pondelok 3. januára 2022

EU: Nové vlastné zdroje

Európska komisia navrhla vytvoriť pre rozpočet Európskej únie ďalšiu generáciu vlastných zdrojov, ktorá zahŕňa tri nové zdroje príjmov: prvý je založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach a tretí na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie („prvý pilier“) prerozdelí členským štátom EÚ. Očakáva sa, že nové zdroje príjmov v plnom tempe v rokoch 2026 – 2030 vygenerujú do rozpočtu EÚ v priemere až 17 miliárd eur ročne.

Navrhnuté vlastné zdroje majú pomôcť EÚ splácať finančné prostriedky, ktoré získala na financovanie grantovej časti nástroja NextGenerationEU. Z nových vlastných zdrojov by sa mal financovať aj Sociálno-klimatický fond.  Je základným prvkom navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy, ktorý napomôže, aby sa pri prechode na dekarbonizované hospodárstvo na nikoho nezabudlo.

Obchodovanie s emisiami v EÚ
Cieľom balíka Fit for 55 je v porovnaní s rokom 1990 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %, aby sme sa udržali na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050. Zahŕňa revíziu systému obchodovania s emisiami v EÚ. V budúcnosti sa obchodovanie s emisiami bude vzťahovať aj na odvetvie námornej dopravy, zvýši sa draženie kvót pre leteckú dopravu a zavedie sa nový systém pre budovy a cestnú dopravu.
V rámci súčasného systému obchodovania s emisiami v EÚ sa väčšina príjmov z dražieb emisných kvót prevádza do vnútroštátnych rozpočtov. Komisia navrhuje, aby v budúcnosti prúdilo do rozpočtu EÚ 25 % príjmov z obchodovania s emisiami EÚ. Pri bežnej prevádzke sa príjmy do rozpočtu EÚ v rokoch 2026 – 2030 odhadujú priemerne asi na 12 miliárd eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 priemerne 9 miliárd eur).
Okrem vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých cez nástroj NextGenerationEU by tieto nové príjmy financovali Sociálno-klimatický fond, ktorý má zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu a podporia sa z neho zraniteľné domácnosti, používatelia dopravy a mikropodniky pri investíciach do energetickej efektívnosti, nových systémov vykurovania a chladenia a čistejšej mobility. V prípade potreby sa môže použiť na dočasnú priamu podporu príjmu. Celkové finančné krytie fondu by v zásade zodpovedalo približne 25 % očakávaných príjmov z nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach
Cieľom mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach je znížiť riziko úniku uhlíka motivovaním výrobcov v krajinách mimo EÚ k zelenej transformácii svojich výrobných procesov. Uhlík bude pri dovoze spoplatnený sumou, ktorá by sa zaplatila, ak by bol tovar vyrobený v EÚ. Tento mechanizmus sa bude vzťahovať na cielený výber odvetví a bude plne v súlade s pravidlami WTO.
Komisia navrhuje prevádzať do rozpočtu EÚ 75 % príjmov generovaných týmto mechanizmom. V rokoch 2026 – 2030 sa príjmy do rozpočtu EÚ odhadujú v priemere asi na 1 miliardu eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 v priemere 0,5 miliardy eur). V prechodnom období 2023 – 2025 sa príjmy z tohto mechanizmu neočakávajú.

Reforma medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb
Vyše 130 krajín zapojených do inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov sa dohodlo na reforme medzinárodného daňového rámca: ide o dvojpilierové opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a tvorbe hodnoty. Signatárske krajiny predstavujú viac než 90 % celosvetového HDP. V prvom pilieri tejto dohody sa právo zdaňovať podiel tzv. zvyškových ziskov najväčších nadnárodných podnikov prerozdelí zúčastneným krajinám na celom svete. Komisia navrhuje, aby sa vlastný zdroj rovnal 15 % podielu zostatkových ziskov spoločností v rozsahu pôsobnosti, ktoré sa prerozdelia členským štátom EÚ.
Komisia sa zaviazala, že v roku 2022, keď sa dokončia podrobnosti inkluzívnej rámcovej dohody OECD/G20 o prvom pilieri, navrhne smernicu, ktorou sa bude dohoda o prvom pilieri vykonávať v súlade s požiadavkami jednotného trhu. Tento proces dopĺňa smernicu o druhom pilieri, v súvislosti s ktorou komisia prijala samostatný návrh. Kým sa dohoda sfinalizuje, príjmy do rozpočtu EÚ by mohli dosiahnuť približne 2,5 až 4 miliardy eur ročne.