piatok 7. februára 2020

EU: Slováci elektronickým službám verejnej správy nedôverujú

Takmer pätina (19 %) Slovákov pre obavy o bezpečnosť obmedzuje, alebo úplne odmieta komunikovať s verejnou správou a využívať jej služby cez internet. Podľa údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, voči elektronických službám štátu a komunikácii s verejnou správou majú Slováci najväčšiu nedôveru v celej Európskej únii (EÚ), kde toto číslo dosahuje v priemere iba 8 %. 

Výrazne častejšie, ako je v EÚ bežné, obmedzujeme, alebo sa úplne vyhýbame aj zverejňovaniu osobných údajov na sociálnych sieťach. Týka sa to až 36 % obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo priemer EÚ je 25 %. Na druhej strane, v porovnaní s obyvateľmi iných krajín únie sa o niečo menej obávame nakupovať cez internet, alebo využívať verejné bezdrôtové wi-fi siete. Dôvod, prečo Slováci považujú využívanie služieb eGovernmentu spomedzi sledovaných aktivít za jednu z najrizikovejších, hoci inde v EÚ vzbudzuje naopak najmenšie obavy, je podľa konzultanta Flowmon Networks Romana Čupku všeobecne zlá povesť elektronických služieb verejnej správy na Slovensku: „V pamäti ľudí rezonuje aj medializácia informácií o možnosti heknutia elektronických občianskych preukazov.“ 

Problém s bezpečnosťou pri používaní internetu mala v predošlých 12 mesiacoch v štatistickom zisťovaní Eurostatu vyše tretina obyvateľov EÚ a minimálne jeden problém súvisiaci s bezpečnostnými incidentmi priznala zhruba každá desiata (12 %) zo 160 tisíc oslovených firiem. Na Slovensku potvrdilo problémy v súvislosti s IT bezpečnosťou až 15 % podnikov, čiže zhruba o desatinu viac ako je priemer EÚ. Eurostat uvádza, že až 90 % firiem na Slovensku a 93 % v EÚ s viac ako desiatimi zamestnancami má zavedené aspoň jedno bezpečnostné opatrenie. Podľa R. Čupku však ide zvyčajne o bežný antivírus či firewall, a tie nie sú voči aktuálnym hrozbám dostatočné. Dokazujú to aj čísla Eurostatu, podľa ktorých narušenia IT bezpečnosti spôsobovali vlani v európskych firmách najčastejšie problémy s dostupnosťou služieb. Môže ísť nielen o webové služby poskytované zákazníkom, ale aj o služby využívané zamestnancami pri každodennej práci. „Výpadky služieb spôsobujú zvyčajne takzvané DDoS útoky, alebo napadnutia ransomvérom, prípadne nesprávne konfigurácie v infraštruktúre a aplikáciách, ktorým sa firmy nevedia efektívne vyhnúť bez pokročilých nástrojov schopných vidieť do dátovej prevádzky a odhaľovať obdobné udalosti“, vysvetľuje R. Čupka. Problémy s výpadkami nahlásilo pre Eurostat za predošlých 12 mesiacov 9 % firiem v EÚ.