utorok 19. januára 2021

Osobné údaje: Na predaj?

Dátum narodenia, adresa, informácie o zdravotnom stave alebo nákupné správanie – to všetko sú osobné údaje, ktoré sú ľudia ochotní predávať. Štúdia skupiny EOS „Aká je hodnota údajov?“ odhalila, že každý šiesty respondent už pristúpil na tento typ obchodu a zdieľal svoje údaje so spoločnosťou za protislužbu.

Štúdia zo 16 európskych krajín a USA tiež ukázala, že medzi jednotlivými národmi existujú rozdiely. Španieli sú častejšie ochotní zdieľať svoje dôverné dáta (26 percent) za protihodnotu, nasledujú Rumuni s 24 percentami. V iných krajinách juhovýchodnej Európy, ako je Slovinsko (10 percent) alebo Severné Macedónsko (7 percent), sa na takýto obchod pristupuje pomenej. Zarážajúce je, že v niektorých prípadoch býva ochota spotrebiteľov predávať svoje vlastné údaje vyššia ako samotný dopyt spoločností. Ochotu konať tak vyjadril každý tretí respondent. Avšak, doteraz bola za predaj údajov ponúknutá protislužba iba každému piatemu. Peter Hetteš uviedol, že pre firmy teda existuje veľká šanca, že so spotrebiteľmi uzavrú obchod – ak si získajú ich dôveru: „Spotrebitelia sú v zásade ochotní poskytnúť osobné údaje dôveryhodným spoločnostiam. Ale práve v tejto oblasti je čo dobiehať, pretože mnohým ľuďom chýba dôvera v zodpovedné zaobchádzanie s ich osobnými informáciami.“ Odborník je presvedčený, že najväčšou výzvou pre spoločnosti bude preto znižovanie tejto nedôvery prostredníctvom primeraného a transparentného využívania údajov.

Väčšina spotrebiteľov podľa výsledkov štúdie nevie, ako možno obmedziť nechcené využívanie údajov. V Európe to bolo 58 percent, v USA 62 a v Rusku dokonca až 66 percent ľudí, ktoré nepoznajú napríklad možnosť blokovať sledovacie súbory cookie. V snahe vyhnúť sa zdieľaniu svojich údajov tak robí len každý tretí používateľ. Okrem nevedomosti v súvislosti s cieleným blokovaním prenosu citlivých údajov sa podľa štúdie väčšina používateľov často cíti nútená poskytnúť svoje dáta. Vyjadrilo sa tak 66 percent respondentov z Európy, 58 z USA a 81 z Ruska. „Skutočnosť, že určité služby možno využívať v plnom
rozsahu iba s poskytnutím množstva údajov, zvyšuje nedôveru voči spoločnostiam a vysvetľuje všeobecnú skepsu“, podotkol ešte Peter Hetteš.