EÚ (60 %) veria, že projekty NextGenerationEU pomôžu ich krajine vyrovnať sa s hospodárskymi a sociálnymi škodami spôsobenými pandémiou nového koronavírusu. Na Slovensku je o tom presvedčených 55 % obyvateľov. Tieto programy podľa väčšiny respondentov pomôžu ich krajinám lepšie sa pripraviť na budúce výzvy - na úrovni EÚ je o tom presvedčených 59 % a na Slovensku 57 % občanov. V tejto súvislosti má z Európskej únie pozitívny celkový dojem 53 % jej občanov, negatívny dojem z EÚ prevažuje u 19 % jej obyvateľov. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 43 % a negatívne 25 % respondentov. Prieskum však poukázal aj na obavy občanov viacerých členských štátov, ktoré sa týkajú schopnosti ich národných vlád správne využiť prostriedky EÚ určené na obnovu. V tejto súvislosti svojej vláde vo všeobecnosti dôveruje 45 % občanov EÚ, pričom 41 % občanov prejavuje pochybnosti. Na Slovensku svojej vláde v tomto smere dôveruje 26 % občanov, o jej schopnosti správne využiť prostriedky z programu obnovy však pochybuje 60 % občanov.
Verejnosť v prieskume tiež jasne podporila postoj Európskeho parlamentu v súvislosti s kontrolou, transparentnosťou a podmienenosťou prístupu k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Európania sú teda naďalej presvedčení, že rešpektovanie zásad právneho štátu by malo byť podmienkou čerpania prostriedkov EÚ. Štyria z piatich občanov EÚ (81 %) súhlasia s tým, aby EÚ poskytovala finančné prostriedky členským štátom len pod podmienkou, že ich vlády budú uplatňovať zásady právneho štátu a demokratické princípy. Tento postoj má pritom vysokú podporu naprieč úniou - na Slovensku sa s ním stotožnilo 74 % respondentov. Zaistenie dodržiavania zásad právneho štátu zostáva kľúčovou prioritou Európskeho parlamentu.
Pri otázke týkajúcej sa politických priorít, teda oblastí ktorými by sa mal Európsky parlament zaoberať prednostne, akcentovala väčšina respondentov - 40 % na Slovensku a 43 % v celej EÚ - boj proti klimatickej zmene. Medzi ďalšie priority by podľa občanov mali patriť:
• opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (36% respondentov na Slovensku, 32% v EÚ),
• verejné zdravotníctvo (35% respondentov na Slovensku, 27% v EÚ),
• opatrenia na podporu hospodárstva a tvorbu nových pracovných príležitostí (27% respondentov na Slovensku, 31% v EÚ),
• boj proti terorizmu a organizovanému zločinu (24% respondentov na Slovensku, 31% v EÚ),
• ľudské práva - v rámci EÚ aj celosvetovo (24% respondentov na Slovensku, 24% v EÚ),
• demokracia a zásady právneho štátu (23% respondentov na Slovensku, 19% v EÚ),
• spravodlivá a udržateľná poľnohospodárska politika (23% respondentov na Slovensku, 15% v EÚ),
• budúcnosť Európy (22% respondentov na Slovensku, 19% v EÚ),
• migračná a azylová politika (20% respondentov na Slovensku, 27% v EÚ).
Občania Maďarska a Poľska považujú za jednu z top priorít, ktorou by sa mal zaoberať Európsky parlament, demokraciu a právny štát. Táto oblasť bola respondentmi z celej EÚ zaradená až na ôsme miesto (na Slovensku na siedmom mieste), v Poľsku však skončila na druhom a v Maďarsku na treťom mieste.
Rýchly prieskum Eurobarometer bol pre Európsky parlament zrealizovaný agentúrou Ipsos (Ipsos European Public Affairs) v dňoch 17. - 25. augusta 2021 v on-line prostredí na vzorke 26.459 respondentov vo veku pätnásť a viac rokov z 27 členských štátov v EÚ. V Luxembursku, na Cypre a na Malte bolo vykonaných 500 rozhovorov, vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ bolo vykonaných tisíc rozhovorov.
